Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
754/387613.2b8589.pdf
PDF · 114.26 KB
No categories available
6Cdo/81/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 81/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci maloletej S. K., narodenej X.,
v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov matky B. B., bývajúcej v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou N.N., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu
ako konateľka advokátka JUDr. A. N., a otca K. B. M., bývajúceho F.X., zastúpeného JUDr.
Ing. V. Č., PhD., advokátom,
so sídlom v B., o návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny
obvyklého pobytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
1 P 175/2012, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 4. decembra
2012 sp.zn. 11 CoP 540/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd označeným uznesením potvrdil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo 14. septembra 2012 č.k. 1 P 175/2012-221, ktorým bol
zamietnutý návrh otca na nariadenie návratu maloletej S. K. na územie F.F.. Potvrdenie
prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa aj s písomným
odôvodnením tohto rozhodnutia. Uviedol, že z obsahu spisu, ani z vykonaného
dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by maloletá nadobudla obvyklý pobyt počas
študijného pobytu matky vo F., a že súd prvého stupňa sa s touto otázkou dôsledne zaoberal.
Námietky otca v odvolaní vyhodnotil ako právne bezvýznamné poukazujúc na to, že otec len
zopakoval svoje tvrdenia z konania pred súdom prvého stupňa.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie otec. Žiadal, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a zdržal sa rozhodovania vo veci, až
do právoplatnosti rozhodnutia Odvolacieho súdu v P. sp.zn. RG 11/19959. Dovolanie
odôvodnil vadou konania vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. prekážkou
začatého konania, ktorá mala byť založená konaním vedeným na Všeobecnom súde prvého
stupňa v P., sekciou rodinných vecí sp.zn. 11/41593. Namietal aj nesprávne právne posúdenie
veci, v dôsledku čoho nebol dostatočne zistený skutkový stav.
Matka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol otec (ďalej aj len „dovolateľ“) dovolaním,
nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu
uzneseniu uvedenému v ustanovení § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie otca preto
podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania otca by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, až c/, a e/ až g/ O.s.p.
netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Namietal len vadu konania pred odvolacím súdom vyplývajúcu z § 237 písm. d/
O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Prekážka začatej veci (§ 83 O.s.p.) je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec,
teda o to isté, o čo ide v inom konaní. Totožnosť veci v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia charakterizujú určité znaky, ktoré, ak má ísť o prekážku začatého konania
(litispendencie), musia byť dané zároveň. Sú nimi totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Totožnosť predmetu je daná len vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok ako
v konaní skôr začatom, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci
z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo i len jeden, nejde
o tú istú vec, takže prebiehajúce iné konanie v takom prípade nemôže pre neskoršie konanie
zakladať prekážku začatej veci. Prekážka začatej veci je procesnou prekážkou konania, ktorú
musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí a kedy
vznikla. Odstrániť ju možno iba zastavením (zvyčajne neskôr začatého) konania.
V preskúmavanej veci ani jeden z účastníkov nespochybňoval, že pred F. súdom bolo
na návrh matky začaté konanie o návrat maloletej do Slovenskej republiky. Návrh bol
odôvodnený tvrdením matky, že otec neoprávnene premiestnil maloletú zo Slovenska
do F.. V teraz prejednávanej veci však otec podal na slovenskom súde návrh
na návrat maloletej do F.F. z dôvodu, že matka neoprávnene premiestnila dieťa z F. na
Slovensko. V oboch týchto konaniach ide o odlišný predmet konania založený na odlišných
skutkových tvrdeniach, preto (pre absenciu totožnosti predmetu konania) nie je daná prekážka
litispendencie. Konanie pred odvolacím súdom tak nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou
z ustanovenia § 237 písm. d) O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca
ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby
sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
z hľadiska právneho posúdenia veci.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatní účastníci si v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy neuplatnili.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. apríla 2013
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová