Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/2/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P a. s., so sídlom M, B.,

IČO:, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Š, s. r. o., D, E, B., proti ţalovanému: B, a. s.,

so sídlom B, B., IČO:, zastúpenému: S, s. r. o., IČO:, so sídlom D, B., o zaplatenie 9 432

475,56 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 29Cb

68/03, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 2012,

č.k. -1346 , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júla

2012, č. k. -1346 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu

v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. januára 2006, č. k. -387

vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 284 162 758,80 Sk

s úrokom z omeškania 15 % zo sumy 72 037 810,70 Sk od 30. januára 2001 do zaplatenia,

zo sumy 57 171 829,10,- Sk od 25. januára 2002 do zaplatenia, zo sumy 79 441 314,90 Sk

od 23. januára 2003 do zaplatenia, zo sumy 51 085 195,10 Sk od 22. januára 2004 do

zaplatenia, zo sumy 583 963,60 Sk od 17. októbra 2002, zo sumy 1 401 669,- Sk od

17. októbra 2002 do zaplatenia, zo sumy 51 909 042,10 Sk od 19. novembra 2003 do

zaplatenia, zo sumy 11 428 143,85 Sk od 21. novembra 2002 do zaplatenia, zo sumy

2

5 539 170,- Sk od 17. decembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 10 776 630,- Sk od 22. januára

2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spolu 7 092 190,- Sk.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd sa predovšetkým zaoberal otázkou právneho

nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE a teda pasívnou legitimáciou

a otázkou platnosti ZoTE, či ide o určitý, zrozumiteľný právny úkon, neodporujúci zákonu

a dobrým mravom. Ďalej sa zaoberal platnosťou výpovede ţalovaného v zmysle § 582

. Právne nástupníctvo ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE

v zmysle súd posúdil tak, ţe ţalovaný nadobudol vlastnícke

právo k privatizovanému majetku , ktorým boli zariadenia bývalého ZEZ slúţiace na výrobu,

výkup a rozvod tepla v Bratislave. Len prostredníctvom týchto teplárenských zariadení môţe

ţalovaný odoberať teplo od ţalobcu. Ďalej súd dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola

uzavretá platná kúpna zmluva podľa § 409 Obch.zák. Neprisvedčil obrane ţalovaného, ţe

v tom čase jediným zmluvným typom upravujúcim dodávku a odber tepla bola písomná

zmluva o dodávke tepla podľa o energetike a ZoTE neobsahuje

podstatné náleţitosti tohto zmluvného typu, preto je neplatná. Medzi účastníkmi nebolo

sporné, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu nie ako priamy odberateľ. Ţalovaný odobraté

teplo sám dodáva priamym odberateľom. Z toho dôvodu nie je moţné posudzovať ZoTE ako

zmluvu o dodávke tepla podľa Súd sa nestotoţnil ani s ďalšou

obranou ţalovaného, ţe ZoTE je len rámcovou zmluvou, ktorá bez uzavretia ročných zmlúv,

v ktorých by boli bliţšie upravené podmienky dodávky tepla, spôsobuje stav neurčitosti

a teda je neplatná. Je toho názoru, ţe samotné označenie zmluvy ako rámcovej, ešte

nestanovuje jej rámcovosť v tom zmysle, ţe nie je moţné na jej základe realizovať práva

a povinnosti v nej obsiahnuté, ak tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Práva

a povinnosti vyplývajúce zo ZoTE sú dostatočne určité a zrozumiteľné pre obe zmluvné

strany. ZoTE obsahuje podstatné náleţitosti vyţadované právnou úpravou kúpnej zmluvy

podľa . Tvrdenie ţalovaného, ţe medzi účastníkmi vznikla

konkludentným spôsobom zmluva o dodávke a odbere tepla, je zavádzajúce a v konaní táto

skutočnosť nebola ţalovaným preukázaná. Súd naopak zistil, ţe neexistuje iný právny titul

ako ZoTE, na základe ktorého by sa mohli dodávky tepla vykonávať. Nestotoţnil sa ani

s názorom ţalovaného, ţe ZoTE je moţné vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ustálil, ţe účastníci uzavreli predmetnú zmluvu na dobu určitú, a preto je

výpoveď ţalovaného neplatná.

3

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného, ţe čl. 5 ZoTE je neplatný pre jeho rozpor

s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvého stupňa ani tejto námietke nevyhovel. Uviedol,

ţe sankcia typu poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla je beţne uplatňovaný

princíp v sieťových odvetviach, akými sú obchod s elektrinou, plynom a teplom. V týchto

odvetviach funguje princíp dodávky a spotreby v reálnom čase, a pretoţe ţalobca nie je

v kaţdom prípade schopný odobrať dohodnuté mnoţstvo, resp. nie je ani povinný ho odobrať,

tak sa z tejto povinnosti vykúpi zaplatením určitej sankcie, ktorá môţe byť rôzne formálne

označená. Súd nepovaţoval dohodu o poplatku za neodber za neplatnú pre rozpor s dobrými

mravmi poukázal pritom na skutočnosť, ţe obom zmluvným stranám sú poskytované rovnaké

výhody a nevýhody a ţiadna strana sa bezdôvodne neobohacuje na úkor inej strany. Po

vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, ţe dohoda o poplatku nie je ani v rozpore so

zákonom, strany si v ZoTE dohodli určitú sankciu za neplnenie povinností ţalovaného, ktorá

nebola zákonne upravená ako napr. zmluvná pokuta, nebola však ani zákonom zakázaná.

Napokon konštatoval, ţe ZoTE je potrebné podľa obsahu povaţovať za kúpnu zmluvu podľa

, ktorá je platná a účinná. Všetky jej ustanovenia najmä pokiaľ

ide o čl. 4 a čl. 5, sú určité, dovolené a nie sú v rozpore s dobrými mravmi a ich realizácia so

zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe

vyhovel.

Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, vec prejednal

a rozhodol rozsudkom z 03. apríla 2006, č. k. -507 tak, ţe napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania v sume 3 020 362,87 Sk.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe pokiaľ ide o otázku právneho nástupníctva na strane

ţalovaného, v tomto smere sa odvolací súd stotoţnil s právnym posúdením súdom prvého

stupňa, ktorý vychádzal z privatizačného projektu č. 2263 podniku ZEZ najmä jeho bodu D 2

v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 977, vydaného Katastrom nehnuteľností pre

katastrálne územie Nové mesto a geometrickým plánom predloţeným ţalobcom, ako aj

zakladateľskej listiny ţalovaného z l5. októbra 2001 a dodatku č. 1 k zápisnici o odovzdaní

a prevzatí veci, zahrnutých do privatizovaného majetku podniku ZEZ, spísanej 15. októbra

2001. Nestotoţnil sa však s správnym posúdením ZoTE, uzavretej l0. novembra 1999 medzi

ţalobcom a právnym predchodcom ţalovaného, predmetom ktorej bola dodávka tepla.

Uviedol, ţe dodávka tepla je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 32 zákona

4

č. o energetike. Dodávateľom tepla v zmysle

Z. z. sa rozumie drţiteľ licencie na výrobu alebo rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa

uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi. Priamym odberateľom tepla podľa

písm. b/ uvedeného ustanovenia sa rozumie fyzická alebo právnická

osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo

konečným spotrebiteľom. V zmysle písm. c/ uvedeného ustanovenia konečným spotrebiteľom

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané

teplo. Z vykonaného dokazovania a v zmysle úpravy obsiahnutej v zákone o energetike,

odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade bol vo vzťahu k ţalobcovi ako

dodávateľ tepla v postavení priameho odberateľa tepla. Na tieto dodávky tepla sa vzťahuje

ust. , ktoré v odseku 2 stanovuje písomnú formu zmluvy

o dodávke tepla a jej podstatné náleţitosti. Predmetná zmluva neobsahuje zákonom

stanovené náleţitosti, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k platnému uzavretiu

zmluvy o dodávke tepla. Obsahuje náleţitosti kúpnej zmluvy, čím sa obchádza účel zákona

o energetike, vyplývajúci z ustanovenia §§ 1 a 2 zákona, na základe čoho odvolací súd

uzavrel, ţe je neplatná podľa § 39 Obč. zák. aj v prípade jej posúdenia ako kúpnej zmluvy

podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. Je nesporné, ţe ţalobca poskytol ţalovanému plnenie -

dodávky tepla a nakoľko medzi účastníkmi nebola uzavretá platná zmluva o dodávke tepla,

vznikol ţalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dokazovania vyplynulo, ţe

ţalovaný poskytol ţalobcovi finančné plnenie, keď faktúry vystavené ţalobcom za dodávku

tepla čiastočne uhradil a vzhľadom na výšku neuhradeného zostatku oproti fakturovanej sume

pri jednotlivých faktúrach, nemoţno jednoznačne konštatovať, či aj na tieto sumy má ţalobca

nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Ţalobca nepreukázal, ţe výška bezdôvodného

obohatenia získaného ţalovaným na základe dodaného tepla by prevyšovala finančné plnenie,

ktoré uţ bolo zo strany ţalovaného ţalobcovi poskytnuté. Z uvedených dôvodov odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. l ) prejednal

dovolanie a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudkom zo 17. mája

2007, č. k. -582 dovolanie ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 1 037 397,32 Sk náhrady trov dovolacieho konania.

5

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol,

správca poverený vlastníkmi bytov výkonom správy, nie je priamym odberateľom tepla.

Priamym odberateľom tepla v predmetnej veci je ţalovaný, pretoţe tento odoberá teplo od

ţalobcu - dodávateľa tepla, ďalej je vlastníkom odberného tepelného zariadenia, rozpočítava

teplo konečnému odberateľovi a napokon ţalobca nemá uzavreté zmluvy o dodávke tepla so

správcami a správcom ani teplo nedodáva.

Ďalej uviedol, ţe rozpočítame tepla priamym odberateľom správcovi je rozpočítaním

tepla konečnému spotrebiteľovi, pretoţe správca zmluvou o správe prevzal na seba práva

a záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rozsahu v zmluve stanovenej, ku

ktorým patrí aj uzatváranie zmlúv s priamym odberateľom tepla, za konečných spotrebiteľov.

Dovolací súd názor ţalobcu, týkajúci sa správcu ako priameho odberateľa povaţoval za

právne neudrţateľný, lebo nebolo preukázané, ţe ţalobca má uzatvorenú zmluvu o dodávke

tepla so správcom, správca nerobí rozpočítame konečným spotrebiteľom a správca nemá

zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie. Ţalovaný odoberá teplo od

dodávateľa tepla, má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie a rozpočítava

teplo konečným spotrebiteľom, a preto ţalovaný je konečným odberateľom. Ţalobca ako

dodávateľ tepla dodával teplo ţalovanému ako priamemu odberateľovi tepla, a preto zmluva

o dodávke tepla mala byť uzavretá podľa ustanovenia

v písomnej podobe s obligatórnymi náleţitosťami, a to: výkonom, mnoţstvom a tepelným

spádom, odberovým diagramom tepla, pri vykurovaní aj vykurovacou krivkou,

umiestňovaním určeného meradla a povinnosťou priameho odberateľa umoţniť dodávateľovi

tepla prístup k nemu a cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odobrané teplo

vrátane preddavkových platieb. Je nesporné, ţe ţalobca so ţalovaným takúto zmluvu

neuzavrel a ZoTE nevykazuje predpísané náleţitosti podľa zákona o energetike. Preto sa

dovolací súd stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe predmetná ZoTE, uzatvorená podľa

, obchádza účel zákona o energetike, t.j. podmienky podnikania

v energetickom odvetví, a preto je neplatná podľa .

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol vecne

správne, keď ţalobu zamietol, preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné podľa ust. § 243b

ods. 1 zamietol.

6

Po rozhodnutí dovolacieho súdu ţalobca podal sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len ústavný súd), ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie.

Nálezom z 24. apríla 2008, č. k. -33 ústavný súd rozhodol, ţe

základné právo P, a. s., B. vlastniť majetok podľa ods. l

(ďalej len ) a základné právo na súdnu ochranu a inú ochranu podľa ods. l

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. boli porušené. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. zo 17. mája 2007 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Ústavný súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky

v namietanom rozsudku si uvedomil zodpovednosť za kvalifikáciu sporného zmluvného

vzťahu, ale pri odcitovaní relevantných ustanovení zákona o energetike a zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa obmedzil len na konštatovanie, ţe BAT je

priamy odberateľ a teda zmluva o dodávke tepla z 10. novembra 1999 mala byť uzavretá

podľa Ako však dospel k vyslovenému záveru,

z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti

povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Zdôraznil, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe

BAT je priamym odberateľom, je preukázanie, ţe má zriadenú tepelnú prípojku a odberné

zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných

zariadení a ţe vykonáva rozpočítanie tepla konečným spotrebiteľom. Hodnotenie tejto

základnej otázky vo všetkých troch rozhodnutiach všeobecných súdov je rozdielne, ide

o závaţné a odborné hodnotenie z odboru energetiky, ktoré súdy vykonali na základe

vlastnej úvahy, bez preukázania svojich tvrdení na odborných základoch z tohto odboru,

ktoré pôsobia nejednoznačne. Tvrdenia, z ktorých sú vyvodené právne závery, vzbudzujú

pochybnosti a tým aj závery z nich vyvodené nespĺňajú atribúty, ktoré by boli zlučiteľné

s kritériami spravodlivého procesu. Ďalej uviedol, ţe technický a skutkový znak priameho

odberateľa u BAT môţe byť definovaný len na podklade konkrétnych skutkových zistení

a nedá sa odvodiť len z abstraktného výkladu systému právnej normy, ktorá tento pojem

pouţíva. Ak teda zistený skutkový stav neodôvodňuje naplnenie znakov priameho

odberateľa u BAT, alebo jeho právneho predchodcu v skúmanom čase, nemôţe sa stať ani

7

podkladom na hmotnoprávne posúdenie tohto vzťahu v zmysle ,

ako to vykonal odvolací a dovolací súd to prebral. Podľa názoru ústavného súdu výklad tejto

otázky bol súd povinný zabezpečiť v súlade so zákonom a . Ústavný súd konštatoval,

ţe odôvodneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chýba presvedčivosť vyúsťujúca do

jeho nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd namiesto toho, aby odôvodnil konkrétne prepojenie

pojmových znakov priameho odberateľa a zmluvy podľa a ich

odzrkadlenie sa v sporovom právnom vzťahu, svoju pozornosť v prevaţnej miere venoval

právnemu postaveniu správcu pri vyúčtovaní tepla, z ktorého „a contrario“ vyvodil

postavenie BAT ako priameho odberateľa. Ak ide o takúto zásadnú otázku, ktorá môţe

spôsobiť celkovú neplatnosť zmluvy s rozsiahlymi následkami, nemôţe byť vyhodnotenie

skutkového stavu formalistické, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musí dať

v zásadných otázkach konkrétnu nespochybniteľnú odpoveď.

Dovolací súd v novom konaní, viazaný právnym názorom ústavného súdu, uznesením

zo 04. septembra 2008 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. -507 z

03. apríla 2006 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd pri

svojom opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

vecne správne, pretoţe odvolací súd vec rozhodol bez odborného posúdenia, či u ţalovaného

sú alebo nie sú naplnené znaky priameho odberateľa.

Odvolací súd vec opätovne prejednal a uznesením č. k. -1056,

z 12. januára 2010 rozsudok súdu prvého stupňa č. k. -387 zo 14. januára

2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe ním prijaté závery

v otázke právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej zmluvy a priamo realizačnej zmluvy, ktorá je

spôsobilá zaväzovať strany na realizáciu práv a povinností v nej obsiahnutých aj bez

uzatvorenia tzv. ročných zmlúv a tieţ závery, ku ktorým dospel v otázke postavenia

ţalovaného ako priameho odberateľa, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri

posudzovaní týchto otázok sa prvostupňový súd obmedzil len na jazykový a gramatický

výklad ZoTE bez toho, aby náleţite skúmal vôľu konajúcich strán. Vytkol súdu prvého

stupňa, ţe k záveru o tom, ţe ţalovaný nie je v pozícii priameho odberateľa dospel bez

vykonania odborného dokazovania. Za rozporuplný povaţoval aj záver prvostupňového súdu

o oprávnenosti a dôvodnosti paušálnej odplaty typu poplatok za neodber dohodnutého

mnoţstva tepla, ku ktorému prvostupňový súd dospel bez akéhokoľvek právneho

zdôvodnenia takéhoto nároku a aj bez vykonania dokazovania jeho opodstatnenosti. Úlohou

8

prvostupňového súdu v ďalšom konaní malo byť doplnenie dokazovania za účelom

náleţitého zistenia skutkového stavu veci, pričom mal zváţiť aj prípadnú potrebu znaleckého

dokazovania.

V novom konaní, potom ako mu bola vec vrátená odvolacím súdom, súd prvého

stupňa rozhodol o ţiadosti ţalobcu na zmenu účastníka konania tak, ţe uznesením zo

04. októbra 2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu, a to vystúpenie Pa. s.,

z konania a pripustil, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť P, a. s.,B..

Okresný súd Bratislava l v novom konaní vec prejednal a rozhodol rozsudkom zo

07. novembra 2011, č. k. -1208 tak, ţe ţalobe vyhovel a ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 432 475,56 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy

konania. Prvostupňový súd na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku doplnil

dokazovanie vykonaním nových dôkazov, a to stanoviskami S, M SR, S , znaleckými

posudkami predloţenými ţalobcom a ţalovaným, znaleckým posudkom vypracovaným

znalcom Ing. Š, výsluchom znalca Š, smernicou Ministerstva financií SR pre určenie

podmienok dodávok a cien tepelnej energie, výšky platieb a podmienok ich

rozpočítavania za dodávku tepla a tepla na ohrev úţitkovej vody pre uţívateľov bytov,

domácností a pre ostatných odberateľov, prílohy výmeru Ministerstva financií č. -111996 a

rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. .

V odôvodnení rozsudku č.k. -1208 zo dňa 07. 11. 2011 v otázke

právneho nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE sa súd prvého stupňa

opätovne stotoţnil s názorom a odôvodnením prvostupňového súdu uvedenými v pôvodnom

rozsudku. Vychádzal pritom z , podľa ktorého spolu

s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na nadobúdateľa aj práva

a záväzky s ním súvisiace vrátane neznámych. Na ţalovaného prešiel v dôsledku procesu

privatizácie ZEZ, š.p. súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaci na výrobu, výkup a rozvod

tepla v Bratislave, nehnuteľnosti a odberné a rozvodové zariadenia, na ktoré sa viaţe plnenie

predmetu ZoTE, v dôsledku čoho povaţoval súd sa nepochybné, ţe ţalovaný vstúpil do práv

a povinností ZEZ, š. p., vyplývajúcich zo ZoTE.

Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal skúmaním postavenia ţalovaného ako priameho

odberateľa, teda skúmal splnenie základných zákonných definičných znakov priameho

odberateľa, t.j. existenciu tepelnej prípojky a odberného tepelného zariadenia, odberné

9

tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za

odovzdávajúcou stanicou tepla a rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom, pričom bral

do úvahy najmä výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Vo svojom rozhodnutí súd

zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného súdneho znalca

Ing. Š, ktorý dospel k záveru, ţe ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi v právnom vzťahu

vyplývajúcom zo ZoTE nemal a nemohol mať postavenie priameho odberateľa. Súd mal tieţ

na základe Cenového výmeru Okresného úradu Bratislava III č. 25/2002 a

predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla za preukázané, ţe odberné miesto, v

ktorom ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu sa nemôţe nachádzať na sekundárnej strane

sústavy a nemôţe ísť o tepelnú prípojku, prostredníctvom ktorej by ţalovaný odoberal teplo

od ţalobcu - t.j. dva zo základných definičných znakov priameho odberateľa neboli

v dôsledku toho v prípade ţalovaného splnené. Súd mal za preukázanú skutočnosť, ţe

ţalovaný neodoberá teplo z verejného rozvodu tepla prostredníctvom tepelnej prípojky,

keďţe je jediným odberateľom ţalobcu, v dôsledku čoho nemohol byť priamym

odberateľom v zmysle o energetike. Pri posudzovaní tretieho

definičného znaku priameho odberateľa prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný

neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno. Zo zmlúv predloţených ţalovaným

vyplýva, ţe v niektorých prípadoch dodával teplo konečným spotrebiteľom, ale zo ţiadnej

predloţenej zmluvy nevyplýva, ţe ţalovaný toto teplo rozpočítaval medzi viacerých

spotrebiteľov.

Na základe vyššie uvedených zistení prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobca

a ţalovaný neboli povinní uzatvoriť zmluvu ako zmluvu o dodávke a odbere tepla, t.j. ako

osobitný zmluvný typ podľa Podľa názoru súdu prvého

stupňa im táto povinnosť nevyplývala ani z ustanovenia ,

ktoré síce ukladá drţiteľovi licencie na rozvod energie povinnosť uzavrieť s odberateľom,

ktorý spĺňa znaky stanovené zákonom o energetike, zmluvu o dodávkach vybraného druhu

energie, ale z tohto ustanovenia nevyplýva, ţe pod takouto zmluvou o dodávkach vybraného

druhu energie má zákon na mysli výlučne osobitný zmluvný typ podľa § 32 ods. 2 zákona č.

Ďalej súd zisťoval, či v prípade predmetnej zmluvy došlo k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy podľa a nasl. . V tejto otázke sa stotoţnil s pôvodným

názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predmetná zmluva obsahuje podstatné

10

náleţitosti kúpnej zmluvy a predmet zmluvy je jasne a určito vyjadrený. Súd sa po posúdení

viacerých konkrétnych ustanovení predmetnej zmluvy, priklonil k pôvodnému záveru

prvostupňového súdu aj v otázke posúdenia zmluvy ako priamo realizačnej zmluvy, na

základe ktorej je moţné uskutočniť konkrétne plnenia, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe k

realizácii dodávok tepla z titulu tejto zmluvy skutočne dochádzalo.

Z hľadiska časovej platnosti predmetnej zmluvy prvostupňový súd posúdil túto

zmluvu ako zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, do okamihu jej nahradenia Dlhodobou

zmluvou, najneskôr do uzatvorenia zmluvy o zvýšení základného imania strategickým

investorom. Súd ju povaţoval za uzavretú do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou alebo do

splatenia úveru od Európskej investičnej banky ţalobcom, teda do konca roku 2013.

Z prílohy č. I ZoTE je podľa súdu tieţ zrejmé, ţe celková doba trvania ZoTE nemôţe

presahovať rok 2023, čo je hraničný rok ţivotnosti celého projektu. ZoTE je teda uzatvorená

na dobu určitú, a preto je nevypovedateľná.

V otázke poplatku za neodber dohodnutého mnoţstva tepla sa prvostupňový súd

priklonil k jednoznačnej kvalifikácii poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty, teda ako

sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaného odobrať od ţalobcu ročne 2600 TJ

tepla. Súd vychádzal najmä zo znenia čl. 5 bodu 6.2 ZoTE, ktorý jednoznačne stanovuje

primárnu zmluvnú povinnosť ţalovaného odobrať od ţalobcu dohodnuté mnoţstvo tepla a aj

sekundárnu sankciu v prípade nesplnenia primárnej povinnosti. Súd nepovaţoval takýto

poplatok za neodber za rozporný s poctivým obchodným stykom a nevidel ani rozpor s vtedy

platnými predpismi o cenovej regulácii, pretoţe tá sa do roku 2003 vzťahovala len na ceny

skutočne dodaného tepla.

Súd sa zaoberal opätovne aj problematikou určenia metódy delenia premenlivých

nákladov pri výpočte výšky poplatku za neodber. Súd pouţil pri výklade pojmu „premenlivá

zloţka tepla“ výkladové pravidlo uvedené v ods. I , teda čerpal

z predchádzajúcej praxe zmluvných strán a ich právnych predchodcov pri príprave projektu.

Na základe takéhoto výkladu sa súd priklonil k aplikácii tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia

nákladov.

V prípade posúdenia správnosti ţalobcom určeného podielu fixných nákladov vo

vzťahu k zmluvne dohodnutým 2600 TJ tepla, dospel súd k záveru, ţe s prihliadnutím na to,

ţe cena tepla sa stanovuje na rok vopred, je potrebné rozpočítať aj viac náklady na celých

11

zmluvne dohodnutých 2600 TJ tepla a nie ich následne pomerne rozpočítavať na skutočne

vyrobené mnoţstvo tepla.

Spochybňovanie reálnosti dodania tepla ţalovaným súd vyhodnotil ako účelovú

obranu.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ,

pretoţe ţalobca mal vo veci plný úspech a priznal ţalobcovi náhradu trov konania podľa

špecifikácie trov konania právnym zástupcom ţalobcu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, vec prejednal a po preskúmaní

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe je vecne správny.

Rozsudkom z 24. júla 2012, č. k. -1346, rozsudok Okresného súdu

Bratislava I zo 07. novembra. 2012, č. k. -1208, v znení opravného uznesenia

z 09. januára 2012 v napadnutej časti priznanej istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti

týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Súčasne zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 46 316,16 eur náhrady trov

odvolacieho konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa

uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, ţe ţalovaný vo svojom odvolaní opakuje

argumentáciu a tvrdenia, uvedené počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého

stupňa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Samotná skutočnosť, ţe

si prvostupňový súd v mnohých ohľadoch osvojil pôvodné závery prvostupňového súdu, ešte

nenasvedčuje tomu, ţe ide o rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, nepresvedčivé

a porušujúce právo ţalovaného na spravodlivý proces.

K odôvodneniu prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa právneho nástupníctva

ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE, zaloţeného ,

podľa ktorého s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na

nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych,

odvolací súd doplnil, ţe predmetom privatizácie formou vkladu majetku do novozaloţenej

akciovej spoločnosti ţalovaného, na základe príslušného privatizačného projektu

a privatizačného rozhodnutia vlády SR, bol súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaceho na

12

výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, vrátane nehnuteľností a odberných a rozvodných

zariadení, na ktoré sa viaţe plnenie predmetu ZoTE. Práva a záväzky zo ZoTE bezprostredne

súviseli s takto privatizovaným majetkom vo vlastníctve ţalovaného, opak netvrdil ani

ţalovaný a tvrdenia ţalovaného o neexistencii presnej identifikácie práv a záväzkov

v privatizačnom projekte túto zákonnú domnienku prechodu práv a povinností k ZoTE nijako

nevyvracali. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia bolo postihnúť práve takéto prípady

a zabezpečiť prechod všetkých práv a povinností týkajúcich sa privatizovaného majetku a to

aj v prípade prípadného administratívneho opomenutia. Preto sa odvolací súd z tohto dôvodu

stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný vstúpil do práv a záväzkov ZEZ, š. p. zo

ZoTE.

K posúdeniu právneho postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa v zmysle

a s tým súvisiacej otázky právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej

zmluvy, alebo naopak ako zmluvy o dodávke a odbere tepla v zmysle zákona o energetike,

odvolací súd uviedol, ţe v tejto súvislosti sa súd prvého stupňa podrobne a rozsiahlo zaoberal

dokazovaním naplnenia týchto znakov u ţalovaného. Za týmto účelom ustanovil súdneho

znalca Ing. Š a pri svojom hodnotení vychádzal z jeho znaleckého posudku, ako aj početných

ďalších listinných dôkazov, predloţených tak ţalobcom, ako aj ţalovaným, vrátane

stanoviska SZVT a stanoviska MH SR.

K rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej nenaplnenia definičných znakov

priameho odberateľa u ţalovaného, odvolací súd doplnil, ţe súd prvého stupňa tieto znaky

podrobne rozpísal a vyhodnotil, s čím sa odvolací súd plne stotoţňuje. Na doplnenie

správnosti uviedol, ţe pokiaľ ide o otázku existencie verejného rozvodu a tepelnej prípojky

zriadenej u priameho odberateľa, z predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla

vyplývalo a túto okolnosť nespochybňoval ani ţalobca a ţalovaný, ţe v sústave tepelných

zariadení existujú tepelné prípojky ţalovaného. V zmysle zákonnej definície tepelnej prípojky

uvedenej v § 31 písm. f/ zákona o energetike sa tepelnou prípojkou rozumie časť tepelnej

siete od verejného rozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinému priamemu

odberateľovi tepla. Z uvedeného vyplýva, ţe tepelná prípojka slúţi na prívod tepla priamemu

odberateľovi tepla a nie od priameho odberateľa tepla konečným spotrebiteľom. Aj preto sa

odvolací súd stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ţe v konaní nebolo

preukázané, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu prostredníctvom tepelnej prípojky.

13

Odvolací súd nepripustil listinný dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom konaní

s odôvodnením, ţe ide o listinný dôkaz, ktorý bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia

o skončení dokazovania prvostupňovým súdom, podľa jeho názoru ak ţalovaný chcel takýto

listinný dôkaz pouţiť v konaní, mal ho predloţiť do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný mohol uvedený listinný dôkaz zabezpečiť a súdu

predloţiť počas prvostupňového konania, pretoţe celé súdne konania trvá uţ cca 9 rokov, čo

je dostatočný čas na zabezpečenie listinných dôkazov.

Aj podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonávať ţalovaným navrhované

kontrolné znalecké dokazovanie súdom ustanoveného znalca, pretoţe v konaní boli ako

listinné dôkazy predloţené znalecké posudky Ing. Š (predloţený ţalobcom) a Ing. K

(predloţený ţalovaným) a kontrolný znalecký posudok bol uţ vlastne posudok súdneho

znalca ustanoveného súdom Ing. S. Vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania

znaleckým , navrhovaným aj v rámci odvolacieho konania ţalovaným, odvolací súd

povaţoval za nadbytočné, keďţe tento dôkaz uţ bol predloţený ţalovaným na základe jeho

objednávky v rámci odvolacieho konania, na čo uţ nebolo moţné prihliadať.

Odvolací súd sa ďalej stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ZoTE

napĺňa všetky podstatné pojmové znaky kúpnej zmluvy je dostatočne určitá na to, aby mohla

byť povaţovaná za realizačnú, resp., aby priamo na jej základe mohli prebiehať dodávky

tepla. Odvolací súd sa vysporiadal s námietkou ţalovaného uvádzanej v odvolaní, ţe na tejto

skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe v zmysle korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným

nebol ţalobca schopný dodať v určitom období teplo bez súčasného odberu elektrickej

energie. Odvolací súd v tejto súvislosti v odôvodnení uviedol, ţe táto okolnosť je prirodzenou

a nevyhnutnou súčasťou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v paroplynovom

cykle a nijako nesúvisí s platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorej mnoţstvo

dodaného tovaru (teplo) bolo stanovené výlučne na ročnej báze a ţe v tomto časovom

horizonte bol dlţník - ţalobca povinný splniť svoj záväzok dodať teplo v poţadovanom

objeme 2.600 TJ tepla. Vo vzťahu odberovému diagramu, chápaného ako presnejšia

špecifikácia rozloţenia odberu tepla v čase, odvolací súd doplnil závery prvostupňového súdu

tak, ţe nebol nevyhnutnou podmienkou platnosti ZoTE, resp. okolnosťou, od ktorej by

závisela jej platnosť, resp. neplatnosť. Ak ţiadne ďalšie podstatné

náleţitosti pre platnosť kúpnej zmluvy nevyţaduje, nemôţe z absencie dohody zmluvných

14

strán o takýchto dodatočných náleţitostiach vyplývať neplatnosť takejto zmluvy a to ani pre

jej neurčitosť.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého

ZoTE bola uzavretá na dobu do jej nahradenia dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru

ţalobcom od Európskej investičnej banky, t.j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto

skutočností nastane skôr. Tento právny záver vyplynul jednak na základe skúmania vôle strán

a celkových okolností zabezpečenia financovania projektu výstavby paroplynového cyklu

ţalobcu, ako aj na základe gramatického výkladu článku 4 bodu 4.6 ZoTE, podľa ktorého sa

po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre

stanovenie ceny tepla v danom období. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej

zmluvy - ceny po roku 2013 platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Na tejto skutočnosti

podľa odvolacieho súdu nič nemení ani argument ţalovaného uvedený v odvolaní, podľa

ktorého by v takom prípade v zmysle v spojitosti s

ods. 2 ďalej platila cena obvyklá a ZoTE by pretrvala ako platná.

Podľa odvolacieho súdu by však s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle § 409 ods. 2

zmluvné strany museli výslovne prejaviť vôľu pokračovať v zmluve

aj bez určenia spôsobu stanovenia ceny, pričom za takýto spôsob nemoţno povaţovať

všeobecný a neurčitý spôsob uvedený v článku 4 bode 4.6 ZoTE. Odvolací súd uviedol, ţe

pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil ZoTE ako uzatvorenú na dobu určitú, nemal dôvod sa

ďalej zaoberať posúdením jej výpovede.

K otázke posúdenia zmluvne dohodnutého poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty

sa odvolací súd stotoţnil s takouto kvalifikáciou súdu prvého stupňa, pretoţe predmetný

prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v čl. 5 bode 5.2 ZoTE svedčí o úmysle zmluvných

strán sankcionovať prípad neodobratia dohodnutého mnoţstva tepla zo strany ţalovaného od

ţalobcu. Obsahom tohto článku je teda uplatniť inštitút zmluvnej pokuty ako sankcie pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na formu jej vyjadrenia. Pokiaľ

ţalovaný vo svojom odvolaní namieta túto právnu kvalifikáciu, neuvádza ţiadne dôvody,

ktoré by takýto právny záver rozporovali a skutočnosť, ţe zmluvné strany tento poplatok za

neodber výslovne neoznačili za zmluvnú pokutu, nie je prekáţkou takejto kvalifikácie

skutočného obsahu právneho úkonu vyjadreného v článku 5 bode 5.2 ZoTE.

15

Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi súdu prvého stupňa pre neuplatnenie

moderačného práva k výške zmluvnej pokuty, pričom toto zdôvodnenie doplnil tak, ţe

rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolností, ktoré pre

uplatnenie moderačného práva sú v zmysle hodnota a význam

zabezpečovanej povinnosti. Posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je teda viazané na

hodnotu zabezpečovanej povinnosti - a nie na hodnotu zabezpečenia ako percentuálneho

vyjadrenia pomeru sankcie a zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ako to uvádza vo svojom

odvolaní ţalovaný. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vyvodil záver, ţe článok 5.2

ZoTE, resp. uplatnenie nároku podľa tohto článku na zmluvnú pokutu, nie je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch.zák. Tento svoj záver odôvodnil

tak, ţe dohodnutá sankcia slúţila v konečnom dôsledku na zabezpečenie mnoţstiev dodávok

a nákladov vyplývajúcich zo schváleného cash flow Projektu uvedeného v Prílohe č.1 ZoTE

a na zabezpečenie dlhodobého financovania Projektu. Zo ZoTE vyplýva dlhodobo plánovaný

a stanovený ročný odber 2.600 TJ tepla (resp. jeho finančný ekvivalent) zo strany odberateľa

- ţalovaného. Takýto odber mohol byť dosiahnutý len stanovením zmluvnej pokuty -

poplatku za neodber v pribliţne ekvivalentnej výške, keďţe zmluvne nie je moţné donútiť

odberateľa k skutočnému, fyzickému odberu tepla. Záujem zabezpečiť dlhodobé financovanie

Projektu a dosiahnuť predvídateľné a očakávané plnenia na strane výnosov ţalobcu bol podľa

viacerých vyjadrení účastníkov konania kľúčovým predpokladom realizácie

a uskutočniteľnosti samotného Projektu, ako aj napokon poskytnutia úveru na financovanie

celého Projektu. Odvolací súd teda vyvodil záver, ţe moţno teda rozumne predpokladať, ţe

predvídateľnosť výnosov ţalobcu zo ZoTE zabezpečená aj prostredníctvom inštitútu

zmluvnej pokuty bola kľúčovým aspektom zmluvného vzťahu a predpokladom jeho

uzatvorenia zo strany ţalobcu. Následné spochybňovanie takto dohodnutého a zmluvne

uzatvoreného inštitútu zmluvnej pokuty, by spochybňovalo podstatu celého zmluvného

vzťahu. Odvolací súd na záver k tejto otázke uviedol, ţe v súlade s povinnosťou súdov

chrániť legitímne očakávania účastníkov zmluvy a poskytovať im právnu ochranu by

odopretie tejto ochrany vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute narúšalo princíp právnej

istoty a zmluvnej voľnosti a bolo by v rozpore s deklarovaným úmyslom zmluvných strán

dlhodobo a za jasných a nemenných pravidiel stanoviť finančné parametre výnosov Projektu

s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobé financovanie a tým aj jeho uskutočniteľnosť. Skutočné

hospodárske výsledky ţalobcu, resp. ţalovaného uvádzané v odvolaní ţalovaného v tejto

súvislosti preto pre odvolací súd neboli faktorom, ktorý by toto posúdenie mal a mohol

16

ovplyvňovať - na zohľadnenie takýchto okolností neposkytuje ustanovenie § 301

ţiadny priestor.

Pre stotoţnenie sa so závermi prvostupňového súdu ohľadom aplikácie tzv.

Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov na výrobu elektriny a tepla na ZoTE

doviedli odvolací súd skutkové zistenia, ţe sám právny predchodca ţalovaného (ZEZ), ktorý

zabezpečoval projekt výstavby a prevádzky výrobných zariadení ţalobcu, počítal s delením

premenlivých výrobných nákladov medzi teplo a elektrinu práve podľa metódy

prof. Kadrnoţku z VUT v Brne. Tento záver oprel o listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu,

a to o Základné technické parametre projektu, Zaslanie návrhu dohody z 24. marca1998,

Záznam z rokovania z 28. júna 1996, Dohoda o dodávkach tepelnej energie počas skúšobnej

prevádzky PPC z 15. mája 1998. Odvolací súd mal teda za preukázané, ţe uţ pred uzavretím

ZoTE ţalobca pouţíval uvedenú metódu s vedomím právneho predchodcu ţalovaného,

a preto vzhľadom na prax, ktorá bola medzi stranami zavedená, súd prvého stupňa správne

aplikoval výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obch.zák.

Ţalovaným v odvolaní namietanú výšky priznaných úrokov z omeškania vo výške

15 % ročne nepovaţoval odvolací súd za dôvodnú s odôvodnení, ţe na č. l. 476-477 spisu sa

nachádza potvrdenie NBS o priemerných úrokových sadzbách za úvery v roku 1999,

z ktorého vyplýva, ţe výška úroku v novembri 1999, t.j. v čase uzavretia ZoTE, bola dokonca

vyššia, ako súdom priznaná (15,67 %).

Odvolací súd však rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania podľa

a zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na nové konanie,

pretoţe dospel k záveru, ţe v časti náhrady trov konania je potrebné rozsudok zrušiť pre

nepreskúmateľnosť.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, podal dovolanie ţalovaný.

Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, v spojení s rozsudkom súdu prvého

stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa názoru ţalovaného je prípustnosť dovolania daná v zmysle ust. § 237 písm. f/

, /v bliţšej argumentácii odkázal na body 3.1 a 3.2 dovolania/, ako aj v zmysle ust.

, čo ţalovaný opiera o skutočnosť, ţe v danej veci uţ bol dovolacím

17

súdom (Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 17. 05. 2007, sp. zn.:

v kontexte rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 04. 2006, sp. zn.: 2Cob

233/2005-507) vyslovený iný právny názor v tej istej veci, kedy ţalobu zamietli z dôvodu,

ţe dovolací aj odvolací súd posúdili BAT (t.j. ţalovaného) ako priameho odberateľa tepla,

z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná podľa , nakoľko

nevykazuje predpísané náleţitosti zákona o energetike.

K dovolaciemu dôvodu podľa ust. ţalovaný uviedol, ţe

sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred odvolacím súdom ako aj pred súdom

prvého stupňa a to tým, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej a/alebo zároveň z tohto dôvodu má konanie aj inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný teda namieta, ţe odvolací

rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie, a teda ţe rozsudok o odvolaní je nepresvedčivý

z dôvodu absencie vlastného uváţenia a odôvodnenia rozsudku odvolacím súdom, pretoţe

odvolací súd neodstránil nedostatky v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, keď ani

odvolací súd nezodpovedal na podstatné námietky a dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného

a ani nezodpovedal, na základe vyhodnotenia ktorých dôkazov a akej úvahy súdu vyhodnotil,

ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. V zmysle práva ţalovaného na

spravodlivý súdny proces bol odvolací súd povinný za pouţitia vlastnej úvahy a samostatne

a nezávisle vyhodnotiť vykonané dôkazy a samostatne zistiť skutkový stav veci a vykonať

právne posúdenie veci, na základe vlastnej úvahy a nie bez ďalšieho (bez dostatočne

presvedčivého zdôvodnenia) preberať opakovane závery zrušeného súdneho rozhodnutia, čo

je v rozpore s ústavným právom účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa či. 46

ods.1 , nakoľko nie je zrejmé z akých dôkazov vychádzal odvolací súd pri rozhodnutí a

ktoré dôkazy a skutočností a na základe čoho mal za preukázané a ktoré nie.

K dovolaciemu dôvodu podľa ust. ţalovaný uviedol aj to,

ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil, ţe na dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom

konaní - nový dôkaz (znalecký posudok znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) nie je moţné

prihliadnuť, a to napriek tomu, ţe týmto dôkazom ţalovaný preukazoval, ţe v konaní došlo

k vadám, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nakoľko závery

nového dôkazu (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) negujú závery

znaleckého posudku Ing. Š, na podklade ktorého odvolací súd a súd prvého stupňa dospeli

18

nesprávne k záverom, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa, a to napriek tomu,

ţe nesprávnosť tohto záveru súdu a vadu konania preukazoval ţalovaný práve týmto novým

dôkazom (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) a na základe ust. § 205a

ods. 1 písm. b/ Odvolací súd následne pochybil tým, ţe nevykonal kontrolný

znalecký posudok, hoci bol tento dôkaz priamo navrhovaný ţalovaným. Ţalovaný poukázal

na to, ţe tým, ţe prvostupňový súd vzal do úvahy len dôkazy znejúce v prospech ţalobcu

a neodstránil vzniknuté pochybnosti o skutkových okolnostiach, vykonaním ţalovaným

navrhnutého dôkazu, súčasne postupoval v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a

ţalovanému odňal moţnosť skutočne efektívne, t.j. nielen formálne, konať pred súdom a

preukázať svoje tvrdenia. Ţalovaný dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní pred súdom

prvého stupňa namietal nedostatočnú kvalifikáciu súdom ustanoveného znalca Ing. Š

z dôvodu, ţe v praxi vypracoval takýto posudok vôbec prvý krát. Ţalovaný poukázal na

potrebu vypracovania kontrolného znaleckého posudku znaleckým , pričom tento

svoj názor odvodil od ust. o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch, s odôvodnením, ţe bez vykonania tohto dôkazu nebolo moţné zabezpečiť

dostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav a ţe to vyţadovala skutková situácia vzhľadom

na skutočnosť, ţe v konaní boli účastníkmi predloţené v záveroch a zisteniach si odporujúce

znalecké posudky vypracované znalcami fyzickými osobami v odbore energetika. Procesné

vady v konaní pred súdom ţalovaný vidí aj v tom, ţe prvostupňový súd v rozpore s ust. § 132

vyhodnotil dôkazy a ţe vo vzťahu k dvom listinným dôkazom svedčiacim v prospech

ţalovaného - odborné vyjadrenia kompetentných osôb a to: Slovenského zväzu výrobcov

tepla a Ministerstva hospodárstva SR. Súd prvého stupňa sa obmedzil len na strohé

konštatovanie, ţe im chýba presvedčivosť. Dovolateľ ďalej namieta, ţe odvolací súd ţiadnym

spôsobom nezdôvodnil, prečo nemali byť splnené podmienky podľa na

pripustenie znaleckého posudku FEI STU, ako dôkazu v odvolacom konaní, pričom odvolací

súd mal ex offo skúmať splnenie podmienok podľa a v prípade, ak vyhodnotil, ţe

neboli naplnené, mal to v rozsudku odvolacieho súdu aj odôvodniť. Prípustnosť ţalovaným

predloţeného listinného dôkazu znaleckého posudku FEI STU, ktorý predloţil v odvolacom

konaní ţalovaný, odvodzuje od toho, ţe týmto dôkazom boli preukázané vady v konaní

v zmysle Ţalovaný namieta, ţe fyzicky nebol schopný

predloţiť prvostupňovému súdu, tento listinný dôkaz mohol predloţiť aţ v odvolacom

konaní, preto bola splnená podmienka uvedená v ust. ţalovaný

v dovolaní namieta aj to, ţe napriek tomu, ţe právny zástupca ţalovaného na pojednávaní dňa

19

24.júla 2012 navrhoval vykonanie aj kontrolného znaleckého posudku inou znaleckou

organizáciou. Odvolací sa súd sa s týmto návrhom vôbec nevysporiadal, ani o ňom procesne

nerozhodol.

K dovolaciemu dôvodu podľa ust. ţalovaný uviedol, ţe

súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania

a nemal aktívnu legitimáciu, na základe čoho je aj rozsudok odvolacieho súdu nesprávny

a nezákonný. Ţalovaný tento dovolací dôvod bliţšie odôvodnil tým, ţe hoci súd prvého

stupňa svojím uznesením zo 04. októbra 2010 pripustil na strane ţalobcu vystúpenie P, a. s..

IČO: z konania a pripustil, aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, v

ďalšom konaní pokračoval s pôvodným účastníkom konania P, a. s., posielal mu predvolania,

konal s jeho zástupcami na pojednávaniach a vydal aj niekoľko uznesení /vrátane uznesenia o

ustanovení súdneho znalca/ a následne aj rozsudok odvolacieho súdu konajúc s účastníkom

konania bez aktívnej legitimácie /P, a. s./.

K dovolaciemu dôvod podľa ust. ţalovaný uviedol

viacero dôvodov, a to nasledujúce.

Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa /ktorých závery aj odôvodnenia sú totoţné/

dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne

právne posúdil postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE, pričom

v doterajšom konaní pred súdom nebola táto skutočnosť doposiaľ zákonným spôsobom

preukázaná. Rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí,

a to v otázke právneho záveru vo vzťahu k povinnosti ţalobcu a ţalovaného uzatvoriť ZoTE

podľa , t.j. a v tejto súvislosti aj v otázke postavenia

ţalovaného, ako priameho odberateľa, pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä z dôvodu, ţe odvolací súd, ako aj súd

prvého stupňa vo svojich záveroch, ohľadne posúdenia postavenia ţalovaného ako priameho

odberateľa, nesprávne vychádzali zo znaleckého posudku Ing. Š a to napriek skutočnosti, ţe

opačné závery boli v konaní preukázané v zmysle stanoviska SZVT a stanoviska

MH SR, resp. mali byť v odvolacom konaní preukázané listinným dôkazom (znalecký

posudok FEI STU Bratislava), ktorý však nezákonne nebol pripustený ako dôkaz v

odvolacom konaní. V dovolaní podrobne predloţil svoje argumenty podporujúce jeho závery

20

ohľadom skutočnosti, ţe ţalobca a ţalovaný spĺňajú zákonné znaky dodávateľa a

priameho odberateľa, ţe priama povinnosť uzatvoriť ZoTE podľa zákona o energetike

vyplývala z §9 ods. 12 písm. a) zákona o energetike bez ohľadu na skutočnosť, či postavenie

ţalovaného je posúdené ako postavenie priameho odberateľa a ţe ak by ţalovaný nebol

v zmysle zákonnej definície v postavení priameho odberateľa, tak ani ţalobca by nebol

v zmysle zákonnej definície v postavení dodávateľa a ani odberatelia ţalovaného by neboli

v zmysle zákonnej definície v postavení spotrebiteľov, čím by sa celý proces výroby a

dodávky tepla dostal mimo zákonnú reguláciu. Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa dospeli

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe odvolací súd a tieţ

súd prvého stupňa nesprávne posúdili ZoTE ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obch.

zák., pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z posúdenia ZoTE ako realizačnej

zmluvy, z posúdenia ZoTE ako zmluvy uzatvorenej na dobu určitú a nevypovedateľnú,

z prekvalifikovania právneho dôvodu plnenia z „poplatku za neodber“ na „zmluvnú pokutu“

a následne nesprávne neprihliadnutie na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti

ţalovaného ako aj na výšku škody vzniknutej PPC v súlade s § 301 Obch. zák. a nesprávne

neuplatnenie moderačného práva súdu na zníţenie zmluvnej pokuty, pripustením aplikácie

tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny

a tepla a súdy vyhodnotili „poplatok za neodber tepla" resp, „zmluvnú pokutu" ako nárok

uplatnený v súlade so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku a teda urobili

právny záver, ţe bod 5.2 ZoTE a nárok ţalobcu vznesený v zmysle bodu 5.2 ZoTE sú platné.

Ţalovaný súčasne dovolací súd ţiadal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozsudkov

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu.

K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním dňa 07. 11. 2012. Navrhol

dovolanie ţalovaného zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalobca povaţuje dovolanie ţalovaného za neprípustné, pretoţe smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V svojom vyjadrení sa bliţšie

vyjadruje k dôvodom ţalovaného uvádzaným v dovolaní, a to k skutočnosti, ţe odvolací súd,

v rozsudku neuviedol vzájomný vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

21

hodnotení dôkazov a právnymi závermi, ku ktorým dospel, čím urobil rozsudok

nepresvedčivým. Ţalobca ďalej v svojom podaní k dovolaniu bliţšie konkretizuje, ţe

ţalovaný napáda najmä právny záver odvolacieho súdu v otázke neexistencie postavenia

ţalovaného ako priameho odberateľa vo vzťahu k ţalobcovi, z dôvodu, ţe odvolací súd

neuviedol na základe akých dôkazov a akej úvahy k tomuto právnemu záveru dospel.

Ďalej uviedol, ţe neexistencia postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa

vo vzťahu k ţalobcovi vyplýva z vykonaného dokazovania a je v rozsudku súdu prvého

stupňa podrobne zdôvodnená a ţe súd prvého stupňa sa detailne a rozsiahlo zaoberal

dokazovaním a vyhodnocovaním naplnenia jednotlivých zákonných znakov priameho

odberateľa u ţalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo

poukázal na vykonané dôkazy týkajúce sa tejto otázky, ktoré navrhol ţalovaný, a to -

fotodokumentácia prípojky ţalovaného, na sieť navrhovateľa aţ po konečného spotrebiteľa

na G ulici, stanovisko Slovenského zväzu výrobcov tepla, stanovisko Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky. Neexistenciu postavenia ţalovaného, ako priameho

odberateľa, preukazuje okrem vyššie uvedených dôkazov, aj znalecký posudok č. 6/2011

vypracovaný súdnym znalcom Ing. Š a Cenový výmer Okresného súdu Bratislava III. č.

25/2002. Odvolací súd sa s týmito závermi stotoţnil a poukázal aj na to, ţe tento záver

vyplýva aj v konaní predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla, z ktorej vyplýva,

ţe existencia tepelnej prípojky ţalovaného, v zmysle zákonnej definície, slúţi na prívod tepla

priamemu odberateľovi a nie od priameho odberateľa konečným spotrebiteľom.

Ţalobca sa v svojom vyjadrení k dovolaniu bliţšie vyjadruje aj tvrdeniam ţalovaného,

ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkaz predloţený ţalovaným - znalecký posudok FEI

STU ako neprípustný a tieţ ţe odvolací súd v rozpore so zákonom nenariadil ţalovaným

navrhované vykonanie kontrolného znaleckého posudku znaleckým , hoci podľa

ţalovaného si daná situácia takýto kontrolný znalecký posudok vyţadovala. Ţalobca má za

to, ţe odvolací súd v súlade s správne posúdil ţalovaným predloţený

znalecký posudok FEI STU ako neprípustný listinný dôkaz, pretoţe ţalovaný ho predloţil aţ

po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Ţalovaný mal dostatok času na predloţenie

predmetného znaleckého posudku aj počas dokazovania a nie aţ po jeho skončení.

Vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, tak ako to poţadoval ţalovaný, by

bolo nadbytočné a spôsobovalo by len zbytočné náklady v konaní, čo je v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania.

22

K ostatným dovolacím dôvodom ţalobca konštatuje, ţe ţalovaný len opakuje

argumenty, ktoré predtým uţ uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach a s ktorými sa

ţalobca a rovnako aj súdy rôznych stupňov uţ počas viac ako 10-ročného sporu v plnom

rozsahu vysporiadali a ţe dovolacie konanie nemá slúţiť na opätovné posudzovanie

argumentácie účastníka konania, ktorý nemal v spore úspech a vykonať dokazovanie, ktoré

uţ vykonali dva predchádzajúce stupne súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, preskúmal aj

konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania / / a dospel k záveru, ţe prípustné a včasné dovolanie,

podané oprávnenou osobou, je oprávnené, a preto je potrebné dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa / /.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo

výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

23

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

rozhodnutí. Nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.

Napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v

Vzhľadom na námietku dovolateľa je potrebné posúdiť, či je dovolanie prípustné

podľa , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci. Dovolateľ na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia uviedol, ţe

v prejednávanej veci vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,

v rozhodnutí zo 17. mája 2007, sp. zn.: a Krajský súd v Bratislave

v rozsudku z 03. apríla 2006, sp. zn.: -507, iný právny názor v tejto veci,

keď, posúdili BAT ako priameho odberateľa tepla, z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná

podľa , nakoľko nevykazuje predpísané náleţitosti zákona

o energetike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania z uvedeného dôvodov daná

nie je, pretoţe dovolateľ sa v dovolaní dovoláva prípustnosti dovolania z dôvodu

nerešpektovania právneho názoru vysloveného v rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré

rozhodnutie bolo nálezom ústavného súdu z 24. apríla 2008, č. k. -33,

zrušené / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn.

/ a vec vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Keďţe dovolateľ sa dovoláva dovolacím súdom vysloveného právneho názoru v rozhodnutí,

ktoré bolo neskôr zrušené ústavným súdom, nie je moţné naň prihliadať. Preto v zmysle ust.

sa odvolací súd nemôţe odchýliť od takého právneho názoru.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu rozhodol vo veci uznesením zo

04. septembra 2008, sp. zn. ako súd dovolací, po tom, ako ústavný súd zrušil

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. mája 2007

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v tomto rozhodnutí vo veci nevyslovil taký

právny názor, ktorý by bol v zmysle ust. dôvodom pre prípustnosť

dovolania. Dovolateľom namietaný odklon od právneho názoru dovolacieho súdu mal

spočívať v odlišnom právnom závere odvolacieho súdu od právneho názoru dovolacieho

súdu, ktorý bol vyslovený v prejednávanej veci uţ skôr a to v právnej otázke právneho

24

posúdenia postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE (bod 3.3.

dovolania) a právnom posúdení postupu súdu v konaní so subjektom, ktorý nebol účastníkom

konania a preto nemal aktívnu legitimáciu (bod 3.11 dovolania).

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu,

vysloveného v danej veci. Táto procesná situácia ale nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd

vysloví svoj právny názor (v zrušujúcom rozhodnutí) ako kategorický právny pokyn (napr.

ktorý právny predpis má byť aplikovaný a ako konkrétne ho treba interpretovať). Z tohto

hľadiska za záväzný právny názor nemoţno povaţovať pokyny dovolacieho súdu na ďalší

postup súdov po procesnej stránke (napr. doplnenie dokazovania za účelom zistenia

skutkového stavu), ale ani dovolacím súdom vyslovené úvahy inej neţ procesnej povahy,

ktoré mali slúţiť len ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu prvého stupňa bez

kategorického právneho pokynu či bezpodmienečného právneho príkazu, ako treba vec

rozhodnúť. Pokiaľ dovolací súd svoje úvahy takto neformuluje, nejde o záväzný právny názor

v zmysle Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 04. septembra 2008, sp. zn. vyplýva, ţe ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze vyslovil právny názor, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe ţalovaný

je priamym odberateľom závisí od existencie uzavretia písomnej zmluvy medzi dodávateľom

tepla a priamym odberateľom, pričom o priameho odberateľ ide vtedy, ak má zriadenú

tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie, odberné miesto nachádzajúce sa na

sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou a rozpočítava

teplo konečným spotrebiteľom. Dovolací súd, viazaný právnym názorom ústavného súdu,

vo svojom rozhodnutí len vyjadril svoje zhodnotenie, ţe ide o otázku, ktorú je potrebné

dokazovať, pretoţe právne závery k nej nie je moţné bez ďalšieho odvodiť z abstraktnej

právnej normy a v súlade s tým sa súdy niţších stupňov riadili týmto právnym pokynom

dovolacieho súdu , v konaní skúmali naplnenie týchto právnych predpokladov a zo svojich

zistení vyvodili právne závery, ktoré sú vyjadrené v ich rozhodnutiach.

Čo sa týka právneho posúdenia postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo

vzťahu k ZoTE, v tejto právnej otázke Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom

rozhodnutí nevyslovil ţiadny právny názor, a teda ani záväzný právny názor v zmysle ust.

25

Čo sa týka namietanej otázky ohľadom postupu súdu v konaní so subjektom, ktorý

nebol účastníkom konania a nemal preto aktívnu legitimáciu, táto skutočnosť ani nemohla

byť predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho

v čase vydania rozhodnutia zo 04. septembra 2008, sp. zn. , pretoţe sám

dovolateľ v svojom bode 3.11 dovolania opiera svoje zdôvodnenie o skutočnosti, ktoré nastali

aţ po jeho vydaní (časť konania po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10.

2010, ktorým súd uznesením pripustil vystúpenie P, a. s., IČO: z konania a pripustil, aby na

jeho miesto ţalobcu vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:).

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia

dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, vedúcich

k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktorej zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je

prípustné, bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho

rozhodnutia. Dovolací súd sa preto zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t. j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o preukáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní

došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe

z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle nie je

významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe

konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

26

Existencia vád v zmysle , ,, , a nebola v dovolaní

namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného z týchto

dôvodov nie je daná.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred ním.

K vade konania v zmysle , ţalovaný vidí v nepreskúmateľnosti

(arbitrárnosti) - neodôvodnenosti odvolacieho rozhodnutia, zakladajúceho porušenie jeho

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd uvádza:

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní

priznáva . Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol

v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola

účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku

postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu

moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala

rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím.

Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, na

ktorý správne poukázal dovolateľ.

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba mu prisvedčiť v tom, ţe právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

27

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu

totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo podľa

ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môţu nastať aj pri samotnom vydávaní

rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia, výroku,

odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môţe byť

dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti

(arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä

z hľadiska zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má

uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,

ako vyplývajú z a nasl. a Dohovoru.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (základné právo podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť

zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia napr. ).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

28

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A,

S12, § 29; Hiro Balany C. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis HC

Grécko z 29. mája 1997; Higgins C. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

( Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (Kraska C. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, S.49,

§ 30).

29

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania

je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného

vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je

jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

), pričom toto ustanovenie i právna teória civilného procesu vymedzili poţiadavky na

kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria poţiadavky

vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti

zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.

Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Z formulácie vyplýva, ţe súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce

hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré

odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými

návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať

činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce

garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám

obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie ().

Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov,

prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môţu zakladať vadu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok

odôvodnenia rozhodnutia automaticky zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť).

V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti

rozhodnutia ako celku.

30

Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok

všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez

akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako

treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález ústavného súdu sp. zn.

z 28. februára 2006).

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, ţe tieto

podmienky sú splnené, má aplikácia oporu v zákone, ale nemôţe byť

spojená s procesnou vadou konania v zmysle Treba dodať, ţe

aplikáciou odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, ţe napadnuté

rozhodnutie a jeho odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez

výslovného vyjadrenia) aj záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú

dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených

v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal

s právne významnými odvolacími námietkami ţalovaného.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením

rozhodnutia prvostupňového súdu. Na zvýraznenie správnosti poukázal na výsledky

vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, na základe ktorého do svojho

rozhodnutia prevzal jeho právne závery, ktoré vysvetľuje a uvádza dôvody, prečo povaţuje

rozsudok prvostupňového súdu za správny a pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné posudzovať v kontexte

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento kontext je zrejmé, ţe

31

odvolací súd dal jasné a zrozumiteľné odpovede v súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu

prvého stupňa.

V dôvodoch rozhodnutia však odvolací súd nereaguje vôbec, resp. nereaguje náleţite

na námietky ţalovaného týkajúce sa nepripustenia nového dôkazu (znaleckého posudku FEI

STU Bratislava) v odvolacom konaní, a takisto ani na konanie s iným subjektom, ako

s účastníkom konania a s jeho právnym zástupcom. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva ani

postačujúcu odpoveď na nevykonanie kontrolného znaleckého posúdenia v odvolacom

konaní. Nedáva odpoveď ani na to, ţe v konaní boli vykonané viaceré dôkazy, ktoré

navzájom rozdielne vypovedali o obsahu pojmu „priamy odberateľ“. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí len odkazuje na rozsudok súdu prvého stupňa a najmä na znalecké

dokazovanie vykonané znalcom Ing. Š, pričom necháva úplne bez povšimnutia stanovisko

SZVT a stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, z ktorých vyplýva opačný názor na

postavenie ţalovaného, ako ho prijal znalec Ing. S a súd prvého stupňa, t.j., ţe ţalovaný má

postavenie priameho odberateľa. Konal tak napriek tomu, ţe uvedená skutočnosť bola

ţalovaným v odvolaní namietaná a odstrániť akékoľvek rozpory v tejto otázke malo pre

konanie podstatný význam / viď nález ústavného súdu v prejednávanej veci/.

Nakoľko odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na uvedené otázky,

majúce pre vec podstatný význam, nemoţno ho povaţovať za zodpovedajúce poţiadavke

plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý

proces okrem iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami

a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie vo veci

samej. Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, resp. v spojení

s a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia

písm. f/

Ţalovaný v dovolaní a aj v odvolaní ďalej namietal vadu konania spočívajúcu

v nekonaní s účastníkom konania P, a. s., pričom podľa ţalovaného v konaní namiesto PPC,

a. s., ako ţalobcu nesprávne vystupovala spoločnosť P, a. s., zastúpená svojim právnym

zástupcom. Odvolací súd sa na ţiadnom mieste odôvodnenia (ani v časti opisujúcej dôvody

odvolania) nezmieňuje o uvedenej námietke ţalovaného. Na túto námietku ţalovaného

32

odvolací súd nedal ţiadnu odpoveď, napriek tomu, ţe takáto prípadná vada by podľa

ţalovaného mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne

významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru

vysvetliť.

V priebehu odvolacieho konania ţalovaný navrhoval odvolaciemu súdu vykonanie

kontrolného znaleckého posúdenia znaleckým . Odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe vykonanie takéhoto znaleckého dokazovanie povaţuje

za nadbytočné, keďţe takýto dôkaz uţ bol predloţený ţalovaným na základe jeho objednávky

v rámci odvolacieho konania, avšak naň uţ nemohol prihliadať. Odvolací súd v tejto časti

odôvodnenia neuvádza logické na seba nadväzujúce právne závery. Na jednej strane uvádza,

ţe vykonanie uvedeného dôkazu je nadbytočné vzhľadom na predloţený znalecký posudok

FEI STU Bratislava a na druhej strane uvádza, ţe na znalecký posudok FEI STU Bratislava

uţ odvolací súd nemohol prihliadať. Pritom na inom mieste uvádza, ţe za kontrolný

znalecký posudok povaţuje znalecký posudok znalca Ing. S. Dovolací súd nespochybňuje

ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie

je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (napr. R 37/1993),

avšak úvahy odvolacieho súdu v súvislosti s kontrolným znaleckým posudkom (listinným

dôkazom) si protirečia; odôvodnenie musí obsahovať navzájom konzistentné argumenty

odvolacieho súdu pre vyvodzovaný záver.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie

práva ţalovaného na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti ţalovaného konať pred

súdom v zmysle V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe dôsledkom

vady konania v zmysle je vţdy zrušenie rozhodnutia, ktoré ňou trpí.

V zmysle dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej

procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je

33

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu

uvedené vyššie, dovolanie je prípustné, pretoţe rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou

zmätočnosti podľa ust. aj na vadu konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) je dovolací súd s poukazom na

ust. povinný prihliadnuť ex offo.

Dovolateľ opiera dôvodnosť dovolania v zmysle ust.

tým, ţe v konaní súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol

účastníkom konania a nemal aktívnu legitimáciu. Takáto procesná vada by v zmysle ust.

bola dôvodná pre dovolanie v prípade, ak takýto procesný

postup súdu mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd sa v tejto

súvislosti uţ vyššie vysporiadal s tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti

v zmysle ust. , čo uţ samé o sebe zakladá nielen prípustnosť dovolania,

ale jeho opodstatnenosť. Dovolací súd však k tomuto v tejto súvislosti dodáva, ţe prípustnosť

dovolania a jeho opodstatnenosť je daná tým, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho

rozsudku nijako nezaoberal odvolateľovým dôvodom, ktorý odvolateľ v odvolaní namietal

a zdôvodnil tak, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, pretoţe súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu s iným subjektom ako

s účastníkom konania a nemal aktívnu legitimáciu. Ako dovolací súd uviedol uţ vyššie, bolo

povinnosťou odvolacieho súdu sa s týmto odvolacím dôvodom riadne vysporiadať

v odôvodnení rozsudku. To však podľa ust. nijako nezbavuje dovolací

súd povinnosti preskúmať dôvodnosť dovolateľom vymedzeného dôvodu dovolania

s odkazom na ust. , ktorou namieta, ţe konanie súdov prvého

a následne aj druhého stupňa je postihnuté takou procesnou vadou, ktorá nie je vadou

zmätočnosti, ale ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené platí aj

napriek tomu, ţe odvolateľom uvádzané odôvodnenie odvolania k trinástemu odvolaciemu

dôvodu sa vecne zhoduje so zdôvodnením dovolania k jedenástemu dovolaciemu dôvodu,

v ktorých túto vadu namieta.

Ţalovaný ako dovolateľ v dovolaní a aj ako odvolateľ v odvolaní v tejto súvislosti

namietol, ţe hoci súd uznesením zo 04. októbra 2010 pripustil vystúpenie P, a. s., IČO: z

konania a pripustil, aby na jeho miesto ţalobcu vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, v

ďalšom konaní však pokračoval s pôvodným účastníkom konania P, a. s., posielal mu

predvolania, konal s jeho zástupcami na pojednávaniach a vydal aj niekoľko uznesení

34

/vrátane uznesenia o ustanovení súdneho znalca/ a následne aj rozsudok odvolacieho súdu,

konajúc s účastníkom konania bez aktívnej legitimácie /Pr, a. s./. Preto dovolateľ namietol

všetky takto vykonané úkony, vrátane ustanovenia súdneho znalca Ing. Š, a povaţuje ich

vykonanie a vydanie za nezákonné, v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zároveň

z tohto dôvodu povaţuje aj rozsudky súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu za

nezákonné a v rozpore s , pričom plnenie z rozsudku odvolacieho súdu je priznané

v prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však dospel v dovolacom konaní k záveru, ţe

dovolanie nie je z tohto dôvodu opodstatnené, pretoţe dovolací súd nezistil, ţe by súd prvého

stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a nezistil ani

to, ţe by rozsudkom odvolacieho súdu bolo priznané právo v prospech subjektu, ktorý nebol

účastníkom konania.

Zo súdneho spisu má dovolací súd jednoznačne za preukázané, ţe 04. októbra 2010

pripustil Okresný súd Bratislava I v súlade s ust. a uznesením, aby

z konania na strane navrhovateľa vystúpil P, a. s., M, B., IČO: a na jeho miesto do konania

vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, pretoţe mal za preukázané, ţe nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností,

o ktorých sa v koná. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, ţe prvostupňový súd tým vyhovel

návrhu P a.s., ktorý bol uvedený v jeho písomnom podaní predloţený súdu 22. apríla 2010,

prostredníctvom JUDr. P, vystupujúceho ako jeho právny zástupca. K tomuto podaniu boli

v prílohe priloţené prílohy, vrátane originálu plnomocenstva pre zastupovanie, ako aj súhlasu

P, a. s., so vstupom do konania namiesto doterajšieho ţalobcu, zo 06. apríla 2010. Dovolací

súd na základe uvedených skutočností uzavrel, ţe JUDr. P bol aj právnym zástupcom P, a. s.

Bol právnym zástupcom účastníka konania, ktorého vystúpenie z konania súd prvého stupňa

pripustil vyššie uvedeným uznesením zo 04. októbra 2010 a na miesto ktorého ako účastník

konania vstúpil subjekt, ktorý bol tieţ zastúpený JUDr. PO tomto svedčí plnomocenstvo,

zaloţené v súdnom spise, udelené JUDr. P, advokátovi č. SAK 0025 zo strany P, a. s., 17.

júla 2009 a ktoré bolo súdu predloţené 23. júla 2009 spolu s oznámením o odvolaní

plnomocenstva právnemu zástupcovi JUDr. M s účinnosťou od 17. júla 2009. Z uvedeného

vyplýva, ţe oba subjekty, t.j. P, a. s., ako aj P, a. s., sa v prejednávanej veci nechali riadne

zastúpiť tým istým právnym zástupcom, v čom dovolací súd nevidí rozpor s ust. § 31a ods. 1

, pretoţe ten istý zástupca nezastupoval v tej istej veci ţalobcu a ţalovaného, ale len

35

subjekty, ktoré v konaní v rôznych časových úsekoch stáli na strane ţalobcu. Zo súdneho

spisu má dovolací súd za preukázané, ţe súdy v konaní konali s týmto riadne zvoleným

právnym zástupcom. To znamená, ţe aj keď by v podaniach súdu nebol riadne označený

subjekt, ktorý bol v danom čase účastníkom konania, nie je moţné bez ďalšieho z toho

vyvodzovať záver, ţe súd nekonal s účastníkom. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ak súdy

v konaní konali s právnym zástupcom, ktorému účastník konania udelil plnomocenstvo na

zastupovanie v tomto konaní a ktorý teda v zmysle ust. in fine bol

oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník, konali riadne s účastníkom

konania. Navyše dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by účastník konania na strane ţalobcu tieto

procesné pochybenia súdu niekedy namietal, z čoho dovolací súd usudzuje, ţe ţalobca nemal

pochybnosti o tom, ţe s ním súd koná. Okrem toho, dovolací súd dodáva, ţe pripustením

zmeny účastníka konania na strane ţalobcu, nemohla byť spôsobená ţalovanému ujma na

jeho právach. Okruh účastníkov konania určuje ţalobca, ktorý má právo v tomto smere

podávať návrhy. Ţalovaný nemôţe určovať, kto má v konaní vystupovať ako ţalobca a kto

ako ţalovaný. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej

ţalobca je oprávnený nakladať so ţalobou.

Dovolací súd však musí poznamenať, ţe súd prvého stupňa v určitom čase opakovane

nesprávne označoval subjekt, ktorý bol účastníkom konania na strane ţalobcu. Tento postup

súdu však v danom prípade nie je takou vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Nedôslednosť súdu prvého stupňa, ktorá sa kopírovaním tej istej chyby

v konaní pred súdom opakovala a viedla aţ do nesprávneho označenia ţalobcu

v prvostupňovom rozsudku, dovolací súd však nepovaţuje za vadu, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci, ale povaţuje tieto pochybenia za vady,

ktoré sú porovnateľné s vadami v písaní, ktoré v prípade rozhodnutia súdu je moţné odstrániť

podľa ust. , príp. podľa ust. , ak by tieto vady boli predmetom

posudzovania v konaní na druhom stupni.

Podľa moţno opraviť rozhodnutie v prípadoch, ak ide o chyby v písaní,

počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu, ako chyby

v písaní a počítaní, ktoré sú kaţdému zrejmé a zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä

z porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.

36

Nie je moţné ani súhlasiť s námietkou ţalovaného, ţe plnenie z rozsudku odvolacieho

súdu je priznané v prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania.

K tejto veci dovolací súd dodáva, ţe rozsudkom odvolacieho súdu sa ţalobcovi - P, a.

s., priznalo plnenie vo výške 46 316,16 eur na náhradu odvolacieho konania. Dovolací súd zo

súdneho spisu nezistil, ţe by v čase vydania rozsudku odvolacieho súdu nebol ţalobcom PPC,

a. s., pretoţe tento bol pripustený, aby vstúpil na miesto ţalobcu uznesením súdu prvého

stupňa zo 04. októbra 2010. V zvyšku rozhodnutia odvolacieho súdu sa nepriznáva ţalobcovi

plnenie, ale odvolací súd v časti týkajúcej sa priznanej istiny s príslušenstvom len potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a v časti týkajúcej sa trov konania tento rozsudok zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ak by dovolací súd predmetnú námietku

ţalovaného týkajúcu sa nezákonného rozhodnutia z dôvodu, ţe plnenie bolo priznané v

prospech subjektu, ktorý nie je účastníkom konania, chápal tak, ţe ţalovaný má na mysli

z tohto dôvodu nezákonnosť rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom bol ako ţalobca vo

výroku rozsudku uvedený P, a. s., (pred opravou opravným uznesením), dovolací súd

v danom prípade nezistil, ţe pre túto vadu vo výroku bol rozsudok súdu prvého stupňa

nezákonný. Dovolací súd sa stotoţňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý túto vadu

odstránil opravným uznesením z 09. januára 2012 podľa ust. , pretoţe

nesprávne označenie ţalobu vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa bolo vadou v písaní.

Okrem ţalovaným výslovne namietanej dôvodnosti dovolania podľa ust. § 241 ods. 2

písm. b/ , dovolací súd v rámci svojho prieskumu zistil, ţe dovolateľom namietaná

vada zmätočnosti podľa ust. , ţe odvolací súd neprihliadol na ním

predloţený listinný dôkaz (znalecký posudok FEI STU Bratislava), nie je vadou v zmysle

uvedeného ustanovenia, avšak dovolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné túto námietku

ţalovaného podrobiť dovolaciemu prieskumu v spojitosti s ust.

v spojení s ust.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný svoje právo navrhnúť vykonanie toho - ktorého

dôkazného prostriedku ako účastník konania vyuţil (napr. znalecký posudok Ing. K,

stanoviská Ministerstva hospodárstva SR a Slovenského zväzu výrobcov tepla). Uvedené

dôkazy súd prvého stupňa aj vykonal.

37

Z obsahu spisu vyplýva aj to, ţe súd prvého stupňa účastníkov poučil podľa ust. § 120

ods. 1, 4 Tento záver je zrejmý zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvého

stupňa zo 07. novembra 2011.

Ţalovaný, napriek tomu, ţe bol poučený o obmedzeniach pri predkladaní dôkazov

v odvolacom konaní, aţ v rámci odvolacieho konania predloţil/ 15. februára 2012 /listinný

dôkaz – znalecký posudok FEI STU Bratislava.

Podľa ust. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. V danom prípade odvolací súd dôkaz predloţený

ţalovaným nevykonal.

Dovolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je súd povinný

okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia

predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za

podmienok uvedených v ust.

Predovšetkým treba uviesť, ţe splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci

vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na moţnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom,

prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretoţe jeho obsahom je významné

obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,

hoci objektívne existujú.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky

(viď ) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len

súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ).

K uvedenému treba uviesť, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods.

1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale ţiadne pravidlá pre

38

prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Treba zdôrazniť, ţe

k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby bol súdom

vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz.

Rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, určí súd. Účastníci sú povinní

prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky

potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď ) a sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K procesným právam účastníka ale nepatrí,

aby bol súdom vykonaný kaţdý dôkaz, ktorý účastník povaţuje za významný. Rozhodovanie

o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi

konania ( ods. l , ).

Aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zaujal právny názor, ţe význam

dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci

toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej

sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

K tomu je potrebné uviesť, ţe odvolanie je konštruované ako opravný prostriedok bez

moţnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov (okrem niektorých zákonných

výnimiek), platí, ţe odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého

stupňa. Znamená to teda, ţe by sa uţ v odvolacom konaní v zásade nemalo vykonávať

dokazovanie. Z tejto zásady zákon pripúšťa 3 výnimky, ktoré umoţňujú, aby aj odvolací súd

mohol v rámci odvolacieho konania vykonávať dokazovanie.

Prvá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby v potrebnom rozsahu opakoval

dokazovanie. Znamená to, ţe odvolací súd môţe znovu vykonať len niektoré z tých

dôkazných prostriedkov, ktoré uţ raz vykonal súd v rámci konania na prvom stupni. Nestačí

preto, ak bol dôkazný prostriedok súdu prvého stupňa iba navrhnutý, ale nedošlo k jeho

vykonaniu. Opakovať dokazovanie môţe odvolací súd len vtedy, ak je toho názoru, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd totiţ nemôţe dôkazné prostriedky iba zhodnotiť inak, ako ich zhodnotil súd

prvého stupňa, ale na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, musí ich v odvolacom konaní opäť

vykonať.

39

Druhá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie. Znamená to,

ţe odvolací súd môţe vykonať len také dôkazné prostriedky, ktoré súd prvého stupňa vôbec

nevykonal. Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie v 3 prípadoch. V prvom prípade vtedy,

ak sú súčasne splnené nasledujúce 3 zákonné podmienky: účastník navrhol v konaní na súde

prvého stupňa vykonanie určitého dôkazného prostriedku, súd prvého stupňa navrhnutý

dôkazný prostriedok z akéhokoľvek dôvodu nevykonal, účastník navrhol vykonanie toho

istého dôkazného prostriedku aj v rámci odvolacieho konania. V druhom prípade môţe

odvolací súd doplniť dokazovanie iba za podmienky, ţe odvolanie smeruje proti rozsudku

alebo proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a súčasne, účastník aţ v odvolacom

konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť teda o nový dôkazný

prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený. Okrem týchto

podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, musí byť splnená ešte aspoň jedna

z nasledujúcich podmienok: dôkazný prostriedok sa týka podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo dôkazný prostriedok má

preukázať, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, alebo účastník nemohol bez svojej viny dôkazný prostriedok označiť alebo

predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo odvolateľ nebol riadne poučený o tom, ţe

všetky dôkazné prostriedky musí predloţiť, alebo označiť, najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. ak sa nenariaďuje pojednávanie, tak najneskôr

do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe inak sa uţ na ne neskôr nebude prihliadať

( ). V treťom prípade môţe odvolací súd doplniť dokazovanie iba za

podmienky, ţe smeruje proti uzneseniu, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej a súčasne

účastník aţ v odvolacom konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť

teda o nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený.

Napokon tretia výnimka tieţ oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie,

t.j. aby vykonal také dôkazné prostriedky, ktoré neboli vykonané v konaní na súde prvého

stupňa. Rozdiel oproti druhej výnimke je však v tom, ţe odvolací súd môţe vykonať nové

dôkazné prostriedky aj vtedy, ak účastníci ich vykonanie v odvolacom konaní vôbec

nenavrhujú. Je to však moţné len vtedy, ak je vykonanie dôkazného prostriedku nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci ( tretia veta ) alebo je vykonanie dôkazného

prostriedku potrebné na zisťovanie takých vád konania, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo ( ),

alebo ide o niektoré z nasledujúcich konaní - konanie moţno začať aj bez návrhu (§ 81

40

), konanie o povolenie uzavretia manţelstva, konanie o určenie alebo zapretie

rodičovstva, konanie o osvojiteľnosti, konanie o osvojenie, konanie vo veciach obchodného

registra a napokon konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev. Aj

doplnenie dokazovania môţe odvolací súd vykonať buď sám alebo prostredníctvom súdu

prvého stupňa alebo prostredníctvom doţiadaného súdu.

Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok, pričom nie je moţné skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa

podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko

dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorého skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, oprávnený za tým účelom

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od

súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové

zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa

ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho

procesného postupu so zákonom).

Podľa ustanovenia odvolací súd môţe doplniť dokazovanie za

podmienok ustanovených v Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe v odvolacom

konaní nie je potrebné doplniť dokazovanie podľa listinným dôkazom

(znaleckým posudkom FEI STU Bratislava) a kontrolným znaleckým posúdením (napr.

vzhľadom na nezmenené skutkové okolnosti), mal svoje úvahy jasne formulovať

v odôvodnení svojho rozsudku. Keďţe v tomto smere je rozsudok odvolacieho súdu pre

nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľný, nebola daná moţnosť dovolaciemu súdu

preskúmať, či konanie trpí takouto inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Iné procesné vady súdu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ktoré boli dôvodom dovolania podľa ust. ţalovaný nenamietal

a dovolací súd ich v rámci svojho prieskumu podľa ust. ani nezistil.

Preto opodstatnenosť dovolania z dôvodu uvedeného v ust. nie

je daná, resp. súdu nebola daná v dôsledku vady zmätočnosti podľa ust.

moţnosť preskúmať, či dovolanie je podľa tohto ustanovenia opodstatnené.

41

S nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súvisí aj nesprávne právne posúdenie

veci v zmysle Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namieta, ţe

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba

uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe rozsudok

odvolacieho súdu trpí tak závaţnou vadou, pre ktorú ho dovolací súd musí bez ďalšieho

zrušiť vzhľadom na zistenú vadu zmätočnosti, dovolací súd nemohol preskúmať

opodstatnenosť dovolateľom označených dôvodov uvedených v dovolaní, ktoré dovolateľ

opiera o ust. , keďţe rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ

spomenutú tzv. vadu zmätočnosti) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil len rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa , a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 18. marca 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H. Farkašová