Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava –mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s. r .o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava–mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. A. C. D., o zaplatenie 2.748,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -158 zo dňa 19. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania, potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.748,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.884,60 Eur od 18. 05. 2022 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny v sume 1.884,60 Eur, vyčísleného úroku v sume 817,58 Eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 13,15 Eur, poplatkov v sume 32.85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.884,60 Eur od 18. 05. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. bola dňa 14. 11. 2019 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy o úvere bola žalovanému poskytnutá ako úver suma 2.000,-Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 34,78 Eur od 20. 12. 2019 do 20. 11. 2027 pri úrokovej sadzbe 11,90 % ročne. K uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere došlo prostredníctvom služby Internetbanking, pričom právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14. 11. 2019 akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. Svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si žalovaný riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 17. 05. 2022 úver za predčasne splatný. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2022, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2019 postúpená na žalobcu. Žalovaný dlžnú sumu

napriek výzve žalobcu nezaplatil, preto sa žalobca domáhal zaplatenia svojho nároku voči žalovanému podaním žaloby na súd.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil v žalobe nasledovné dôkazy: potvrdenie o uzavretí zmluvy, (Produktové) obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník, výpis z účtu, splátkový kalendár, výzvu pred zosplatnením, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výzvu pred postúpením pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky. V reakcii na výzvu okresného súdu žalobca v podaní zo dňa 18. 10. 2023 špecifikoval ako vypočítal jednotlivé položky žalovanej sumy a tiež to akým spôsobom zisťoval bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. 01. 2023, na ktoré sa nedostavil žalobca, a z ktorého sa ospravedlnil jeho právny zástupca. Konštatoval, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa , z pojednávania sa neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , , na ust. , a na ust. , , , na ust. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na ust. veta prvá a na ust. , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že návrh (žiadosť o poskytnutie úveru) žalovaného, ktorým žiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000,- Eur pri úrokovej sadzbe 11,90 % ročne, počte splátok 96 úveru a „výške splátky úveru 35,06 Eur“, bol právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. akceptovaný dňa 14. 11. 2019. Zmluvné strany tak uzavreli prostredníctvom služby Internetbanking zmluvu o úvere. Na jej základe bola žalovanému poskytnutá ako úver suma 2.000,- Eur. „Výška mesačnej splátky úveru bola 34,78 Eur“, počet splátok úveru 96, úroková sadzba 13,90 % ročne, po zohľadnení zľavy 11,90 % ročne, RPMN 14,88 %, celková čiastka úveru 3.337,07 Eur, dátum prvej splátky úveru 20. 12. 2019, dátum splatnosti splátok úveru k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20. 11. 2027, poplatok za poistenie úveru 2,12 Eur, zmluvná pokuta 8,- Eur. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že všetky údaje uvedené v základných podmienkach zmluvy boli platné ku dňu jej uzavretia a ich zmeny sa riadili zmluvou, Produktovými obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Produktové obchodné podmienky (ďalej len „POP“) tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (bod X.X E.) a bola v nich upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade omeškania so splácaním splátok úveru (bod X.X). Výzvou zo dňa 15. 04. 2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 15. 04. 2022 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 456,83 Eur. Zároveň ho upozornil, že ak nebude dlžná suma uhradená v lehote 15 dní od doručenia výzvy, je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18. 05. 2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa ku dňu 17. 05. 2022 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy ku dňu zosplatnenia úveru bola 2.225,05 Eur. Z platobnej histórie a z výpisu z účtu okresný súd zistil, že žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil celkom sumu 481,78 Eur, z toho na istinu bola započítaná suma 115,40 Eur, na úrok suma 315,97 Eur a na poplatky suma 50,41 Eur. Zmluvu, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným je podľa okresného súdu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a . Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere ako dodávateľ vzhľadom na predmet jeho podnikania (banka) a že žalovaný vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere, stanovené splátky úveru nehradil riadne a včas a dlžné splátky úveru nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ani po výzve právneho predchodcu žalobcu, preto mal právny predchodca žalobcu právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čo využil. Okresný súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 1.884,60 Eur (rozdiel medzi poskytnutou istinou a sumou zaplatenou žalovaným na istinu), uplatnený úrok 817,58 Eur (rozdiel medzi úrokom podľa zmluvy a sumou započítanou na úrok), uplatnený vyčíslený úrok z omeškania do

