Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/239/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D., s.r.o.,

so sídlom C., IČO: X., zastúpenej Mgr. E. B., advokátkou v B., proti odporcovi M., so sídlom

V., IČO: X., o náhradu škody vzniknutej predbežným opatrením, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. augusta 2010 č.k. -176

nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na § 138 ods. 1

, keď vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľkou je obchodná spoločnosť, ktorá bola

založená za účelom podnikania, pričom podnikanie je nevyhnutné chápať ako činnosť, pri

ktorej podnikateľ (obchodná spoločnosť) podstupuje riziko, že jeho úsilie môže byť zavŕšené

dosiahnutím zisku, avšak môže skončiť aj stratou. Na základe toho dospel k záveru, že

okolnosť, že podnikateľ (obchodná spoločnosť) pri svojej podnikateľskej činnosti nedosahuje

zisk a dostane sa do prvotnej, resp. druhotnej platobnej neschopnosti, nemožno samu o sebe

považovať za dôvod, pre ktorý by bolo množné navrhovateľke priznať oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením z 30. júna 2011

sp. zn. (v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejme

chybou v písaní uvedená sp. zn. Co 104/2011 – pozn. dovolacieho súdu) uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval správnosť postupu

prvostupňového súdu, keď podľa zisťoval pomery na strane navrhovateľky

a vyzval ju na zdokladovanie svojich majetkových a finančných pomerov. Poukázal na to, že

aj keď z doložených daňových priznaní, súvah a výkazov ziskov a strát za roky 2006 – 2009

síce vyplýva, že navrhovateľka nemá žiaden majetok, po všetky uvedené roky nevykázala ani

zisk ani stratu a nebolo tak ani z čoho vypočítať základ dane, po dôslednom oboznámení

sa s celým spisovým materiálom dospel odvolací súd k záveru, že nepriaznivá hospodárska

(finančná) situácia navrhovateľky má jednoznačne pôvod v podnikaní a v záväzkových

vzťahoch vzniknutých za účelom podnikateľskej činnosti a je potrebné ju tak zahrnúť pod

podnikateľské riziko, ktoré je povinný znášať sám podnikateľ. Skutočnosť, že navrhovateľka

ako podnikateľský subjekt nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešná, prišla o majetok

a nedosahuje zisk, nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní, pretože

je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy. Z obsahu spisu nevyplýva, že

by bola navrhovateľka nemajetná, alebo že by sa ocitla v platobnej neschopnosti výlučne

v dôsledku objektívne vzniknutej situácie, ktorá nastala nezávisle od jej podnikateľskej

činnosti (vis major). Odvolací súd tak uzavrel, že v danom prípade nebola osvedčená

objektívna neschopnosť navrhovateľky súdny poplatok zaplatiť.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka,

navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázala na to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho závery, ku ktorým došiel vo veci jej nároku

na oslobodenie od súdnych poplatkov považuje za nesprávne a v rozpore s právom

na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré viedlo k odňatiu práva účastníkovi

konať pred súdom ( ). Zdôraznila, že podnikateľské riziko treba odlíšiť

od práva konať pred súdom, teda i keď stratu, ktorá vznikla, podnikateľ znáša sám, nemalo

by to viesť k ďalšej ujme v podobe nemožnosti dovolať sa spravodlivosti pred súdom,

za okolností jeho nemajetnosti. V danom prípade došlo k porušeniu zásady rovnosti strán

i princípu právnej istoty, keďže vo viacerých prípadoch za rovnakých podmienok dovolateľke

bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, čo doložila už pri podaní odvolania.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol „aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu potvrdil“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa

, na ktoré poukazovala dovolateľka.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa , každý má právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

K odňatiu možnosti navrhovateľke pred súdom konať, k porušeniu jej práva

na spravodlivý proces ako aj porušeniu zásady rovnosti strán v súdnom konaní a princípu

právnej istoty malo podľa jej názoru dôjsť nesprávnym rozhodnutím o nepriznaní jej

oslobodenia od súdnych poplatkov, založeným na nesprávnom výklade ustanovenia § 138

ods. 1 vo vzťahu k právnickým osobám.

Tieto výhrady dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa podľa názoru

odvolacieho súdu vo svojej podstate týkajú činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie

veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba z faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno iba odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky podľa v spojení s

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková