Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/3/2014

Najvyšší súd 5M Obdo 3/2014

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom

z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr.

Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu: P. H. L., so sídlom A., zastúpeného advokátskou

kanceláriou Š. & P. s. r. o., E., proti ţalovanému: B. T., a. s. ., so sídlom B., IČO: X.,

zastúpenému S. – L., s. r. o., D., o zaplatenie 9 432 475,56 eur s príslušenstvom,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2014, č. k. -1732 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2011, č. k. -1208,

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I z 9. januára 2012, č. k.

-1295, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky z a m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania 57 888,40 eur

k rukám právneho zástupcu ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

25M Obdo 3/2014

Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. -1208 zo 7. novembra 2011

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 432 475,56 eur s úrokom

z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 2 391 217,24 eur od 30. 01. 2001 do zaplatenia,

zo sumy 1 897 757,06 eur od 25. 01. 2002 do zaplatenia, zo sumy 2 636 968,56 eur

od 23. 01. 2003 do zaplatenia, zo sumy 1 695 717,82 eur od 22. . 01. . 2004 do zaplatenia,

zo sumy 19 384,04 eur od 17. 10. 2002 do 11. 12. 2002, zo sumy 46 526,89 eur

od 17. 10. 2002 do zaplatenia, zo sumy 1 723 064,53 eur od 19. 11. 2002 do 20. 11. 2002,

zo sumy 379 344,88 eur od 21. 11. 2002 do 19. 01. 2003, zo sumy 222 702,62 eur

od 20. 01. 2003 do zaplatenia, zo sumy 183 866,76 eur od 17. 12. 2002 do zaplatenia,

zo sumy 357 718,58 eur od 22. 01. 2003 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dna

právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania vo výške 644 825,32 eur k rukám

právneho zástupcu ţalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. .

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca je vlastníkom zariadenia

na kogenerovanú (kombinovanú) výrobu elektriny a tepla, v ktorom spaľovaním zemného

plynu súčasne vyrába elektrinu aj teplo. Táto prevádzka sa nachádza na M. ul.

v B. v susedstve výrobných zariadení ţalovaného. Výrobné zariadenia ţalobcu sú pripojené

do rozvodnej sústavy tepelných zariadení C., ktorú vlastní a dispečersky riadi ţalovaný.

Ţalovaný okrem iného vyrába elektrinu a teplo, vykupuje teplo a rozvádza elektrinu

a teplo. Ţalovaný vo svojich zariadeniach na T. vyrába teplo na vykurovanie a iné pouţitie a

zároveň vlastní a prevádzkuje rozvodnú sústavu tepelných zariadení C., prostredníctvom

ktorej dodáva teplo svojim odberateľom.

Ţalobca ako predávajúci uzavrel 10. 11. 1999 so Z., š. p., ako kupujúcim kúpnu

zmluvu podľa a nasl. (ďalej len Zmluva). Zmluva nadobudla

účinnosť 27. novembra 1999, čo je v súlade s čl. 8 bod 8.1. Podľa čl. 1 bod 1 Zmluvy jej

predmetom je predaj a nákup, resp. dodávka a odber tepla za podmienok dohodnutých v tejto

Zmluve.

Na základe privatizačného projektu reg. č. 2263 podniku Z., š. p., privatizačného

rozhodnutia vlády SR 6. 569/2001 z 20. 06. 2001 a nasledujúceho rozhodnutia MH SR č.

35M Obdo 3/2014

96/2001 z 15. 10. 2001 došlo k zrušeniu Z., š. p., bez likvidácie a následne rozhodnutím FNM

SR vznikli tri akciové spoločnosti vrátane ţalovaného.

Zakladateľská listina ţalovaného z 15. 10. 2001 a privatizačný projekt Z., š. p., reg. č.

2263 neobsahujú výslovne zmienku o právnom nástupníctve ţalovaného vo vzťahu

k právam a záväzkom zo Zmluvy, avšak konkrétne z bodu 0.2, ako aj zo zakladateľskej listiny

ţalovaného súd zistil, ţe na ţalovaného zo Z., š. p., prešiel ako privatizovaný majetok T.

zariadenia Z., š. p. Na ţalovaného prešla tá časť majetku Z., š. p., ktorá slúţi na výrobu,

výkup a rozvod tepla v B.. Zo zoznamu nehnuteľností uvedených v privatizačnom projekte,

výpisu listu vlastníctva č. X. vydanom Katastrom nehnuteľností pre Katastrálne územie N. a

geometrického plánu predloţeného ţalobcom vyplýva, ţe rozvody, prostredníctvom ktorých

je ţalobca schopný dodávať teplo, ktoré vyrobí, ústia

do rozvodov ţalovaného. Z týchto skutočností vyplýva, ţe privatizovaný majetok, s ktorým sú

spojené práva a záväzky zo Zmluvy nadobudol v rámci privatizácie Z., š. p., do vlastníctva

len ţalovaný.

Dňa 31. 01. 2002 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí

zahrnutých do privatizovaného majetku podniku Z. spísanej 15. 10. 2001 v zmysle § 19,

a (ďalej uţ len Dodatok č. 1 k zápisnici). Podľa Dodatku č. 1

k zápisnici prechod práv, povinností a záväzkov i neznámych, viaţucich sa k Zmluve

prechádza na nástupnícku obchodnú spoločnosť B. T., a. s. Počnúc dňom 01. 11. 2001 sa

práva a záväzky z vyššie vymenovanej Zmluvy vzťahujú výlučne na ţalovaného.

V čl. 1 bod 1.2 Zmluvy, zmluvné strany sa zaviazali podrobnejšie upraviť ich práva

a povinnosti súvisiace splnením Zmluvy v 25-ročnej Dlhodobej zmluve o dodávke a odbere

tepla (ďalej uţ len dlhodobá zmluva), ktorá by mala nahradiť túto Zmluvu. Zmluvné strany sa

zaviazali podpísať takúto dlhodobú zmluvu do 31. 03. 2000, najneskôr však do dňa podpisu

zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu strategickým investorom. Medzi stranami bolo

nesporné, ţe do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu dlhodobej zmluvy a ani k zvýšeniu

základného imania ţalobcu strategickým investorom. Ţalovaný opakovane vypovedal

Zmluvu, a to podľa , ako zmluvu uzavretú na dobu určitú.

45M Obdo 3/2014

Medzi ţalobcom a ţalovaným napriek viacerým pokusom nebola uzavretá ročná

zmluva ani na jeden rok. Ţalobca bez ohľadu na túto skutočnosť ţalovanému nepretrţite

dodával a ţalovaný odoberal od ţalobcu teplo od uzavretia Zmluvy, a teda len na základe tejto

Zmluvy.

V roku 2000 ţalovaný odobral od ţalobcu teplo v objeme 1.681,373 TJ a zaplatil zaň

cenu podľa Zmluvy vo výške 154 Sk/GJ zníţenú na 153,64 z dôvodu limitujúcej cenovej

regulácie Okresného úradu Bratislava III. (ďalej uţ len OU BA III.) ţalovaný ju akceptoval

a riadne platil ţalobcovi v tomto roku takto určenú cenu. V roku 2001 ţalovaný odobral

od ţalobcu teplo v objeme 1.975,608 TJ a zaplatil zaň cenu podľa Zmluvy vo výške

181 Sk/GJ (čl. 4 bod 4.4 Zmluvy), ktorá bola niţšia ako maximálna regulovaná cena určená

OU BA III. vo výške 210 Sk/GJ, ktorú ţalobca akceptoval, keďţe ide opäť o cenu určenú

podľa Zmluvy. V roku 2002 ţalovaný odobral od ţalobcu teplo v objeme 1.802,084 TJ a mal

zaň zaplatiť cenu určenú podľa Zmluvy vo výške 211 Sk/GJ (čl. 4 bod 4.4). . Ţalovaný takto

určenú cenu za odobraté teplo ţalobcovi odmietol uhradiť, napriek tomu, ţe maximálna

regulovaná cena určená OU BA III. bola vo výške aţ 247,41 Sk/GJ. Ţalovaný sa bezdôvodne

odvolával na cenu z predchádzajúceho roka a platil ţalobcovi len 181 Sk/GJ a taktieţ

z čiastočnými úhradami, ktoré realizoval, dostal sa v rôznom rozsahu do omeškania. .

Predmetom tohto konania je nezaplatená kúpna cena za teplo v zmluvnej výške

211 Sk/GJ, ktorá bola vyfakturovaná nasledujúcimi faktúrami: 2002/086 septembrový odber

roku 2002, 2002/095 októbrový odber roku 2002, 2002/110 novembrový odber roku 2002

a 2002/126 decembrový odber roku 2002. Ţalovaný bezdôvodne odmietol uhradiť kúpnu

cenu za odobraté teplo, určenú podľa Zmluvy roku 2002 napriek tomu, ţe v predchádzajúcich

rokoch, ako aj v rokoch nasledujúcich akceptoval výpočet ceny za teplo podľa rovnakého

postupu uvedeného v Zmluve.

V roku 2003 odobral ţalovaný od ţalobcu teplo v objeme 1.968,008 TJ a zaplatil zaň

riadne cenu vo výške 249,30 Sk/GJ, ktorá bola určená Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví ako cena maximálne prípustná a ţalobca túto cenu rešpektuje ako cenu podľa Zmluvy

(viď. čl. 4 bod 4.4 prípad, keď sú strany povinné rešpektovať cenu stanovenú cenovým

orgánom, ak je maximálna cena ním stanovená niţšia ako cena výpočtu podľa prvej časti čl.

55M Obdo 3/2014

4. bod 4.4), aj keď cena určená postupom podľa čl. 4 bod 4.4 vychádzala vo výške 250,40

Sk/GJ.

Prvostupňový súd z dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanému počas celej platnosti

Zmluvy účtoval vţdy len cenu v súlade so Zmluvou, a to buď určenú podľa vzorca uvedeného

v čl. 4 bod 4.4 a v prípade, ak táto cena je vyššia, ako maximálna regulovaná cena, tak len

vo výške tejto maximálnej regulovanej ceny, ktorá je tieţ s poukazom na čl. 4 bod 4.4

posledná veta Zmluvy, tak isto cenou určenou podľa Zmluvy. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný

vo vzťahu k výpočtu ceny tepla nerozporoval nikdy správnosť dosadených údajov do tohto

výpočtu, najmä cenu a mnoţstvo zemného plynu a ročné mnoţstvá tepla, ani nenamietal

aritmetickú chybu vo výpočte ceny za odobraté teplo.

Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2000 v objeme 918.627

TJ si ţalobca uplatnil u ţalovaného nárok na zaplatenie plnenia podľa čl. 5 bod 5.2 Zmluvy

vo výške 72 037 810,70 Sk a to faktúrou č. 2000/103 splatnou 29. 01. 2001. Vo vzťahu

ku odobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2001 v objeme 624,392 TJ si ţalobca

uplatnil poplatok vo výške 57 171 829,10 Sk, a to f. č. 201/009 splatnou 24. 01. 2002.

Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2002 v objeme 797,916 TJ si

ţalobca uplatnil poplatok vo výške 79 441 314,90 Sk, a to f. č. 2002/127 splatnou

22. 01. 2003. Vo vzťahu k neodobratému zmluvnému mnoţstvu tepla v roku 2003 v objeme

631,992 TJ si ţalobca uplatnil poplatok vo výške 75 217 159,-- Sk, a to f. č. 2003/098

splatnou 21. 01. 2004. Ţalovaný odmietol tieto faktúry uhradiť z vyššie menovaných

dôvodov.

Prvostupňový súd, pokiaľ ide o výpočet poplatku za neober dohodnutého mnoţstva

tepla, uzavrel, ţe tento bol v jednotlivých faktúrach vypočítaný správne. Ţalovaný nemal

námietky k údajom uvedeným v príslušných kalkulačných listoch. Týmto postupom bol

vyúčtovaný neodber podľa čl. 5 bod 5.2 Zmluvy v rokoch 2000-2002, teda s výnimkou roku

2003, kedy uţ platná právna úprava pojmovo integrovala do ceny tepla aj zloţku fixnú

a ţalobca si uplatňuje za rok 2003 zaplatenia poplatku len vo výške fixnej zloţky ceny tepla

určenej pre ţalobcu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

65M Obdo 3/2014

O právnom nástupníctve ţalovaného k právam a záväzkom zo Zmluvy prvostupňový

súd rozhodol s poukazom na , mal nepochybne preukázané,

ţe len ţalovaný a nie iný nástupnícky subjekt po Z., š. p., nadobudol vlastnícke právo

k privatizovanému majetku, ktorým boli zariadenia bývalého Z., š. p., slúţiace na výrobu,

výkup a rozvod tepla v B.. Len prostredníctvom týchto T. zariadení mohol ţalobca dodávať

teplo podľa Zmluvy ţalovanému a len ţalovaný a nie iný nástupnícky subjekt môţe

prostredníctvom týchto zariadení odoberať od ţalobcu teplo. Vlastníctvo tohto privatizačného

majetku určuje ţalovaného za subjekt práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, a to odo

dňa jeho vzniku, t. j. 01. 11. 2001.

Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, ţe medzí účastníkmi konania

bola uzavretá platná kúpna zmluva podľa a nasl. , podľa ktorej

ţalobca postavenie predávajúceho a ţalovaný kupujúceho. Teplo je prírodná sila, ktorá

v danom prípade slúţi daným ľudským potrebám a je technicky ovládateľná. Predmet plnenia

v Zmluve bol vyjadrený jasne a určite, a preto súd dospel k záveru, ţe zmluva je určitý a

zrozumiteľný, a teda právny platný úkon.

V čase vydania pôvodného prvostupňového rozsudku bolo podľa súdu medzi

účastníkmi nesporné, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu, nie ako priamy odberateľ.

Ţalovaný podľa pôvodného rozsudku prvostupňového súdu teplo odobraté od ţalobcu sám

dodáva priamym odberateľom. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nebolo moţné posudzovať

Zmluvu ako zmluvu o dodávke tepla podľa o energetike, a teda

zaoberať sa tým, či obsahuje všetky v zákone ustanovené náleţitosti. Charakter postavenia

zmluvných strán v prípade Zmluvy vylučoval aplikáciu tohto zmluvného typu Zmluvy.

Prvostupňový súd sa nestotoţnil s obranou ţalovaného, ţe Zmluva je len rámcovou

zmluvou, ktorá bez uzavretia ročných zmlúv, kde budú bliţšie upravené podmienky dodávky

tepla, spôsobuje stav neurčitosti a neplatnosti záväzkov medzi ţalobcom a ţalovaným.

Zmluva bola nepochybne uzavretá ako rámcová zmluva, ktorá spolu s ostatnými dvoma

rámcovými zmluvami bola podmienkou poskytnutia dlhodobého úveru od Európskej

investičnej banky pre ţalobcu. Všetky rámcové zmluvy neboli uzavreté len za účelom

získania dlhodobého úveru pre ţalobcu, ale predovšetkým za účelom trvalého splácania tohto

75M Obdo 3/2014

dlhodobého úveru. Tento účel vyplýva zo samotných ustanovení rámcových zmlúv a bol

stranám tejto Zmluvy známy. Neuzatvorenie rámcovej zmluvy na určitý rok, nespôsobil

neplatnosť Zmluvy, resp. zmlúv pre ich neurčitosť. Bolo by to v úplnom rozpore

so spomínaným účelom rámcových zmlúv zameraným na dlhodobé financovanie ţalobcu.

