Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ee/390489.bd271c.pdf
PDF · 355.81 KB
No categories available
5Obdo/2/2013
Najvyšší súd 5Obdo 2/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P a. s., so sídlom M, B.,
IČO:, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Š, s. r. o., D, E, B., proti ţalovanému: B, a. s.,
so sídlom B, B., IČO:, zastúpenému: S, s. r. o., IČO:, so sídlom D, B., o zaplatenie 9 432
475,56 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 29Cb
68/03, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 2012,
č.k. 2Cob/127/2012-1346 , takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júla
2012, č. k. 2Cob/127/2012-1346 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu
v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. januára 2006, č. k. 29Cb 68/2003-387
vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 284 162 758,80 Sk
s úrokom z omeškania 15 % zo sumy 72 037 810,70 Sk od 30. januára 2001 do zaplatenia,
zo sumy 57 171 829,10,- Sk od 25. januára 2002 do zaplatenia, zo sumy 79 441 314,90 Sk
od 23. januára 2003 do zaplatenia, zo sumy 51 085 195,10 Sk od 22. januára 2004 do
zaplatenia, zo sumy 583 963,60 Sk od 17. októbra 2002, zo sumy 1 401 669,- Sk od
17. októbra 2002 do zaplatenia, zo sumy 51 909 042,10 Sk od 19. novembra 2003 do
zaplatenia, zo sumy 11 428 143,85 Sk od 21. novembra 2002 do zaplatenia, zo sumy
5 539 170,- Sk od 17. decembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 10 776 630,- Sk od 22. januára
2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spolu 7 092 190,- Sk.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd sa predovšetkým zaoberal otázkou právneho
nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE a teda pasívnou legitimáciou
a otázkou platnosti ZoTE, či ide o určitý, zrozumiteľný právny úkon, neodporujúci zákonu
a dobrým mravom. Ďalej sa zaoberal platnosťou výpovede ţalovaného v zmysle § 582
Občianskeho zákonníka. Právne nástupníctvo ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE
v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. súd posúdil tak, ţe ţalovaný nadobudol vlastnícke
právo k privatizovanému majetku , ktorým boli zariadenia bývalého ZEZ slúţiace na výrobu,
výkup a rozvod tepla v Bratislave. Len prostredníctvom týchto teplárenských zariadení môţe
ţalovaný odoberať teplo od ţalobcu. Ďalej súd dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola
uzavretá platná kúpna zmluva podľa § 409 Obch.zák. Neprisvedčil obrane ţalovaného, ţe
v tom čase jediným zmluvným typom upravujúcim dodávku a odber tepla bola písomná
zmluva o dodávke tepla podľa § 32 zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike a ZoTE neobsahuje
podstatné náleţitosti tohto zmluvného typu, preto je neplatná. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu nie ako priamy odberateľ. Ţalovaný odobraté
teplo sám dodáva priamym odberateľom. Z toho dôvodu nie je moţné posudzovať ZoTE ako
zmluvu o dodávke tepla podľa § 32 zák.č. 70/1998 Z. z. Súd sa nestotoţnil ani s ďalšou
obranou ţalovaného, ţe ZoTE je len rámcovou zmluvou, ktorá bez uzavretia ročných zmlúv,
v ktorých by boli bliţšie upravené podmienky dodávky tepla, spôsobuje stav neurčitosti
a teda je neplatná. Je toho názoru, ţe samotné označenie zmluvy ako rámcovej, ešte
nestanovuje jej rámcovosť v tom zmysle, ţe nie je moţné na jej základe realizovať práva
a povinnosti v nej obsiahnuté, ak tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Práva
a povinnosti vyplývajúce zo ZoTE sú dostatočne určité a zrozumiteľné pre obe zmluvné
strany. ZoTE obsahuje podstatné náleţitosti vyţadované právnou úpravou kúpnej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka. Tvrdenie ţalovaného, ţe medzi účastníkmi vznikla
konkludentným spôsobom zmluva o dodávke a odbere tepla, je zavádzajúce a v konaní táto
skutočnosť nebola ţalovaným preukázaná. Súd naopak zistil, ţe neexistuje iný právny titul
ako ZoTE, na základe ktorého by sa mohli dodávky tepla vykonávať. Nestotoţnil sa ani
s názorom ţalovaného, ţe ZoTE je moţné vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ustálil, ţe účastníci uzavreli predmetnú zmluvu na dobu určitú, a preto je
výpoveď ţalovaného neplatná.
Pokiaľ ide o námietku ţalovaného, ţe čl. 5 ZoTE je neplatný pre jeho rozpor
s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvého stupňa ani tejto námietke nevyhovel. Uviedol,
ţe sankcia typu poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla je beţne uplatňovaný
princíp v sieťových odvetviach, akými sú obchod s elektrinou, plynom a teplom. V týchto
odvetviach funguje princíp dodávky a spotreby v reálnom čase, a pretoţe ţalobca nie je
v kaţdom prípade schopný odobrať dohodnuté mnoţstvo, resp. nie je ani povinný ho odobrať,
tak sa z tejto povinnosti vykúpi zaplatením určitej sankcie, ktorá môţe byť rôzne formálne
označená. Súd nepovaţoval dohodu o poplatku za neodber za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi poukázal pritom na skutočnosť, ţe obom zmluvným stranám sú poskytované rovnaké
výhody a nevýhody a ţiadna strana sa bezdôvodne neobohacuje na úkor inej strany. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, ţe dohoda o poplatku nie je ani v rozpore so
zákonom, strany si v ZoTE dohodli určitú sankciu za neplnenie povinností ţalovaného, ktorá
nebola zákonne upravená ako napr. zmluvná pokuta, nebola však ani zákonom zakázaná.
Napokon konštatoval, ţe ZoTE je potrebné podľa obsahu povaţovať za kúpnu zmluvu podľa
§ 409 Obchodného zákonníka, ktorá je platná a účinná. Všetky jej ustanovenia najmä pokiaľ
ide o čl. 4 a čl. 5, sú určité, dovolené a nie sú v rozpore s dobrými mravmi a ich realizácia so
zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe
vyhovel.
Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, vec prejednal
a rozhodol rozsudkom z 03. apríla 2006, č. k. 2Cob 233/2005-507 tak, ţe napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanému náhradu trov konania v sume 3 020 362,87 Sk.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe pokiaľ ide o otázku právneho nástupníctva na strane
ţalovaného, v tomto smere sa odvolací súd stotoţnil s právnym posúdením súdom prvého
stupňa, ktorý vychádzal z privatizačného projektu č. 2263 podniku ZEZ najmä jeho bodu D 2
v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 977, vydaného Katastrom nehnuteľností pre
katastrálne územie Nové mesto a geometrickým plánom predloţeným ţalobcom, ako aj
zakladateľskej listiny ţalovaného z l5. októbra 2001 a dodatku č. 1 k zápisnici o odovzdaní
a prevzatí veci, zahrnutých do privatizovaného majetku podniku ZEZ, spísanej 15. októbra
2001. Nestotoţnil sa však s správnym posúdením ZoTE, uzavretej l0. novembra 1999 medzi
ţalobcom a právnym predchodcom ţalovaného, predmetom ktorej bola dodávka tepla.
Uviedol, ţe dodávka tepla je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 32 zákona
č. 70/1998 Z. z. o energetike. Dodávateľom tepla v zmysle § 31 písm. a/ zákona č. 70/1998
Z. z. sa rozumie drţiteľ licencie na výrobu alebo rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa
uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi. Priamym odberateľom tepla podľa
písm. b/ uvedeného ustanovenia zákona č. 70/1998 Z. z. sa rozumie fyzická alebo právnická
osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo
konečným spotrebiteľom. V zmysle písm. c/ uvedeného ustanovenia konečným spotrebiteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané
teplo. Z vykonaného dokazovania a v zmysle úpravy obsiahnutej v zákone o energetike,
odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade bol vo vzťahu k ţalobcovi ako
dodávateľ tepla v postavení priameho odberateľa tepla. Na tieto dodávky tepla sa vzťahuje
ust. § 32 zákona č. 70/1998 Z. z., ktoré v odseku 2 stanovuje písomnú formu zmluvy
o dodávke tepla a jej podstatné náleţitosti. Predmetná zmluva neobsahuje zákonom
stanovené náleţitosti, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy o dodávke tepla. Obsahuje náleţitosti kúpnej zmluvy, čím sa obchádza účel zákona
o energetike, vyplývajúci z ustanovenia §§ 1 a 2 zákona, na základe čoho odvolací súd
uzavrel, ţe je neplatná podľa § 39 Obč. zák. aj v prípade jej posúdenia ako kúpnej zmluvy
podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. Je nesporné, ţe ţalobca poskytol ţalovanému plnenie -
dodávky tepla a nakoľko medzi účastníkmi nebola uzavretá platná zmluva o dodávke tepla,
vznikol ţalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dokazovania vyplynulo, ţe
ţalovaný poskytol ţalobcovi finančné plnenie, keď faktúry vystavené ţalobcom za dodávku
tepla čiastočne uhradil a vzhľadom na výšku neuhradeného zostatku oproti fakturovanej sume
pri jednotlivých faktúrach, nemoţno jednoznačne konštatovať, či aj na tieto sumy má ţalobca
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Ţalobca nepreukázal, ţe výška bezdôvodného
obohatenia získaného ţalovaným na základe dodaného tepla by prevyšovala finančné plnenie,
ktoré uţ bolo zo strany ţalovaného ţalobcovi poskytnuté. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10a ods. l O. s. p.) prejednal
dovolanie a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudkom zo 17. mája
2007, č. k. 6Obdo 23/2006-582 dovolanie ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 1 037 397,32 Sk náhrady trov dovolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol,
správca poverený vlastníkmi bytov výkonom správy, nie je priamym odberateľom tepla.
Priamym odberateľom tepla v predmetnej veci je ţalovaný, pretoţe tento odoberá teplo od
ţalobcu - dodávateľa tepla, ďalej je vlastníkom odberného tepelného zariadenia, rozpočítava
teplo konečnému odberateľovi a napokon ţalobca nemá uzavreté zmluvy o dodávke tepla so
správcami a správcom ani teplo nedodáva.
Ďalej uviedol, ţe rozpočítame tepla priamym odberateľom správcovi je rozpočítaním
tepla konečnému spotrebiteľovi, pretoţe správca zmluvou o správe prevzal na seba práva
a záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rozsahu v zmluve stanovenej, ku
ktorým patrí aj uzatváranie zmlúv s priamym odberateľom tepla, za konečných spotrebiteľov.
Dovolací súd názor ţalobcu, týkajúci sa správcu ako priameho odberateľa povaţoval za
právne neudrţateľný, lebo nebolo preukázané, ţe ţalobca má uzatvorenú zmluvu o dodávke
tepla so správcom, správca nerobí rozpočítame konečným spotrebiteľom a správca nemá
zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie. Ţalovaný odoberá teplo od
dodávateľa tepla, má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie a rozpočítava
teplo konečným spotrebiteľom, a preto ţalovaný je konečným odberateľom. Ţalobca ako
dodávateľ tepla dodával teplo ţalovanému ako priamemu odberateľovi tepla, a preto zmluva
o dodávke tepla mala byť uzavretá podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z.
v písomnej podobe s obligatórnymi náleţitosťami, a to: výkonom, mnoţstvom a tepelným
spádom, odberovým diagramom tepla, pri vykurovaní aj vykurovacou krivkou,
umiestňovaním určeného meradla a povinnosťou priameho odberateľa umoţniť dodávateľovi
tepla prístup k nemu a cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odobrané teplo
vrátane preddavkových platieb. Je nesporné, ţe ţalobca so ţalovaným takúto zmluvu
neuzavrel a ZoTE nevykazuje predpísané náleţitosti podľa zákona o energetike. Preto sa
dovolací súd stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe predmetná ZoTE, uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka, obchádza účel zákona o energetike, t.j. podmienky podnikania
v energetickom odvetví, a preto je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol vecne
správne, keď ţalobu zamietol, preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné podľa ust. § 243b
ods. 1 O. s. p. zamietol.
Po rozhodnutí dovolacieho súdu ţalobca podal sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej
republiky (ďalej len ústavný súd), ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie.
Nálezom z 24. apríla 2008, č. k. III. ÚS 311/2007-33 ústavný súd rozhodol, ţe
základné právo P, a. s., B. vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len ústava) a základné právo na súdnu ochranu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. l ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp. zn. 6Obdo 23/2006 boli porušené. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Obdo 23/2006 zo 17. mája 2007 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.
Ústavný súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky
v namietanom rozsudku si uvedomil zodpovednosť za kvalifikáciu sporného zmluvného
vzťahu, ale pri odcitovaní relevantných ustanovení zákona o energetike a zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa obmedzil len na konštatovanie, ţe BAT je
priamy odberateľ a teda zmluva o dodávke tepla z 10. novembra 1999 mala byť uzavretá
podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. Ako však dospel k vyslovenému záveru,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti
povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Zdôraznil, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe
BAT je priamym odberateľom, je preukázanie, ţe má zriadenú tepelnú prípojku a odberné
zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných
zariadení a ţe vykonáva rozpočítanie tepla konečným spotrebiteľom. Hodnotenie tejto
základnej otázky vo všetkých troch rozhodnutiach všeobecných súdov je rozdielne, ide
o závaţné a odborné hodnotenie z odboru energetiky, ktoré súdy vykonali na základe
vlastnej úvahy, bez preukázania svojich tvrdení na odborných základoch z tohto odboru,
ktoré pôsobia nejednoznačne. Tvrdenia, z ktorých sú vyvodené právne závery, vzbudzujú
pochybnosti a tým aj závery z nich vyvodené nespĺňajú atribúty, ktoré by boli zlučiteľné
s kritériami spravodlivého procesu. Ďalej uviedol, ţe technický a skutkový znak priameho
odberateľa u BAT môţe byť definovaný len na podklade konkrétnych skutkových zistení
a nedá sa odvodiť len z abstraktného výkladu systému právnej normy, ktorá tento pojem
pouţíva. Ak teda zistený skutkový stav neodôvodňuje naplnenie znakov priameho
odberateľa u BAT, alebo jeho právneho predchodcu v skúmanom čase, nemôţe sa stať ani
podkladom na hmotnoprávne posúdenie tohto vzťahu v zmysle § 32 zákona č. 70/1998 Z. z.,
ako to vykonal odvolací a dovolací súd to prebral. Podľa názoru ústavného súdu výklad tejto
otázky bol súd povinný zabezpečiť v súlade so zákonom a ústavou. Ústavný súd konštatoval,
ţe odôvodneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chýba presvedčivosť vyúsťujúca do
jeho nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd namiesto toho, aby odôvodnil konkrétne prepojenie
pojmových znakov priameho odberateľa a zmluvy podľa § 32 zákona č. 70/1998 Z. z. a ich
odzrkadlenie sa v sporovom právnom vzťahu, svoju pozornosť v prevaţnej miere venoval
právnemu postaveniu správcu pri vyúčtovaní tepla, z ktorého „a contrario“ vyvodil
postavenie BAT ako priameho odberateľa. Ak ide o takúto zásadnú otázku, ktorá môţe
spôsobiť celkovú neplatnosť zmluvy s rozsiahlymi následkami, nemôţe byť vyhodnotenie
skutkového stavu formalistické, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musí dať
v zásadných otázkach konkrétnu nespochybniteľnú odpoveď.
Dovolací súd v novom konaní, viazaný právnym názorom ústavného súdu, uznesením
zo 04. septembra 2008 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Cob/233/2005-507 z
03. apríla 2006 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd pri
svojom opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
vecne správne, pretoţe odvolací súd vec rozhodol bez odborného posúdenia, či u ţalovaného
sú alebo nie sú naplnené znaky priameho odberateľa.
Odvolací súd vec opätovne prejednal a uznesením č. k. 2Cob/207/2008-1056,
z 12. januára 2010 rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 29Cb/68/2003-387 zo 14. januára
2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe ním prijaté závery
v otázke právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej zmluvy a priamo realizačnej zmluvy, ktorá je
spôsobilá zaväzovať strany na realizáciu práv a povinností v nej obsiahnutých aj bez
uzatvorenia tzv. ročných zmlúv a tieţ závery, ku ktorým dospel v otázke postavenia
ţalovaného ako priameho odberateľa, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri
posudzovaní týchto otázok sa prvostupňový súd obmedzil len na jazykový a gramatický
výklad ZoTE bez toho, aby náleţite skúmal vôľu konajúcich strán. Vytkol súdu prvého
stupňa, ţe k záveru o tom, ţe ţalovaný nie je v pozícii priameho odberateľa dospel bez
vykonania odborného dokazovania. Za rozporuplný povaţoval aj záver prvostupňového súdu
o oprávnenosti a dôvodnosti paušálnej odplaty typu poplatok za neodber dohodnutého
mnoţstva tepla, ku ktorému prvostupňový súd dospel bez akéhokoľvek právneho
zdôvodnenia takéhoto nároku a aj bez vykonania dokazovania jeho opodstatnenosti. Úlohou
prvostupňového súdu v ďalšom konaní malo byť doplnenie dokazovania za účelom
náleţitého zistenia skutkového stavu veci, pričom mal zváţiť aj prípadnú potrebu znaleckého
dokazovania.
V novom konaní, potom ako mu bola vec vrátená odvolacím súdom, súd prvého
stupňa rozhodol o ţiadosti ţalobcu na zmenu účastníka konania tak, ţe uznesením zo
04. októbra 2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu, a to vystúpenie Pa. s.,
z konania a pripustil, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť P, a. s.,B..
Okresný súd Bratislava l v novom konaní vec prejednal a rozhodol rozsudkom zo
07. novembra 2011, č. k. 29C b/68/2003-1208 tak, ţe ţalobe vyhovel a ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 432 475,56 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
konania. Prvostupňový súd na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku doplnil
dokazovanie vykonaním nových dôkazov, a to stanoviskami S, M SR, S , znaleckými
posudkami predloţenými ţalobcom a ţalovaným, znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom Ing. Š, výsluchom znalca Š, smernicou Ministerstva financií SR pre určenie
podmienok dodávok a cien tepelnej energie, výšky platieb a podmienok ich
rozpočítavania za dodávku tepla a tepla na ohrev úţitkovej vody pre uţívateľov bytov,
domácností a pre ostatných odberateľov, prílohy výmeru Ministerstva financií č. E-111996 a
rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. 21Cob/439/2008.
V odôvodnení rozsudku č.k. 29Cb/68/2003-1208 zo dňa 07. 11. 2011 v otázke
právneho nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE sa súd prvého stupňa
opätovne stotoţnil s názorom a odôvodnením prvostupňového súdu uvedenými v pôvodnom
rozsudku. Vychádzal pritom z § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého spolu
s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na nadobúdateľa aj práva
a záväzky s ním súvisiace vrátane neznámych. Na ţalovaného prešiel v dôsledku procesu
privatizácie ZEZ, š.p. súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaci na výrobu, výkup a rozvod
tepla v Bratislave, nehnuteľnosti a odberné a rozvodové zariadenia, na ktoré sa viaţe plnenie
predmetu ZoTE, v dôsledku čoho povaţoval súd sa nepochybné, ţe ţalovaný vstúpil do práv
a povinností ZEZ, š. p., vyplývajúcich zo ZoTE.
Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal skúmaním postavenia ţalovaného ako priameho
odberateľa, teda skúmal splnenie základných zákonných definičných znakov priameho
odberateľa, t.j. existenciu tepelnej prípojky a odberného tepelného zariadenia, odberné
tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za
odovzdávajúcou stanicou tepla a rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom, pričom bral
do úvahy najmä výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Vo svojom rozhodnutí súd
zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného súdneho znalca
Ing. Š, ktorý dospel k záveru, ţe ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi v právnom vzťahu
vyplývajúcom zo ZoTE nemal a nemohol mať postavenie priameho odberateľa. Súd mal tieţ
na základe Cenového výmeru Okresného úradu Bratislava III č. 25/2002 a
predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla za preukázané, ţe odberné miesto, v
ktorom ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu sa nemôţe nachádzať na sekundárnej strane
sústavy a nemôţe ísť o tepelnú prípojku, prostredníctvom ktorej by ţalovaný odoberal teplo
od ţalobcu - t.j. dva zo základných definičných znakov priameho odberateľa neboli
v dôsledku toho v prípade ţalovaného splnené. Súd mal za preukázanú skutočnosť, ţe
ţalovaný neodoberá teplo z verejného rozvodu tepla prostredníctvom tepelnej prípojky,
keďţe je jediným odberateľom ţalobcu, v dôsledku čoho nemohol byť priamym
odberateľom v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike. Pri posudzovaní tretieho
definičného znaku priameho odberateľa prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný
neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno. Zo zmlúv predloţených ţalovaným
vyplýva, ţe v niektorých prípadoch dodával teplo konečným spotrebiteľom, ale zo ţiadnej
predloţenej zmluvy nevyplýva, ţe ţalovaný toto teplo rozpočítaval medzi viacerých
spotrebiteľov.
Na základe vyššie uvedených zistení prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobca
a ţalovaný neboli povinní uzatvoriť zmluvu ako zmluvu o dodávke a odbere tepla, t.j. ako
osobitný zmluvný typ podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. Podľa názoru súdu prvého
stupňa im táto povinnosť nevyplývala ani z ustanovenia § 9 ods. 12 zákona č. 70/1998 Z. z.,
ktoré síce ukladá drţiteľovi licencie na rozvod energie povinnosť uzavrieť s odberateľom,
ktorý spĺňa znaky stanovené zákonom o energetike, zmluvu o dodávkach vybraného druhu
energie, ale z tohto ustanovenia nevyplýva, ţe pod takouto zmluvou o dodávkach vybraného
druhu energie má zákon na mysli výlučne osobitný zmluvný typ podľa § 32 ods. 2 zákona č.
Ďalej súd zisťoval, či v prípade predmetnej zmluvy došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto otázke sa stotoţnil s pôvodným
názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predmetná zmluva obsahuje podstatné
10 5Obdo/2/2013
náleţitosti kúpnej zmluvy a predmet zmluvy je jasne a určito vyjadrený. Súd sa po posúdení
viacerých konkrétnych ustanovení predmetnej zmluvy, priklonil k pôvodnému záveru
prvostupňového súdu aj v otázke posúdenia zmluvy ako priamo realizačnej zmluvy, na
základe ktorej je moţné uskutočniť konkrétne plnenia, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe k
realizácii dodávok tepla z titulu tejto zmluvy skutočne dochádzalo.
Z hľadiska časovej platnosti predmetnej zmluvy prvostupňový súd posúdil túto
zmluvu ako zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, do okamihu jej nahradenia Dlhodobou
zmluvou, najneskôr do uzatvorenia zmluvy o zvýšení základného imania strategickým
investorom. Súd ju povaţoval za uzavretú do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou alebo do
splatenia úveru od Európskej investičnej banky ţalobcom, teda do konca roku 2013.
Z prílohy č. I ZoTE je podľa súdu tieţ zrejmé, ţe celková doba trvania ZoTE nemôţe
presahovať rok 2023, čo je hraničný rok ţivotnosti celého projektu. ZoTE je teda uzatvorená
na dobu určitú, a preto je nevypovedateľná.
V otázke poplatku za neodber dohodnutého mnoţstva tepla sa prvostupňový súd
priklonil k jednoznačnej kvalifikácii poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty, teda ako
sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaného odobrať od ţalobcu ročne 2600 TJ
tepla. Súd vychádzal najmä zo znenia čl. 5 bodu 6.2 ZoTE, ktorý jednoznačne stanovuje
primárnu zmluvnú povinnosť ţalovaného odobrať od ţalobcu dohodnuté mnoţstvo tepla a aj
sekundárnu sankciu v prípade nesplnenia primárnej povinnosti. Súd nepovaţoval takýto
poplatok za neodber za rozporný s poctivým obchodným stykom a nevidel ani rozpor s vtedy
platnými predpismi o cenovej regulácii, pretoţe tá sa do roku 2003 vzťahovala len na ceny
skutočne dodaného tepla.
Súd sa zaoberal opätovne aj problematikou určenia metódy delenia premenlivých
nákladov pri výpočte výšky poplatku za neodber. Súd pouţil pri výklade pojmu „premenlivá
zloţka tepla“ výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. I Obchodného zákonníka, teda čerpal
z predchádzajúcej praxe zmluvných strán a ich právnych predchodcov pri príprave projektu.
Na základe takéhoto výkladu sa súd priklonil k aplikácii tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia
nákladov.
V prípade posúdenia správnosti ţalobcom určeného podielu fixných nákladov vo
vzťahu k zmluvne dohodnutým 2600 TJ tepla, dospel súd k záveru, ţe s prihliadnutím na to,
ţe cena tepla sa stanovuje na rok vopred, je potrebné rozpočítať aj viac náklady na celých
11 5Obdo/2/2013
zmluvne dohodnutých 2600 TJ tepla a nie ich následne pomerne rozpočítavať na skutočne
vyrobené mnoţstvo tepla.
Spochybňovanie reálnosti dodania tepla ţalovaným súd vyhodnotil ako účelovú
obranu.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.,
pretoţe ţalobca mal vo veci plný úspech a priznal ţalobcovi náhradu trov konania podľa
špecifikácie trov konania právnym zástupcom ţalobcu.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, vec prejednal a po preskúmaní
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe je vecne správny.
Rozsudkom z 24. júla 2012, č. k. 2Cob/127/2012-1346, rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo 07. novembra. 2012, č. k. 29Cb/68/2003-1208, v znení opravného uznesenia
z 09. januára 2012 v napadnutej časti priznanej istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti
týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Súčasne zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 46 316,16 eur náhrady trov
odvolacieho konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa
uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, ţe ţalovaný vo svojom odvolaní opakuje
argumentáciu a tvrdenia, uvedené počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého
stupňa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Samotná skutočnosť, ţe
si prvostupňový súd v mnohých ohľadoch osvojil pôvodné závery prvostupňového súdu, ešte
nenasvedčuje tomu, ţe ide o rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, nepresvedčivé
a porušujúce právo ţalovaného na spravodlivý proces.
K odôvodneniu prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa právneho nástupníctva
ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE, zaloţeného § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.,
podľa ktorého s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na
nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych,
odvolací súd doplnil, ţe predmetom privatizácie formou vkladu majetku do novozaloţenej
akciovej spoločnosti ţalovaného, na základe príslušného privatizačného projektu
a privatizačného rozhodnutia vlády SR, bol súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaceho na
12 5Obdo/2/2013
výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, vrátane nehnuteľností a odberných a rozvodných
zariadení, na ktoré sa viaţe plnenie predmetu ZoTE. Práva a záväzky zo ZoTE bezprostredne
súviseli s takto privatizovaným majetkom vo vlastníctve ţalovaného, opak netvrdil ani
ţalovaný a tvrdenia ţalovaného o neexistencii presnej identifikácie práv a záväzkov
v privatizačnom projekte túto zákonnú domnienku prechodu práv a povinností k ZoTE nijako
nevyvracali. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia bolo postihnúť práve takéto prípady
a zabezpečiť prechod všetkých práv a povinností týkajúcich sa privatizovaného majetku a to
aj v prípade prípadného administratívneho opomenutia. Preto sa odvolací súd z tohto dôvodu
stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný vstúpil do práv a záväzkov ZEZ, š. p. zo
ZoTE.
K posúdeniu právneho postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa v zmysle
zákona č. 70/1998 Z. z. a s tým súvisiacej otázky právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej
zmluvy, alebo naopak ako zmluvy o dodávke a odbere tepla v zmysle zákona o energetike,
odvolací súd uviedol, ţe v tejto súvislosti sa súd prvého stupňa podrobne a rozsiahlo zaoberal
dokazovaním naplnenia týchto znakov u ţalovaného. Za týmto účelom ustanovil súdneho
znalca Ing. Š a pri svojom hodnotení vychádzal z jeho znaleckého posudku, ako aj početných
ďalších listinných dôkazov, predloţených tak ţalobcom, ako aj ţalovaným, vrátane
stanoviska SZVT a stanoviska MH SR.
K rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej nenaplnenia definičných znakov
priameho odberateľa u ţalovaného, odvolací súd doplnil, ţe súd prvého stupňa tieto znaky
podrobne rozpísal a vyhodnotil, s čím sa odvolací súd plne stotoţňuje. Na doplnenie
správnosti uviedol, ţe pokiaľ ide o otázku existencie verejného rozvodu a tepelnej prípojky
zriadenej u priameho odberateľa, z predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla
vyplývalo a túto okolnosť nespochybňoval ani ţalobca a ţalovaný, ţe v sústave tepelných
zariadení existujú tepelné prípojky ţalovaného. V zmysle zákonnej definície tepelnej prípojky
uvedenej v § 31 písm. f/ zákona o energetike sa tepelnou prípojkou rozumie časť tepelnej
siete od verejného rozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinému priamemu
odberateľovi tepla. Z uvedeného vyplýva, ţe tepelná prípojka slúţi na prívod tepla priamemu
odberateľovi tepla a nie od priameho odberateľa tepla konečným spotrebiteľom. Aj preto sa
odvolací súd stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ţe v konaní nebolo
preukázané, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu prostredníctvom tepelnej prípojky.
13 5Obdo/2/2013
Odvolací súd nepripustil listinný dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom konaní
s odôvodnením, ţe ide o listinný dôkaz, ktorý bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania prvostupňovým súdom, podľa jeho názoru ak ţalovaný chcel takýto
listinný dôkaz pouţiť v konaní, mal ho predloţiť do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný mohol uvedený listinný dôkaz zabezpečiť a súdu
predloţiť počas prvostupňového konania, pretoţe celé súdne konania trvá uţ cca 9 rokov, čo
je dostatočný čas na zabezpečenie listinných dôkazov.
Aj podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonávať ţalovaným navrhované
kontrolné znalecké dokazovanie súdom ustanoveného znalca, pretoţe v konaní boli ako
listinné dôkazy predloţené znalecké posudky Ing. Š (predloţený ţalobcom) a Ing. K
(predloţený ţalovaným) a kontrolný znalecký posudok bol uţ vlastne posudok súdneho
znalca ustanoveného súdom Ing. S. Vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom, navrhovaným aj v rámci odvolacieho konania ţalovaným, odvolací súd
povaţoval za nadbytočné, keďţe tento dôkaz uţ bol predloţený ţalovaným na základe jeho
objednávky v rámci odvolacieho konania, na čo uţ nebolo moţné prihliadať.
Odvolací súd sa ďalej stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ZoTE
napĺňa všetky podstatné pojmové znaky kúpnej zmluvy je dostatočne určitá na to, aby mohla
byť povaţovaná za realizačnú, resp., aby priamo na jej základe mohli prebiehať dodávky
tepla. Odvolací súd sa vysporiadal s námietkou ţalovaného uvádzanej v odvolaní, ţe na tejto
skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe v zmysle korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným
nebol ţalobca schopný dodať v určitom období teplo bez súčasného odberu elektrickej
energie. Odvolací súd v tejto súvislosti v odôvodnení uviedol, ţe táto okolnosť je prirodzenou
a nevyhnutnou súčasťou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v paroplynovom
cykle a nijako nesúvisí s platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorej mnoţstvo
dodaného tovaru (teplo) bolo stanovené výlučne na ročnej báze a ţe v tomto časovom
horizonte bol dlţník - ţalobca povinný splniť svoj záväzok dodať teplo v poţadovanom
objeme 2.600 TJ tepla. Vo vzťahu odberovému diagramu, chápaného ako presnejšia
špecifikácia rozloţenia odberu tepla v čase, odvolací súd doplnil závery prvostupňového súdu
tak, ţe nebol nevyhnutnou podmienkou platnosti ZoTE, resp. okolnosťou, od ktorej by
závisela jej platnosť, resp. neplatnosť. Ak Obchodný zákonník ţiadne ďalšie podstatné
náleţitosti pre platnosť kúpnej zmluvy nevyţaduje, nemôţe z absencie dohody zmluvných
14 5Obdo/2/2013
strán o takýchto dodatočných náleţitostiach vyplývať neplatnosť takejto zmluvy a to ani pre
jej neurčitosť.
Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého
ZoTE bola uzavretá na dobu do jej nahradenia dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru
ţalobcom od Európskej investičnej banky, t.j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto
skutočností nastane skôr. Tento právny záver vyplynul jednak na základe skúmania vôle strán
a celkových okolností zabezpečenia financovania projektu výstavby paroplynového cyklu
ţalobcu, ako aj na základe gramatického výkladu článku 4 bodu 4.6 ZoTE, podľa ktorého sa
po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre
stanovenie ceny tepla v danom období. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej
zmluvy - ceny po roku 2013 platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Na tejto skutočnosti
podľa odvolacieho súdu nič nemení ani argument ţalovaného uvedený v odvolaní, podľa
ktorého by v takom prípade v zmysle § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 409
ods. 2 Obchodného zákonníka ďalej platila cena obvyklá a ZoTE by pretrvala ako platná.
Podľa odvolacieho súdu by však s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle § 409 ods. 2
Obchodného zákonníka zmluvné strany museli výslovne prejaviť vôľu pokračovať v zmluve
aj bez určenia spôsobu stanovenia ceny, pričom za takýto spôsob nemoţno povaţovať
všeobecný a neurčitý spôsob uvedený v článku 4 bode 4.6 ZoTE. Odvolací súd uviedol, ţe
pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil ZoTE ako uzatvorenú na dobu určitú, nemal dôvod sa
ďalej zaoberať posúdením jej výpovede.
K otázke posúdenia zmluvne dohodnutého poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty
sa odvolací súd stotoţnil s takouto kvalifikáciou súdu prvého stupňa, pretoţe predmetný
prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v čl. 5 bode 5.2 ZoTE svedčí o úmysle zmluvných
strán sankcionovať prípad neodobratia dohodnutého mnoţstva tepla zo strany ţalovaného od
ţalobcu. Obsahom tohto článku je teda uplatniť inštitút zmluvnej pokuty ako sankcie pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na formu jej vyjadrenia. Pokiaľ
ţalovaný vo svojom odvolaní namieta túto právnu kvalifikáciu, neuvádza ţiadne dôvody,
ktoré by takýto právny záver rozporovali a skutočnosť, ţe zmluvné strany tento poplatok za
neodber výslovne neoznačili za zmluvnú pokutu, nie je prekáţkou takejto kvalifikácie
skutočného obsahu právneho úkonu vyjadreného v článku 5 bode 5.2 ZoTE.
15 5Obdo/2/2013
Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi súdu prvého stupňa pre neuplatnenie
moderačného práva k výške zmluvnej pokuty, pričom toto zdôvodnenie doplnil tak, ţe
rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolností, ktoré pre
uplatnenie moderačného práva sú v zmysle § 301 Obchodného zákonníka hodnota a význam
zabezpečovanej povinnosti. Posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je teda viazané na
hodnotu zabezpečovanej povinnosti - a nie na hodnotu zabezpečenia ako percentuálneho
vyjadrenia pomeru sankcie a zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ako to uvádza vo svojom
odvolaní ţalovaný. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vyvodil záver, ţe článok 5.2
ZoTE, resp. uplatnenie nároku podľa tohto článku na zmluvnú pokutu, nie je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch.zák. Tento svoj záver odôvodnil
tak, ţe dohodnutá sankcia slúţila v konečnom dôsledku na zabezpečenie mnoţstiev dodávok
a nákladov vyplývajúcich zo schváleného cash flow Projektu uvedeného v Prílohe č.1 ZoTE
a na zabezpečenie dlhodobého financovania Projektu. Zo ZoTE vyplýva dlhodobo plánovaný
a stanovený ročný odber 2.600 TJ tepla (resp. jeho finančný ekvivalent) zo strany odberateľa
- ţalovaného. Takýto odber mohol byť dosiahnutý len stanovením zmluvnej pokuty -
poplatku za neodber v pribliţne ekvivalentnej výške, keďţe zmluvne nie je moţné donútiť
odberateľa k skutočnému, fyzickému odberu tepla. Záujem zabezpečiť dlhodobé financovanie
Projektu a dosiahnuť predvídateľné a očakávané plnenia na strane výnosov ţalobcu bol podľa
viacerých vyjadrení účastníkov konania kľúčovým predpokladom realizácie
a uskutočniteľnosti samotného Projektu, ako aj napokon poskytnutia úveru na financovanie
celého Projektu. Odvolací súd teda vyvodil záver, ţe moţno teda rozumne predpokladať, ţe
predvídateľnosť výnosov ţalobcu zo ZoTE zabezpečená aj prostredníctvom inštitútu
zmluvnej pokuty bola kľúčovým aspektom zmluvného vzťahu a predpokladom jeho
uzatvorenia zo strany ţalobcu. Následné spochybňovanie takto dohodnutého a zmluvne
uzatvoreného inštitútu zmluvnej pokuty, by spochybňovalo podstatu celého zmluvného
vzťahu. Odvolací súd na záver k tejto otázke uviedol, ţe v súlade s povinnosťou súdov
chrániť legitímne očakávania účastníkov zmluvy a poskytovať im právnu ochranu by
odopretie tejto ochrany vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute narúšalo princíp právnej
istoty a zmluvnej voľnosti a bolo by v rozpore s deklarovaným úmyslom zmluvných strán
dlhodobo a za jasných a nemenných pravidiel stanoviť finančné parametre výnosov Projektu
s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobé financovanie a tým aj jeho uskutočniteľnosť. Skutočné
hospodárske výsledky ţalobcu, resp. ţalovaného uvádzané v odvolaní ţalovaného v tejto
súvislosti preto pre odvolací súd neboli faktorom, ktorý by toto posúdenie mal a mohol
16 5Obdo/2/2013
ovplyvňovať - na zohľadnenie takýchto okolností neposkytuje ustanovenie § 301
Obchodného zákonníka ţiadny priestor.
Pre stotoţnenie sa so závermi prvostupňového súdu ohľadom aplikácie tzv.
Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov na výrobu elektriny a tepla na ZoTE
doviedli odvolací súd skutkové zistenia, ţe sám právny predchodca ţalovaného (ZEZ), ktorý
zabezpečoval projekt výstavby a prevádzky výrobných zariadení ţalobcu, počítal s delením
premenlivých výrobných nákladov medzi teplo a elektrinu práve podľa metódy
prof. Kadrnoţku z VUT v Brne. Tento záver oprel o listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu,
a to o Základné technické parametre projektu, Zaslanie návrhu dohody z 24. marca1998,
Záznam z rokovania z 28. júna 1996, Dohoda o dodávkach tepelnej energie počas skúšobnej
prevádzky PPC z 15. mája 1998. Odvolací súd mal teda za preukázané, ţe uţ pred uzavretím
ZoTE ţalobca pouţíval uvedenú metódu s vedomím právneho predchodcu ţalovaného,
a preto vzhľadom na prax, ktorá bola medzi stranami zavedená, súd prvého stupňa správne
aplikoval výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obch.zák.
Ţalovaným v odvolaní namietanú výšky priznaných úrokov z omeškania vo výške
15 % ročne nepovaţoval odvolací súd za dôvodnú s odôvodnení, ţe na č. l. 476-477 spisu sa
nachádza potvrdenie NBS o priemerných úrokových sadzbách za úvery v roku 1999,
z ktorého vyplýva, ţe výška úroku v novembri 1999, t.j. v čase uzavretia ZoTE, bola dokonca
vyššia, ako súdom priznaná (15,67 %).
Odvolací súd však rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na nové konanie,
pretoţe dospel k záveru, ţe v časti náhrady trov konania je potrebné rozsudok zrušiť pre
nepreskúmateľnosť.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, podal dovolanie ţalovaný.
Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, v spojení s rozsudkom súdu prvého
stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa názoru ţalovaného je prípustnosť dovolania daná v zmysle ust. § 237 písm. f/
O. s. p., /v bliţšej argumentácii odkázal na body 3.1 a 3.2 dovolania/, ako aj v zmysle ust.
§ 238 ods. 2 O. s. p., čo ţalovaný opiera o skutočnosť, ţe v danej veci uţ bol dovolacím
17 5Obdo/2/2013
súdom (Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 17. 05. 2007, sp. zn.: 6Obdo 23/2006
v kontexte rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 04. 2006, sp. zn.: 2Cob
233/2005-507) vyslovený iný právny názor v tej istej veci, kedy ţalobu zamietli z dôvodu,
ţe dovolací aj odvolací súd posúdili BAT (t.j. ţalovaného) ako priameho odberateľa tepla,
z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
nevykazuje predpísané náleţitosti zákona o energetike.
K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ţalovaný uviedol, ţe
sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred odvolacím súdom ako aj pred súdom
prvého stupňa a to tým, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej a/alebo zároveň z tohto dôvodu má konanie aj inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný teda namieta, ţe odvolací
rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie, a teda ţe rozsudok o odvolaní je nepresvedčivý
z dôvodu absencie vlastného uváţenia a odôvodnenia rozsudku odvolacím súdom, pretoţe
odvolací súd neodstránil nedostatky v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, keď ani
odvolací súd nezodpovedal na podstatné námietky a dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného
a ani nezodpovedal, na základe vyhodnotenia ktorých dôkazov a akej úvahy súdu vyhodnotil,
ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. V zmysle práva ţalovaného na
spravodlivý súdny proces bol odvolací súd povinný za pouţitia vlastnej úvahy a samostatne
a nezávisle vyhodnotiť vykonané dôkazy a samostatne zistiť skutkový stav veci a vykonať
právne posúdenie veci, na základe vlastnej úvahy a nie bez ďalšieho (bez dostatočne
presvedčivého zdôvodnenia) preberať opakovane závery zrušeného súdneho rozhodnutia, čo
je v rozpore s ústavným právom účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa či. 46
ods.1 ústavy, nakoľko nie je zrejmé z akých dôkazov vychádzal odvolací súd pri rozhodnutí a
ktoré dôkazy a skutočností a na základe čoho mal za preukázané a ktoré nie.
K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ţalovaný uviedol aj to,
ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil, ţe na dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom
konaní - nový dôkaz (znalecký posudok znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) nie je moţné
prihliadnuť, a to napriek tomu, ţe týmto dôkazom ţalovaný preukazoval, ţe v konaní došlo
k vadám, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nakoľko závery
nového dôkazu (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) negujú závery
znaleckého posudku Ing. Š, na podklade ktorého odvolací súd a súd prvého stupňa dospeli
18 5Obdo/2/2013
nesprávne k záverom, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa, a to napriek tomu,
ţe nesprávnosť tohto záveru súdu a vadu konania preukazoval ţalovaný práve týmto novým
dôkazom (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) a na základe ust. § 205a
ods. 1 písm. b/ O. s. p. Odvolací súd následne pochybil tým, ţe nevykonal kontrolný
znalecký posudok, hoci bol tento dôkaz priamo navrhovaný ţalovaným. Ţalovaný poukázal
na to, ţe tým, ţe prvostupňový súd vzal do úvahy len dôkazy znejúce v prospech ţalobcu
a neodstránil vzniknuté pochybnosti o skutkových okolnostiach, vykonaním ţalovaným
navrhnutého dôkazu, súčasne postupoval v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a
ţalovanému odňal moţnosť skutočne efektívne, t.j. nielen formálne, konať pred súdom a
preukázať svoje tvrdenia. Ţalovaný dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní pred súdom
prvého stupňa namietal nedostatočnú kvalifikáciu súdom ustanoveného znalca Ing. Š
z dôvodu, ţe v praxi vypracoval takýto posudok vôbec prvý krát. Ţalovaný poukázal na
potrebu vypracovania kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom, pričom tento
svoj názor odvodil od ust. § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, s odôvodnením, ţe bez vykonania tohto dôkazu nebolo moţné zabezpečiť
dostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav a ţe to vyţadovala skutková situácia vzhľadom
na skutočnosť, ţe v konaní boli účastníkmi predloţené v záveroch a zisteniach si odporujúce
znalecké posudky vypracované znalcami fyzickými osobami v odbore energetika. Procesné
vady v konaní pred súdom ţalovaný vidí aj v tom, ţe prvostupňový súd v rozpore s ust. § 132
O. s. p. vyhodnotil dôkazy a ţe vo vzťahu k dvom listinným dôkazom svedčiacim v prospech
ţalovaného - odborné vyjadrenia kompetentných osôb a to: Slovenského zväzu výrobcov
tepla a Ministerstva hospodárstva SR. Súd prvého stupňa sa obmedzil len na strohé
konštatovanie, ţe im chýba presvedčivosť. Dovolateľ ďalej namieta, ţe odvolací súd ţiadnym
spôsobom nezdôvodnil, prečo nemali byť splnené podmienky podľa §205a O.s.p. na
pripustenie znaleckého posudku FEI STU, ako dôkazu v odvolacom konaní, pričom odvolací
súd mal ex offo skúmať splnenie podmienok podľa § 205a OSP a v prípade, ak vyhodnotil, ţe
neboli naplnené, mal to v rozsudku odvolacieho súdu aj odôvodniť. Prípustnosť ţalovaným
predloţeného listinného dôkazu znaleckého posudku FEI STU, ktorý predloţil v odvolacom
konaní ţalovaný, odvodzuje od toho, ţe týmto dôkazom boli preukázané vady v konaní
v zmysle §205a ods. 1 písm. b/ O. s. p. Ţalovaný namieta, ţe fyzicky nebol schopný
predloţiť prvostupňovému súdu, tento listinný dôkaz mohol predloţiť aţ v odvolacom
konaní, preto bola splnená podmienka uvedená v ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. ţalovaný
v dovolaní namieta aj to, ţe napriek tomu, ţe právny zástupca ţalovaného na pojednávaní dňa
19 5Obdo/2/2013
24.júla 2012 navrhoval vykonanie aj kontrolného znaleckého posudku inou znaleckou
organizáciou. Odvolací sa súd sa s týmto návrhom vôbec nevysporiadal, ani o ňom procesne
nerozhodol.
K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ţalovaný uviedol, ţe
súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania
a nemal aktívnu legitimáciu, na základe čoho je aj rozsudok odvolacieho súdu nesprávny
a nezákonný. Ţalovaný tento dovolací dôvod bliţšie odôvodnil tým, ţe hoci súd prvého
stupňa svojím uznesením zo 04. októbra 2010 pripustil na strane ţalobcu vystúpenie P, a. s..
IČO: z konania a pripustil, aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, v
ďalšom konaní pokračoval s pôvodným účastníkom konania P, a. s., posielal mu predvolania,
konal s jeho zástupcami na pojednávaniach a vydal aj niekoľko uznesení /vrátane uznesenia o
ustanovení súdneho znalca/ a následne aj rozsudok odvolacieho súdu konajúc s účastníkom
konania bez aktívnej legitimácie /P, a. s./.
K dovolaciemu dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ţalovaný uviedol
viacero dôvodov, a to nasledujúce.
Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa /ktorých závery aj odôvodnenia sú totoţné/
dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne
právne posúdil postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE, pričom
v doterajšom konaní pred súdom nebola táto skutočnosť doposiaľ zákonným spôsobom
preukázaná. Rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí,
a to v otázke právneho záveru vo vzťahu k povinnosti ţalobcu a ţalovaného uzatvoriť ZoTE
podľa § 32 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z. z., t.j. a v tejto súvislosti aj v otázke postavenia
ţalovaného, ako priameho odberateľa, pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä z dôvodu, ţe odvolací súd, ako aj súd
prvého stupňa vo svojich záveroch, ohľadne posúdenia postavenia ţalovaného ako priameho
odberateľa, nesprávne vychádzali zo znaleckého posudku Ing. Š a to napriek skutočnosti, ţe
opačné závery boli v konaní preukázané v zmysle stanoviska SZVT a stanoviska
MH SR, resp. mali byť v odvolacom konaní preukázané listinným dôkazom (znalecký
posudok FEI STU Bratislava), ktorý však nezákonne nebol pripustený ako dôkaz v
odvolacom konaní. V dovolaní podrobne predloţil svoje argumenty podporujúce jeho závery
20 5Obdo/2/2013
ohľadom skutočnosti, ţe ţalobca a ţalovaný spĺňajú zákonné znaky dodávateľa a
priameho odberateľa, ţe priama povinnosť uzatvoriť ZoTE podľa zákona o energetike
vyplývala z §9 ods. 12 písm. a) zákona o energetike bez ohľadu na skutočnosť, či postavenie
ţalovaného je posúdené ako postavenie priameho odberateľa a ţe ak by ţalovaný nebol
v zmysle zákonnej definície v postavení priameho odberateľa, tak ani ţalobca by nebol
v zmysle zákonnej definície v postavení dodávateľa a ani odberatelia ţalovaného by neboli
v zmysle zákonnej definície v postavení spotrebiteľov, čím by sa celý proces výroby a
dodávky tepla dostal mimo zákonnú reguláciu. Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa dospeli
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe odvolací súd a tieţ
súd prvého stupňa nesprávne posúdili ZoTE ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obch.
zák., pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z posúdenia ZoTE ako realizačnej
zmluvy, z posúdenia ZoTE ako zmluvy uzatvorenej na dobu určitú a nevypovedateľnú,
z prekvalifikovania právneho dôvodu plnenia z „poplatku za neodber“ na „zmluvnú pokutu“
a následne nesprávne neprihliadnutie na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti
ţalovaného ako aj na výšku škody vzniknutej PPC v súlade s § 301 Obch. zák. a nesprávne
neuplatnenie moderačného práva súdu na zníţenie zmluvnej pokuty, pripustením aplikácie
tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny
a tepla a súdy vyhodnotili „poplatok za neodber tepla" resp, „zmluvnú pokutu" ako nárok
uplatnený v súlade so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku a teda urobili
právny záver, ţe bod 5.2 ZoTE a nárok ţalobcu vznesený v zmysle bodu 5.2 ZoTE sú platné.
Ţalovaný súčasne dovolací súd ţiadal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozsudkov
prvostupňového ako aj odvolacieho súdu.
K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním dňa 07. 11. 2012. Navrhol
dovolanie ţalovaného zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalobca povaţuje dovolanie ţalovaného za neprípustné, pretoţe smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V svojom vyjadrení sa bliţšie
vyjadruje k dôvodom ţalovaného uvádzaným v dovolaní, a to k skutočnosti, ţe odvolací súd,
v rozsudku neuviedol vzájomný vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
21 5Obdo/2/2013
hodnotení dôkazov a právnymi závermi, ku ktorým dospel, čím urobil rozsudok
nepresvedčivým. Ţalobca ďalej v svojom podaní k dovolaniu bliţšie konkretizuje, ţe
ţalovaný napáda najmä právny záver odvolacieho súdu v otázke neexistencie postavenia
ţalovaného ako priameho odberateľa vo vzťahu k ţalobcovi, z dôvodu, ţe odvolací súd
neuviedol na základe akých dôkazov a akej úvahy k tomuto právnemu záveru dospel.
Ďalej uviedol, ţe neexistencia postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa
vo vzťahu k ţalobcovi vyplýva z vykonaného dokazovania a je v rozsudku súdu prvého
stupňa podrobne zdôvodnená a ţe súd prvého stupňa sa detailne a rozsiahlo zaoberal
dokazovaním a vyhodnocovaním naplnenia jednotlivých zákonných znakov priameho
odberateľa u ţalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo
poukázal na vykonané dôkazy týkajúce sa tejto otázky, ktoré navrhol ţalovaný, a to -
fotodokumentácia prípojky ţalovaného, na sieť navrhovateľa aţ po konečného spotrebiteľa
na G ulici, stanovisko Slovenského zväzu výrobcov tepla, stanovisko Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky. Neexistenciu postavenia ţalovaného, ako priameho
odberateľa, preukazuje okrem vyššie uvedených dôkazov, aj znalecký posudok č. 6/2011
vypracovaný súdnym znalcom Ing. Š a Cenový výmer Okresného súdu Bratislava III. č.
25/2002. Odvolací súd sa s týmito závermi stotoţnil a poukázal aj na to, ţe tento záver
vyplýva aj v konaní predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla, z ktorej vyplýva,
ţe existencia tepelnej prípojky ţalovaného, v zmysle zákonnej definície, slúţi na prívod tepla
priamemu odberateľovi a nie od priameho odberateľa konečným spotrebiteľom.
Ţalobca sa v svojom vyjadrení k dovolaniu bliţšie vyjadruje aj tvrdeniam ţalovaného,
ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkaz predloţený ţalovaným - znalecký posudok FEI
STU ako neprípustný a tieţ ţe odvolací súd v rozpore so zákonom nenariadil ţalovaným
navrhované vykonanie kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom, hoci podľa
ţalovaného si daná situácia takýto kontrolný znalecký posudok vyţadovala. Ţalobca má za
to, ţe odvolací súd v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. správne posúdil ţalovaným predloţený
znalecký posudok FEI STU ako neprípustný listinný dôkaz, pretoţe ţalovaný ho predloţil aţ
po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Ţalovaný mal dostatok času na predloţenie
predmetného znaleckého posudku aj počas dokazovania a nie aţ po jeho skončení.
Vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, tak ako to poţadoval ţalovaný, by
bolo nadbytočné a spôsobovalo by len zbytočné náklady v konaní, čo je v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.
22 5Obdo/2/2013
K ostatným dovolacím dôvodom ţalobca konštatuje, ţe ţalovaný len opakuje
argumenty, ktoré predtým uţ uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach a s ktorými sa
ţalobca a rovnako aj súdy rôznych stupňov uţ počas viac ako 10-ročného sporu v plnom
rozsahu vysporiadali a ţe dovolacie konanie nemá slúţiť na opätovné posudzovanie
argumentácie účastníka konania, ktorý nemal v spore úspech a vykonať dokazovanie, ktoré
uţ vykonali dva predchádzajúce stupne súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, preskúmal aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania / § 243a ods.1 O. s. p./ a dospel k záveru, ţe prípustné a včasné dovolanie,
podané oprávnenou osobou, je oprávnené, a preto je potrebné dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa / § 236 ods. 1 O. s. p./.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo
výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
23 5Obdo/2/2013
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
rozhodnutí. Nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.
Napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O. s. p.
Vzhľadom na námietku dovolateľa je potrebné posúdiť, či je dovolanie prípustné
podľa § 238 ods. 2 O. s. p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci. Dovolateľ na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia uviedol, ţe
v prejednávanej veci vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,
v rozhodnutí zo 17. mája 2007, sp. zn.: 6Obdo 23/2006 a Krajský súd v Bratislave
v rozsudku z 03. apríla 2006, sp. zn.: 2Cob 233/2005-507, iný právny názor v tejto veci,
keď, posúdili BAT ako priameho odberateľa tepla, z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevykazuje predpísané náleţitosti zákona
o energetike.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania z uvedeného dôvodov daná
nie je, pretoţe dovolateľ sa v dovolaní dovoláva prípustnosti dovolania z dôvodu
nerešpektovania právneho názoru vysloveného v rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré
rozhodnutie bolo nálezom ústavného súdu z 24. apríla 2008, č. k. III. ÚS 311/2007-33,
zrušené / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn.
6Obdo 23/2006 / a vec vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Keďţe dovolateľ sa dovoláva dovolacím súdom vysloveného právneho názoru v rozhodnutí,
ktoré bolo neskôr zrušené ústavným súdom, nie je moţné naň prihliadať. Preto v zmysle ust.
§ 238 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd nemôţe odchýliť od takého právneho názoru.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu rozhodol vo veci uznesením zo
04. septembra 2008, sp. zn. 6Obdo 32/2008 ako súd dovolací, po tom, ako ústavný súd zrušil
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo 23/2006 zo 17. mája 2007
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v tomto rozhodnutí vo veci nevyslovil taký
právny názor, ktorý by bol v zmysle ust. § 238 ods. 2 O. s. p. dôvodom pre prípustnosť
dovolania. Dovolateľom namietaný odklon od právneho názoru dovolacieho súdu mal
spočívať v odlišnom právnom závere odvolacieho súdu od právneho názoru dovolacieho
súdu, ktorý bol vyslovený v prejednávanej veci uţ skôr a to v právnej otázke právneho
24 5Obdo/2/2013
posúdenia postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE (bod 3.3.
dovolania) a právnom posúdení postupu súdu v konaní so subjektom, ktorý nebol účastníkom
konania a preto nemal aktívnu legitimáciu (bod 3.11 dovolania).
Ustanovenie § 238 ods. 2 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu,
vysloveného v danej veci. Táto procesná situácia ale nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd
vysloví svoj právny názor (v zrušujúcom rozhodnutí) ako kategorický právny pokyn (napr.
ktorý právny predpis má byť aplikovaný a ako konkrétne ho treba interpretovať). Z tohto
hľadiska za záväzný právny názor nemoţno povaţovať pokyny dovolacieho súdu na ďalší
postup súdov po procesnej stránke (napr. doplnenie dokazovania za účelom zistenia
skutkového stavu), ale ani dovolacím súdom vyslovené úvahy inej neţ procesnej povahy,
ktoré mali slúţiť len ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu prvého stupňa bez
kategorického právneho pokynu či bezpodmienečného právneho príkazu, ako treba vec
rozhodnúť. Pokiaľ dovolací súd svoje úvahy takto neformuluje, nejde o záväzný právny názor
v zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 04. septembra 2008, sp. zn. 6Obdo 32/2008 vyplýva, ţe ústavný súd Slovenskej republiky
v náleze vyslovil právny názor, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe ţalovaný
je priamym odberateľom závisí od existencie uzavretia písomnej zmluvy medzi dodávateľom
tepla a priamym odberateľom, pričom o priameho odberateľ ide vtedy, ak má zriadenú
tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie, odberné miesto nachádzajúce sa na
sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou a rozpočítava
teplo konečným spotrebiteľom. Dovolací súd, viazaný právnym názorom ústavného súdu,
vo svojom rozhodnutí len vyjadril svoje zhodnotenie, ţe ide o otázku, ktorú je potrebné
dokazovať, pretoţe právne závery k nej nie je moţné bez ďalšieho odvodiť z abstraktnej
právnej normy a v súlade s tým sa súdy niţších stupňov riadili týmto právnym pokynom
dovolacieho súdu , v konaní skúmali naplnenie týchto právnych predpokladov a zo svojich
zistení vyvodili právne závery, ktoré sú vyjadrené v ich rozhodnutiach.
Čo sa týka právneho posúdenia postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo
vzťahu k ZoTE, v tejto právnej otázke Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom
rozhodnutí nevyslovil ţiadny právny názor, a teda ani záväzný právny názor v zmysle ust.
25 5Obdo/2/2013
Čo sa týka namietanej otázky ohľadom postupu súdu v konaní so subjektom, ktorý
nebol účastníkom konania a nemal preto aktívnu legitimáciu, táto skutočnosť ani nemohla
byť predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho
v čase vydania rozhodnutia zo 04. septembra 2008, sp. zn. 6Obdo 32/2008, pretoţe sám
dovolateľ v svojom bode 3.11 dovolania opiera svoje zdôvodnenie o skutočnosti, ktoré nastali
aţ po jeho vydaní (časť konania po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10.
2010, ktorým súd uznesením pripustil vystúpenie P, a. s., IČO: z konania a pripustil, aby na
jeho miesto ţalobcu vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:).
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
§ 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, vedúcich
k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktorej zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je
prípustné, bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho
rozhodnutia. Dovolací súd sa preto zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho
súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o preukáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno
začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne
obsadeným).
Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní
došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe
z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. nie je
významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe
konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
26 5Obdo/2/2013
Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/, b/,c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola v dovolaní
namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného z týchto
dôvodov nie je daná.
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred ním.
K vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ţalovaný vidí v nepreskúmateľnosti
(arbitrárnosti) - neodôvodnenosti odvolacieho rozhodnutia, zakladajúceho porušenie jeho
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd uvádza:
Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O. s. p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní
priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol
v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola
účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku
postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala
rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím.
Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, na
ktorý správne poukázal dovolateľ.
Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, treba mu prisvedčiť v tom, ţe právo na určitú kvalitu súdneho
konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
27 5Obdo/2/2013
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu
totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môţu nastať aj pri samotnom vydávaní
rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia, výroku,
odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môţe byť
dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti
(arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä
z hľadiska ústavou zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne
konanie.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd vo svojej
judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má
uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132
a §157 ods. 1 O. s. p., m. m. I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (základné právo podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia napr. II. ÚS 383/2006).
Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
28 5Obdo/2/2013
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď
práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A,
S12, § 29; Hiro Balany C. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis HC
Grécko z 29. mája 1997; Higgins C. Francúzsko z 19. februára 1998).
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV.ÚS 115/2003, III.ÚS 209/2004) tieţ
vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (Kraska C. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, S.49,
§ 30).
29 5Obdo/2/2013
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným
právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania
je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je
jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.
Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 211
O. s. p.), pričom toto ustanovenie i právna teória civilného procesu vymedzili poţiadavky na
kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria poţiadavky
vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.
Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Z formulácie § 132 O. s. p. vyplýva, ţe súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce
hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré
odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať
činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce
garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám
obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I.ÚS 52/2003).
Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov,
prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môţu zakladať vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia automaticky zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť).
V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti
rozhodnutia ako celku.
30 5Obdo/2/2013
Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok
všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez
akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako
treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, ţe tieto
podmienky sú splnené, má aplikácia § 219 ods. 2 O. s. p. oporu v zákone, ale nemôţe byť
spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Treba dodať, ţe
aplikáciou § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, ţe napadnuté
rozhodnutie a jeho odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez
výslovného vyjadrenia) aj záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú
dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal
s právne významnými odvolacími námietkami ţalovaného.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením
rozhodnutia prvostupňového súdu. Na zvýraznenie správnosti poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, na základe ktorého do svojho
rozhodnutia prevzal jeho právne závery, ktoré vysvetľuje a uvádza dôvody, prečo povaţuje
rozsudok prvostupňového súdu za správny a pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné posudzovať v kontexte
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento kontext je zrejmé, ţe
31 5Obdo/2/2013
odvolací súd dal jasné a zrozumiteľné odpovede v súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu
prvého stupňa.
V dôvodoch rozhodnutia však odvolací súd nereaguje vôbec, resp. nereaguje náleţite
na námietky ţalovaného týkajúce sa nepripustenia nového dôkazu (znaleckého posudku FEI
STU Bratislava) v odvolacom konaní, a takisto ani na konanie s iným subjektom, ako
s účastníkom konania a s jeho právnym zástupcom. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva ani
postačujúcu odpoveď na nevykonanie kontrolného znaleckého posúdenia v odvolacom
konaní. Nedáva odpoveď ani na to, ţe v konaní boli vykonané viaceré dôkazy, ktoré
navzájom rozdielne vypovedali o obsahu pojmu „priamy odberateľ“. Odvolací súd
v napadnutom rozhodnutí len odkazuje na rozsudok súdu prvého stupňa a najmä na znalecké
dokazovanie vykonané znalcom Ing. Š, pričom necháva úplne bez povšimnutia stanovisko
SZVT a stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, z ktorých vyplýva opačný názor na
postavenie ţalovaného, ako ho prijal znalec Ing. S a súd prvého stupňa, t.j., ţe ţalovaný má
postavenie priameho odberateľa. Konal tak napriek tomu, ţe uvedená skutočnosť bola
ţalovaným v odvolaní namietaná a odstrániť akékoľvek rozpory v tejto otázke malo pre
konanie podstatný význam / viď nález ústavného súdu v prejednávanej veci/.
Nakoľko odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na uvedené otázky,
majúce pre vec podstatný význam, nemoţno ho povaţovať za zodpovedajúce poţiadavke
plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý
proces okrem iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami
a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie vo veci
samej. Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu
základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O. s. p.
Ţalovaný v dovolaní a aj v odvolaní ďalej namietal vadu konania spočívajúcu
v nekonaní s účastníkom konania P, a. s., pričom podľa ţalovaného v konaní namiesto PPC,
a. s., ako ţalobcu nesprávne vystupovala spoločnosť P, a. s., zastúpená svojim právnym
zástupcom. Odvolací súd sa na ţiadnom mieste odôvodnenia (ani v časti opisujúcej dôvody
odvolania) nezmieňuje o uvedenej námietke ţalovaného. Na túto námietku ţalovaného
32 5Obdo/2/2013
odvolací súd nedal ţiadnu odpoveď, napriek tomu, ţe takáto prípadná vada by podľa
ţalovaného mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne
významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru
vysvetliť.
V priebehu odvolacieho konania ţalovaný navrhoval odvolaciemu súdu vykonanie
kontrolného znaleckého posúdenia znaleckým ústavom. Odvolací súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe vykonanie takéhoto znaleckého dokazovanie povaţuje
za nadbytočné, keďţe takýto dôkaz uţ bol predloţený ţalovaným na základe jeho objednávky
v rámci odvolacieho konania, avšak naň uţ nemohol prihliadať. Odvolací súd v tejto časti
odôvodnenia neuvádza logické na seba nadväzujúce právne závery. Na jednej strane uvádza,
ţe vykonanie uvedeného dôkazu je nadbytočné vzhľadom na predloţený znalecký posudok
FEI STU Bratislava a na druhej strane uvádza, ţe na znalecký posudok FEI STU Bratislava
uţ odvolací súd nemohol prihliadať. Pritom na inom mieste uvádza, ţe za kontrolný
znalecký posudok povaţuje znalecký posudok znalca Ing. S. Dovolací súd nespochybňuje
ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie
je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (napr. R 37/1993),
avšak úvahy odvolacieho súdu v súvislosti s kontrolným znaleckým posudkom (listinným
dôkazom) si protirečia; odôvodnenie musí obsahovať navzájom konzistentné argumenty
odvolacieho súdu pre vyvodzovaný záver.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie
práva ţalovaného na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti ţalovaného konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe dôsledkom
vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. je vţdy zrušenie rozhodnutia, ktoré ňou trpí.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej
procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p.). Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je
33 5Obdo/2/2013
dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu
uvedené vyššie, dovolanie je prípustné, pretoţe rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou
zmätočnosti podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. aj na vadu konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) je dovolací súd s poukazom na
ust. § 242 ods. 1 O. s. p. povinný prihliadnuť ex offo.
Dovolateľ opiera dôvodnosť dovolania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
tým, ţe v konaní súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol
účastníkom konania a nemal aktívnu legitimáciu. Takáto procesná vada by v zmysle ust.
§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. bola dôvodná pre dovolanie v prípade, ak takýto procesný
postup súdu mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd sa v tejto
súvislosti uţ vyššie vysporiadal s tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti
v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., čo uţ samé o sebe zakladá nielen prípustnosť dovolania,
ale jeho opodstatnenosť. Dovolací súd však k tomuto v tejto súvislosti dodáva, ţe prípustnosť
dovolania a jeho opodstatnenosť je daná tým, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku nijako nezaoberal odvolateľovým dôvodom, ktorý odvolateľ v odvolaní namietal
a zdôvodnil tak, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretoţe súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu s iným subjektom ako
s účastníkom konania a nemal aktívnu legitimáciu. Ako dovolací súd uviedol uţ vyššie, bolo
povinnosťou odvolacieho súdu sa s týmto odvolacím dôvodom riadne vysporiadať
v odôvodnení rozsudku. To však podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. nijako nezbavuje dovolací
súd povinnosti preskúmať dôvodnosť dovolateľom vymedzeného dôvodu dovolania
s odkazom na ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorou namieta, ţe konanie súdov prvého
a následne aj druhého stupňa je postihnuté takou procesnou vadou, ktorá nie je vadou
zmätočnosti, ale ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené platí aj
napriek tomu, ţe odvolateľom uvádzané odôvodnenie odvolania k trinástemu odvolaciemu
dôvodu sa vecne zhoduje so zdôvodnením dovolania k jedenástemu dovolaciemu dôvodu,
v ktorých túto vadu namieta.
Ţalovaný ako dovolateľ v dovolaní a aj ako odvolateľ v odvolaní v tejto súvislosti
namietol, ţe hoci súd uznesením zo 04. októbra 2010 pripustil vystúpenie P, a. s., IČO: z
konania a pripustil, aby na jeho miesto ţalobcu vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, v
ďalšom konaní však pokračoval s pôvodným účastníkom konania P, a. s., posielal mu
predvolania, konal s jeho zástupcami na pojednávaniach a vydal aj niekoľko uznesení
34 5Obdo/2/2013
/vrátane uznesenia o ustanovení súdneho znalca/ a následne aj rozsudok odvolacieho súdu,
konajúc s účastníkom konania bez aktívnej legitimácie /Pr, a. s./. Preto dovolateľ namietol
všetky takto vykonané úkony, vrátane ustanovenia súdneho znalca Ing. Š, a povaţuje ich
vykonanie a vydanie za nezákonné, v rozpore s príslušnými ustanoveniami O. s. p. Zároveň
z tohto dôvodu povaţuje aj rozsudky súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu za
nezákonné a v rozpore s O. s. p., pričom plnenie z rozsudku odvolacieho súdu je priznané
v prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však dospel v dovolacom konaní k záveru, ţe
dovolanie nie je z tohto dôvodu opodstatnené, pretoţe dovolací súd nezistil, ţe by súd prvého
stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a nezistil ani
to, ţe by rozsudkom odvolacieho súdu bolo priznané právo v prospech subjektu, ktorý nebol
účastníkom konania.
Zo súdneho spisu má dovolací súd jednoznačne za preukázané, ţe 04. októbra 2010
pripustil Okresný súd Bratislava I v súlade s ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. uznesením, aby
z konania na strane navrhovateľa vystúpil P, a. s., M, B., IČO: a na jeho miesto do konania
vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, pretoţe mal za preukázané, ţe nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností,
o ktorých sa v koná. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, ţe prvostupňový súd tým vyhovel
návrhu P a.s., ktorý bol uvedený v jeho písomnom podaní predloţený súdu 22. apríla 2010,
prostredníctvom JUDr. P, vystupujúceho ako jeho právny zástupca. K tomuto podaniu boli
v prílohe priloţené prílohy, vrátane originálu plnomocenstva pre zastupovanie, ako aj súhlasu
P, a. s., so vstupom do konania namiesto doterajšieho ţalobcu, zo 06. apríla 2010. Dovolací
súd na základe uvedených skutočností uzavrel, ţe JUDr. P bol aj právnym zástupcom P, a. s.
Bol právnym zástupcom účastníka konania, ktorého vystúpenie z konania súd prvého stupňa
pripustil vyššie uvedeným uznesením zo 04. októbra 2010 a na miesto ktorého ako účastník
konania vstúpil subjekt, ktorý bol tieţ zastúpený JUDr. PO tomto svedčí plnomocenstvo,
zaloţené v súdnom spise, udelené JUDr. P, advokátovi č. SAK 0025 zo strany P, a. s., 17.
júla 2009 a ktoré bolo súdu predloţené 23. júla 2009 spolu s oznámením o odvolaní
plnomocenstva právnemu zástupcovi JUDr. M s účinnosťou od 17. júla 2009. Z uvedeného
vyplýva, ţe oba subjekty, t.j. P, a. s., ako aj P, a. s., sa v prejednávanej veci nechali riadne
zastúpiť tým istým právnym zástupcom, v čom dovolací súd nevidí rozpor s ust. § 31a ods. 1
O. s. p., pretoţe ten istý zástupca nezastupoval v tej istej veci ţalobcu a ţalovaného, ale len
35 5Obdo/2/2013
subjekty, ktoré v konaní v rôznych časových úsekoch stáli na strane ţalobcu. Zo súdneho
spisu má dovolací súd za preukázané, ţe súdy v konaní konali s týmto riadne zvoleným
právnym zástupcom. To znamená, ţe aj keď by v podaniach súdu nebol riadne označený
subjekt, ktorý bol v danom čase účastníkom konania, nie je moţné bez ďalšieho z toho
vyvodzovať záver, ţe súd nekonal s účastníkom. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ak súdy
v konaní konali s právnym zástupcom, ktorému účastník konania udelil plnomocenstvo na
zastupovanie v tomto konaní a ktorý teda v zmysle ust. § 28 ods. 2 in fine O. s. p. bol
oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník, konali riadne s účastníkom
konania. Navyše dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by účastník konania na strane ţalobcu tieto
procesné pochybenia súdu niekedy namietal, z čoho dovolací súd usudzuje, ţe ţalobca nemal
pochybnosti o tom, ţe s ním súd koná. Okrem toho, dovolací súd dodáva, ţe pripustením
zmeny účastníka konania na strane ţalobcu, nemohla byť spôsobená ţalovanému ujma na
jeho právach. Okruh účastníkov konania určuje ţalobca, ktorý má právo v tomto smere
podávať návrhy. Ţalovaný nemôţe určovať, kto má v konaní vystupovať ako ţalobca a kto
ako ţalovaný. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej
ţalobca je oprávnený nakladať so ţalobou.
Dovolací súd však musí poznamenať, ţe súd prvého stupňa v určitom čase opakovane
nesprávne označoval subjekt, ktorý bol účastníkom konania na strane ţalobcu. Tento postup
súdu však v danom prípade nie je takou vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Nedôslednosť súdu prvého stupňa, ktorá sa kopírovaním tej istej chyby
v konaní pred súdom opakovala a viedla aţ do nesprávneho označenia ţalobcu
v prvostupňovom rozsudku, dovolací súd však nepovaţuje za vadu, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci, ale povaţuje tieto pochybenia za vady,
ktoré sú porovnateľné s vadami v písaní, ktoré v prípade rozhodnutia súdu je moţné odstrániť
podľa ust. § 164 O. s. p., príp. podľa ust. § 222 O. s. p., ak by tieto vady boli predmetom
posudzovania v konaní na druhom stupni.
Podľa § 164 OSP moţno opraviť rozhodnutie v prípadoch, ak ide o chyby v písaní,
počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu, ako chyby
v písaní a počítaní, ktoré sú kaţdému zrejmé a zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä
z porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.
36 5Obdo/2/2013
Nie je moţné ani súhlasiť s námietkou ţalovaného, ţe plnenie z rozsudku odvolacieho
súdu je priznané v prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania.
K tejto veci dovolací súd dodáva, ţe rozsudkom odvolacieho súdu sa ţalobcovi - P, a.
s., priznalo plnenie vo výške 46 316,16 eur na náhradu odvolacieho konania. Dovolací súd zo
súdneho spisu nezistil, ţe by v čase vydania rozsudku odvolacieho súdu nebol ţalobcom PPC,
a. s., pretoţe tento bol pripustený, aby vstúpil na miesto ţalobcu uznesením súdu prvého
stupňa zo 04. októbra 2010. V zvyšku rozhodnutia odvolacieho súdu sa nepriznáva ţalobcovi
plnenie, ale odvolací súd v časti týkajúcej sa priznanej istiny s príslušenstvom len potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa a v časti týkajúcej sa trov konania tento rozsudok zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ak by dovolací súd predmetnú námietku
ţalovaného týkajúcu sa nezákonného rozhodnutia z dôvodu, ţe plnenie bolo priznané v
prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania, chápal tak, ţe ţalovaný má na mysli
z tohto dôvodu nezákonnosť rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom bol ako ţalobca vo
výroku rozsudku uvedený P, a. s., (pred opravou opravným uznesením), dovolací súd
v danom prípade nezistil, ţe pre túto vadu vo výroku bol rozsudok súdu prvého stupňa
nezákonný. Dovolací súd sa stotoţňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý túto vadu
odstránil opravným uznesením z 09. januára 2012 podľa ust. § 164 O. s. p., pretoţe
nesprávne označenie ţalobu vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa bolo vadou v písaní.
Okrem ţalovaným výslovne namietanej dôvodnosti dovolania podľa ust. § 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p., dovolací súd v rámci svojho prieskumu zistil, ţe dovolateľom namietaná
vada zmätočnosti podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., ţe odvolací súd neprihliadol na ním
predloţený listinný dôkaz (znalecký posudok FEI STU Bratislava), nie je vadou v zmysle
uvedeného ustanovenia, avšak dovolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné túto námietku
ţalovaného podrobiť dovolaciemu prieskumu v spojitosti s ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
v spojení s ust. § 242 ods. 1 O. s. p.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný svoje právo navrhnúť vykonanie toho - ktorého
dôkazného prostriedku ako účastník konania vyuţil (napr. znalecký posudok Ing. K,
stanoviská Ministerstva hospodárstva SR a Slovenského zväzu výrobcov tepla). Uvedené
dôkazy súd prvého stupňa aj vykonal.
37 5Obdo/2/2013
Z obsahu spisu vyplýva aj to, ţe súd prvého stupňa účastníkov poučil podľa ust. § 120
ods. 1, 4 O. s. p. Tento záver je zrejmý zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvého
stupňa zo 07. novembra 2011.
Ţalovaný, napriek tomu, ţe bol poučený o obmedzeniach pri predkladaní dôkazov
v odvolacom konaní, aţ v rámci odvolacieho konania predloţil/ 15. februára 2012 /listinný
dôkaz – znalecký posudok FEI STU Bratislava.
Podľa ust. § 129 ods.1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak
súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. V danom prípade odvolací súd dôkaz predloţený
ţalovaným nevykonal.
Dovolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého je súd povinný
okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia
predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v ust. § 205a O. s. p.
Predovšetkým treba uviesť, ţe splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na moţnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom,
prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretoţe jeho obsahom je významné
obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,
hoci objektívne existujú.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia
zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky
(viď § 101 ods. 1 O. s. p.) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len
súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O. s. p.).
K uvedenému treba uviesť, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods.
1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale ţiadne pravidlá pre
38 5Obdo/2/2013
prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Treba zdôrazniť, ţe
k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby bol súdom
vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz.
Rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, určí súd. Účastníci sú povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.) a sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K procesným právam účastníka ale nepatrí,
aby bol súdom vykonaný kaţdý dôkaz, ktorý účastník povaţuje za významný. Rozhodovanie
o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi
konania (§ 120 ods. l O. s. p., § 213 ods. 5 O. s. p.).
Aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zaujal právny názor, ţe význam
dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci
toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003).
K tomu je potrebné uviesť, ţe odvolanie je konštruované ako opravný prostriedok bez
moţnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov (okrem niektorých zákonných
výnimiek), platí, ţe odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa. Znamená to teda, ţe by sa uţ v odvolacom konaní v zásade nemalo vykonávať
dokazovanie. Z tejto zásady zákon pripúšťa 3 výnimky, ktoré umoţňujú, aby aj odvolací súd
mohol v rámci odvolacieho konania vykonávať dokazovanie.
Prvá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby v potrebnom rozsahu opakoval
dokazovanie. Znamená to, ţe odvolací súd môţe znovu vykonať len niektoré z tých
dôkazných prostriedkov, ktoré uţ raz vykonal súd v rámci konania na prvom stupni. Nestačí
preto, ak bol dôkazný prostriedok súdu prvého stupňa iba navrhnutý, ale nedošlo k jeho
vykonaniu. Opakovať dokazovanie môţe odvolací súd len vtedy, ak je toho názoru, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd totiţ nemôţe dôkazné prostriedky iba zhodnotiť inak, ako ich zhodnotil súd
prvého stupňa, ale na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, musí ich v odvolacom konaní opäť
vykonať.
39 5Obdo/2/2013
Druhá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie. Znamená to,
ţe odvolací súd môţe vykonať len také dôkazné prostriedky, ktoré súd prvého stupňa vôbec
nevykonal. Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie v 3 prípadoch. V prvom prípade vtedy,
ak sú súčasne splnené nasledujúce 3 zákonné podmienky: účastník navrhol v konaní na súde
prvého stupňa vykonanie určitého dôkazného prostriedku, súd prvého stupňa navrhnutý
dôkazný prostriedok z akéhokoľvek dôvodu nevykonal, účastník navrhol vykonanie toho
istého dôkazného prostriedku aj v rámci odvolacieho konania. V druhom prípade môţe
odvolací súd doplniť dokazovanie iba za podmienky, ţe odvolanie smeruje proti rozsudku
alebo proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a súčasne, účastník aţ v odvolacom
konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť teda o nový dôkazný
prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený. Okrem týchto
podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, musí byť splnená ešte aspoň jedna
z nasledujúcich podmienok: dôkazný prostriedok sa týka podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo dôkazný prostriedok má
preukázať, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, alebo účastník nemohol bez svojej viny dôkazný prostriedok označiť alebo
predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo odvolateľ nebol riadne poučený o tom, ţe
všetky dôkazné prostriedky musí predloţiť, alebo označiť, najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. ak sa nenariaďuje pojednávanie, tak najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe inak sa uţ na ne neskôr nebude prihliadať
(§ 205a ods. 1 O.s.p.). V treťom prípade môţe odvolací súd doplniť dokazovanie iba za
podmienky, ţe smeruje proti uzneseniu, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej a súčasne
účastník aţ v odvolacom konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť
teda o nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený.
Napokon tretia výnimka tieţ oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie,
t.j. aby vykonal také dôkazné prostriedky, ktoré neboli vykonané v konaní na súde prvého
stupňa. Rozdiel oproti druhej výnimke je však v tom, ţe odvolací súd môţe vykonať nové
dôkazné prostriedky aj vtedy, ak účastníci ich vykonanie v odvolacom konaní vôbec
nenavrhujú. Je to však moţné len vtedy, ak je vykonanie dôkazného prostriedku nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 tretia veta O. s. p.) alebo je vykonanie dôkazného
prostriedku potrebné na zisťovanie takých vád konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo (§ 212 ods. 3 O. s. p.),
alebo ide o niektoré z nasledujúcich konaní - konanie moţno začať aj bez návrhu (§ 81
40 5Obdo/2/2013
O. s. p.), konanie o povolenie uzavretia manţelstva, konanie o určenie alebo zapretie
rodičovstva, konanie o osvojiteľnosti, konanie o osvojenie, konanie vo veciach obchodného
registra a napokon konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev. Aj
doplnenie dokazovania môţe odvolací súd vykonať buď sám alebo prostredníctvom súdu
prvého stupňa alebo prostredníctvom doţiadaného súdu.
Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok, pričom nie je moţné skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa
podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko
dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorého skutkové závery je
oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, oprávnený za tým účelom
vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť
a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od
súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové
zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa
ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho
procesného postupu so zákonom).
Podľa ustanovenia § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie za
podmienok ustanovených v § 205a O. s. p. Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe v odvolacom
konaní nie je potrebné doplniť dokazovanie podľa § 213 ods. 4 O. s. p. listinným dôkazom
(znaleckým posudkom FEI STU Bratislava) a kontrolným znaleckým posúdením (napr.
vzhľadom na nezmenené skutkové okolnosti), mal svoje úvahy jasne formulovať
v odôvodnení svojho rozsudku. Keďţe v tomto smere je rozsudok odvolacieho súdu pre
nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľný, nebola daná moţnosť dovolaciemu súdu
preskúmať, či konanie trpí takouto inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Iné procesné vady súdu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a ktoré boli dôvodom dovolania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ţalovaný nenamietal
a dovolací súd ich v rámci svojho prieskumu podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. ani nezistil.
Preto opodstatnenosť dovolania z dôvodu uvedeného v ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nie
je daná, resp. súdu nebola daná v dôsledku vady zmätočnosti podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
moţnosť preskúmať, či dovolanie je podľa tohto ustanovenia opodstatnené.
41 5Obdo/2/2013
S nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súvisí aj nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namieta, ţe
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba
uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe rozsudok
odvolacieho súdu trpí tak závaţnou vadou, pre ktorú ho dovolací súd musí bez ďalšieho
zrušiť vzhľadom na zistenú vadu zmätočnosti, dovolací súd nemohol preskúmať
opodstatnenosť dovolateľom označených dôvodov uvedených v dovolaní, ktoré dovolateľ
opiera o ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., keďţe rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné
v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,
lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ
spomenutú tzv. vadu zmätočnosti) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil len rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa § 243b ods. 1 O. s. p., a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 18. marca 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H. Farkašová