dňa zosplatnenia úveru vyčíslený v sume 13,15 Eur a uplatnené poplatky v sume 32,85 Eur, spolu sumu 2.748,18 Eur. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením žalovanej pohľadávky vo výške 148,47 Eur, ktoré náklady spojené s uplatnením žalovanej pohľadávky mali predstavovať odmenu za vykonaný úkon právnej služby - predžalobnú výzvu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že súd môže priznať uvedený nárok iba vo výške nákladov, ktoré pri uplatnení pohľadávky vznikli. Výšku týchto nákladov, aj dôvod ich vzniku, preukazuje žalobca. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú skutočné náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s tým, že uplatňuje pohľadávku voči žalovanému. Žalobcom nebolo podľa okresného súdu predložené (produkované) žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývala reálna výška nákladov na uplatnenie predžalobnej výzvy. „Samotný odkaz na výšku nákladov právneho zastúpenia v prípade jedného úkonu právnej služby podľa advokátskej tarify sám o sebe nepostačuje, keďže zo žiadneho vyjadrenia ani z dôkazu nie je zrejmé, či si žalobca odmenu za predžalobnú výzvu so svojím právnym zástupcom dohodol vo výške advokátskej tarify, a či ju aj právnemu zástupcovi zaplatil, keďže až jej zaplatením by mu vznikli náklady na uplatnenie tejto pohľadávky“. Zároveň okresný súd v uvedenej súvislosti v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na aktuálne znenie vyhlášky MS SR č. a zdôraznil, že z týchto dôvodov náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 148,47 Eur žalobcovi nepriznal.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca do výroku II. (ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) odvolal a v odvolaní uviedol, že proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, pretože má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. a uviedol, že v súdnom konaní si v zmysle ust. uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaným úkonom právnej služby – predžalobnou výzvou podľa v spojení s ust. 10 ods. 1, ust. a ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 148,47 Eur s DPH, pričom tieto náklady pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby po 133,45 Eur s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 15, 02 Eur s DPH za rok 2023. Žalobca sa zaslaním tejto predžalobnej výzvy domáhal od žalovaného úhrady dlžnej sumy a teda vyriešenia sporu zmierlivou cestou, preto je podľa názoru žalobcu nevyhnutné tento úkon právnej služby považovať za účelne vykonaný, keďže jeho účelom bolo predísť súdnemu konaniu, čo bolo nepochybne aj v záujme žalovaného. „Žalobca zároveň už v podanej žalobe tvrdil vykonanie tohto úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy, ktorú preukázateľne aj vyhotovil a žalovanému zaslal, čo v konaní dostatočným spôsobom preukázal“. V uvedenej súvislosti žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní uviedol, že zamietnutím tejto časti uplatneného nároku súd prvej inštancie v konečnom dôsledku odrádza veriteľov od vynaloženia akejkoľvek snahy o zmierlivé vyriešenie sporu. Zdôraznil, že v súvislosti so snahou o predídenie súdnemu konaniu (vyhotovením a zaslanie predžalobnej výzvy), vynaložil náklady, ktorých náhrada je dôvodná pri úspešnosti žalobcu v konaní. Snaha o zmierlivé vyriešenie sporu by naviac mala byť podľa žalobcu i v právnom záujme súdu, a to s poukazom na základné princípy , konkrétne na Čl. 7 ods. 2 Základných princípov . Zároveň žalobca v odvolaní uviedol, že považuje za absurdné, aby „uhradenie nákladu za predžalobnú výzvu svojmu právnemu zástupcovi akýmkoľvek spôsobom súdu preukazoval – jeho právnym zástupcom je advokátska kancelária, a teda je logické, že táto si za vykonané úkony v súdnom konaní účtuje s tým spojené náklady, pričom spôsob vyplácania odmeny právnemu zástupcovi žalobcu žalobcom je výlučne na dohode medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom a žalobca nie je povinný jej zaplatenie súdu preukazovať“.

2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nepriznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s poukazom na aktuálne znenie vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb neobstojí, pretože v čase podania žaloby (26.07.2023) neobsahovalo uvedené ustanovenie dodatok „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“, ktorý bol do vyhlášky MS SR č. pridaný s účinnosťou od 01.01.2024, preto ho (aktuálne znenie ust. vyhlášky MS SR č. ) na daný prípad nie je možné aplikovať. Zdôraznil, že novelizáciou vyhlášky MS SR č. zákonodarca smeroval k zjednoteniu spôsobu uplatnenia nákladov za predžalobnú výzvu tak, že tieto majú tvoriť súčasť náhrady trov konania. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že

z dôvodu rôznej rozhodovacej praxe súdov naprieč Slovenskou republikou, keď niektoré súdy majú za to, že uvedený nárok je trovami konania a niektoré za to, že je to náklad spojený s uplatnením pohľadávky, nemôže byť na ťarchu žalobcu, že si uplatnil v žalobe sumu 148,47 Eur (zodpovedajúcu odmene za predžalobnú výzvu a režijnému paušálu za uvedený úkon právnej služby) ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. V závere odvolania žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 9. júna 2010, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 26. 01. 2022, na rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. z 07. 07. 2020, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. z 21. 07. 2022, Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 26. 07. 2022 a Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 26. 07. 2022 a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu považuje za svojvoľné, zmätočné a pre žalobcu šikanózne, nakoľko náklad za predžalobnú výzvu vznikol žalobcovi následkom toho, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi svoju povinnosť uhradiť svoj dlh a žalobca sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou – zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy žalovanému, v ktorej ho upozornil na existenciu dlhu, jeho výšku, ako aj na lehotu na jeho dobrovoľnú úhradu spolu s údajmi, na ktorých môže žalobcu kontaktovať a dohodnúť sa na riešení danej situácie. Je preto podľa žalobcu zrejmé, že účelom tejto predžalobnej výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu, čo bolo nepochybne aj v prospech žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd v odvolaním napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a aby ho v zmysle ust. zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj k zaplateniu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 148,47 Eur a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby odvolací súd v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých do odvolaním napadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti – v časti uplatnených nákladov vo výške 148,47 Eur, vzniknutých žalobcovi v súvislosti s predžalobnou upomienkou zamietol.

5. Podľa ust. vyhlášky MS SR č. v znení do 31. 12. 2023, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva.

6. Podľa ust. vyhlášky MS SR č. v znení od 01. 01. 2024 (v aktuálnom znení), odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania.

7. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v časti nároku na zaplatenie nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s predžalobnou výzvou zamietol, pričom okrem iného poukázal na aktuálne znenie ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že zaviedol v ust. takú definíciu trov konania, v zmysle ktorej sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli stranám sporu v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava však jednotlivé druhy trov konania nevymedzuje, a to ani príkladmo, tak ako to bolo za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy - v ust. , . V súvislosti s tým vznikali v aplikačnej praxi vo vzťahu k trovám súvisiacim s predžalobnou výzvou aplikačné problémy, keď súdy v niektorých prípadoch posúdili trovy, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s predžalobnou výzvou ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa . Uvedené aplikačné problémy viedli zákonodarcu k tomu, aby v rámci novelizácie vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyhláškou č. doplnil do ust. predmetnej vyhlášky slovné spojenie: „ako súčasť náhrady trov konania“, čiže celý text ustanovenia vyhlášky MS SR č. v znení vyhlášky č. je: „predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania“. V uvedenej súvislosti odvolací

súd uvádza, že predžalobná výzva bola aj do vyššie uvedenej novelizácie (ktorá okrem iného zahŕňa napr. zmeny týkajúce sa zmeny výšky tarifnej hodnoty v sporoch o ochranu osobnosti a o ochranu osobných údajov, teda má podstatne širší záber ako je len doplnenie textu do ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) považovaná za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Nemožno preto úspešne argumentovať tým, že odkaz súdu prvej inštancie na ust. vyhlášky MS SR č. v aktuálnom znení neobstojí, keď vyhláškou MS SR č. novelizované znenie vyhlášky MS SR č. nadobudlo účinnosť až od 01. 01. 2024, a preto sa na daný prípad nevzťahuje. V uvedenej súvislosti odvolací súd opakovane uvádza, že odmena za predžalobnú výzvu patrila advokátovi zastupujúcemu žalobcu aj pred 01. 01. 2024; vzhľadom na striktné znenie , však v aplikačnej praxi vznikali problémy spočívajúce vo vyriešení otázky ako sa má súd vysporiadať s nárokom uplatneným v súvislosti s uskutočnením toho úkonu právnej služby, ktorým je predžalobná výzva, ktoré problémy aplikačnej praxe doplnenie textu „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“ do ust. vyhlášky MS SR č. odstránilo; nezaviedlo tým však „e ratione legis“ nový druh odmeny za dovtedy neodmeňovaný úkon právnej služby, ani zmenu výšky tarifnej odmeny zaň (len uvedené ustanovenie doplnenie textu doň z hľadiska jeho výkladu precizovalo), preto sa odvolací súd s argumentáciou žalobcu, že ust. vyhlášky MS SR č. v aktuálnom znení nie je možné na daný prípad aplikovať, nestotožnil.

8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania podľa ust. a potvrdil konštatujúc, že súd prvej inštancie výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) podľa ust. 255 ods. 1 hoci žalobu čiastočne zamietol. Aj z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval odmenu za predžalobnú výzvu v zmysle ust. vyhlášky MS SR č. za súčasť trov konania, čo znamená, že v prípade vyhovenia odvolaniu žalobcu, by mu bola odmena za predžalobnú výzvu spolu s režijným paušálom k uvedenému úkonu právnej služby priznaná duplicitne, a to jednak vo forme nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. a tiež ako súčasť náhrady trov konania podľa ust. vyhlášky MS SR č. , čo nemá žiadne opodstatnenie.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.