Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fdb/388037.b37f7b.pdf
PDF · 186.96 KB
No categories available
6Tdo/77/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 77/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 27. marca 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. R. pre pokračovací
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaného sčasti
v spolupáchateľstve formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 20 Tr. zák. a iné, o dovolaní
obvineného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 2. septembra 2009, sp. zn.
2T 102/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 20. októbra 2011, sp. zn.
23To 141/2009, podľa § 382a, § 386, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dovolacích dôvodov
v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/, písm. i/ Tr. por. takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 20. októbra 2011, sp. zn. 23To 141/2009,
a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 42 Tr. zák., § 60 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
§ 293 ods. 3, ods. 5 Tr. por. účinného do 1. septembra 2011 a § 319 Tr. por.
v n e p r o s p e c h obvineného R. R..
Toto uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Prievidza z 2. septembra 2009, sp. zn.
2T 102/2008, vo výroku o treste týkajúcom sa obvineného R. R..
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Prievidza sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 2. septembra 2009, sp. zn. 2T 102/2008, bol
o. i. obvinený R. R. uznaný vinným v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaného sčasti v spolupáchateľstve
formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 20 Tr. zák., v bode 3/ z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe
1/ dňa 22. februára 2006 v presne nezistenom čase na matrike Mestského úradu v H.
na základe uzavretej zmluvy o stavebnom sporení a predchádzajúcej ţiadosti o úver zo dňa
13. januára 2006, obţalovaný D. M. ako dlţník a obţalovaný Ľ. P. ako ručiteľ uzatvorili
s poškodenou spoločnosťou P., a.s., B., zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. X. na sumu 250 000 Sk, pričom k ţiadosti o úver predloţili nepravdivé potvrdenia
o príjme a výplatné pásky, ako doklady potrebné k poskytnutiu úveru, a tieto im zabezpečil
obţalovaný R. R., následne dňa 6. marca 2006 boli úverové prostriedky vo výške 200 000 Sk,
teda 80% z poskytnutého úveru, vyplatené na účet vedený vo V., a.s. č. X./X., ktorého
majiteľkou bola J. D., ktorá finančné prostriedky dňa 8. marca 2006 vyplatila obţalovanému
D. M., obţalovaní úver nesplácali a finančné prostriedky z úveru pouţili pre vlastnú potrebu,
čím spoločnosti P., a.s. B. spôsobili škodu vo výške 200 000 Sk,
2/ dňa 16. marca 2006 v Ţ. uzatvoril (R. R.) s veriteľom J. V. - A. A. Ţ. zmluvu
o poskytnutí peňaţných prostriedkov vo výške 20 000 Sk, ktoré sa zaviazal splatiť
s dohodnutým úrokom dňa 25. apríla 2006, pričom predloţil nepravdivé potvrdenia
od zamestnávateľa, úver nesplatil, čím spôsobil J. V. - A. A. Ţ. škodu 22 000 Sk,
3/ v presne nezistené dni v januári a februári 2006 v H. si poţičal (R. R.) od J. D.
celkom 193 000 Sk, 30 000 Sk sa zaviazal vrátiť do 15. júna 2006 a 163 000 Sk sa zaviazal
vrátiť do 30. júna 2006, pričom vedel a bol si vedomý toho, ţe poţičané peniaze v dohodnutej
lehote nevráti, lebo ich nebude mať z čoho vrátiť, nakoľko nepracoval a nemal ţiadny príjem,
čím J. D. spôsobil škodu 193 000 Sk.
Za to bol obvinený R. R. odsúdený podľa § 222 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2,
§ 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 3 mesiace,
pre výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia
(§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému
uloţený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 15. novembra 2006, sp. zn.
3T 149/2006, vyhláseným 10. januára 2007, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
A napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal i k náhrade škody
vo výške 730,27 eur (22 000 Sk) v prospech firmy J. V. - A., A. Ţ..
Naproti tomu potom bol obvinený R. R. vyššie citovaným prvostupňovým rozsudkom
podľa § 285 písm. f/ Tr. por. tieţ súčasne oslobodený spod obţaloby, a to pre prečin
zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. ako aj prečin zanedbania povinnej
výţivy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák.
O odvolaní obvineného rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
z 20. októbra 2011, sp. zn. 23To 141/2009, takým spôsobom, ţe toto podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.
22. februára 2012 bolo následne Okresnému súdu Prievidza doručené dovolanie
obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom vyššie
spomenutým rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371
ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.
Čo sa týka dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tak v tomto
smere poukázal na to, ţe v priebehu roku 2011 bol zo strany Krajského súdu v Trenčíne
viackrát predvolaný na verejné zasadnutie, pričom vţdy sa ospravedlnil a predloţil príslušné
lekárske správy. Jeho obhajca tlmočil jeho vôľu zúčastniť sa verejného zasadnutia,
ak sa mu zdravotný stav zlepší. Okrem toho i v ním vlastnoručne napísanom ospravedlnení
na 10. máj 2011 bolo výslovne uvedené, ţe ţiada byť po zlepšení svojho zdravotného stavu
prítomný na hlavnom pojednávaní (správne malo byť na verejnom zasadnutí) v trestnej veci
Aj k verejnému zasadnutiu konanému 20. októbra 2011 (kedy bolo rozhodnuté o jeho
odvolaní) bolo krajskému súdu predloţené vyjadrenie Psychiatrickej nemocnice V.,
ţe je hospitalizovaný od 11. októbra 2011 a hospitalizácia stále trvá. I napriek tomu ale tento
dané verejné zasadnutie vykonal, čím konal v rozpore s ust. § 293 Tr. por., pretoţe on
prítomný nebol, nedal súhlas na konanie bez jeho prítomnosti a ani nebol upozornený
na takúto moţnosť vykonania verejného zasadnutia - bez jeho súhlasu v jeho neprítomnosti.
Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, ţe krajský súd zásadným spôsobom porušil jeho
právo na obhajobu a odňal mu moţnosť vyjadriť sa pred odvolacím súdom vo svoj prospech.
Pokiaľ ide potom o ďalšie pochybenie, znamenajúce vo svojom dôsledku naplnenie
druhého uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), tak toto vidí
obvinený konkrétne v tom, ţe rozhodnutím prvostupňového súdu bol podľa § 42 ods. 2
Tr. zák. zrušený len výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza
z 15. novembra 2006, sp. zn. 3T 149/2006, vyhláseného 10. januára 2007, a nie aj výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza zo 17. decembra 2008, sp. zn. 1T 179/2007
(správne malo byť sp. zn. 1T 189/2007), ktorým mu bol v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne za zločin vydierania uloţený trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov.
Krajský súd sa k rovnako znejúcej odvolacej námietke vyjadril takým spôsobom,
ţe zahrnutie do uloţeného súhrnného trestu aj skutku spáchaného 7. augusta 2007 neprichádza
do úvahy, nakoľko tento bol spáchaný aţ po doručení trestného rozkazu v inej veci, teda
po 10. januári 2007. Uvedený názor však povaţuje obvinený za v rozpore s platnou
judikatúrou a tieţ za nehumánny, pre neho neprimerane prísny, dokonca protiústavný,
pretoţe uţ samotná asperačná zásada je dostatočne prísnou legislatívnou normou, ktorou
sa riadi ukladanie trestov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto obvinený navrhol, aby dovolací súd na neverejnom
zasadnutí podľa § 382a Tr. por. postupoval podľa § 386 Tr. por. a podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
aby vrátil vec súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
K predmetného dovolaniu bolo 22. marca 2012 na súd prvého stupňa doručené
i písomné vyjadrenie prokurátora.
Ten v súvislosti s navrhovaným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. poukázal na to, ţe za stavu, keď (právoplatný) trestný rozkaz Okresného súdu
Prievidza z 15. novembra 2006, sp. zn. 3T 149/2006, bol obvinenému doručený
10. januára 2007 a skutok, za spáchanie ktorého sa obhajoba domáha uloţenia súhrnného
trestu, bol spáchaný aţ 7. augusta 2007, teda po jeho doručení (t.j. „po vyhlásení
odsudzujúceho rozsudku za iný jeho trestný čin“), neprichádza do úvahy súbeh trestných
činov a ukladanie súhrnného trestu. V prípade skutku spáchaného 7. augusta 2007
ide o recidívu vo vzťahu k uvedenému trestnému rozkazu. Hmotnoprávne ustanovenie § 42
ods. 2 Tr. zák. tak bolo súdmi oboch stupňov pouţité správne.
Vo vzťahu k námietkam obvineného týkajúcim sa nesplnenia podmienok
na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.)
potom podotkol, ţe ak by aj prípadne v tomto ohľade išlo o porušenie práva na obhajobu, bolo
by potrebné následne skúmať, či toto právo bolo porušené zásadným spôsobom (či porušenie
práva na obhajobu mohlo vyvolať odlišné rozhodnutie o vine obvineného), pričom tu odkázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn.
A keďţe podľa jeho názoru skutočnosti uvedené v dovolaní vzhľadom na priebeh
prípravného konania ako i súdneho konania (s poukazom na uplatňovanie práva na obhajobu)
nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom najvyššiemu súdu
navrhol, aby dovolanie obvineného R. R. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom
zasadnutí uznesením odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v rámci
predbeţného preskúmania podľa § 378 Tr. por. primárne zistil, ţe dovolanie bolo podané
proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo
podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.),
a ţe spĺňa tieţ i obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá
Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný
prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté.
Zároveň však ale dospel k záveru, ţe obvineným tvrdené dôvody dovolania sú zjavne
preukázané, a preto v zmysle § 382a Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, v rámci ktorého
bolo zistené, ţe dovolanie bolo podané dôvodne.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie
alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli
splnené zákonné podmienky.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno
pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemoţno
pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Čo sa týka prvého v podanom dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak naplnenie tohto obvinený nachádza v podstate v porušení ust.
§ 293 Tr. por. krajským súdom, kedy tento rozhodol na verejnom zasadnutí 20. októbra 2011
o jeho odvolaní bez jeho prítomnosti napriek tomu, ţe nebol o takej moţnosti poučený,
ţe súdu predloţil doklady o jeho hospitalizácii a taktieţ i napriek tomu, ţe predtým
tak on sám (písomne 10. mája 2011) ako i prostredníctvom svojho obhajcu prejavil vôľu
zúčastniť sa predmetného verejného zasadnutia po zlepšení svojho zdravotného stavu.
K uvedenému je nevyhnutné uviesť v prvom rade tú skutočnosť, ţe pokiaľ ide
v ustanovení § 385 ods. 1 Tr. por. konštatovanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi
dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov
dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
Preto ak dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú
dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej)
kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., neţ ktorý dovolateľ
uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku
podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu.
A naopak ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por.
nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por.,
a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá
by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2
Tr. por. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn.
2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - ďalej uţ len „Zbierka“ - pod č. 120/2012).
Vo vzťahu k samotnému vykonaniu verejného zasadnutia odvolacieho súdu
v neprítomnosti obvineného (čím sa mu odníma moţnosť osobne vznášať námietky
proti prvostupňovému rozsudku na súde druhého stupňa) bez splnenia na to potrebných
zákonných podmienok je potom potrebné poznamenať, ţe toto predstavuje vţdy porušenie
práva na obhajobu zásadným spôsobom, čo dal zákonodarca zreteľne najavo uţ tým,
ţe to ustanovil ako samostatný dovolací dôvod v ust. § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Tento
je pritom v pomere špeciality vo vzťahu k § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a preto zároveň
neprichádza do úvahy - v prípade zistenia naznačeného pochybenia - aj záver o naplnení
posledne spomenutého dovolacieho dôvodu (k tomu viď bliţšie rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. februára 2010, sp. zn. 2 Tdo 46/2009, uverejnený v Zbierke
pod č. 6/2011).
Na tomto mieste je vhodné poukázať tieţ na tú skutočnosť, ţe moţnosť pouţitia
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v prípade, ţe ide o vykonanie
verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom,
nemôţe byť logicky viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 371 ods. 4 Tr. por.,
nakoľko predmetný dovolací dôvod vzniká aţ samotným postupom odvolacieho súdu,
ktorého nezákonnosť je napadnuteľná aţ následne po skončení trestného stíhania
a za predpokladu, ţe na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie, ktorým
sa právoplatne skončilo trestné stíhanie.
Pokiaľ ide o prítomnosť obvineného na verejnom zasadnutí, úvodom moţno
všeobecne konštatovať, ţe verejné zasadnutie je potrebné vykonať za prítomnosti obvineného
vţdy v tom prípade, ak nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na opačný postup.
Takéto výnimky, kedy obvinený nemusí byť prítomný na verejnom zasadnutí, sú ustanovené
v § 293 ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Tr. por.
Z hľadiska nami posudzovaného prípadu má potom význam predovšetkým
ustanovenie § 293 ods. 5 Tr. por. (v znení účinnom do 1. septembra 2011), v zmysle ktorého
sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie
na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o moţnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Odhliadnuc od prípadu predpokladaného v ust. § 292 ods. 5 Tr. por., sú teda
pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného vyššie citovaným
ustanovením stanovené dve podmienky, ktorých splnenie sa vyţaduje kumulatívne,
a to jednak riadne a včasné doručenie predvolania na verejné zasadnutie a jednak poučenie
o moţnosti vykonať verejné zasadnutie bez prítomnosti obvineného.
Keďţe ale s poukazom na ust. § 292 ods. 1, veta prvá Tr. por. predseda senátu
predvoláva na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná,
je zrejmé, ţe súčasné splnenie týchto podmienok je vylúčené.
Nie je moţné vykonať verejného zasadnutie v neprítomnosti obvineného, ktorý bol
na toto zasadnutie zo strany súdu predvolaný, keďţe touto formou dáva súd jasne najavo,
ţe bez prítomnosti obvineného nemôţe o veci rozhodnúť.
V prípade, ţe sa obvinený bez dostatočného ospravedlnenia po riadnom predvolaní
na súd nedostaví, má tento moţnosť pouţiť inštitúty uvedené v ust. § 70 Tr. por. (poriadková
pokuta) a § 120 Tr. por. (predvedenie obvineného), a to buď jedno z nich resp. i oboje,
za účelom zabezpečenia si jeho prítomnosti.
Prípadne je tieţ moţné „prehodnotiť“ názor o nevyhnutnej účasti obvineného
na verejnom zasadnutí a o tomto ho následne z toho dôvodu „len“ upovedomiť,
kedy uţ za uvedenej situácie pri splnení ďalších k tomu potrebných podmienok prichádza
do úvahy vykonanie zasadnutia aj v jeho neprítomnosti.
Predmetné úvahy napokon primäli i zákonodarcu k tomu, aby vyššie naznačenú
nejasnosť v ust. § 293 ods. 5 Tr. por. odstránil, a to takým spôsobom, ţe zákonom
č. 262/2011 Z. z. sa spojenie „predvolanie na verejné zasadnutie“ nahradilo spojením
„upovedomenie o verejnom zasadnutí“.
Čo sa týka potom konkrétnych okolností, za ktorých malo dôjsť k nezákonnému
vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného R. R. tak tu uvádza najvyšší súd
nasledovné.
Z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe Krajský súd v Trenčíne
vytýčil v posudzovanej veci viackrát termín verejného zasadnutia, na ktorom malo byť
rozhodnuté o odvolaní obvineného, no tento bol vţdy pre neprítomnosť obvineného zrušený
(aţ na verejné zasadnutie konané 20. októbra 2011).
Je pravdou, ţe obvinený krajskému súdu oznámil svoju vôľu zúčastniť sa predmetného
verejného zasadnutia a tieţ i to, ţe súdu boli predkladané rôzne ospravedlnenia z dôvodu
jeho zdravotnej indispozície.
Pokiaľ ide o verejné zasadnutie konané 20. októbra 2011, na ktorom bolo rozhodnuté
o odvolaní obvineného, zo zápisnice vyplýva, ţe obhajca predloţil správu o tom, ţe obvinený
sa v danom čase nachádza v Psychiatrickej nemocnici V., na čo bolo zasadnutie prerušené.
Keď bol predseda senátu zo strany primárky príslušného oddelenia informovaný
o tom, ţe obvinený je v nemocnici hospitalizovaný dobrovoľne, vyhlásil uznesenie, ţe verejné
zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného, vzhľadom k tomu, ţe tento sa vyhýba
trestnému konaniu.
Čo je ale v tomto smere najpodstatnejšie je to, ţe najvyšší súd zistil, ţe hoci z úpravy
predsedu senátu krajského súdu vyplýva, ţe tento mal úmysel obvineného o verejnom
zasadnutí konanom 20. októbra 2011 upovedomiť, rovnako ako uţ i v prípade tomu
predchádzajúceho termínu (viď úprava na č. l. 469), obvinenému bolo stále doručované
predvolanie s poučením, že jeho prítomnosť je nevyhnutná (tak, ako aj na termíny
19. január 2011 a 12. apríl 2011, kde to ale bolo v súlade s úpravou predsedu senátu). Zároveň
bol v tomto predvolaní upozorňovaný na to, ţe v prípade, ak sa neustanoví bez dostatočného
ospravedlnenia, môţe byť predvedený a potrestaný pokutou aţ do výšky 1 650 €.
Za uvedeného stavu moţno potom jednoznačne hovoriť o pochybení v neprospech
obvineného, a teda naplnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
Ako nedostatok v postupe krajského súdu moţno v tomto smere hodnotiť i to, ţe tento
v odôvodnení svojho rozhodnutia nielen ţe neuviedol ţiadne okolnosti, z ktorých by bolo
moţné usúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok na vykonanie zasadnutia v neprítomnosti
obvineného, ale z tohto jeho uznesenia o zamietnutí odvolania obvineného nie je moţno zistiť
ani len samotný fakt, ţe k vykonaniu predmetného zasadnutia došlo bez prítomnosti
obvineného.
Čo sa týka ďalšej výhrady obvineného, smerujúcej k ukladaniu trestu, tak tu treba
upozorniť najskôr na tú skutočnosť, ţe prípadnú nesprávnu aplikáciu hmotnoprávneho
ustanovenia kogentnej povahy o ukladaní súhrnného trestu je moţné v zmysle ustálenej
súdnej praxe podradiť pod „nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“
zakladajúce dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto sa s ohľadom
na uvedené bolo potrebné aj touto druhou námietkou obvineného zaoberať.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
uloţí mu súhrnný trest podľa zásad na uloţenie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uloţením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloţenom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uloţený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného
trestu súd uloţí trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej
a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňaţný trest, trest prepadnutia veci alebo trest
zákazu činnosti, ak bol taký trest uloţený uţ skorším rozsudkom a ak tomu nebráni
ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepouţije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, ţe sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Moţno teda zosumarizovať, ţe súhrnný trest sa ukladá len v prípade viacčinného
(reálneho) súbehu trestných činov a len ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti
uţ právoplatne odsúdený, za predpokladu, ţe na takéto odsúdenie je moţné prihliadnuť.
Predovšetkým s ohľadom na námietky obvineného najvyšší súd dodáva, ţe o súbeh
trestných činov ide vtedy, ak ten istý páchateľ spácha dva alebo viac trestných činov
pred tým, ako bol za niektorý z nich súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
(pokiaľ ide o trestný rozkaz, tento má v zmysle zákona povahu odsudzujúceho rozsudku,
pričom účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú jeho doručením). Odsudzujúcim
rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa tu rozumie prvý odsudzujúci rozsudok
o inom trestnom čine, a to bez ohľadu na to, ţe tento bol v neskoršom konaní zrušený, pokiaľ
toto konanie napokon skončilo právoplatným odsúdením páchateľa.
Ďalšie trestné činy spáchané po takomto vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku
(resp. doručení trestného rozkazu) je nutné vţdy posúdiť ako recidívu.
Ak zákon v ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. stanovuje povinnosť spravovať sa pri ukladaní
súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, cieľ treba vidieť v snahe
zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho
trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní.
Vo vzťahu k trestnej činnosti dovolateľa zistil najvyšší súd uvedené:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 15. novembra 2006, sp. zn.
3T 149/2006, bol obvinený R. R. odsúdený za spáchanie úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (skutok z 24. júna 2005) k trestu odňatia slobody
v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Trestný rozkaz bol obvinenému doručený 10. januára 2007 a právoplatnosť nadobudol
19. januára 2007.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 17. decembra 2008, sp. zn. 1T 189/2007,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 5. februára 2009, sp. zn. 2To 10/2009, bol
obvinený uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona
č. 218/2007 Z. z., ktorý spáchal 7. augusta 2007 a za ktorý mu bol uloţený trest odňatia
slobody v trvaní 40 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráţenia.
V nami posudzovanom prípade sa jedná o skutky z januára aţ marca roku 2006 právne
kvalifikované ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. spáchaný sčasti v spolupáchateľstve formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 20
Tr. zák., ako i prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za ktoré bol obvinenému
rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 2. septembra 2009, sp. zn. 2T 102/2008, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 20. októbra 2011, sp. zn. 23To 141/2009,
právoplatne uloţený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 3 mesiace. Podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza
z 15. novembra 2006, sp. zn. 3T 149/2006, ako i všetky na neho obsahovo nadväzujúce
rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad.
S ohľadom na ust. § 42 ods. 3 Tr. zák. a v súvislosti s trestom, ktorý bol obvinenému
uloţený vyššie zmieneným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
3T 149/2006 (trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov), dáva potom tunajší súd do pozornosti niţšie
citované ustanovenia.
Podľa § 60 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ak súd do roka od uplynutia
skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, ţe by na tom mal
podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, ţe podmienečne odsúdený sa osvedčil.
Podľa § 60 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ak sa vyslovilo,
ţe sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, ţe sa osvedčil (odsek 3),
hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Keďţe v prípade obvineného R. R. nebolo v súlade s § 60 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 rozhodnuté o tom (bez toho, aby mal na tom podmienečne odsúdený vinu),
či sa tento osvedčil, resp. či naopak trest vykoná, vyššie menovaný sa v zmysle § 60 ods. 3
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 osvedčil zo zákona, a to konkrétne k 19. aprílu 2009.
Teda po jednom roku od uplynutia určenej skúšobnej doby, ktorá v zmysle § 59 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 začala plynúť právoplatnosťou rozsudku.
V tejto súvislosti moţno tieţ podotknúť, ţe voči obvinenému sa síce viedlo trestné
stíhanie pre čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (zločin vydierania
zo 7. augusta 2007), no toto bolo právoplatne skončené 5. februára 2009, t.j. ešte
pred uplynutím doby stanovenej na vznik zákonnej fikcie o osvedčení sa obvineného (bliţšie
viď k tomu i stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. júna 1999, Tpj 30/98, uverejnené v Zbierke pod č. 71/1999).
Ak potom s prihliadnutím na uvedené vydal Okresný súd Prievidza 2. septembra 2009
napadnutý rozsudok, ktorým bol o.i. obvinenému R. R. uloţený súhrnný trest a z toho dôvodu
zároveň zrušený výrok o treste jemu skôr uloţený trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza z 15. novembra 2006, sp. zn. 3T 149/2006, dopustil sa tento zrejmého pochybenia,
keďţe takémuto postupu bránilo ust. § 42 ods. 3 Tr. zák.
Skutočnosť, ţe skoršie odsúdenie obvineného pre trestný čin úverového podvodu
podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 je takej povahy, ţe sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený, prehliadol aj krajský súd, a preto uvedený nedostatok nebol
napravený ani v rámci odvolacieho konania.
Oba súdy sa tak dopustili porušenia zákona, zásadne ovplyvňujúceho postavenie
obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.), a preto dovolací súd mohol konštatovať i naplnenie
druhého, v tomto prípade uţ obvineným správne označeného dovolacieho dôvodu v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude teda musieť súd prvého stupňa po vrátení mu veci
na nové konanie znova preskúmať splnenie podmienok pre uloţenie súhrnného trestu,
a za tým účelom si zaobstarať aj aktuálny odpis z registra trestov, príp. tieţ príslušné trestné
spisy.
A len na dôvaţok upozorňuje najvyšší súd i na ďalší zistený nedostatok, ktorý síce
nemá uţ ţiadnu relevanciu vo vzťahu k jednotlivým dovolacím dôvodom, no nedá sa naň
nepoukázať. Konkrétne ide o to, ţe ak bol trestný čin spáchaný do 31. decembra 2008,
je povinnosťou súdu uvádzať vo svojich rozhodnutiach vydaných alebo vyhlásených
od 1. januára 2009, obsahujúcich popis skutku, výšku škody zároveň v slovenských korunách
a tieţ v eurách po prepočte podľa konverzného kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel
zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným
právnym predpisom (§ 567b Tr. por.).
Okrem názorov skôr spomenutých bude nevyhnutné v rámci opätovného prejednania
veci mať na mysli i ust. § 391 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého v tomto novom konaní
nemôţe dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obvineného.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. marca 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová