Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/267/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: P. B., M. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. Q., M. XX.XX.XXXX, Q. W. XX, Q., občan Slovenskej republiky, zastúpená NIKU & partners, s.r.o., So sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava a otec - L. B. Q., M. XX.XX.XXXX, Q. XX/ XX J. R. U. Z., XXX XX, L., N., občan B.P. R. D., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú P. B., M.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 07.05.2013 vo výške 3 669,- eur, súd povoľuje otcovi splácať v 150,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Otcovi do zaplateného výživného súd započítava čiastku 1 331,- eur.

Súd styk otca s maloletou ponecháva bez obmedzenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.08.2011 sa matka maloletej P. domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, a to tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude maloletú zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne od podania návrhu a styk otca s maloletou zostane neupravený. Počas konania svoj návrh upravila v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a žiadala, by bola vyživovacia povinnosť otca určená v sume 250,- eur mesačne od podania návrhu. Zároveň žiadala, aby bola do zaplateného výživného otcovi započítaná čiastka 1 331,- eur z titulu zaplateného výživného.

Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu matky ako občianky Slovenskej republiky a otca ako občana B.Ž. R. D. žijúceho v Paríži. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich sa zdržiava a žije na území inej krajiny, z ktorého dôvodu je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej P. súdnym rozhodnutím. Matka zabezpečuje

osobnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia, pričom otec maloletú sporadicky navštívil a prispel na jej výživu. K spolužitiu s otcom maloletej a vzťahom otca k maloletej uviedla, že v čase gravidity sa zdržiavala na Slovensku a vo veku troch mesiacov maloletej P. s ňou vycestovala do Francúzska, aby sa zoznámila s rodinou otca maloletej, ktorú dovtedy nepoznala a aby im ukázala maloletú P.. V tom čase žila v domácnosti otcovho brata, kde bol prítomný i otec maloletej. Následne sa vrátila na Slovensko. V apríli roku 2011 vycestovala matka spolu s maloletou do Francúzska, nakoľko jej to bolo umožnené v rámci študijného pobytu zo školy a kde po dobu cca štyroch mesiacov žila spolu s maloletou P. a otcom maloletej v spoločnej domácnosti. Otec s maloletou si k sebe v tom čase hľadali cestu a nadväzovali vzájomný vzťah. Spolužitie rodičov maloletej nebolo ideálne, vznikali medzi nimi konflikty, ktoré vyústili do odchodu matky spolu s maloletou späť na Slovensko. Otec prišiel cca dva týždne po odchode matky za nimi na Slovensko, kde sa počas jedného týždňa stretával s maloletou. Následne pri oslave narodenín v Bratislave otec bez súhlasu matky odviedol maloletú P. a zdržiaval sa s ňou na území Francúzska, kde si i požiadal o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Maloletá sa vrátila späť na Slovensko v mesiaci október 2011 a od tohto obdobia sa s ňou matka nepretržite zdržiava na území Slovenska. Otec bol maloletú od tohto obdobia navštíviť a je s ňou v telefonickom kontakte. Od novembra roku 2012 matka zabezpečuje i výučbu francúzskeho jazyka u maloletej P. prostredníctvom súkromnej učiteľky. Do tohto obdoba neviedla maloletú k systematickej výuke francúzštiny, nakoľko otec nejavil o maloletú záujem. Mala za to, že maloletá P. má k otcovi dobrý vzťah, pozná ho i z fotografií i z rozprávania matky. Matka nemá záujem brániť v styku otca s maloletou, chce aby sa ich vzájomný vzťah budoval a rozvíjal. Vzhľadom k špecifikám prípadu a komplikáciám, ktoré by nevyhnutne vznikali v prípade striktnej úpravy styku otca s maloletou navrhla, aby tento zostal bez konkrétnej úpravy, len na dohode rodičov, ktoré riešenie považovala za najvhodnejšie. Mala za to, že jej návrh je v plnom rozsahu dôvodný a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel. - 520

Právna zástupkyňa matky žiadala súd, aby vyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Uviedla, že rodičia maloletej nikdy nežili v spoločnej domácnosti a ani spolu nehospodárili. V máji roku 2011 matka nastúpila na študijný pobyt vo Francúzsku, ktorý mal trvať štyri mesiace, kam vzala i maloletú P. a žili spolu s ňou v byte, ktorý prenajal otec maloletej v Paríži. Po tom, ako otec na matku maloletej fyzicky zaútočil a zničil jej osobné veci, matka predčasne ukončila študijný pobyt a vrátila sa s maloletou na Slovensko. Matka podala na otca po návrate na Slovensko trestné oznámenie, ktoré bolo následne riešené na území Francúzska, o výsledku však matka informovaná nebola. Otec v auguste roku 2011 pri oslave narodenín maloletej bez súhlasu matky neoprávnene premiestnil maloletú najskôr na neznáme miesto a následne do Francúzska. Matka požiadala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a ich kooperujúci orgán vo Francúzsku o nariadenie návratu maloletej na Slovensko. Francúzsky súd rozhodoval v prvom stupni dňa 27.10.2011 a rozhodol, že návrat maloletej sa nenariaďuje, určil za krajinu obvyklého pobytu maloletej P. Francúzsku republiku a matke zakázal vycestovať spolu s maloletou z Francúzska. Matka v tom čase zistila, že maloletá sa zdržiava v materskej škôlke v Paríži, odkiaľ ju so súhlasom riaditeľky vzala a vrátila sa s ňou na Slovensko. Matka taktiež podala proti prvostupňovému rozhodnutiu francúzskeho súdu odvolanie, o ktorom odvolací súd v Paríži rozhodol rozsudkom zo dňa 11.12.2012 tak, že v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie francúzskeho prvostupňového súdu. Otec po návrate maloletej na Slovensko podal žiadosť o návrat dieťaťa do Francúzska, o ktorej žiadosti rozhodol Okresný súd Bratislava uznesením, č. k. - 221, zo dňa 14.09.2012 tak, že návrh otca na návrat maloletej zamietol s konštatovaním, že maloletá P. nikdy nemala a ani nenadobudla obvyklý pobyt na území Francúzska. Voči predmetnému uzneseniu podal otec maloletej odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 523, zo dňa 04.12.2012 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I ako vecne správne potvrdil. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal otec maloletej dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením, sp. zn. , zo dňa 03.04.2013 dovolanie otca odmietol. Týmto otec maloletej vyčerpal všetky riadne i mimoriadne právne i opravné prostriedky pre možnosť návratu maloletej na územie Francúzska. Maloletá Sarah sa narodila na Slovensku, so slovenským prostredím je riadne zžitá, má tu všetky svoje sociálne, príbuzenské aj rodinné väzby, miestom jej obvyklého pobytu je Slovensko a jej rodným jazykom je slovenčina. Matka zabezpečuje o maloletú riadnu starostlivosť od jej narodenia a zabezpečuje všetky jej materiálne aj duchovné potreby. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd zosúladil stav faktický so stavom právnym, maloletú P. zveril do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 250,- eur mesačne od podania návrhu, a to vzhľadom na rozpis a štruktúru výdavkov na odôvodnené potreby maloletej

P. a s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Vzhľadom na všetky opísané okolnosti a domicil maloletej na Slovensku taktiež navrhla, aby bola zastupovaním a správou majetku maloletej oprávnená matka maloletej.

Otec maloletej k návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej uviedol, že by si želal, aby bolo rozhodnutie súdu prijateľné pre obe krajiny, tak pre Slovensko ako i pre Francúzsko. V minulosti súhlasil s tým, aby matka prevzala osobnú starostlivosť o maloletú, avšak pod podmienkou, že maloletá bude navštevovať francúzsku škôlku i školu, avšak nestalo sa tak. Maloletá P. potrebuje oboch rodičov a otec žiadal, aby mal rovnaké práva a povinnosti ako má i matka maloletej a bol rovnakým rodičom ako matka. V čase, keď matka prevzala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú, dcéru vôbec nevidel a má strach, že sa uvedená situácia bude znovu opakovať, z ktorého dôvodu žiadal, aby mal možnosť riadneho kontaktu s maloletou P.. V otázke výšky vyživovacej povinnosti nemal konkrétny návrh, uviedol, že sa podriadi slovenským zvyklostiam slovenskému právnemu poriadku, keďže ak by rozhodoval francúzsky súd riadilo by sa jeho rozhodnutie zase francúzskymi zvyklosťami francúzskym právnym poriadkom. Za najdôležitejšie považoval, aby mu bol umožnený riadny styk s dcérou, aby s ňou mohol byť v kontakte a navštevovať ju. Nežiadal striktnú úpravu styku, bol si vedomý okolností prípadu a komplikácií v prípade striktnej úpravy styku s maloletou. Vyjadril záujem na tom, aby jeho styk s maloletou zostal otvorený, bol ochotný cestovať za dcérou na Slovensko, avšak mal záujem na tom, aby bol jeho styk s maloletou rozšírený na celú Európu, keďže má rodinu v rôznych krajinách a chcel by s maloletou za nimi vycestovať. Bol si vedomý toho, že je zamestnaný a žije v inej krajine, preto nie je schopný sa trvalo, nepretržite a celodenne starať o maloletú, skutočnosť, že dieťa je v starostlivosti matky považoval za tradičnú. Kontakt s maloletou P. je pre neho mimoriadne dôležitý, keďže má záujem sa spolupodieľať na jej výchove a starostlivosti. Rovnako je pre neho veľmi dôležité, aby maloletá navštevovala francúzsku škôlku, pričom sám si takú vyhľadal v Bratislave a bol v kontakte i s jej riaditeľkou. Ak totiž maloletá nebude ovládať francúzsky jazyk ako dorozumievací jazyk otca, nebude s ňou otec môcť komunikovať, čo je však pre budovanie a udržiavanie ich vzájomného vzťahu nevyhnutné. K spolužitiu a vzájomným vzťahom s matkou a maloletou P. uviedol, že podľa jeho názoru s matkou maloletej v Paríži riadne žili a tvorili pár, ale matka teraz tvrdí, že to tak nebolo. Od narodenia maloletej mal záujem sa o ňu riadne starať a žiť s ňou a jej matkou v Paríži. Listinné dôkazy založené v spise dosvedčujú, že v apríli roku 2011 matka nepricestovala do Francúzska za účelom študijného pobytu, ale za účelom spolužitia s otcom a maloletou. Otec poukázal na to, že aj byt, v ktorom spolu žili vyberali spoločne, keďže jeho obhliadky sa zúčastnila i matka maloletej. Taktiež spolu vyberali i škôlku pre maloletú v Paríži, o čom svedčí potvrdenie riaditeľky tejto škôlky, kde sa jasne hovorí, že obaja rodičia požiadali o prijatie maloletej do materskej škôlky. Taktiež zapísali maloletú vo Francúzsku aj do centra voľného času a dali ju tam i očkovať a zdravotne poistiť. Matka maloletej s otcom pred príchodom do Francúzska komunikovala, z ktorej komunikácie je zrejmé, že mala záujem sa vo Francúzsku spolu s maloletou a otcom usadiť. Poukázala na to, že vo Francúzsku robili rodičia maloletej všetko spoločne a bol tam skutočne spoločný výkon ich rodičovských práv a povinností, na rozdiel od stavu, aký je od doby, kedy je maloletá na Slovensku a kde o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletej rozhoduje matka sama. Ako príklad uviedol prihlásenie maloletej do škôlky, kde sa nehovorí francúzsky, s čím otec nikdy nesúhlasil. Skontaktoval sa s riaditeľkou francúzskej škôlky v Bratislave a zaplatil aj zápisné, matka mala urobiť zvyšok, no nestalo sa tak, - 521

pričom matka sa vyjadrila, že tak urobí len vtedy, keď bude povinná to urobiť. Pokiaľ ide o výchovu maloletej P. otec sa nikdy nevyjadril, že by matka maloletej bola zlou matkou. Neskrýval však to, že sa cíti otcom bez práv, keďže nemá žiadne možnosti, môže len platiť výživné a občas priniesť nejaké hračky a o všetkom ostatnom, ako napr. o tom, či sa maloletú bude učiť po francúzsky, rozhoduje výlučne matka maloletej, čo nepovažoval za správne a spravodlivé, keďže je taktiež rodičom maloletej P. tak, ako je ním aj matka. Poukazoval na to, že vzťahy medzi ním a maloletou sa zhoršujú, čo je do značnej miery spôsobené aj jazykovou bariérou. Maloletá P. je pritom jedinou obeťou celej tejto situácie. Považoval za

prirodzené, že maloletá P. bude viacjazyčná i viackultúrna, čo vyplýva z toho, že pochádza z kultúrne i jazykovo zmiešaného vzťahu. Sám otec pochádza z rodiny, kde všetci ovládajú tri jazyky a v rodine je niekoľko vierovyznaní, maloletá by sa mohla stretnúť s množstvom tradícií a kultúr, naučiť sa a spoznať veľa vecí, ktoré by jej boli ku prospechu. K samotnému premiestneniu maloletej do Francúzska v auguste roku 2011 uviedol, že maloletá s ním nebola v žiadnom nebezpečenstve, nebola chorá ani neprežila žiadnu psychickú traumu. Keď prišli do Francúzska otec jej zakúpil všetky veci tak ako ich mala na Slovensku, nikdy s ňou nezaobchádzal zle, nikdy na ňu ani nekričal, má predsa najväčší záujem na tom, aby bola v poriadku. S maloletou býval na rovnakej adrese ako predtým a dal ju do škôlky, kde ju predtým prihlásili s matkou. V čase, keď bol na Slovensku a stretával sa s maloletou P., vždy to bolo iba na pár hodín a za prítomnosti matky a jej rodiny, ktorí si z neho robili posmech. Toto za výkon svojich rodičovských práv a povinností nepovažoval. Žiadal súd, aby sa vžil do jeho situácie a pri svojom rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti prípadu, najmä na to, že chce byť maloletej P. riadnym otcom so všetkými právami i povinnosťami.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným vo výške 250- eur mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletou navrhol ponechať bez obmedzenia. Na zváženie súdu ponechal návštevu francúzskej materskej škôlky.

Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 25.08.2011, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 43-69, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 83-110, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 113-143, zápisnicou zo dňa 13.03.2012, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 165-169, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 171-174, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 179-190, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 194- 452, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov založenú na č. l. 459-461, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č. l. 462-465 a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Maloletá P. sa narodila z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, na základe dohody rodičov nesie maloletá priezvisko otca. Vo veku dvoch rokov nastúpila do detských jaslí a od 10.11.2011 navštevuje materskú škôlku na K. E. F. Q., kde mesačné školné predstavuje čiastku 17,76 € a poplatok za stravu 30,40 € mesačne. Maloletá

navštevuje tanečnú v Centre voľného času, kde matka uhrádza mesačne sumu 7,50 €. Od novembra roku 2012 jej matka zabezpečuje výučbu francúzskeho jazyka prostredníctvom študentky, ktorá k nim chodí a ktorej matka platí sumu 56,- eur mesačne. Taktiež jej zakupuje knižky a DVD vo francúzskom Jazyku. Celkové výdavky na maloletú matka vyčíslila vo výške 452,53 € mesačne, ktorá suma v sebe zahŕňa pomernú časť nákladov na bývanie pripadajúcu na maloletú, stravu mimo škôlky, ošatenie, obuv, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, voľný čas, dovolenky. Otec prispieva na maloletú výživným vo výške 100,- eur mesačne, ktorú sumu uhradil i za mesiac máj 2013.

Matka maloletej je slobodná, okrem maloletej nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je živnostníčkou s predmetom činnosti architektúra, z ktorej činnosti má príjem cca 400-500 € mesačne a na maloletú poberá rodinné prídavky vo výše 23,- eur mesačne. Spolu s maloletou býva v 2- izbovom byte na W. XX F. Q., ktorý je vo vlastníctve jej matky. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 160,- eur mesačne nájomné + ostatné poplatky za energie.

Otec maloletej je slobodný, okrem maloletej nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný ako architekt, z ktorej činnosti má pohyblivý príjem, ktorý sa môže pohybovať vo výške 0-7 000,- eur. Okrem toho je študentom na VŠ architektúry v Paríži. Býva v prenajatom byte, kde za prenájom uhrádza čiastku 800,- eur mesačne.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 36 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- 522

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 24 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Súd mal po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami prípadu a vykonanom dokazovaní za preukázané, že bolo nevyhnutne potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej P. súdnym rozhodnutím. Maloletá pochádza zo zmiešaného mimomanželského vzťahu, kde každý z rodičov žije na území rôznych krajín a nie sú ani štátnymi príslušníkmi rovnakej krajiny. Vzťahy medzi nimi sú nadôvažok v súčasnosti natoľko naštrbené a ich komunikácia tak nedostatočná, že nebolo zo strany súdu možné priviesť rodičov k uzavretiu dohody o výkone ich rodičovských práv a povinností, ktorá dohoda by bola z hľadiska špecifík daného prípadu nanajvýš žiaduca. K uvedenému však nie je možné rodičov maloletého dieťaťa nútiť a napriek pokusom zo strany súdu k uzavretiu rodičovskej dohody v žiadnej z obligatórnych oblastí výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo, hoci v niektorých otázkach vyjadrili obaja rodičia maloletej P. istý konsenzus.

V otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloletú P. zo strany jedného z rodičov súd pristúpil k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá otázka nebola medzi rodičmi prioritne spornou. Otec maloletej P. so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, čím súd samozrejme nespochybňuje záujem otca starať sa o maloletú P.. Avšak za súčasnej situácie, kedy rodičia maloletej nežijú ako partneri či manželia a nadôvažok každý z nich žije na území inej krajiny je zrejmé, že spoločná starostlivosť oboch rodičov o maloletú je reálne nemožná. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zveriť maloletú P. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kde si otec maloletej bol sám plne vedomý tej skutočnosti, že maloletá žije so svojou matkou na území Slovenska a on sám nemá možnosť vykonávať trvalú a nepretržitú osobnú starostlivosť o maloletú P., a to i z toho dôvodu, že rozdielne krajiny pobytu oboch rodičov maloletej predstavujú v danom prípade neprekonateľnú prekážku. Na strane matky pritom neboli šetrením zo strany súdu zistené žiadne nedostatky a ani otec maloletej nepovažoval starostlivosť matky o maloletú za akokoľvek vadnú či vykazujúcu nedostatky, ktoré by mohli vzbudiť dôvodnú pochybnosť že matka svoju úlohu rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú P. nezvláda. Z uvedeného dôvodu súd v časti zverenia maloletej P. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zosúladil právny stav so stavom faktickým a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, čím sledoval výlučne najlepší záujem maloletej. Súd považuje za potrebné uviesť, že na strane ani jedného z rodičov nezhliadol žiadne okolnosti, ktoré by jedného či druhého vylučovali z výkonu osobnej starostlivosti o maloletú P.. Obaja rodičia majú k maloletej vrúcne a silné citové väzby, sú schopní byť riadnymi rodičmi a o maloletú sa starať. Rozhodnutie súdu sa riadilo objektívnymi okolnosťami prípadu, ktorého špecifiká bolo potrebné rešpektovať a nevyhnutne na ne pri rozhodovaní prihliadať.

Obligatórnou súčasťou rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je otázka jeho zastupovania a správy jeho majetku, kde súd pristúpil k úprave, podľa ktorej budú maloletú P. zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na skutočnosti uvedené vyššie. Mal za to, že práve skutočnosť, že rodičia žijú každý v inej krajine, ktorú musel súd pri svojom rozhodovaní brať do úvahy, je tou, ktorá odôvodňuje takúto úpravu otázky zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa. Otec maloletej žije na území Francúzskej republiky, pričom maloletú P. súd zveril do osobnej - 523

starostlivosti matky, ktorá žije na území Slovenskej republiky. Otázka zastupovania maloletej a správy jej majetku oboma rodičmi bude nevyhnutným spojivom medzi nimi a otcovi maloletej poskytne reálnu možnosť podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa života maloletej P. rovnako ako matka maloletej. Rodičia maloletej budú musieť o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej P. komunikovať a brať na zreteľ výlučne jej záujem, na ktorom sa budú musieť dohodnúť. Uvedená skutočnosť má oboch rodičov maloletej naučiť nevyhnutnej kooperácii a rešpektu postavenia druhého rodiča v živote maloletej, ktoré postavenie každého z rodičov má v živote maloletej svoj jedinečný, nezastupiteľný a nenahraditeľný význam. Na práva a povinnosti plynúce z tohto postavenia rodiča nemožno zabúdať, žiadnym spôsobom ich obchádzať, obmedzovať či dokonca ignorovať. Súd dáva rodičom maloletej P. do pozornosti, že uvedený výrok súdu je rovnako relevantný ako všetky ostatné a rodič, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti je povinný ho rešpektovať a každú podstatnú otázku, týkajúcu sa osoby či života maloletej prebrať s druhým rodičom a spolu s ním dospieť ku konsenzu (či už sa bude jednať o návštevu školy u maloletej, mimoškolskej činnosti, krúžkov,

zdravotnej starostlivosti ako i všetkých ostatných dôležitých oblastiach života maloletej P.). V žiadnom prípade si nemožno uverené rozhodnutie súdu vysvetľovať tak, že každý z rodičov je oprávnený robiť akékoľvek rozhodnutia, týkajúce sa maloletej. Rodičia musia všetky dôležité rozhodnutia robiť spoločne, bez ohľadu na prípadné komplikácie spôsobené rozdielnymi krajinami pobytu rodičov maloletej.

Úpravu styku otca s maloletou P. navrhovali obaja rodičia ponechať bez obmedzenia a bez konkrétnej úpravy súdom. Tak súd ako i obaja rodičia maloletej Sarah a kolízny opatrovník sú si vedomí, že špecifiká daného prípadu neumožňujú striktnú úpravu styku otca s maloletou P. tak, aby sa táto reálne a fakticky v prípadnom upravenom rozsahu i realizovala. Rodičia maloletej žijú v rozdielnych krajinách, obaja majú svoju prácu, ktorej sa musia venovať a plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z bežného života. Je teda zrejmé, že striktne upravený styk otca s maloletou P. by v danom prípade nebol ani v záujme maloletej, keďže styk by sa z objektívnych okolností na strane otca, ktorý bude pravdepodobne za maloletou najčastejšie cestovať, nerealizoval v súdom stanovených termínoch, ale prekladal by sa na rôzne iné termíny, na ktorých by sa medzi sebou tak či tak museli dohodnúť rodičia maloletej. Na základe uvedených skutočností ponechal súd styk otca s maloletou bez striktnej a teda obmedzujúcej úpravy, výlučne na dohode rodičov maloletej P. tak, aby realizácia styku otca s maloletou vychádzala z ich vzájomného konsenzu. Uvedené je i v súlade s judikatúrou súdov, z ktorej je zrejmé, že riešenie úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik a zvyšovanie napätia medzi rodičmi maloletej a tým sťažiť situáciu maloletému dieťaťu, nie je v súlade s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava stretávania sa by eliminovala ďalšie potencionálne dohodovanie sa medzi rodičmi maloletej, ktoré by napokon zbytočne zaťažovalo maloletú. V žiadnom prípade však nie je možné vykladať si uvedené rozhodnutie tak, že matka maloletej bude rozhodovať o tom, či styk otca s maloletou umožní alebo nie. Matka musí styk otca s maloletou umožniť vždy, keď oň otec prejaví záujem, okrem výnimočných okolností na strane maloletej P. (napr.

dovolenka mimo miesta bydliska). Matka je povinná umožniť styk otca s maloletou napríklad aj v prípade choroby maloletej, kedy je rodič, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, oprávnený svoje dieťa navštíviť a prípadne sa spolupodieľať na starostlivosti o dieťa počas choroby. Práve s ohľadom na to, že otec bude za maloletou cestovať, ktorá cesta si vyžaduje isté plánovanie a zabezpečenie potrebných vecí (ubytovanie, cestovné lístky, voľno v práci a množstvo iných skutočností), ktoré realizáciu styku otca s maloletou budú ovplyvňovať, matka maloletej musí byť v danom prípade schopná prispôsobiť sa týmto okolnostiam a umožniť otcovi styk s maloletou prioritne v čase, keď si on bude schopný zariadiť svoje záležitosti tak, aby mohol za maloletou pricestovať. Matka musí mať na zreteli, že je povinná rešpektovať právo maloletej P. a jej otca na vzájomný styk a kontakt a musí si byť vedomá toho, že ako rodič, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, je pri plnení si svojich rodičovských povinností v tejto otázke povinná dbať na to, aby bol tento kontakt a styk maloletej s otcom zabezpečený, byť budovaniu a rozvíjaniu vzťahu medzi maloletou a otcom nápomocná a vytvárať pre zveľaďovanie tohto vzťahu všetky potrebné a zdravé podmienky a dostatočný priestor. Je nespochybniteľné, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo v starostlivosti toho rodiča, ktorý uznáva dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného maloletého dieťaťa len jedným z rodičov, je dôkazom o zlyhaní tohto rodiča pri plnení si povinností vyplývajúcich mu z rodičovskej zodpovednosti. Súd preto apeluje na matku maloletej, aby sa vyhla akýmkoľvek obštrukciám v prípade snahy otca realizovať svoj styk s maloletou P.. Poukazuje na to, že v prípade zistenia akejkoľvek nemožnosti rodičov dohodnúť sa na realizácii styku otca s maloletou P., ktorá skutočnosť by mohla ohroziť stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom ak by uvedená otázka bola ponechaná na dohodu rodičov, súd pristúpi k striktnej úprave styku otca s maloletou formou autoritatívneho súdneho rozhodnutia, ktoré budú povinní rešpektovať obaja rodičia, a to pod hrozbou výkonu rozhodnutia.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca voči maloletej súd pristúpil k jej určeniu vo výške 250,- eur mesačne od podania návrhu, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozpisu a preukázaných nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej P. hradených jej matkou, pričom pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca bolo potrebné do týchto nákladov začleniť aj náklady spojené s výukou francúzskeho jazyka u maloletej. Taktiež súd prihliadal na osobnú starostlivosť matky o maloletú P. a napokon na možnosti a schopnosti otca maloletej, ktorého vzdelanie, pracovné a profesionálne

zaradenie, postavenie a dosahovaný príjem z pracovnej činnosti mu umožňuje prispievať na výživu maloletej v súdom stanovenej výške. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej od podania návrhu bolo potrebné pristúpiť k vyčísleniu zročného výživného zo strany otca, ktoré súd ustálil vo výške 3 669,- eur. K uvedenej výške zročného výživného dospel súd nasledovne: za rozhodné obdobie od 01.09.2011 do 07.05.2013 mal otec uhradiť na výživnom sumu 5 000,- eur (20 mesiacov x 250,- eur mesačne). Z listinných dôkazov predložených matkou maloletej P. mal súd za preukázané, že za rozhodné obdobie otec uhradil na - 524

výživu maloletej P. sumu 1 331,- eur, do ktorej bolo už zahrnuté i výživné za mesiac máj roku 2013, ktoré otec uhradil do dňa pojednávania vo výške 100,- eur. Vzhľadom k výške zročného výživného súd toto povolil otcovi splácať v 150,- € mesačných splátkach tak, aby nedošlo k neúmernému finančnému zaťaženiu otca maloletej a tomuto bola ponechaná i možnosť cestovať za maloletou, ktorá je taktiež finančne náročná) a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej i formou prípadných vecných plnení.

Záverom považuje súd, vzhľadom k osobitostiam tohto prípadu, za potrebné uviesť niekoľko vecí. Predovšetkým považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k otázke výuky francúzskeho jazyka u maloletej P. ako komunikačného jazyka jej otca. Je nepochybné, že maloletá mala byť systematicky a cielene vedená k spoznávaniu a učeniu sa tohto jazyka, keďže bolo od počiatku zrejmé, že žiadnym iným jazykom sa maloletá nebude môcť s otcom dorozumievať. Skutočnosť, že maloletá, napriek snahám otca, nenavštevuje francúzsku materskú škôlku považuje súd do budúcnosti za nežiaduci stav, ktorý je potrebné čo najrýchlejšie zmeniť. Preto požiadal kolízneho opatrovníka, aby na uvedené dohliadal a v tejto otázke s matkou maloletej kooperoval, aby bola maloletá čo najskôr do takejto materskej škôlky prijatá a začala ju navštevovať. Následne je potrebné, aby sa na uvedenú nutnosť ovládania francúzštiny ako komunikačného jazyka otca maloletej prihliadalo i pri riešení nástupu maloletej na povinnú školskú dochádzku. Dieťa má právo komunikovať so svojimi rodičmi, poznať a ovládať komunikačný jazyk každého z nich rovnako ako ich kultúru, spôsob života a pod. Každý rodič je povinný toto právo rešpektovať rovnako ako aj to, že takémuto právo nevyhnutne korešponduje povinnosť rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti systematicky maloleté dieťa k uvedenému viesť. Predovšetkým umožniť a zabezpečiť maloletému dieťaťu výuku jazyka, v ktorom druhý rodič komunikuje tak, aby maloletá mohla s otcom normálne a najmä bez akýchkoľvek obmedzení komunikovať. Nezabezpečenie systematickej výuky francúzštiny u maloletej P. a návštevy francúzskej škôlky, resp. školy (čo je podstatnou vecou, o ktorej rodičia maloletej rozhodujú a budú rozhodujú), by bolo vedomým znemožnením rozvíjania vzťahu maloletej s jej otcom, keďže schopnosť komunikovať je pre rozvoj tohto vzťahu kľúčová, čoho sú si obaja rodičia maloletej plne vedomí. Matka maloletej musí mať tiež na zreteli, že maloletá P. nemá členov svojej rodiny len na Slovensku, ale aj v zahraničí, pričom udržiavanie vzťahu s rodinou otca je pre budúc vývoj maloletej taktiež dôležitá a žiaduca. Tak ako matka udržiava a rozvíja vzťahy maloletej s členmi svojej rodiny, má na uvedené právo i otec maloletej.

Súd má za to, že uvedené rozhodnutie má prispieť ku konsolidácii vzťahov medzi rodičmi maloletej P.. Je potrebné, aby si rodičia maloletej čo najskôr vysporiadali svoje vzájomné vzťahy a odčlenili ich od svojho postavenia rodičov maloletej, ktoré je bezpochyby prioritné. V záujme svojho maloletého dieťaťa sa musia čo najskôr preniesť nad svoje nedoriešené vzťahy, problémy z tohto plynúce a upustiť od toho, aby prípadné pocity krivdy či nesplnených predstáv ovplyvňovali ich správanie a rozhodnutia, týkajúce sa maloletej P. a jej života a najmä jej vzájomných vzťahov s oboma rodičmi.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.