Samotné označenie Zmluvy ako rámcovej, ešte nestanovuje jej rámcovosť v tom zmysle, ţe

nie je moţné na jej základe realizovať práva a povinnosti v nej obsiahnuté, ak tieto sú

dostatočne určité a zrozumiteľné. Práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy sú dostatočne

určito stanovené pre obe zmluvné strany. Zmluva obsahuje podstatné náleţitosti vyţadované

právnou úpravou zmluvy podľa . Ostatné náleţitostí kúpnej zmluvy

označované ako nepodstatné, sú aj pri realizácii takto zloţitého obchodu, ako je dodávka

a odber tepla, subsidiárne upravované v ustanoveniach pri samotnej

kúpnej zmluve, alebo vo všeobecných ustanoveniach . Tieto nemuseli

byť priamo zakotvené v Zmluve na to, aby bola platná a záväzná pre obe strany. Aj

s poukazom na prvostupňový súd vo svojom rozsudku

konštatoval, ţe Zmluva ostala platnou zmluvou aj bez uzavretia ročných zmlúv, ktoré mali len

precizovať základ daný v Zmluve, keďţe súd mal za preukázanú vôľu strán byť viazaný

Zmluvou aj v prípade jej nedoplnenia ročnými zmluvami, a to predovšetkým pre jej

deklarovaný účel. Skutočnosť, ţe Zmluva je dostatočným právnym titulom na dodávku tepla

potvrdil sám ţalovaný tým, ţe kontinuálne odoberal teplo od ţalobcu. Tvrdenie ţalovaného,

ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikla konkludentným spôsobom zmluva o dodávke

a odbere tepla, súd povaţoval za zavádzajúce a podľa jeho názoru v konaní táto skutočnosť

nebola ţalovaným preukázaná. Súd naopak zistil, ţe neexistoval právny titul iný ako Zmluva,

na základe ktorej by sa mohli tieto dodávky vykonávať.

Prvostupňový súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe Zmluvu je moţno

vypovedať podľa . Predpokladmi účinnej výpovede

podľa tohto ustanovenia je zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok

k nepretrţitej alebo opakovanej činnosti, pričom zo zákona alebo zmluvy nevyplýva spôsob

jej výpovede. Zmluva podľa názoru súdu nie je zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Súd

na základe dokazovania zistil, ţe Dlhodobá zmluva mala byť uzavretá do 31. 03. 2000, alebo

najneskôr do uzavretia zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu strategickým

investorom. Výkladom vôle strán podľa súd zistil, ţe úmyslom

85M Obdo 3/2014

strán nebolo vystaviť zmluvu moţnosti jej jednostranného vypovedania uţ dosiahnutím

dátumu 31. 03. 2000 v prípade neuzavretia Dlhodobej zmluvy. Súd mal za preukázané, ţe

strany Zmluvy mali vedomosť, ţe zvýšenie základného imania ţalobcu strategickým

investorom sa neuskutoční do tohto dátumu, ale pre veľký počet záujemcov medzinárodný

charakter privatizácie, atď. aţ podstatne neskôr. Zmluva bola jednoznačne uzavretá na dobu

do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej

investičnej banky, t. j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane

skôr. Táto téza podľa názoru súdu podporne vyplýva z čl. 4 bodu 4.6 Zmluvy, podľa ktorého

sa po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi

pre stanovenie ceny tepla v danom období. Cena tak na rok 2014 a nasl. nebola určená

a strany sa na nej budú môcť dohodnúť alebo nie. Cenové princípy totiţ predstavujú len cenu

stanovenú dohodou a zabezpečujú jej súlad s cenovou reguláciou. Podľa tohto bodu Zmluvy

chýba dohoda o podstatnej náleţitosti Zmluvy. S nedostatkom dohody o podstatnej náleţitosti

spája právo následok, ţe Zmluva nebola uzavretá, resp. platne uzavretá. Z tohto dôvodu sa

súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe po skončení roku, v ktorom dôjde k splateniu Dlhodobého

úveru, nemajú strany medzi sebou platne upravené vzájomné práva a záväzky z dôvodu

absencie dohody o cene, a preto nie je moţné hľadieť na Zmluvu ako na zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedená výpoveď ţalovaného

je neplatná, keďţe sa týka Zmluvy uzavretej na dobu určitú.

Súd ďalej dospel k záveru, ţe sankcia typu poplatok za neodber dohodnutého

mnoţstva tepla je beţne uplatňovaný princíp v sieťových odvetviach, akými sú obchod

s elektrinou, plynom a teplom. V týchto odvetviach funguje princíp dodávky a spotreby

v reálnom čase, a preto ţe odberateľ nie je v kaţdom prípade schopný odobrať dohodnuté

mnoţstvo tovaru, nie je ani povinný odobrať dohodnuté mnoţstvo tovaru. Z tejto povinnosti

sa vykúpi zaplatením určitej sankcie, ktorá môţe byť rôzne formálne označená. Účel tejto

sankcie je vţdy rovnaký, a to zabezpečenie pokrytia dodávateľových fixných nákladov

a určitého primeraného zisku aj v prípade, ak sa dodávka nakoniec z vôle odberateľa

neuskutoční. . Dodávateľ musí byť vţdy pripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým

má spojené tie náklady, ktoré nie sú viazané na objem produkcie tovaru (fixné náklady).

Všetky tri rámcové zmluvy boli zaloţené na princípe moţnosti odberateľa neodobrať celý

vopred dohodnutý objem tovaru pod sankciou zaplatenia sumy zodpovedajúcej práve fixným

95M Obdo 3/2014

nákladom toho ktorého dodávateľa. Ţalobca je teda nútený rezervovať výrobnú kapacitu

potrebnú na výrobu 2600 TJ ročne, bez ohľadu na to, či ţalovaný tento objem tepla odoberie.

Ekonomika elektrárne ţalobcu je zaloţená na dlhodobej potrebe predávať súčasne s elektrinou

aj teplo. Ak by sa ţalobca nezaviazal rezervovať výrobnú kapacitu pre ţalovaného, musel by

toto teplo dodávať iným odberateľom. Ţalobca tak neurobil z dôvodu viazanosti so Zmluvou,

čím prichádzal o úhradu fixných nákladov spojených s výrobou tepla (s pripravenosťou teplo

dodať) a o primeraný zisk. Ţalovaný má podľa Zmluvy výhodné postavenie v tom, ţe si môţe

určiť, či celú výšku dohodnutého objemu tepla v príslušnom období odoberie, aké mnoţstvo v

rámci dohodnutého objemu odoberie, resp. či vôbec odoberie nejaké mnoţstvo. Je prirodzené,

ţe za túto výhodu musí platiť ţalobcovi nejakú náhradu, ktorá mu kompenzuje pripravenosť

dohodnuté mnoţstvo tepla podľa poţiadaviek ţalovaného dodať. Z tohto dôvodu súd

ustanovenie o poplatku za neodber nepovaţuje za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi,

keďţe v kontexte celého ustanovenia, ako aj pri jeho realizácii, sú obom stranám poskytované

rovnaké výhody a nevýhody, ţiadna zo strán sa bezdôvodne neobohacuje na úkor inej strany.

Súd nemal v konaní za preukázané, ţe by ţalobca svoju povinnosť rezervovať dohodnuté

mnoţstvo tepla nesplnil, naopak mal za preukázané, ţe ţalovaný ani v jednom roku neodobral

dohodnuté mnoţstvo tepla, na ktoré sa zaviazal. Aj z tohto dôvodu nebolo zrejmé, prečo

ţalovaný povaţoval poplatok za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho

úkonu pre rozpor s dobrými mravmi vyţaduje určité nerovné postavenie subjektov právneho

vzťahu, ktoré sa prieči všeobecne zachovávaným pravidlám správania sa v určitom období a

odvetví. Takéto správanie ţalobcu súd v konaní nemal za preukázané, naopak mal za to, ţe

jednotlivé ustanovenia Zmluvy poskytujú stranám rovnaké práva a povinnosti. Prvostupňový

súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe práve poplatok za neodber zodpovedá

beţným pravidlám uplatňovaným v sieťových odvetviach, kam spadá aj vzťah ţalobcu

a ţalovaného.

Pokiaľ ide o otázku delenia premenlivých nákladov, predloţenými listinnými dôkazmi

mal súd za dostatočne preukázané, ţe jediná metóda, ktorá mohla byť pouţitá pre delenie

jednotlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, bola metóda prof.

Kadrnoţku. Túto metódu pouţíval právny predchodca ţalovaného vo svojich projektoch,

ktorý okrem iného zabezpečoval ako hlavný gestor projektovú prípravu zaloţenia ţalobcu,

výstavbu a prevádzku výrobných zariadení ţalobcu po finančnej, technickej, ako aj

105M Obdo 3/2014

technologickej stránke. Z obsahu viacerých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu podľa názoru súdu vyplývalo, ţe právny predchodca ţalovaného ako jedinú metódu

delenia nákladov u ţalobcu mal na mysli práve túto metódu. Súd pri výklade vôle strán

v tomto prípade prihliadol na okolnosti, za akých sa Zmluva uzatvárala, na zavedenú prax

medzi stranami, ako aj následné správanie sa strán po uzavretí Zmluvy. Z týchto dôvodov súd

dospel k záveru, ţe ustanovenie čl. 5 bodu 5.5 je určité a je platné.

Tvrdenia ţalovaného, ţe ustanovenie o poplatku je neplatné pre jeho rozpor

so zákonom, keďţe platná legislatíva v období od uzavretia Zmluvy do roku 2002 zakázala

vytváranie dvojzloţkovej ceny tepla, súd nepresvedčili.

Od uzavretia Zmluvy aţ do konca roku 2002 sa uplatňovala právna úprava regulácie

cien tepla zakotvená v o cenách v znení neskorších predpisov, a to

v nadväzujúcom výmere MFSR č. R 1/1996. Na základe tohto výmeru stanovoval maximálne

ceny tepla príslušný Okresný úrad. Táto právna úprava nerozlišovala ţiadne zloţky ceny

tepla. Výmer ani nadväzujúce rozhodnutie Okresného úradu vôbec nerozlišovali

a neregulovali paušálnu odplatu typu poplatok za neodber. Táto forma úhrady nie je

v spomenutej legislatíve vôbec regulovaná, preto sa s ňou nemôţe ani dostať do rozporu. Súd

mal za to, ţe tu sa uplatňuje garantovaná úprava, ţe strany sa môţu dohodnúť

na všetkom, čo nie je zákonom zakázané. Strany si v Zmluve dohodli určitú sankciu

za nesplnenie povinností ţalovaného, ktorá nebola zákonne upravená ako napr. zmluvná

pokuta a pod. avšak nebola ani zákonom zakázaná. Aţ od roku 2003 bol vyššie uvedený

výmer nahradený výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 611/2002 a neskôr č.

3/2003. Táto právna úprava sa jasne vyjadruje aj k forme paušálnej odplaty typu poplatok

a integrovala ju pojmovo do zloţky fixnej z dvoch zloţiek tepla a jej maximálne prípustnú

zloţku reguluje. Z týchto dôvodov súd nemal za to, ţe poplatok podľa čl. 5 Zmluvy je

v rozpore so zákonom.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol

rozsudkom z 03. 04. 2006, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, ţe

ţalobu zamietol. Dôvodom bolo, ţe sa odvolací súd nestotoţnil s právnou kvalifikáciou

Zmluvy ako platnej kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa , nakoľko

115M Obdo 3/2014

dospel k záveru, ţe Zmluva mala byť uzatvorená ako osobitný zmluvný typ podľa zákona

o energetike. Keďţe Zmluva nespĺňa zákonom poţadované podstatné náleţitosti takéhoto

zmluvného typu, nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy.

Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal ţalobca dovolanie. Najvyšší súd SR

rozsudkom zo 17. 05. 2007, sp. zn. dovolanie ţalobcu zamietol, nakoľko sa

stotoţnil s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe Zmluva mala byť uzatvorená ako osobitný

zmluvný typ podľa zákona o energetike a keďţe neobsahuje podstatné náleţitosti tohto

zmluvného typu, zmluva nebola uzatvorená platne.

Voči rozsudku dovolacieho súdu podal ţalobca ústavnú sťaţnosť. Ústavný súd

vo svojom náleze z 24. 04. 2008, č. k. -33 rozhodol, ţe základné právo ţalobcu

ako sťaţovateľa vlastniť majetok podľa SR a základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli a rozsudok

Najvyššieho sudu SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe Najvyšší súdu SR sa pri kvalifikácii

sporného zmluvného vzťahu obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalovaný je priamy odberateľ,

a teda Zmluva mala byť uzatvorená podľa , z odôvodnenia

napadnutého rozsudku sa však nedalo zistiť, ako dospel k vyslovenému záveru a nebolo

zrejmé, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ústavný súd uviedol, ţe nevyhnutným

predpokladom právneho záveru, ţe ţalovaný je priamym odberateľom je preukázanie, ţe má

zriadenú tepelnú prípojku, odberné zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa

na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení a ţe vykonáva rozpočítavanie tepla

konečným spotrebiteľom. Podľa názoru Ústavného súdu hodnotenie tejto základnej otázky

bolo vo všetkých troch rozhodnutiach všeobecných sudov rozdielne, pričom išlo o závaţné

a odborné hodnotenie z odboru energetiky, ktoré súdy vykonali na základe vlastnej úvahy,

bez preukázania svojich tvrdení na odborných základoch z tohto odboru. Tvrdenia, z ktorých

boli vyvodené právne závery, vzbudzujú pochybnosti a tým aj závery z nich vyvodené

125M Obdo 3/2014

nespĺňajú atribúty, ktoré by boli zlučiteľné s kritériami spravodlivého procesu. Ústavný súd

ďalej uviedol, ţe technické a skutkové znaky priameho odberateľa môţu byť u ţalovaného

definované len na podklade konkrétnych skutkových zistení a nedajú sa odvodiť len

z abstraktného výkladu systému právnej normy, ktorá tento pojem pouţíva.

Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, znovu

prejednal dovolanie ţalobcu a viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR, rozsudkom

zo 04. 09. 2008, sp. zn. , zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom

rozsudku skonštatoval, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vecne správne, lebo tento vec

rozhodol bez odborného posúdenia, či u ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu

v skúmanom čase boli naplnené znaky priameho odberateľa. Úlohou odvolacieho súdu

v novom konaní preto malo byť posúdenie predmetného zmluvného vzťahu aţ po takomto

skutkovom zistení.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. 11. 2009 zrušil rozsudok Okresného súdu

Bratislava I zo 14. 01. 2005, č. k. -387 a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Rozsudku prvostupňového súdu vyčítal, ţe jeho závery nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Keďţe súd sa uspokojil s jazykovým a gramatickým výkladom

zmluvy, vykonaným bez náleţitého skúmania vôle konajúcich strán – t. j. skúmania, čo bolo

ich skutočným úmyslom pri dojednaní jednotlivých ustanovení Zmluvy. K svojmu záveru

o tom, ţe ţalovaný nebol v pozícii priameho odberateľa, dospel bez vykonania odborného

dokazovania v tomto smere. Za rozporuplný povaţoval odvolací súd záver prvostupňového

súdu o oprávnenosti poplatku za neodber, keďţe právnym titulom priznania nároku

na poplatok za neodber v prospech ţalobcu bola kumulácia nárokov ako nároku na sankciu

typu poplatok za neodber i ako odplaty, resp. cena poskytovaného plnenia ţalobcu - kapacity

tepelného zdroja, čo vzhľadom ku kumulovanému odôvodňovaniu nároku znamenalo, ţe

nedošlo k správnemu právnemu posúdeniu priznaného nároku. Úlohou prvostupňového súdu

v ďalšom konaní preto malo byť doplnenie dokazovania za účelom náleţitého zistenia

skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku ţalobcu, pričom súd mal zváţiť

i prípadnú potrebu znaleckého dokazovania.

135M Obdo 3/2014

Prvostupňový súd následne uznesením zo 06. 12. 2010, sp. zn. rozhodol

o doplnení dokazovania znaleckým posudkom, za tým účelom ustanovil znalca z odboru

energetika Ing. Štefana Szaba, Rovná 9, 940 71 Nové Zámky a poveril ho vypracovaním

znaleckého posudku s cieľom zodpovedať na otázku, či bol ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi

v posudzovanom zmluvnom vzťahu v postavení priameho odberateľa podľa zákona č. .

Vo vzťahu k otázke postavenia priameho odberateľa súd na pojednávaní konanom

07. 11. 2011 doplnil dokazovanie vykonaním nových dôkazov predloţených ţalobcom

a ţalovaným, a to: stanoviskami Slovenského zväzu výrobcov tepla, Ministerstva hospodárska

SR, Slovenského zväzu bytových druţstiev, znaleckými posudkami predloţenými ţalobcom

aj ţalovaným, znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing.

Štefanom Szabom, výsluchom súdneho znalca Štefana Szaba, smernicou Ministerstva financií

SR pre určenie podmienok dodávok a cien tepelnej energie, výšky platieb a podmienok ich

rozpočítavania za dodávku tepla a tepla na ohrev úţitkovej vody pre uţívateľov bytov

domácností a pre ostatných odberateľov, prílohy výmeru Ministerstva financií č. ,

rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. , a akceptoval vyjadrenia ţalobcu

a ţalovaného o tom, ţe boli oboznámení s ostatnými návrhmi dôkazov - fotodokumentáciou

prípojky ţalovaného na sieť ţalobcu, cenovým výmerom Okresného úradu Bratislava III. č.

25/2002 a schémou centrálneho zásobovania teplom.

Na základe takto vykonaného dokazovania, ako aj dokazovania vykonaného

v pôvodnom prvostupňovom konaní súd sa stotoţnil s odôvodnením pôvodného rozsudku

súdu prvého stupňa, ţe ide o právne nástupníctvo ţalovaného v zmysle ustanovenia § 15 ods.

1 k právam a záväzkom zo Zmluvy.

Následne súd skúmal povinnosť ţalobcu a ţalovaného uzatvoriť Zmluvu podľa § 32

ods. 2 , t. j. skúmal postavenie ţalovaného ako priameho odberateľa.

Súd pritom vychádzal z kritérií, ktoré vo vzťahu k postaveniu priameho odberateľa vymedzil

v zmysle zákona vo svojom náleze Ústavný súd, t. j. existencia tepelnej prípojky a odberného

tepelného zariadenia, odberné tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane

145M Obdo 3/2014

sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou tepla a rozpočítavanie tepla

konečným spotrebiteľom.

Pre zloţitosť problematiky súd predovšetkým vychádzal z výsledkov znaleckého

dokazovania. Vzhľadom na vzájomnú rozporuplnosť záverov znaleckých posudkov

preloţených účastníkmi konania sa však súd rozhodol na ne neprihliadať a zohľadniť len

výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného súdneho znalca Ing. Štefana Szaba,

ako najobjektívnejšieho posudzovateľa danej problematiky.

Z výsledkov dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalovaný nespĺňa

znaky priameho odberateľa a ţalobca a ţalovaný neboli povinní uzatvoriť Zmluvu o dodávke

a odbere tepla podľa zákona č a ţe táto povinnosť im nevyplýva ani

z

Súd ďalej skúmal, či v prípade Zmluvy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409

a nasl. a stotoţnil sa s pôvodným názorom prvostupňového súdu,

podľa ktorého zmluva obsahuje podstatné náleţitosti kúpnej zmluvy (určenie tepla ako tovaru

a priame, resp. . nepriame určenie kúpnej ceny) a predmet Zmluvy je jasne a určite vyjadrený.

Teplo ako ovládateľná prírodná sila, slúţiaca potrebám ľudí spadá pod definičný záver pojmu

vec a ako také je spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov aj bez bliţšej špecifikácie jeho

skupenstva, resp. nosiča. Súd sa rovnako stotoţnil s pôvodným záverom prvostupňového súdu

o realizačnom charaktere Zmluvy. Samotné označenie zmluvy ako rámcovej ešte nič

nevypovedá o tom, či je na jej základe moţné uskutočniť konkrétne plnenia, alebo nie. Aţ

posúdenie konkrétnych ustanovení Zmluvy môţu dať odpoveď na otázku, či je Zmluva

dostatočne určitá s právnym následkom zaloţenia platného právneho vzťahu. Po posúdení

viacerých ustanovení Zmluvy, napr. čl. 1 bodu 1, resp. čl. 5 bodu 1 je potrebné konštatovať,

ţe tomu tak je. Napokon túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, ţe na základe Zmluvy k realizácii

dodávok tepla aj skutočne dochádzalo bez toho, aby to medzi účastníkmi konania vyvolávalo

spor o jednotlivých technických aspektoch týchto dodávok. Uzatvorenie následných ročných

zmlúv nebolo v tomto zmysle potrebné.

155M Obdo 3/2014

Súd si ďalej rovnako vyhodnotil Zmluvu ako zmluvu uzatvorenú na dobu určitú a ako

zmluvu nevypovedateľnú. Uviedol, ţe z gramatického výkladu čl. 1 bodu 1.2 Zmluvy

jednoznačne vyplýva, ţe Zmluva mala trvať do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou

do 31. 03. 2000, najneskôr však do dňa podpisu zmluvy o zvýšení základného imania ţalobcu

strategickým investorom - teda tieto hraničné momenty sú stanovené ako prvý hraničný

moment, končiaci najneskôr v druhom momente, a nie druhý moment končiaci 31. 03. 2000.

Takýto výklad súd odvodil aj z verejne dostupných informácií o okolnostiach sprevádzajúcich

rokovania strán týkajúcich sa reálnosti časových očakávaní v procese výberu strategického

investora. Zmluva je tak uzatvorená na dobu určitú do okamihu jej nahradenia Dlhodobou

zmluvou, ktorá mala byť uzavretá najneskôr do uzavretia zmluvy o zvýšení základného

imania strategickým investorom. Súd sa rovnako stotoţnil s pôvodným názorom

prvostupňového súdu, ţe v prípade pretrvania Zmluvy je táto uzavretá do jej nahradenia

Dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej investičnej banky

do konca roku 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Podľa čl. 4 bodu 4.6

Zmluvy sa po splatení úveru bude cena za dodávku a odber tepla riadiť beţnými cenovými

princípmi, čím od roku 2014 dochádza k nemoţnosti stanovenia ceny tepla a tým aj

k odpadnutiu dohody o podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy. Odkaz na inštitút beţných

cenových predpisov zrejme v zmysle zákona o cenách, totiţ nie je dostatočne určitý, aby

takýto zhodný prejav vôle zmluvných strán v tak podstatnej náleţitosti zaloţil. Pritom

platnosť Zmluvy je potrebné posudzovať k dátumu jej uzavretia. Navyše aj z prílohy č. 1

Zmluvy je zrejmé, ţe celková doba trvania Zmluvy nemôţe presahovať rok 2023, ako

hraničný rok ţivotnosti celého projektu. Takto bola Zmluva ako nástroj financovania celého

projektu od začiatku koncipovaná, Zmluva je preto v kaţdom prípade uzavretá na dobu určitú,

a preto nevypovedateľná. Takým musel byť aj úmysel zmluvných strán na to, aby bolo moţné

zabezpečiť naplnenie jej účelu - financovanie a účelu projektu.

Pokiaľ ide o problematiku poplatku za neodber, priklonil sa k jednoznačnej

kvalifikácii poplatku za neodber ako zmluvnej pokute (napriek jej formálnemu označeniu

poplatku), t. j. ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaného odobrať ročne

2.600TJ tepla. Znenie čl. 5 bodu 5.2 Zmluvy jednoznačne stanovuje primárnu zmluvnú

povinnosť ţalovaného odobrať teplo, ako aj sekundárnu sankciu v prípade nesplnenia tejto

povinnosti. Úvahy súdu o poskytnutí kapacity ţalobcu dodávať teplo ţalovanému

165M Obdo 3/2014

kedykoľvek, sú v tomto zmysle sekundárne a uvedené ustanovenie ukladá povinnosť úhrady

tejto sankcie zo stany ţalovaného aj v prípade, ak by mu ţalobca takúto kapacitu

v skutočnosti neposkytoval. Subsidiárne však nemajú význam napríklad v tom, ţe vylepšujú

pozíciu ţalobcu v prípade úvah súdu o uplatnení jeho moderačného práva v zmysle § 301

. Súd však v energetickom odvetví a na potrebu zachovávania právnej

istoty, týkajúcej sa dohodnutých zmluvných vzťahov v tomto odvetví medzi osobami znalými

obvyklých postupov pri uzatváraní zmlúv, nevidel dôvod svoje moderačné právo uplatniť.

Z toho istého dôvodu nevidel ani dôvod na posúdenie uvedeného poplatku ako rozporného

s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Takisto nevidel dôvod konštatovať

rozpor takejto dohody s , pretoţe ten ustanovuje

kontraktačnú povinnosť dodávateľa tepla odoberať teplo za podmienky nezníţenia

energetickej činnosti zdroja v sústave len v prípadoch, ak ešte táto povinnosť výkupu tepla

neexistuje - nie keď uţ existuje, ako je to v prípade Zmluvy. Súd nevidel rozpor uvedenej

sankcie ani s vtedy platnými predpismi o cenovej regulácii, keďţe tá sa do roku 2003 (zákon

č. o cenách v spojitosti s výmerom Ministerstva financií SR č. )

vzťahovala len k cenám skutočne dodaného tepla a od roku 2003 bola v zmysle výnosu Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví č. 611/2002 a 3/2003 prípustná s maximálne ohraničenou

výškou. V tomto zmysle v spojitosti s ústavnou zásadou upravujúcou voľnosť konania

súkromnoprávnych subjektov legislatíva takýto postup umoţňovala.

Pokiaľ ide o stanovenie metódy delenia premenlivých nákladov pri výpočte výšky

poplatku za neodber, súd sa stotoţnil - napriek absencii výslovnej dohody zmluvných strán

o obsahu pojmu „premenlivá zloţka tepla" v Zmluve s aplikáciou tzv. Kadrnoţkovej metódy

delenia nákladov. Súd pri interpretácii tohto pojmu pouţil výkladové pravidlo uvedené

v v spojitosti s predchádzajúcou praxou zmluvných

strán, resp. ich právnych predchodcov pri príprave projektu. Táto interpretačná metóda je

pritom dostatočne široká na to, aby pokrývala aj situácie, kedy zmluvné stany pri rokovaniach

o Zmluve k nejakému výkladovému pravidlu preukázateľne dospeli, toto však nenašlo svoje

explicitné vyjadrenie v uzatvorenej Zmluve. Ţalobca v pôvodnom prvostupňovom konaní

v podaní zo 07. 09. 2004 a 07. 12. 2004 dostatočne dôveryhodne preukázal, ţe túto metódu

navrhol právny zástupca ţalovaného, vyskytoval sa v ich vzájomnej komunikácii v súvislosti

175M Obdo 3/2014

s projektom a ani neskôr pri uplatnení poplatku za neober ţalovaný jej aplikáciu pôvodne ani

nenamietal.

V prípade namietania posúdenia správnosti ţalobcom určeného podielu fixných

nákladov vo vzťahu k 2.600 TJ tepla súd neakceptoval námietku ţalovaného o neunesení

dôkazného bremena ţalobcom vo vzťahu k skutočne vyrobenému teplu a mnoţstvu plynu

spotrebovaného na uvedenú výrobu v zmysle čl. 4 bodu 4.4 Zmluvy o „viacnákladoch

predávajúceho na nákup zemného plynu“. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe cena tepla sa

stanovuje na rok vopred, ako aj potreby pokrytia všetkých nákladov pre účely zabezpečenia

financovania projektu jeho výnosmi, je potrebné rozpočítať tieto viacnáklady na celých

v Zmluve dohnutých 2.600 TJ tepla a nie ich ex post pomerne rozpočítať na skutočne

vyrobené mnoţstvo tepla.

Súd takisto odmietol spochybňovanie reálnosti dodania tepla zo strany ţalovaného

v odvolacom konaní ako účelovú obranu ţalovaného, keďţe ten k nej pristúpil aţ v rámci

odvolacieho konania, pričom v rámci celého pôvodného prvostupňového konania ţiaden

podobný argument nevzniesol a ani neskôr svoje námietky ničím nepodloţil. Súd si preto

v tomto štádiu v zmysle osvojil skutkové zistenia prvostupňového súdu.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na v sume 644 825,

EUR.

Voči rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

rozsudkom č. k. -1346 zo dňa 24. júla 2012 rozsudok Okresného súdu

Bratislava I č. k. -1208 zo 07. 11. 2011, v znení opravného uznesenia

z 09. 01. 2012, v napadnutej časti priznanej istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti

týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Odvolací súd rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 46 316,16 Eur

na náhradu trov odvolacieho konania podľa a

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Najvyšší súd SR ako

súd dovolací uznesením č. k. -1417 zo dňa 18. 03. 2013 dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa č. k.

185M Obdo 3/2014

-1208 zo 07. 11. 2011 a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania, zrušil a vrátil vec súdu druhého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol

odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie nezodpovedá poţiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zrušení rozsudku odvolacieho súdu č. k.

-1346 z 24. 07. 2012, v dovolaním napadnutej časti, vec opätovne prejednal

v rozsahu podaného odvolania ţalovaného podľa , s nariadením

pojednávania podľa , doplnil dokazovanie podľa

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa vo výroku vo veci

samej potvrdil ako vecne správny, pričom podľa sa plne stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré povaţoval za vecne správne. V intenciách

uznesenia dovolacieho súdu zo dňa 18. 03. 2012 odvolací súd doplnil svoje závery reagujúc

na odvolacie dôvody ţalovaného a aj na samotné odvolacie konanie.

Odvolací súd rešpektujúc závery dovolacieho súdu sa aj po vykonanom doplnenom

dokazovaní v odvolacom konaní stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nenaplnení

definičných znakov priameho odberateľa u ţalovaného. Súd prvého stupňa tieto znaky

podrobne rozpísal a vyhodnotil, s čím sa odvolací súd plne stotoţnil. Odvolací súd vo svojom

rozsudku dôkladne odôvodnil, ako hodnotil a vyhodnotil dôkazy, vykonané v konaní v tejto

súvislosti, ako a prečo nevykonal v tomto smere ďalšie dokazovanie a odvolací súd

konštatoval, ţe nemá v tomto smere námietky voči takémuto odôvodneniu.

Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa právneho nástupníctva ţalovaného k právam a záväzkom zo Zmluvy zaloţeného

Odvolací súd sa ďalej stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe Zmluva

napĺňa všetky podstatné pojmové znaky kúpnej zmluvy, je dostatočne určitá na to, aby mohla

byť povaţovaná za realizačnú, resp., aby priamo na jej základe mohli prebiehať dodávky

tepla. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe ako uvádza ţalovaný v odvolaní, v zmysle

korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným nebol ţalobca schopný dodať v určitom

195M Obdo 3/2014

období teplo bez súčasného odberu elektrickej energie. Táto okolnosť je však prirodzenou

a nevyhnutnou súčasťou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v paroplynovom

cykle a nijako nesúvisí s platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorej mnoţstvo

dodaného tovaru (teplo) bolo stanovené výlučne na ročnej báze. V tomto časovom horizonte

bol dlţník - ţalobca povinný splniť svoj záväzok dodať teplo v poţadovanom objeme 2.600

TJ tepla. Odberový diagram ako presnejšia špecifikácia rozloţenia odberu tepla v čase nebol

nevyhnutnou podmienkou platnosti Zmluvy, resp. okolnosťou, od ktorej by závisela jej

platnosť, resp. neplatnosť. Ak ţiadne ďalšie podstatné náleţitosti

pre platnosť kúpnej zmluvy nevyţaduje, nemôţe z absencie dohody zmluvných strán

o takýchto dodatočných náleţitostiach vyplývať neplatnosť takejto zmluvy, a to ani pre jej

neurčitosť.

Odvolací súd posudzoval odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho posúdenia Zmluvy

ako zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, a teda nevypovedateľnej. Odvolací súd sa stotoţnil

s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého Zmluva bola uzavretá na dobu

do jej nahradenia dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej

investičnej banky, t. j. do konca roku 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane

skôr - a to jednak na základe skúmania vôle strán a celkových okolností zabezpečenia

financovania projektu výstavby paroplynového cyklu ţalobcu, ako aj na základe

gramatického výkladu čl. 4 bodu 4.6 Zmluvy podľa, ktorého sa po splatení úveru cena

za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre stanovenie ceny tepla

v danom období. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy - ceny po roku

2013 platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Na tejto skutočnosti nič nemení ani

argument ţalovaného uvedený v odvolaní, podľa ktorého by v takom prípade v zmysle § 448

ods. 2 v spojitosti s ďalej platila

cena obvyklá a Zmluva by pretrvala ako platná. Podľa odvolacieho súdu by však

s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle by zmluvné

strany museli výslovne prejaviť vôľu pokračovať v zmluve aj bez určenia spôsobu

stanovenia ceny, pričom za takýto spôsob nemoţno povaţovať všeobecný a neurčitý spôsob

uvedený v článku 4 bod 4. 6 Zmluvy. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil Zmluvu ako

uzatvorenú na dobu určitú, nemal dôvod sa ďalej zaoberať posúdením jej výpovede.

205M Obdo 3/2014

Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou posúdenia zmluvne dohodnutého poplatku

za neodber ako zmluvnej pokuty zo strany súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s takouto

kvalifikáciou stotoţnil, pretoţe predmetný prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v čl. 5

bode 5.2 Zmluvy svedčí o úmysle zmluvných strán sankcionovať prípad neodobratia

dohodnutého mnoţstva tepla zo strany ţalovaného od ţalobcu. Obsahom tohto článku je teda

uplatniť inštitút zmluvnej pokuty ako sankcie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to

bez ohľadu na formu jej vyjadrenia. Pokiaľ ţalovaný vo svojom odvolaní namieta túto

právnu kvalifikáciu, neuvádza ţiadne dôvody, ktoré by takýto právny záver rozporovali

a skutočnosť, ţe zmluvné strany tento poplatok za neodber výslovne neoznačili za zmluvnú

pokutu, nie je prekáţkou takejto kvalifikácie skutočného obsahu právneho úkonu,

vyjadreného v článku 5 bode 5.2 Zmluvy.

Súd prvého stupňa správne posúdil primeranosť poplatku za neodber ako zmluvnú

pokutu a správne neuplatnil moderačné právo. V tomto smere sa odvolací súd stotoţňuje

s dôvodmi súdu prvého stupňa.

Rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolnosti,

ktoré pre uplatnenie moderačného práva zohľadňuje, sú v zmysle § 301 Obchodného

zákonníka hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd teda predovšetkým a v prvom

rade skúma hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a aţ na základe stanovenia tejto

hodnoty a významu pre zmluvný vzťah zmluvných strán pristúpi k posúdeniu primeranosti

zmluvnej pokuty. Nejde teda o jednoduché aritmetické prirovnanie v zmysle 10% hodnoty

zabezpečovaného záväzku je ešte primerané, 50% uţ nie. Posúdenie primeranosti zmluvnej

pokuty je teda viazané na hodnotu zabezpečovanej povinnosti - a nie hodnotu zabezpečenia

ako percentuálneho vyjadrenia pomeru sankcie a zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ako to

uvádza vo svojom odvolaní ţalovaný. V danom prípade je zabezpečovanou povinnosťou

povinnosť ţalovaného odobrať zmluvne dohodnuté mnoţstvo tepla. V prípade, ak tak

neurobí, je jeho povinnosťou uhradiť zmluvnú sankciu spočívajúcu v súčine neodobratého

mnoţstva tepla a ceny, určenej ako rozdiel príslušnej ročnej zmluvnej ceny, zníţenej

o premenlivú zloţku tejto ročnej zmluvnej ceny (to je spôsob, výpočet výšky zmluvnej

pokuty). Sám ţalovaný v odvolacom konaní (v odvolaní) uvádza, ţe vyčíslená zmluvná

215M Obdo 3/2014

pokuta predstavuje 46% zabezpečovanej povinnosti v roku 2001, čo sa nedá povaţovať

za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Dohodnutá sankcia slúţila v konečnom dôsledku na zabezpečenie mnoţstiev dodávok

a nákladov vyplývajúcich zo schváleného cash flow Projektu uvedeného v Prílohe č. 1

Zmluvy a na zabezpečenie dlhodobého financovania Projektu. Zo Ζmluvy vyplýva dlhodobo

plánovaný a stanovený ročný odber 2.600 TJ tepla (resp. jeho finančný ekvivalent) zo strany

odberateľa - ţalovaného. Takýto odber mohol byť dosiahnutý stanovením zmluvnej pokuty -

poplatku za neodber v pribliţne ekvivalentnej výške, keďţe zmluvne nie je moţné donútiť

odberateľa k skutočnému, fyzickému odberu tepla. Záujem zabezpečiť dlhodobé

financovanie Projektu a dosiahnuť predvídateľné a očakávané plnenia na strane výnosov

ţalobcu bol podľa viacerých vyjadrení účastníkov konania kľúčovým predpokladom

realizácie a uskutočniteľnosti samotného Projektu, ako aj napokon poskytnutia úveru

na financovanie celého Projektu. Moţno teda rozumne predpokladať, ţe predvídateľnosť

výnosov ţalobcu zo Zmluvy, zabezpečená aj prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty, bola

kľúčovým aspektom zmluvného vzťahu a predpokladom jeho uzatvorenia zo strany ţalobcu.

Následné spochybňovanie takto dohodnutého a zmluvne uzatvoreného inštitútu zmluvnej

pokuty, by spochybňovalo podstatu celého zmluvného vzťahu.

Článok 5.2 Zmluvy, resp. uplatnenie nároku podľa tohto článku, nie je v rozpore

s .

Úlohou súdov v súdnom konaní je chrániť legitímne očakávania účastníkov zmluvy

a poskytovať im právnu ochranu. Odopretie tejto ochrany vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej

pokute by narúšalo princíp právnej istoty a zmluvnej voľnosti a bolo by v rozpore

s deklarovaným úmyslom zmluvných strán dlhodobo a za jasných a nemenných pravidiel

stanoviť finančné parametre výnosov Projektu s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobé

financovanie a tým aj jeho uskutočniteľnosť. Skutočné hospodárske výsledky ţalobcu, resp.

ţalovaného, uvádzané v odvolaní ţalovaného, v tejto súvislosti nie sú faktorom, ktorý by toto

posúdenie mal a mohol ovplyvňovať - na zohľadnenie takýchto okolností neposkytuje

ustanovenie ţiadny priestor.

225M Obdo 3/2014

K námietke ţalovaného, ţe nie je moţné pouţiť aplikáciu tzv. Kadrnoţkovej metódy

delenie premenlivých nákladov na výrobu elektriny a tepla, čo spôsobuje neurčitosť Zmluvy

v bode 5.2., odvolací súd uvádza, ţe sám právny predchodca ţalovaného (Z.), ktorý

zabezpečoval projekt výstavby a prevádzky výrobných zariadení ţalobcu, počítal s delením

premenlivých výrobných nákladov medzi teplo a elektrinu práve podľa metódy prof.

Kadrnoţku z VUT v Brne, čoho dôkazom sú Základné technické parametre projektu,

Zaslanie návrhu dohody z 24. 03. 1998, Záznam z rokovania z 28. 06. 1996, Dohoda

o dodávkach tepelnej energie počas skúšobnej prevádzky PPC z 15. 05. 1998, ktoré listinné

dôkazy sú obsahom spisu. Je teda nepochybné, ţe uţ pred uzavretím Zmluvy, ţalobca

pouţíval uvedenú metódu s vedomím právneho predchodcu ţalovaného a vzhľadom na prax,

ktorá bola medzi stranami zavedená, súd prvého stupňa správne aplikoval výkladové

pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obch. zák.

pri interpretácii právnych úkonov v zmysle priznáva

právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné,

ţe práve tieto rokovania môţu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán. Zákon teda

prisudzuje určitý interpretačný význam aj tým prejavom pri rokovaní o zmluve, ktoré sa

nestali obsahom zmluvy.

Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné ani odvolanie ţalovaného čo do namietania

výšky priznaných úrokov z omeškania 15% ročne. Odvolací súd k priznaným úrokom

z omeškania doplnil, ţe ţalobca má nárok popri ţalovanej istine aj na úroky z omeškania ako

príslušenstvo pohľadávky. Poukázal v tejto súvislosti na ,

podľa ktorého pre úroky z omeškania ako príslušenstvo ţalovaných pohľadávok je

rozhodujúca právna úprava spolu sa ustanovením

v znení účinnom do 31. 01. 2003. Súdom prvého stupňa priznaná sadzba úrokov z omeškania

vo výške 15% ročne, zodpovedá pri absencii dohody strán o výške sadzby úrokov

z omeškania, úrokovej sadzbe stanovenej vo výške obvyklých úrokov poţadovaných

za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy zvýšené

o 1%. Na č. l. 476-477 spisu sa nachádza potvrdenie NBS o priemerných úrokových

sadzbách za úvery v roku 1999, z ktorého vyplýva, ţe výška úroku v novembri 1999, t. j.

v čase uzavretia Zmluvy, bola dokonca vyššia, ako súdom priznaná (15,67%), pričom

235M Obdo 3/2014

ţalobca mal nárok na úrok z omeškania vo výške o 1% vyššie ako výška úrokov poskytovaná

bankami (takýto úrok si však ţalobca v ţalobe neuplatnil, a preto mu nemohol byť priznaný

a súd mu mohol priznať len úrok vo výške uplatnenej v ţalobe).

Odvolací súd, rovnako ako aj súd dovolací, dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

konal s účastníkom konania na strane ţalobcu a nezistil ani, ţe by rozsudkom odvolacieho

súdu bolo priznané právo v prospech subjektu, ktorý nebol účastníkom konania.

Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, ţe ţalovaný voči tomuto

právoplatnému rozhodnutiu podal dovolanie, nakoľko v dôsledku právoplatnosti je uvedené

rozhodnutie záväzné.

S poukazom na odvolací súd poukázal na závery Okresného súdu

Bratislava I v rozsudku č. k. -766 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -1473, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

27. 11. 2013 potvrdil. Aj v tomto právoplatne skončenom súdnom konaní konajúce súdy

ustálili, ţe ţalovaný je právnym nástupcom Z., š. p. Takisto uzavreli, ţe ţalovaný nebol

vo vzťahu k ţalobcovi v postavení priameho odberateľa v rozhodnom období, ţe Zmluva je

platným právnym úkonom, pričom sa jedná o kúpnu zmluvu uzatvorenú v zmysle

na dobu určitú, a takisto uzatvorili aj otázku fixných nákladov

(v uvedenom konaní označované ako palivové náklady). Taktieţ uzatvorili, ţe ţalobcovi je

v dôsledku porušenia Zmluvy moţné priznať úroky z omeškania vo výške 15% ročne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 , tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní vo veci samej

úspešnému ţalobcovi trovy odvolacieho konania a podľa aj trovy dovolacieho

konania vo výške 215 721,72 eur.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2014, č. k.

-1732 a proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7. novembra 2011, č.

k. -1208 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I

z 9. januára 2012, č. k. , na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor

31. júla 2014, t. j. v zákonnej lehote, mimoriadne dovolanie podľa § 243e a § 243h ods. 3

245M Obdo 3/2014

ţiadajúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Generálny prokurátor SR uviedol, ţe po oboznámení sa s podnetom ţalovaného

a s obsahom vyššie označených rozhodnutí súdov dospel k záveru, ţe označenými

rozhodnutiami súdov bol porušený zákon a ţe ochranu práv nie je moţné dosiahnuť iným

právnym prostriedkom. Keďţe podnet bol podaný 25. júla 2014 a rozhodnutia súdov sú

vykonateľné, je nevyhnutné v záujme zabezpečenia ochrany práv podať mimoriadne

dovolanie, a to aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutia napádajú, pretoţe zistil, ţe

výkonom rozhodnutí v danej veci hrozí značná hospodárska škoda, ako aj iný váţny

nenapraviteľný následok. Dovolacie dôvody sa zaviazal doplniť v zmysle § 243h ods. 3

v lehote 60 dní od doručenia tohto mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky. Súčasne navrhol podľa v spojení s

odloţiť vykonateľnosť týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov.

Svoj návrh na odloţenie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí odôvodnil tým, ţe

predmetnými rozsudkami bol ţalovaný zaviazaný na zaplatenie mimoriadne vysokého

peňaţného plnenia. V prípade, ak by došlo k plneniu alebo k výkonu súdnych rozhodnutí a ak

by následne boli tieto rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, vznikla

by ţalovanému pohľadávka na vydanie značne vysokého bezdôvodného obohatenia, a to

pohľadávka nezabezpečená, pričom predpoklady jej vymoţiteľnosti sú neisté a rizikové,

okrem iného aj vzhľadom na to, ţe ţalobca nemá sídlo na území Slovenskej republiky.

Prípadnou exekúciou na majetok ţalovaného je zároveň daná obava moţného ohrozenia

dodávok tepla na území Bratislavy.

Generálny prokurátor podaním z 19. septembra 2014 doplnil v zákonom stanovenej

lehote 60 dní dôvody mimoriadneho dovolania.

V odôvodnení generálny prokurátor namietal, ţe konajúce súdy vec nesprávne právne

posúdili tým, ţe dva alternatívne dohodnuté záväzky kvalifikovali nesprávne tak, ţe jeden

záväzok zabezpečuje splnenie druhého a aplikovali preto ustanovenia o zmluvnej pokute

( a nasl. a a nasl. ), hoci

255M Obdo 3/2014

ţalobcom uplatnený nárok nie je po právnej stránke moţné kvalifikovať ako nárok

na zmluvnú pokutu. Ţalobca označil ţalovaný nárok ako „poplatok za neodber dohodnutého

mnoţstva tepla", respektíve ako „poplatok za poskytnutú kapacitu tepelného zdroja", teda

kvalifikoval ho ako primárny nárok na plnenie zo Zmluvy (nie ako sekundárny

zabezpečovací nárok). Zmluva o dodávke a odbere tepla označenie „zmluvná pokuta"

neobsahuje. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím sekundárnym záväzkom vo vzťahu

k primárnej zmluvnej povinnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká nesplnením

primárneho zmluvného záväzku. Vznikom nároku na zmluvnú pokutu nezaniká primárny

zabezpečovaný záväzok. Oba nároky existujú súčasne. Dokonca aj po zaplatení zmluvnej

pokuty zabezpečovaný záväzok naďalej trvá, t. j. nárok ţalobcu na zaplatenie dohodnutej

kúpnej ceny nezaniká tým, ţe vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (ak nie je

výslovne dohodnuté, ţe zaplatením zmluvnej pokuty zabezpečovaný záväzok zaniká). Podľa

generálneho prokurátora záväzok „odobrať teplo" a záväzok „zaplatiť za neodobranie tepla"

neexistujú v ţiadnom momente súčasne. Z článku 5.2 Zmluvy vyplýva, ţe ak ţalovaný teplo

neodoberie, záväzok „odobrať teplo" sa nahradí záväzkom „zaplatiť za neodobranie tepla", čo

znamená, ţe záväzok zaplatiť za neodobratie tepla nie je sekundárnym záväzkom

pristupujúcim k primárnemu záväzku (teda nie je akcesorický), ale ţe jeho charakter je rýdzo

alternatívny. Podľa generálneho prokurátora bolo na voľbe ţalovaného, či odoberie teplo

alebo, či zaplatí za neodobratie tepla. Zmluvná pokuta nemá charakter alternatívneho plnenia,

nie je alternatívou za primárny záväzok, ale nástrojom smerujúcim k donúteniu splniť

primárny záväzok. Ak by si zmluvné strany neboli dohodli poplatok za neodobratie tepla (ak

by zmluva neobsahovala článok 5.2), znamenalo by to, ţe predávajúci má nárok na zaplatenie

kúpnej ceny za celé dohodnuté mnoţstvo tepla bez ohľadu na to, či k jeho odberu došlo alebo

nie. Vo všeobecnosti totiţ platí, ţe kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu aj v prípade, ak

poruší povinnosť tovar prevziať. Z článku 5.2 Zmluvy ale vyplýva, ţe dohodnutý poplatok

za neodobraté teplo je menší, ako by bola kúpna cena zodpovedajúca mnoţstvu neodobratého

tepla. Preto podľa generálneho prokurátora nejde o zmluvnú pokutu, nakoľko účelom

zmluvnej pokuty nie je zniţovanie primárnej zmluvnej povinnosti, účel a zmysel zmluvnej

pokuty je presne opačný. Konajúce súdy mali podľa generálneho prokurátora správne

interpretovať dohodu strán obsiahnutú v článku 5.2 Zmluvy tak, ţe predávajúci mal

povinnosť dodávať kupujúcemu teplo aţ do dohodnutého mnoţstva ročne, kupujúci mal

právo (opčného charakteru) odobrať teplo aţ do dohodnutého mnoţstva ročne, kupujúci mal

265M Obdo 3/2014

povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu za skutočne odobraté mnoţstvo tepla, kupujúci mal

povinnosť zaplatiť poplatok za nevyuţitú kapacitu (rozdiel medzi mnoţstvom tepla, ktoré

odobrať mohol a ktoré skutočne odobral).

V rozsudkoch súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, podľa generálneho

prokurátora absentuje podstatný skutkový záver, a to, či predávajúci skutočne mal tepelnú

kapacitu pre kupujúceho k dispozícii v dohodnutom rozsahu. Poukázal na to, ţe ţalovaný

v priebehu konania tvrdil, ţe predávajúci porušil povinnosť mať zmluvne dohodnutú kapacitu

tepla pre predávajúceho k dispozícii (napríklad poukázal na list predávajúceho zo 14. mája

2001, ktorým predávajúci podmieňoval dodávku tepla aj odberom elektrickej energie

v obdobiach, kedy elektrickú energiu nevyrábal, a teda kapacitu tepla k dispozícii nemal).

Poukázal aj na to, ţe poplatok za kapacitu tepelného zdroja sa reálne premieta do celkovej

ceny tepla, čím obchádza cenové predpisy regulujúce cenu tepla, respektíve je v priamom

rozpore s regulovanou cenou tepla, čo súdy tieţ nevyhodnotili. Súd prvého stupňa v svojom

rozsudku uviedol, ţe toto skutkové hodnotenie (t. j. či mal ţalovaný kapacitu tepla

k dispozícii), je irelevantné. Bez vyhodnotenia, či je pravdivé alebo nie je pravdivé tvrdenie

ţalovaného, ţe predávajúci porušil zmluvnú povinnosť poskytovať dohodnutú tepelnú

kapacitu, však podľa generálneho prokurátora nie je moţné posúdiť dôvodnosť ţalovaného

nároku.

Ďalej generálny prokurátor namietal, ţe ak by bol ţalovaný povinný zaplatiť

za príslušný kalendárny rok cenu za skutočne odobraté teplo spolu s poplatkom za neodber

tepla, zaplatil by za skutočne odobraté teplo cenu vyššiu, ako je cena najviac prípustná

v zmysle cenových predpisov. Podľa generálneho prokurátora regulovanú cenu nie je

prípustné obchádzať dohodami o cenách za rozličné súvisiace plnenia poskytované spolu

hlavným plnením, ak celkovým účelom a zmyslom zmluvy pre kupujúceho je výlučne získať

hlavné plnenie, ktorého cena je regulovaná.

Ďalej poukázal na to, ţe právo ţalovaného na spravodlivý proces bolo zo strany súdu

porušené tým, ţe ho súd včas neoboznámil so svojimi právnymi úvahami, ţe bude daný

záväzok kvalifikovať ako zmluvnú pokutu, čím ţalovaný nemohol pouţiť tomu

zodpovedajúcu procesnú obranu. . Ţalovaný má procesné právo „poznať čo je predmetom

konania", pretoţe podľa predmetu konania stavia svoju procesnú obranu. Právo

275M Obdo 3/2014

na spravodlivý proces je preto podľa generálneho prokurátora zachované iba vtedy, ak súd

ţalovaného včas upozorní, ţe ţalovaný nárok kvalifikuje inak ako v ţalobe. V danom prípade

sa však ţalovaný o odlišnej kvalifikácii dozvedel aţ z rozsudku súdu prvého stupňa. Súd

prvého stupňa tak konanie zaťaţil vadou podľa Uplatnenie tejto vady

ako dovolacieho dôvodu zo strany generálneho prokurátora by však v danom prípade podľa

generálneho prokurátora zrejme nebolo prípustné, berúc do úvahy subsidiárny charakter

mimoriadneho dovolania, keďţe ţalovaný uplatňuje vady podľa

prostredníctvom dovolania podaného 24. júla 2014. Hoci však označená vada nie je uplatnená

ako dovolací dôvod v tomto mimoriadnom dovolaní, platí, ţe dovolací súd prihliada na vady

podľa z úradnej povinnosti.

Generálny prokurátor takisto namieta, ţe konajúce súdy vec nesprávne právne

posúdili, pretoţe na skutkový stav neaplikovali ustanovenie § 270 ods. 1 Obchodného

zákonníka, hoci ho správne aplikovať mali. Ţalovaný sa proti ţalobe bránil tvrdením, ţe

Zmluva mala charakter rámcovej zmluvy, pričom právne vzťahy medzi účastníkmi mali byť

konkretizované v ročných zmluvách o dodávke a odbere tepla v zmysle článku 2.1 Zmluvy.

K uzavretiu ročných zmlúv nedošlo. Súdy k uvedenej obrane ţalovaného uviedli, ţe samotné

označenie zmluvy za „rámcovú" ešte nič nevypovedá o tom, či na jej základe moţno

uskutočniť plnenia, zmluva je dostatočne určitá s právnym následkom zaloţenia platného

právneho vzťahu, k odberu tepla dochádzalo aj bez uzavretia ročných zmlúv, uzavretie

ročných zmlúv nebolo potrebné, čo podľa generálneho prokurátora nemá nič spoločné

s hypotézou právnej normy uvedenej v . Podľa

generálneho prokurátora rozhodujúce pre posúdenie v zmysle § 270 ods. 1 Obchodného

zákonníka je to, či zmluva obsahuje dohodu, ţe určitá náleţitosť sa dohodne dodatočne.

V danom prípade je podľa generálneho prokurátora z ustáleného skutkového stavu zrejmé, ţe

určité náleţitosti Zmluvy mali byť uzavreté aţ v ročných zmluvách (a to určenie a spôsob

odobratého tepla a konkrétne obchodno-technické podmienky dodávky tepla pre príslušný

kalendárny rok) a ţe k uzavretiu ročných zmlúv nedošlo. Konajúce súdy mali preto podľa

generálneho prokurátora aplikovať ustanovenie , najmä

vyhodnotiť, či strany tvrdia skutočnosti vyvracajúce v tomto ustanovení zakotvenú právnu

domnienku o odkladacej podmienke platnosti zmluvy (táto právna domnienka sa viaţe

na vznik podmienky, ako aj na charakter podmienky - či ide o odkladaciu alebo rozväzovaciu

285M Obdo 3/2014

podmienku), pričom po nevyvrátení tejto právnej domnienky bolo potrebné povaţovať

zmluvu za neplatnú, nakoľko, ak sa raz strany dohodli, ţe určitá náleţitosť sa dohodne

dodatočne, je zmluvná strana chránená pred nadobudnutím platnosti zmluvy, a to aj vtedy, ak

je ostatná časť zmluvy akokoľvek dostatočne určitá. Zmluvná strana má právo, aby najskôr

došlo k dohode o všetkých náleţitostiach, teda k naplneniu dohody o tom, čo má byť

dohodnuté neskôr. Plnenie z neplatnej zmluvy nekonvaliduje neplatnú zmluvu na platnú.

Podľa generálneho prokurátora súdy vec nesprávne právne posúdili, lebo neaplikovali

ustanovenie . Priestor na jeho aplikáciu bol daný tým, ţe

Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, teda ju bolo moţné ukončiť výpoveďou, čo ţalovaný

aj s účinnosťou k 30. júnu 2003 urobil, a preto je časť ţalovaného nároku, ktorý mal vzniknúť

aţ po účinnosti výpovede, nedôvodná aj z tohto hľadiska. Súdy však (nesprávne) vyhodnotili

výpoveď ako neplatnú, majúc za to, ţe Zmluva je uzavretá na dobu určitú.

Generálny prokurátor takisto namietal, ţe v rozpore so základným princípom právnej

logiky súdy uviedli, ţe v zmysle článku 1.2 mala byť Zmluva nahradená tzv. Dlhodobou

zmluvou. Z toho vyvodili, ţe Zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to do okamihu jej

nahradenia Dlhodobou zmluvou. Moţnosť ukončenia zmluvy dohodou strán však podľa

generálneho prokurátora existuje pri kaţdej zmluve uzavretej či na dobu určitú alebo

neurčitú. Budúca dohoda strán o ukončení zmluvy, ku ktorej môţe, ale nemusí dôjsť, tak

podľa názoru generálneho prokurátora nemôţe byť v čase uzavretia zmluvy povaţovaná

za objektívne časové obmedzenie trvania uzatváranej zmluvy. Okrem toho súdy odvodili

záver o uzavretí Zmluvy na dobu určitú aj z toho, ţe Zmluva bola uzavretá najneskôr

do konca roka 2013, pretoţe v zmysle Zmluvy sa od roku 2014 mala cena za dodávku tepla

riadiť beţnými cenovými predpismi, pričom takáto dohoda je neurčitá, a teda neplatná,

pretoţe od roku 2014 odpadá dohoda o podstatnej náleţitosti Zmluvy (t. j. kúpnej zmluvy).

Podľa generálneho prokurátora tak súdy uzavreli, ţe neplatnosť po roku 2014 spôsobuje, ţe

zmluva inak uzavretá na dobu neurčitú, sa povaţuje za uzavretú na dobu určitú. Súdy tým

podľa jeho názoru vykonali neprípustnú konverziu právneho úkonu a zmluvu na dobu

neurčitú konvertovali na zmluvu uzavretú na dobu určitú preto, ţe časť právneho úkonu

povaţovali za neplatnú, t. j. súdy oddelili dohodu o cene od roku 2014 ako neplatnú

od ostatnej časti zmluvy, pričom obsah ostatnej časti zmluvy sa v porovnaní s obsahom

295M Obdo 3/2014

pôvodnej zmluvy zmenil (zmenila sa doba neurčitá na dobu určitú). Podľa generálneho

prokurátora je neprípustné, aby sa zmluva uzavretá na dobu neurčitú povaţovala za uzavretú

na dobu určitú, ak je určitá zmluvná dohoda neplatná, nakoľko takáto konverzia nemôţe

zodpovedať vôli strán. Pre stany zmluvy má zásadný význam, či je zmluva uzavretá na dobu

neurčitú alebo určitú, keďţe na túto dohodu sa viaţe moţnosť, respektíve nemoţnosť

ukončenia zmluvy výpoveďou. Napokon je podľa generálneho prokurátora zrejmé, ţe

súvislosti medzi neplatnou cenou na rok 2014 a moţnosťou vypovedať zmluvu v roku 2003,

sú nielen logicky, ale aj časovo vzdialené. Súdy de facto vyslovili, ţe ţalovaný nemohol

zmluvu v roku 2003 vypovedať, pretoţe kúpna cena dohodnutá po roku 2014 je neplatná.

Ţalovaný sa vo vyjadrení z 22. septembra 2014 v plnom rozsahu stotoţnil s podaným

mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora. Rovnako sa stotoţnil aj s návrhom

na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe na podanie

mimoriadneho dovolania nie sú splnené zákonné podmienky, ţe konanie o mimoriadnom

dovolaní je potrebné zastaviť z dôvodu prekáţky litispendencie, ţe generálny prokurátor

nepostupoval pred podaním mimoriadneho dovolania so zauţívanou praxou a ţe mimoriadne

dovolanie v danom prípade je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Dôvodom, prečo nie sú na podanie mimoriadneho dovolania splnené zákonné podmienky,

ţalobca vidí v tom, ţe ţalovaný voči tým istým rozsudkom, ktoré napáda aj generálny

prokurátor v mimoriadnom dovolaní, podal dovolanie. Ako dovolanie, tak aj mimoriadne

dovolanie je moţné odôvodniť z tých istých zákonných dôvodov, a ţalovaný bol preto

povinný v súlade so zásadou subsidiarity tieto dôvody, ktoré sú predmetom mimoriadneho

dovolania, uviesť vo svojom dovolaní. Keďţe tak neurobil, nie je naplnená zákonom

stanovená podmienka, ţe mimoriadne dovolanie je moţné podať jedine, ak nie je moţné

podať iný opravný prostriedok, a to bez ohľadu, či podaním tohto iného opravného

prostriedku ţalovaný dosiahne úspech. Ţalobca má za to, ţe podmienka vyuţitia moţnosti

podať dovolanie predstavuje objektívnu kategóriu a jej naplnenie nemôţe byť „subjektívne“

vyvolané účelovým opomenutím dovolateľa vyuţiť právny prostriedok dovolania v celom

jeho rozsahu.

305M Obdo 3/2014

Podľa ţalobcu začaté konanie o dovolaní proti tomu istému rozhodnutiu tvorí tzv. .

prekáţku litispendencie voči prípadnému ďalšiemu konaniu o dovolaní (hoci mimoriadnom)

podanom proti tomu istému rozhodnutiu. Bolo by totiţ v rozpore s účelom a podstatou

obidvoch týchto mimoriadnych prostriedkov, ak by dovolateľ mohol iniciovať konania

na základe obidvoch z nich proti tomu istému rozhodnutiu, navyše, ak obidva mimoriadne

prostriedky moţno odôvodniť tými istými dôvodmi. Účelové „rozdelenie“ týchto dôvodov

zo strany Ţalovaného do dovolania a mimoriadneho dovolania nič nemení na tom, ţe všetky

namietané dôvody mohol uplatniť uţ v Dovolaní a nemusel tak zbytočne iniciovať ďalšie

konanie pre vady rozsudku, ktorých nápravu mohol dosiahnuť uţ v konaní o dovolaní.

Ţalobca vytýka generálnemu prokurátorovi, ţe v rozpore so zauţívanou praxou, internými

predpismi a implicitne aj s a , podal mimoriadne dovolanie

bez toho, aby sa oboznámil s obsahom súdneho spisu.

Ţalobca ďalej poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej zrušenie právoplatného

a tým záväzného súdneho rozhodnutia predstavuje porušenie čl. 6 Dohovoru, a to princípu

právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces (Brumărescu proti Rumunsku, rozsudok

z 28. 10. 1999; Tripon proti Rumunsku (č. 2), rozsudok z 23. 09. 2008; SC

Maşinexportimport Industrial Group SA proti Rumunsku, rozsudok z 01. 12. 2005; Cornif

proti Rumunsku, rozsudok z 11. 01. 2007, Kutepov a Anikeyenko proti Rusku, z 25. októbra

2005, Ryabykh proti Rusku, č. 52854/99, ECHR 2003 – IX z 24. 07. 2003, Sovtransavto

Holding Holding proti Ukrajine, rozsudok z 25. 07. 2002). . V zmysle judikatúry ESĽP má

podľa ţalobcu mimoriadne dovolanie predstavovať výnimočný procesnoprávny inštitút,

ktorého iné ako výnimočné pouţitie, t. j. pouţitie v prípadoch existencie odlišného právneho

posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou

platnosťou prejednali a meritórne rozhodli, je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr.

Roseltrans proti Rusku, rozsudok z 21. 07. 2005, Stere a ostatní proti Rumunsku, rozsudok z

23. 02. 2006).

Čo sa týka dôvodov mimoriadneho dovolania, ţalobca nesúhlasí s názorom

generálneho prokurátora k právnej kvalifikácii poplatku za neodber ako alternatívneho,

primárneho záväzku k povinnosti odobrať teplo, teda ţe bolo právom ţalovaného, resp. jeho

právneho predchodcu sa rozhodnúť, či teplo odoberie, alebo či zaplatí poplatok za neodber.

Právna povaha poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty podľa ţalobcu vyplýva z bodov 5.1

315M Obdo 3/2014

a 5.2 Zmluvy, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný bol povinný poplatok za neodber

zaplatiť jedine v prípade, ak nesplní svoju primárnu povinnosť odobrať dohodnuté mnoţstvá

tepla. Nesprávnosť právneho názoru ohľadom alternatívnosti záväzkov vidí ţalobca aj v tom,

ţe tieto záväzky neexistovali súčasne. Povinnosť odobrať dohodnuté mnoţstvo tepla existuje

v jednom kalendárnom roku, avšak poplatok za neodber ako sankcia nastupuje aţ po uplynutí

tohto obdobia, pretoţe aţ potom je moţné určiť, akú časť tepla ţalovaný neodobral. Ţalobca

nesúhlasí ani s názorom generálneho prokurátora, ţe záväzok odobrať teplo nezaniká

zaplatením zmluvnej pokuty, nakoľko to zmluvné strany v Zmluve výslovne nedohodli.

Podľa ţalobcu z nevyplýva, ţe musí ísť o výslovnú

dohodu, ale ţe z dojednania má vyplývať, ţe zaplatením zmluvnej pokuty zanikne

zabezpečovaná povinnosť. Zo skutočnosti, ţe povinnosť odobrať teplo neexistuje súčasne

s povinnosťou platiť poplatok za neodber, ale ţe tieto existujú vo vzájomnej časovej

nadväznosti, vyplýva, ţe dlţník nie je viazaný plniť svoju primárnu povinnosť aj po zaplatení

zmluvnej pokuty. Zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva, ţe výška zmluvnej pokuty musí

byť vyššia ako výška zabezpečovanej povinnosti. Za irelevantný povaţuje argument

generálneho prokurátora, ţe dlţník je povinný zaplatiť aj za tovar kúpnu cenu, hoci ho aj

neprevzal. Skutočnosť, či ţalobca bol alebo nebol schopný dodať ţalovanému dohodnuté

mnoţstvo tepla vo vzťahu k vzniku nároku na zmluvnú pokutu, povaţuje ţalobca

za irelevantnú, nakoľko ţalovaný túto skutočnosť nepreukázal, a je preto potrebné vychádzať

z bona fidae ţalobcu, ţe bol schopný plniť svoj záväzok. K námietke generálneho

prokurátora, ţe súdy nevyhodnotili, ţe ak by ţalovaný zaplatil cenu za skutočne odobraté

teplo spolu s poplatkom za neodber, zaplatil by cenu vyššiu ako prípustnú v zmysle cenových

predpisov, ţalobca uviedol, ţe prvostupňový súd sa k tejto otázke vyjadril na str. 26

prvostupňového rozsudku a odvolací súd sa s jeho názorom stotoţnil, pričom tvrdenia

generálneho prokurátora v tejto súvislosti sú nelogické, pretoţe nerozumie, ako sa podľa

generálneho prokurátora mohla cena za neodobraté teplo premietnuť do ceny odobratého

tepla. Názor generálneho prokurátora vedúci k záveru, ţe dohodnuté zmluvné sankcie sa

premietajú do regulovanej ceny tepla, povaţuje za nesúladný so zákonom, obsahom Zmluvy,

ako aj základnými pravidlami formálnej logiky. Keďţe nárok na zmluvnú pokutu mohol

vzniknúť, len ak ţalovaný neodobral dohodnuté mnoţstvo tepla, logicky nikdy nemohlo dôjsť

ku kumulácii kúpnej ceny za reálne dohodnuté teplo a zmluvnej pokuty za neodobraté teplo.

Ţalobca sa nestotoţnil s námietkou generálneho prokurátora ohľadom absencie aplikácie

325M Obdo 3/2014

ustanovenia konajúcimi súdmi na dohodu zmluvných

strán o uzatváraní ročných zmlúv podľa Zmluvy. Ţalobca poukázal na bod 8.1 Zmluvy,

ktorým zmluvné strany dali nepochybne najavo, ţe platnosť Zmluvy nemá byť viazaná

na splnenie odkladacej podmienky, čím zmluvné strany súčasne vylúčili aj úvahy o právnej

povahe dohody o uzatváraní ročných zmlúv ako podmienky rozväzovacej, pretoţe takúto

vôľu by museli zmluvné strany v Zmluve vyjadriť. S poukázaním na výkladové pravidlá

podľa a a ,

aplikácia ktorých nastupuje jedine v prípade, ak z jazykového výkladu nie je moţné vyvodiť

poţadované závery, čo však v danom prípade nie je potrebné vzhľadom na existenciu dohody

podľa bodu 8. 1 Zmluvy, úmyslom zmluvných strán bolo zabezpečiť dlhodobé financovanie

Projektu, čo vyplýva z úvodných ustanovení Zmluvy, čomu svedčí a následné správanie

zmluvných strán po uzavretí Zmluvy. Podľa ţalobcu preto nie je dôvod pre posúdenie právnej

povahy dohody o povinnosti uzatvárať ročné zmluvy ako rozväzovacej podmienky, nakoľko

takýto záver je v rozpore so Zmluvou, úmyslom zmluvných strán, účelom Zmluvy, ako aj

následným správaním zmluvných strán. Ţalobca preto Zmluvu povaţuje za platnú aj

pri absencii ročných zmlúv. Podľa ţalobcu bolo od samého počiatku vôľou zmluvných strán

uzavrieť Zmluvu, ako nástroj a garanciu zabezpečenia dlhodobého financovania Projektu,

na dobu určitú, čo vyplýva z úvodných ustanovení Zmluvy, t. j. ţivotnosť Projektu je priamo

vyjadrená jej účelom. Okrem toho to vyplýva aj z bodu 1.2 Zmluvy, podľa ktorého úmyslom

zmluvných strán bolo od samého počiatku obmedziť dobu trvania Zmluvy, a to aţ do jej

nahradenia Dlhodobou zmluvou, čo vyplýva aj z bodu 3.1 Zmluvy, alebo do zvýšenia

základného imania ţalobcu strategickým investorom. Obmedzená doba trvania Zmluvy je

viazaná podľa ţalobcu na ţivotnosť Projektu, ako vyplýva aj z Prílohy č. 1. K rovnakému

záveru by sa muselo dôjsť aj aplikáciou výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2

a vzhľadom na priamu naviazanosť

existencie a účelu Zmluvy na časovo obmedzenú existenciu Projektu. Preto sa podľa ţalobcu

súdy nedopustili konverzie právneho úkonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

mimoriadne dovolanie ako podané v zákonnej lehote a v súlade s ustanovením § 243h ods. 1

po preskúmaní, ţe ide o dovolanie prípustné podľa

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

335M Obdo 3/2014

K samotnej prípustnosti dovolací súd uvádza, ţe prípustnosť mimoriadneho dovolania

bola predmetom stanoviska pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (stanovisko

z 18. marca 2015, sp. zn. PLz. ), ktorý uzavrel, ţe „Rešpektujúc princíp právnej

istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity

podľa , ako i výnimočnosť mimoriadneho

dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky

vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných

prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne vyuţiť na ochranu

svojich práv a oprávnených záujmov. “ V týchto prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania

o ochranu svojich práv, keď poţaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne

práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu

a poškodzovaniu. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, ţe jedným

zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého zákonným

naplnením v rámci civilného konania je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich

záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť. Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť

konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní, bez ohľadu

na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní

alebo v rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými

princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, neţ

pouţitím mimoriadneho opravného prostriedku. Pri formulovaní týchto záverov Ústavný súd

Slovenskej republiky zohľadnil aj relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

v otázke mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré Európsky súd pre ľudské práva

premietol aj v rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a. s., proti Slovenskej

republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike a COMPCAR, s. r. o., proti Slovenskej

republike.

Dovolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, ţe v danom prípade

ţalovaný vyuţil všetky prostriedky obrany, ktoré umoţňoval ,

a preto dovolací súd uzatvára, ţe aj na základe uvedených kritérií formulovaných Ústavným

345M Obdo 3/2014

súdom Slovenskej republiky, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva bolo podané

mimoriadne dovolanie vyhodnotené dovolacím súdom ako prípustné.

Dovolací súd uvádza, ţe prípustnosť mimoriadneho dovolania posúdil aj

s prihliadnutím na dovolanie ţalovaného, ktoré podal voči tým istým rozhodnutiam, ktoré sú

napádané aj v tomto konaní generálnym prokurátorom. Dovolací súd dodáva, ţe konanie

o dovolaní nemohlo byť (pre absenciu takejto formy prípustnosti dovolania, viď § 241 ods. 2

písm. c/ v spojení s ) iniciované ţalovaným z takých dôvodov, pre ktoré

podal generálny prokurátor v tejto veci mimoriadne dovolanie, t. j. z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, z čoho vyplýva, ţe mimoriadne dovolanie nemá vo vzťahu

k dovolaniu v danom prípade subsidiárny charakter a dovolacie konanie ani nevytvorilo

pre konanie o mimoriadnom dovolaní prekáţku skôr začatého konania, t. j. tzv. prekáţku

litispendencie.

upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môţe generálny

prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f

ods. 1 mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu

za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, ţe konajúce súdy vec

nesprávne právne posúdili tým, ţe aplikovali ustanovenia o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1

355M Obdo 3/2014

a a nasl. ), hoci ţalobcom uplatnený

nárok nie je po právnej stránke moţné kvalifikovať ako zmluvnú pokutu. Podľa generálneho

prokurátora mali ţalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za neodber podľa čl. 5.2

Zmluvy kvalifikovať ako alternatívny záväzok, pričom bolo na vôli ţalovaného sa rozhodnúť,

či teplo od ţalobcu odoberie alebo zaplatí poplatok za neodber, ak tak neurobí. Poplatok

za neodber má teda podľa generálneho prokurátora opčný charakter a nie zabezpečovací,

ktorý sa viaţe k inštitútu zmluvnej pokuty. Záväzok zaplatiť za neodobratie tepla a záväzok

odobrať teplo neexistujú v ţiadnom okamihu súčasne. Ak by aj poplatok za neodber bol

zmluvnou pokutou, čo však generálny prokurátor pripúšťa ad absurdum, potom by ţalobca

mal voči ţalovanému nárok na zaplatenie kúpnej ceny za celý v Zmluve dohodnutý objem

tepla, pretoţe zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká primárny záväzok odobrať teplo, resp.

zaň zaplatiť, hoci by ho ţalovaný aj neodobral. Právny názor, ţe poplatok za neodber nemôţe

byť zmluvnou pokutou generálny prokurátor dokladá aj tým, ţe výška poplatku za neodber

podľa Zmluvy bola niţšia ako dohodnutá kúpna cena, pričom účelom zmluvnej pokuty nie je

zniţovanie primárnej povinnosti, ale je presne opačný. Okrem toho generálny prokurátor

namieta, ţe konajúce súdy nevyhodnotili pravdivosť tvrdenia ţalovaného, ţe ţalobca porušil

zmluvnú povinnosť poskytovať ţalovanému dohodnutú tepelnú kapacitu, bez čoho nemohli

posúdiť dôvodnosť ţalovaného nároku. Rovnako konajúce súdy nevyhodnotili tvrdenia

ţalovaného, ţe poplatok za neodber sa premieta do ceny tepla, čo je v rozpore s regulovanou

cenou, a to vo význame, ţe ak by bol ţalovaný povinný popri cene za odobraté teplo zaplatiť

aj poplatok za neodber, zaplatil by za teplo cenu vyššiu, neţ aká bola regulovaná cena.

Cenové predpisy nie je moţné obchádzať dohodami o cenách za rozličné súvisiace plnenia,

ak celkovým účelom a zmyslom je získať hlavné plnenie, ktorého cena je regulovaná.

Napokon generálny prokurátor namietol, ţe ţalovaný sa o právnej kvalifikácii poplatku

za neodber ako zmluvnej pokuty dozvedel aţ z prvostupňového rozsudku, čím mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle , pretoţe ţalovaný má

právo poznať, čo je predmetom konania, nakoľko podľa predmetu konania stavia svoju

procesnú obranu.

Po preskúmaní uvedenej námietky dovolací súd dospel k záveru, ţe konajúce súdy

správne kvalifikovali poplatok za neodber ako zmluvnú pokutu. Na námietku generálneho

prokurátora, ţe plnenie podľa čl. 5.2 Zmluvy (poplatok za neodber) nemá akcesorický

365M Obdo 3/2014

charakter vo vzťahu k záväzku odobrať teplo a zaplatiť zaň kúpnu cenu, čo je pre zmluvnú

pokutu určujúce a záväzok zaplatiť za neodobratie tepla nie je tak sekundárnym záväzkom

pristupujúcim k primárnemu záväzku akcesorickej povahy, dovolací súd uvádza, ţe

akcesorický vzťah je taký právny vzťah, ktorý je existenčne viazaný na hlavný záväzkový

vzťah, t. j. predpokladom pre existenciu akcesorického vzťahu je hlavný záväzkový vzťah,

pričom akcesorický (sekundárny) vzťah sleduje právny osud hlavného vzťahu. V uvedenej

právnej veci súdy zistili, ţe záväzok zaplatiť poplatok za neodber je sekundárny vo vzťahu

k primárnemu záväzku odobrať 2600 TJ tepla ročne, t. j. vznik záväzku zaplatiť za neodber

závisí od splnenia, resp. nesplnenia primárnej povinnosti odobrať teplo. Moţno uzavrieť, ţe

záväzok zaplatiť poplatok za neodber nevzniká súčasne so vznikom záväzku odobrať teplo,

ale vzniká aţ v okamihu porušenia záväzku odobrať teplo, t. j. nie je primárnym záväzkom,

ale aţ sekundárnym akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzkovému vzťahu o dodávke

tepla. V prípade porušenia záväzku odobrať teplo sa tak aktivizuje povinnosť zaplatiť

poplatok za neodber ako sankčná povinnosť a stáva sa tak samostatným (aj samostatne

vymáhateľným) sankčným nárokom. Záväzok zaplatiť poplatok za neodber je dojednaný ako

nesamostatný a úplne spätý s hlavným záväzkom odobrať teplo, čím sa prejavuje akcesorita

dohody o záväzku zaplatiť poplatok za neodber. Smerodajná je zásada (ktorou sa akcesorita

vo vzťahu k zmluvnej pokute prejavuje), ţe pokiaľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

nevznikol, so zánikom zabezpečovaného (hlavného) záväzku zaniká aj zabezpečovací

(vedľajší, akcesorický záväzok). Ak však zabezpečená povinnosť bola porušená a nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, zánik hlavného záväzku uţ existenciu tohto nároku

neovplyvňuje.

Generálny prokurátor takisto v mimoriadnom dovolaní poukazuje na to, ţe samotná

Zmluva označenie „zmluvná pokuta“ neobsahuje. Dovolací súd k uvedenému argumentu

uvádza, ţe nie je právne významné, ţe dohoda o zmluvnej pokute je označená inak ako

zmluvná pokuta, ale rozhodujúce je to, či obsah takejto dohody zodpovedá § 544

(s vyuţitím interpretačných pravidiel upravených v Obchodnom

zákonníku a v ).

Čo sa týka námietky generálneho prokurátora, ţe tento záväzok nahrádza pôvodný

záväzok, t. j. nepristupuje k pôvodnému záväzku, je potrebné zdôrazniť, ţe podľa

375M Obdo 3/2014

dispozitívneho ustanovenia , ak z dojednania o zmluvnej

pokute nevyplýva niečo iné, je dlţník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo

zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Uvedené ustanovenie tak predpokladá, ţe

strany si môţu dohodnúť aj také dojednanie o zmluvnej pokute, na základe ktorého dlţník

nebude mať ďalej povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, t. j.

hlavný záväzok zanikne v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty. Nie je tak pravdivý

argument generálneho prokurátora, ţe ak by mal poplatok za neodobratie dohodnutého

mnoţstva tepla právny charakter zmluvnej pokuty, potom by muselo platiť, ţe ţalobca má

nárok na zaplatenie kúpnej ceny za také mnoţstvo tepla, akého odber bol v zmluve

dohodnutý, nakoľko podľa názoru generálneho prokurátora, nárok na zaplatenie dohodnutej

kúpnej ceny v zmysle platnej právnej úpravy nezaniká tým, ţe vznikne nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Pre posúdenie charakteru záväzku označeného ako poplatku za neodber

z pohľadu zákonných náleţitostí ustanovených pre dohodu o zmluvnej pokute, nie je teda

právne významné, či po uspokojení veriteľa z vedľajšieho (sekundárneho) záväzkového

vzťahu zaloţenom dohodou o poplatku za neodber patrí veriteľovi aj právo na splnenie

hlavného (primárneho) plnenia.

Ďalej generálny prokurátor namieta, ţe bolo na voľbe ţalovaného, či odoberie teplo,

alebo či zaplatí za neodobratie tepla (charakteru opcie), pričom dodáva, ţe zmluvná pokuta

nie je alternatívou za primárny záväzok, ale nástrojom smerujúcim k donúteniu splniť

primárny záväzok. Podľa názoru generálneho prokurátora omyl, ktorého sa konajúce súdy

dopustili, spočíva v tom, ţe dva alternatívne dohodnuté záväzky kvalifikovali (nesprávne) tak,

ţe jeden záväzok zabezpečuje splnenie druhého.

Podľa a , ak záväzok moţno splniť niekoľkými

spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlţník, ak zo zmluvy nevyplýva, ţe toto právo

prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak

do doby určenej na plnenie, môţe dlţník určiť spôsob plnenia. Ak na základe svojho práva

dlţník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane,

nemôţe bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.

385M Obdo 3/2014

Dovolací súd uzatvára, ţe nemôţe ísť o dva alternatívne záväzky, pretoţe alternatíva

plnenia nemôţe vzniknúť aţ vo vzájomnej časovej súslednosti, teda nie je moţné

o alternatívnom plnení hovoriť vtedy, ak sa dlţník nemôţe v tom istom okamihu rozhodnúť,

akým spôsobom chce svoj dlh plniť. V danom prípade, ako aj generálny prokurátor správne

uviedol, povinnosť platiť za dodané teplo a povinnosť platiť poplatok za neodber neexistovali

súčasne. Ţalobca správne poukázal na to, ţe povinnosť zaplatiť poplatok za neodber nastala

aţ v okamihu, kedy uţ ţalovaný nemohol voliť splnenie svojho záväzku spôsobom zaplatenia

kúpnej ceny za odobraté teplo. Tento záver je moţné vyvodiť za pouţitia gramatického

výkladu ustanovenia čl. 5.2 Zmluvy, na ktorý generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní

poukazuje. Ak by malo ísť o alternatívne plnenie, zmluvné strany by toto ustanovenie dohodli

napríklad tak, ţe kupujúci buď odoberie teplo, alebo zaplatí poplatok za neodber. Keďţe ale

zmluvné strany dohodli, ţe poplatok za neodber je kupujúci povinný zaplatiť

pod podmienkou, ţe neodobral teplo, na odber ktorého sa v zmluve zaviazal, nie je moţné

chápať tieto dve povinnosti alternatívne, ale práve aţ vo vzájomnej nadväznosti. Odvolací súd

doplnil závery súdu prvého stupňa aj o zdôvodnenie zabezpečovacej funkcie poplatku

za neodber ako zmluvnej pokuty zabezpečujúcej povinnosť odobrať zmluvne dohodnuté

teplo, ktorej opodstatnenosť odvodil z účelu Zmluvy, uzatvorenej vo vzájomnej spojitosti

s ďalšími dvoma rámcovými zmluvami, ktoré dotvárali komplex zmlúv, pričom uzavrel, ţe

ich účelom bolo zabezpečiť dlhodobé financovanie projektu.

Generálny prokurátor takisto poukazoval na to, ţe poplatok za neodber je menší, ako

by bola kúpna cena zodpovedajúca mnoţstvu neodobratého tepla. Preto podľa generálneho

prokurátora nejde o zmluvnú pokutu, nakoľko účelom zmluvnej pokuty nie je zniţovanie

primárnej zmluvnej povinnosti. Dovolací súd uvádza, ţe výška zmluvnej pokuty závisí

výlučne od vôle zmluvných strán, však upravuje moderačné právo súdu

zníţiť výšku zmluvnej pokuty, ak bola zmluvná pokuta dojednaná neprimerane vysoko.

Predmetom úvah súdnej praxe aj právnej teórie je tak predovšetkým horná hranica zmluvnej

pokuty a nie úvaha o tom, či zmluvná pokuta môţe byť (neprimerane) nízka, resp. niţšia ako

hodnota neposkytnutého plnenia krytého zmluvnou pokutou. Dovolací súd poukazuje

na zásadu autonómie vôle zmluvných strán, ktorá sa aplikuje v súkromnoprávnych vzťahoch

a uzatvára, ţe v prípade, ak výška zmluvnej pokuty nepresahuje, resp. sa nerovná hodnote

zabezpečovanej povinnosti, nemôţe to mať (len z tohto titulu) za následok neplatnosť, resp.

395M Obdo 3/2014

nevynútiteľnosť nárokov z dohody o zmluvnej pokute, prípadne nemoţnosť subsumpcie

takejto dohody ako dohody o zmluvnej pokute.

V danej veci konajúce súdy zhodne vyhodnotili, ţe účelom Zmluvy bolo zabezpečenie

dlhodobého financovania projektu, a to formou zabezpečenia financovania podľa schváleného

cash flow projektu uvedeného v prílohe č. 1 Zmluvy. Ako vyplýva z napadnutých rozsudkov,

tento účel sa zmluvné strany preto zaviazali dosiahnuť tým, ţe na kaţdý rok stanovili objem

tepla, ktorý bol ţalovaný povinný od ţalobcu odobrať a za toto odobraté teplo zaplatiť kúpnu

cenu, aby sa tento účel mohol naplniť a ak by tak neurobil, musel zaplatiť poplatok

za neodber v zmysle čl. 5.2 Zmluvy, konajúce súdy posúdili, ţe nebol priestor pre uplatnenie

moderačného oprávnenia v tejto súvislosti.

Dovolací súd ani nezistil, ţe by sa dojednaním zmluvnej pokuty obchádzala

maximálna cena za odobraté teplo v zmysle cenových predpisov, na čo poukazuje generálny

prokurátor. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

v znení účinnom v dobe rozhodnej pre uplatnené nároky na zaplatenie poplatku

za neodber platilo, ţe pokuty, úroky (poplatky) z omeškania, náhrady škôd, prípadne iné

sankcie podľa zmlúv a všeobecne záväzných právnych predpisov sa spravidla nezahŕňajú

do kalkulácie nákladov na účely regulácie cien, pričom pri regulácii cien sa uplatňujú

ekonomicky oprávnené náklady, ktoré sa preukazujú účtovnými podkladmi, kalkuláciami

nákladov, prípadne fakturáciou alebo daňovými a colnými podkladmi a podobne. Preto

vzhľadom na dohodnutý účel poplatku za neodber podľa Zmluvy nie je moţné uzavrieť, ţe by

zaplatením zmluvnej pokuty mohlo dôjsť k obchádzaniu cenových predpisov.

Generálny prokurátor poukázal aj na skutočnosť, ţe ţalovaný sa o právnej kvalifikácii

poplatku za neodber, ako zmluvnej pokuty, dozvedel aţ z rozsudku súdu prvého stupňa, preto

nemohol v konaní realizovať svoje procesné právo na uplatnenie tomu zodpovedajúcej

procesnej obrane, čím súd prvého stupňa odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom

a zaťaţil tak konanie vadou podľa Dovolací súd k tomu uvádza, ţe

v ďalšom konaní ţalovaný mohol a aj vyuţil moţnosť ovplyvniť výsledok konania. Urobil

tak svojím procesným úkonom v podanom odvolaní, v ktorom sa voči tejto právnej

kvalifikácii urobenej súdom prvého stupňa ohradil. Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe v konaní

405M Obdo 3/2014

nemal moţnosť uplatniť svoju procesnú obranu, dovolací súd pripomína, ţe v rozhodnutí R

39/1993 bol prijatý názor, v zmysle ktorého i keby tieto námietky boli opodstatnené,

podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, ţe sa

účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, ţe

účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania. V danom prípade ţalovaný

uplatnil svoje právo ovplyvniť výsledok konania vo svojom odvolaní, avšak odvolací súd sa

s jeho názorom nestotoţnil, ale osvojil si závery súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené

dovolací súd nevyhodnotil dovolacie námietky generálneho prokurátora, viaţuce sa

k poplatku za neodber podľa čl. 5.2 Zmluvy za spôsobilé dovolacie dôvody v zmysle

ustanovenia

Generálny prokurátor ďalej namieta, ţe v rozsudkoch konajúcich súdov absentuje

skutkový záver, či predávajúci skutočne mal pre kupujúceho k dispozícii dohodnutú tepelnú

kapacitu. Generálny prokurátor teda v mimoriadnom dovolaní vytýka konajúcim súdom, ţe

rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho dospeli

k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom posúdenia dôvodnosti ţalovaného nároku.

V prvom rade dovolací súd uvádza, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných (, ) a hmotnoprávnych (

) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťaţisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať

dokazovanie ( ). Generálny prokurátor opiera túto svoju námietku len o tvrdenia

ţalovaného, ktoré ţalovaný predloţil konajúcim súdom počas konania, ţe porušenie záväzku

predávajúceho mať zmluvne dohodnutú kapacitu tepla pre kupujúceho k dispozícii vyplýva

z listu ţalobcu zo dňa 14. 05. 2001, ktorým podmieňoval ţalobca dodávku tepla aj odberom

elektrickej energie. V tejto súvislosti však dovolací súd povaţuje za relevantné vziať

do úvahy odôvodnenie prvostupňového rozsudku, ktoré preukazujú, ţe konajúce súdy tento

argument ţalovaného museli vyhodnotiť, a tak námietka o absencii skutkového zistenia nie je

opodstatnená. Prvostupňový súd v tejto súvislosti v odôvodnení rozsudku uzavrel, ţe úvahy

súdu o poskytnutí kapacity ţalobcu dodávať teplo ţalovanému kedykoľvek sú sekundárne,

415M Obdo 3/2014

pretoţe ţalovaný by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ţalobcovi aj v prípade, ak by mu

tento kapacitu v skutočnosti neposkytoval. Prvostupňový súd však v napadnutom rozsudku

premietol aj ďalšie skutkové zistenie, a to ţe ţalobca ţalovanému nepretrţite dodával

a ţalovaný od ţalobcu odoberal teplo od uzavretia Zmluvy a ďalej uviedol, ţe pokiaľ ide

o výpočet poplatku za neodber dohodnutého mnoţstva tepla, tento bol v jednotlivých

faktúrach vypočítaný správne a ţe ţalovaný nemal námietky k údajom uvedeným

v príslušných kalkulačných listoch. Dovolací súd vzhľadom na uvedené odôvodnenie nemôţe

prisvedčiť námietke generálneho prokurátora, ţe v napadnutých rozsudkoch v tejto súvislosti

absentuje skutkové zistenie. Prvostupňový súd jednoznačne vyjadril svoj záver, ţe teplo bolo

ţalovanému zo strany ţalobcu dodávané nepretrţite, t. j. bez vzniku omeškania ţalobcu

s plnením svojho záväzku. Tento záver navyše podporuje aj skutkové zistenie, ţe ţalovaný

nenamietal voči údajom v kalkulačných listoch, ktorými ţalobca vyfakturoval ţalovanému

poplatok za neodber. Ak aj ţalovaný v konaní predloţil ako dôkaz listy, v ktorých sa ţalobca

vyjadroval k svojej pripravenosti dodávať teplo ţalovanému, tieto skutočnosti konajúce súdy

právne neposúdili ako prekáţku pre priznanie ţalovaného nároku.

Generálny prokurátor ďalej v mimoriadnom dovolaní v spojitosti s povinnosťou

zmluvných strán uzatvárať ročné zmluvy v zmysle čl. 2.1 Zmluvy namieta, ţe konajúce súdy

vec nesprávne právne posúdili, pretoţe na skutkový stav neaplikovali ustanovenie § 270 ods.

1 , hoci ho správne aplikovať mali. Konajúce súdy mali vyhodnotiť, či

strany tvrdili skutočnosti vyvracajúce právnu domnienku zakotvenú v čl. 2.1 Zmluvy

o odkladacej podmienke platnosti Zmluvy v závislosti na skutočnosti, ţe nedošlo k uzavretiu

ročných zmlúv. Ak zmluvné strany nevyvrátili túto právnu domnienku o odkladacej

podmienke, Zmluva nenadobudla platnosť.

Ani túto námietku generálneho prokurátora nevyhodnotil dovolací súd ako dôvodnú.

Podľa dohoda pri uzavieraní zmluvy, ţe určitá

nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa povaţuje

za podmienku platnosti dohodnutej časti zmluvy, ibaţe strany dali pred jej uzavretím

nepochybne najavo, ţe nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá

425M Obdo 3/2014

mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie

účinky.

Podľa vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti

moţno viazať na splnenie podmienky. Na nemoţnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo

povinnosti viazaný, sa neprihliada (odsek 1). Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia

závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia

závisí, či následky, ktoré uţ nastali, pominú (odsek 2). Ak účastník, ktorému je nesplnenie

podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným

(odsek 3). Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník,

ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech (odsek 4). Ak z právneho

úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, ţe podmienka je odkladacia

(odsek 5).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Dovolací súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí uzatvára, ţe súdy

v prejednávanej právnej veci aplikovali . Generálny

prokurátor síce poukazuje na právny záver v napádanom prvostupňovom rozhodnutí, str. 25,

v ktorom podľa generálneho prokurátora absentuje právne posúdenie veci v kontexte § 270

ods. 1 , avšak nevzal do úvahy ďalšie časti odôvodnenia súdu prvého

stupňa. Tieto ďalšie časti odôvodnenia sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti vznesenej

námietky, nakoľko súvisia s posúdením právnej otázky, či súdy aplikovali § 270 ods. 1

na skutkový stav. V odôvodnení prvostupňového rozsudku na strane

25 ods. 1 sú uvedené právne závery súdu prvého stupňa ohľadom platnosti Zmluvy, uzavretej

ako kúpnej zmluvy podľa a nasl. bez ohľadu na potrebu

uzatvorenia ročných zmlúv, uvedené právne závery súd prvého stupňa naviazal na právne

závery uvedené v jeho skoršom rozhodnutí, s ktorými sa stotoţnil. Súd prvého stupňa teda

435M Obdo 3/2014

stotoţniac sa so svojim pôvodným záverom uzavrel, ţe Zmluva uzavretá dňa 10. 11. 1999

nadobudla účinnosť v súlade s čl. 8. 1 Zmluvy dňa 27. 11. 1999, t. j. strany si výslovne

dohodli dátum platnosti a účinnosti Zmluvy, pričom neviazali túto platnosť na uzavretie

ročných zmlúv (a nepodriadili ju tak reţimu odkladacej podmienky). Zmluvné strany sa tak

osobitnou dohodou o vzniku platnosti a účinnosti Zmluvy zakotvenej v čl. 8.1 Zmluvy

vyvrátili právnu domnienku o odkladacej podmienke v zmysle § 270 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Tým, ţe súd prvého stupňa aplikoval pri svojom právnom posúdení čl. 8.1

Zmluvy, nemal dôvod aplikovať právnu domnienku o existencii odkladacej podmienky

v zmysle (takúto domnienku o existencii odkladacej

podmienke by mohol aplikovať len v prípade neexistencie dohody uvedenej v čl. 8.1

Zmluvy).

V zmysle podmienka môţe mať nielen charakter

odkladacej podmienky, ale aj charakter rozväzovacej podmienky. S poukazom na svoje

skoršie rozhodnutie súd prvého stupňa sa aj v tomto prípade vysporiadal s právnou otázkou,

ţe záväzok zmluvných strán uzatvárať ročné zmluvy nemal charakter rozväzovacej

podmienky. Uvedené vyplýva z toho, ţe súd prvého stupňa vyvodil záver, ţe s poukazom

na Zmluva ostala platnou zmluvou aj bez uzavretia

ročných zmlúv, ktoré mali len precizovať základ daný v Zmluve, keďţe súd mal

za preukázanú vôľu strán byť viazaný Zmluvou aj v prípade jej nedoplnenia ročnými

zmluvami, a to predovšetkým pre jej priamo v Zmluve deklarovaný účel. Súd prvého stupňa

uzavrel, ţe Zmluva bola uzavretá ako rámcová zmluva, ktorá spolu s ostatnými dvoma

rámcovými zmluvami bola podmienkou poskytnutia dlhodobého úveru od Európskej

investičnej banky pre ţalobcu, ako aj za účelom trvalého splácania tohto dlhodobého úveru.

Neuzatvorenie ročnej zmluvy na určitý rámcový rok preto podľa súdu prvého stupňa nemal

spôsobiť neplatnosť Zmluvy, nakoľko by to bolo v rozpore so spomínaným účelom

rámcových zmlúv, zameraným na dlhodobé financovanie ţalobcu, ako bol dojednaný

zmluvnými stranami v ustanoveniach Zmluvy.

Vzhľadom na jednotnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia dovolací súd pri skúmaní

dôvodnosti námietky vznesenej generálnym prokurátorom bral ohľad aj na tieto vyššie

uvedené časti odôvodnenia skoršieho prvostupňového rozhodnutia, pretoţe ak by sa súd

445M Obdo 3/2014

prvého stupňa vo svojom novom rozhodnutí nestotoţnil so svojimi skoršími závermi,

nepremietol by ich do svojho nového rozhodnutia, ale by poskytol iné právne a skutkové

zistenia a závery, prípadne by vysvetlil, prečo a ako sa od svojich skorších skutkových zistení

a právnych záverov odchýlil. Keďţe tak neurobil, ale sa v novom rozsudku stotoţnil

so svojimi skoršími právnymi a skutkovými závermi, čo do platnosti Zmluvy ako kúpnej

zmluvy uzavretej podľa aj v kontexte ustanovenia

, je potrebné posudzovať toto odôvodnenie komplexne v jeho

celistvosti. Vzhľadom na jednotnosť konania na uvedenom závere nič nemení ani to, ţe skorší

prvostupňový rozsudok bol vyšším súdom zrušený, pretoţe súd prvého stupňa nebol povinný

prehodnotiť vo všetkých ohľadoch svoje skoršie právne závery. Bol povinný tieto prehodnotiť

v závislosti od viazanosti právnym názorom súdov vyššieho stupňa a tieto svoje právne

závery aj riadne premietnuť do odôvodnenia svojho nového rozsudku, čo aj vykonal.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd nemôţe prisvedčiť námietke generálneho

prokurátora, ţe konajúce súdy neaplikovali ustanovenie ,

pretoţe vyhodnotili, ţe Zmluva bola platná uţ jej uzavretím zmluvnými stranami a ţe

neuzavretie ročných zmlúv nemalo na túto platnosť vplyv, a to berúc do úvahy ustanovenie

.

Generálny prokurátor ďalej namietal, ţe súdy vec nesprávne právne posúdili, keďţe

neaplikovali napriek tomu, ţe zmluva bola uzavretá

na dobu neurčitú a bolo ju moţné ukončiť výpoveďou, ktorú adresoval ţalobcovi ţalovaný

s účinnosťou k 30. 06. 2003.

Podľa generálneho prokurátora súdy z čl. 1.2 Zmluvy, podľa ktorého Zmluva mala

byť nahradená tzv. dlhodobou zmluvou, vyvodili, ţe Zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to

do okamihu jej nahradenia dlhodobou zmluvou. Podľa generálneho prokurátora však takýto

výklad odporuje základným princípom právnej logiky a moţnosť ukončenia zmluvy dohodou

strán existuje pri kaţdej zmluve, budúca dohoda strán tak nemôţe byť v čase uzavretia

Zmluvy povaţovaná za objektívne časové obmedzenie trvania Zmluvy. Ďalej podľa

generálneho prokurátora súdy vykonali neprípustnú konverziu právneho úkonu tým, ţe

zmluvu na dobu neurčitú konvertovali na dobu určitú preto, ţe časť právneho úkonu

455M Obdo 3/2014

povaţovali za neplatnú. Súdy oddelili dohodu o cene od roku 2014 ako neplatnú od ostatnej

časti Zmluvy, pričom obsah ostatnej časti Zmluvy sa v porovnaní s obsahom pôvodnej

Zmluvy zmenil, a to doba určitá sa zmenila na dobu neurčitú, čo podľa generálneho

prokurátora nezodpovedalo vôli strán.

Dovolací súd v tejto súvislosti však musí poukázať na skutočnosť, ţe generálny

prokurátor vyňal len časť zo zdôvodnenia konajúcich súdov, pričom podstatnú časť týkajúcu

sa posúdenia tejto právnej otázky vynechal. Konajúce súdy neuviedli, ţe Zmluva bola

uzavretá na dobu určitú, a to do uzavretia Dlhodobej zmluvy, ale to, ţe Zmluva bola uzavretá

do uzavretia Dlhodobej zmluvy alebo do splatenia úveru ţalobcom Európskej investičnej

banke, t. j. do konca roku 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Ďalej

súdy uviedli, ţe aj z prílohy č. 1 Zmluvy je zrejmé, ţe celková doba trvania Zmluvy nemôţe

presahovať rok 2023 ako hraničný rok ţivotnosti celého projektu. Je pochopiteľné, ţe

v zmysle zásady autonómie vôle sa zmluvné strany môţu dohodnúť na zániku ich záväzkovo-

právneho vzťahu, avšak v Zmluve sa zmluvné strany explicitne vyjadrili, ţe záväzok podľa

Zmluvy má skončiť uzavretím ďalšej nadväzujúcej zmluvy, t. j. Dlhodobej zmluvy. Súdy

nemohli opomenúť, ţe strany odvodzovali trvanie záväzkového vzťahu podľa Zmluvy aj

od tejto právnej skutočnosti. Nie je však pravdou, ţe z toho súdy vyvodili, ţe Zmluva je

uzavretá na dobu určitú.

Konajúce súdy podrobili skúmaniu štyri časové okamihy za účelom vyhodnotenia

doby trvania záväzkového vzťahu podľa Zmluvy. Skúmali moment dohodnutého nahradenia

Zmluvy Dlhodobou zmluvou, ďalej skúmali okamih dohodnutého uzavretia zmluvy

smerujúcej k zvýšeniu základného imania strategickým investorom, následne okamih

po splatení úveru Európskej investičnej banke a na záver okamih ukončenia ţivotnosti

projektu.

Konajúce súdy správne vyhodnotili, ţe Zmluva nebola uzatvorená na dobu neurčitú,

a preto ani nemohla byť platne vypovedaná. Dospeli k tomuto záveru jednak s poukazom

na okamih splatenia úveru a jednak s poukazom na okamih ukončenia ţivotnosti Projektu,

pričom uviedli, ţe Zmluva je v akomkoľvek z týchto prípadov (či uţ by platil ktorýkoľvek

z týchto okamihov) uzavretá na dobu určitú.

465M Obdo 3/2014

Dovolací súd uvádza, ţe súdy správne vyhodnotili, ţe Zmluvné strany si dohodli dodávku

a odber tepla do roku 2023, t. j. po dobu ţivotnosti Projektu tak, ako sa uvádza aj v samotnej

prílohe č. 1. Podľa Zmluvy príloha č. 1 tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a obsahuje tzv. základné

zmluvné parametre Projektu. Zmluvné strany si v prílohe dohodli odbery od roku 1999 do

roku 2023. Súdy tak správne uzavreli, ţe zmluva je uzavretá na dobu určitú. Takisto je

potrebné uviesť, ţe účelom Zmluvy, ako je to vyjadrené v jej jednotlivých ustanoveniach, je

záujem zmluvných strán na zabezpečení financovania Projektu, resp. splácania úveru, ktorým

sa zabezpečilo financovanie Projektu. Naplnenie tohto účelu strany premietli do kalkulácie

vyjadrenej v prílohe č. 1 k Zmluve tým, ţe uţ pri uzatvorení Zmluvy zmluvné strany si

stanovili finančné parametre výnosov Projektu od roku 1999 do roku 2023, čím obmedzili

ţivotnosť Projektu, t. j. vymedzili obdobie, ktoré je potrebné na dosiahnutie naplnenia účelu

Zmluvy. Zároveň tým obmedzili trvanie ich záväzkového vzťahu do tohto okamihu (t. j. do

roku 2023).

Súdy sa takisto zaoberali okamihom splatenia úveru Európskej investičnej banke

a dojednaním čl. 4.6 Zmluvy, podľa ktorého po ukončení kalendárneho roka, v ktorom bude

splatený dlhodobý úver, sa bude cena za dodávku a odber tepla riadiť beţnými cenovými

princípmi pre stanovenie ceny tepla v danom období. Súdy uviedli, ţe od roku 2014 dochádza

k nemoţnosti stanovenia cena tepla a tým aj k odpadnutiu dohody o podstatnej náleţitosti

kúpnej zmluvy. Odkaz na inštitút beţných cenových predpisov podľa konajúcich súdov nie je

dostatočne určitý, aby takýto zhodný prejav vôle zmluvných strán v tak podstatnej náleţitosti

zaloţil. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy – ceny po roku 2013

platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Ako správne uviedol generálny prokurátor,

na základe okamihu zániku platnosti Zmluvy nie je moţné prijať záver o tom, či bola Zmluva

dohodnutá na dobu určitú. Uvedená skutočnosť môţe mať vplyv len na posúdenie, kedy

Zmluva mala stratiť platnosť bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o dobe trvania

záväzkového vzťahu podľa Zmluvy. To však nič nemení na tom, ţe súdy právne posúdenie

vo vzťahu k uzavretiu Zmluvy ako zmluvy na dobu určitú správne opierali aj o okamih

ţivotnosti projektu podľa Zmluvy a uviedli, ţe v kaţdom prípade (rozumej aj v prípade

dohodnutia Zmluvy po dobu ţivotnosti projektu) je Zmluva uzatvorená na dobu určitú.

475M Obdo 3/2014

So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd mimoriadnym

dovolaním napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu za správne,

spočívajúce na správnom právnom posúdení veci. Preto mimoriadne dovolanie podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho

konania, ktoré mu dovolací súd priznal podľa veta prvá ,

a v sume 57 901, eur a na ich úhradu zaviazal neúspešného

ţalovaného. Priznané trovy dovolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

v dovolacom konaní za tri úkony právnej sluţby, a to: písomné vyjadrenie k mimoriadnemu

dovolaniu, písomné vyjadrenie k doplneniu mimoriadneho dovolania a účasť na vyhlásení

rozhodnutia. Jeden úkon právnej sluţby je v sume 19 290,77 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.

1 písm. e/ citovanej vyhlášky MS SR č. + reţijný paušál v sume 8,04 eur

za úkon podľa § 16 ods. 3 vyhlášky + 20% DPH v sume 9 650,27 eur podľa § 18 ods. 3

vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová