Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-540-2012.pdf
PDF · 86.27 KB
No categories available
11CoP/540/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v právnej veci maloletej D. T., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky a Konžskej demokratickej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - J. J., bytom Y. XX, J., štátne občianstvo D. republiky, zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - T. J. C., bytom XX/XX S. K. G. F., J. J. C., XXX XX V. republika, štátne občianstvo T. K. O., zast. JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, AK so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 175/2012-221 zo dňa 14.09.2012, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletej D. T., nar. XX.XX.XXXX na územie V. republiky. Súd štátu náhradu trov konania nepriznal, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že v danom prípade nie je možné aplikovať Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatých v Haagu dňa 25.101980, ani Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady ( ES ) č. 1347/2000, nakoľko maloletá D. obvyklý pobyt na území V. republiky nikdy nenadobudla. Vyššie citované nariadenie pod pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnom starostlivosťou o dieťaťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa preukázané, že maloletá D. sa narodila na D., od narodenia žila na D. E. J., kde má vybudované všetky väzby, ktoré založenie obvyklého pobytu predpokladajú. Rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti, ani v jednom štáte. Opatrovnícke práva vykonávala matka, ktorá na D. zabezpečovala výlučne sama osobnú starostlivosť o maloletú, jej výchovu a jej potreby. Otec sa s dieťaťom stretával približne 3 krát do roka, keď pricestoval na D., na výživu dieťaťa prispieval minimálne, potreby dieťaťa nezabezpečoval. Dieťa nemalo vybudovaný vzťah so svojim otcom, ani s jeho rodinou, či prostredím otca vo V., nerozprávalo po V.. Súd prvého stupňa nesúhlasil s tvrdením otca, že maloletá nadobudla obvyklý pobyt vo V. počas matkinho časovo vymedzeného krátkodobého študijného pobytu v priebehu jej interného doktorandského štúdia na V. D. E. J., a to ani vzhľadom na to, že počas študijného pobytu sa dohodla s otcom na prenájme bytu. Súd prvého stupňa sa stotožnil s obranou matky, že otec nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie, že matka vycestovala do V. s úmyslom sa tam trvale usadiť
a tým vo V. založiť aj obvyklý pobyt maloletej a že charakter pobytu maloletej vo V. spolu s matkou v období od 09.05.2011 do 07.08.2011, možno odvodiť výlučne a len z charakteru pobytu matky, ktorý bol krátkodobý s presným časovým vymedzením. Išlo o výskumný pobyt v Q. K. O. D. B. ? B. L. D. K.S. K. G.-E. K. D. E. G.. V konaní matka preukázala, že dňa 31.03.2011, kedy už vedela, že jej študijný pobyt bol schválený, zapísala maloletú do Materskej školy Q. XX, v J. s nástupom dňa 05.09.2011. Matka taktiež v konaní preukázala že na D. neprerušila sociálne ani pracovné väzby, (platnosť živnostenského oprávnenia bez pozastavenia, platnosť zdravotného a sociálneho poistenia matky aj maloletej na D. bez prerušenia, neukončené interné doktorandské štúdium matky ). Tvrdenia matky preukazuje aj skutočnosť, že matka sa nesnažila hľadať pracovné uplatnenie v regióne G., nebola registrovaná na V. úrade práce, nevyužívala žiadnu sociálnu, finančnú pomoc V. štátu, neplatila nájomné, nepodpísala zmluvu o prenájme bytu. O úmysle matky zmeniť obvyklý pobyt maloletej s cieľom zabezpečenia a vytvorenia rodiny s otcom maloletej vo V. nesvedčí ani otcom predložená e-mailová korešpondencia, ktorou otec takýto úmysel matky preukazoval. Súd prvého stupňa nevyhovel ani návrhu otca, aby vyčkal na právoplatnosť rozhodnutia V. súdu alebo návrat nariadil s ohľadom na rozhodnutie francúzskeho súdu, ktoré nie je právoplatné, pričom konštatuje, že tu je potrebné si uvedomiť, že konanie vo V. sa začalo z iniciatívy matky na základe protiprávneho konania otca, ktorého sa dopustil 29.08.2011, kedy bez súhlasu matky a jej vedomia premiestnil dieťa zo SB. na územie iného štátu. Otcom predložené rozhodnutie V. súdu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, je pre posúdenie návrhu otca na návrat pred súdom prvého stupňa právne ireleventné. Navyše V. súd bol požiadaný o zastavenie konania, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré matka návrh na návrat na tomto súde podala. Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. Keďže si súd ustálil, že v danej veci nejde o prípad neoprávneného premiestnenia dieťaťa na územie D. republiky, súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. O trovách štátu rozhodol podľa 148 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že opodstatnenosť návrhu vyplýva z predbežne vykonateľného uznesenia Všeobecného súdu prvého stupňa v G., sekcie rodinných vecí z 28.10.2011, sp.zn. 11/41593, ktorým bol stanovený obvyklý pobyt maloletej vo V. a zákaz, aby dieťa akýmkoľvek spôsobom opustilo vnútroštátne územie. Žiadosť matky o návrat maloletej na D. bola zamietnutá. Pojem opatrovnícke práva zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Opatrovnícke právo vyplýva obidvom rodičom priamo zo zákon a teda jednostranným rozhodnutím matky opustiť územie V. bez súhlasu druhého rodiča alebo na to oprávneného orgánu vo V. sa odporkyňa dopustila neoprávneného premiestnenia dieťaťa v zmysle Haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, v tejto veci je odporkyňa trestne stíhaná vo V.. V tomto období dochádza k neoprávnenému zadržaniu maloletej na území D. republiky. Neoprávneným premiestnením nemôže vzniknúť obvyklý pobyt maloletej, pretože takýto obvyklý pobyt by trpel vadou absencie súhlasu druhého nositeľa opatrovníckych práv. Takýto stav by bol v rozpore s najlepším záujmom maloletej, o ktorý v tomto konaní ide. Zároveň namietal, že zmluvu o prenájme podpísal spolu s odporkyňou, aj matka odporkyňa pred V. súdom potvrdila úmysel odporkyne žiť vo V.. Nie je pravdou, že dcéru navštevuje sporadicky, proti otcovi nie je vedené žiadne trestné stíhanie, nie je vedený ani únosca maloletej. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu na nariadenie návratu vyhovieť.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne právne. Poukázala na správne závery súdu prvého stupňa pokiaľ ide o akceptáciu rozhodnutia V.Ú. súdu. Toto konanie zobrala späť a tento jej úkon nemožno posudzovať podľa D. práva. Taktiež nie je pravda, že otec podpisoval nájomnú zmluvu po vzájomnej dohode s ňou, otec si vykladá účelove jej pokus žiť s ním v spoločnej domácnosti. Pokiaľ jej matka uvedenú skutočnosť vysvetľovala, bolo to len v kontexte na štipendijný pobyt, na D. neprerušila žiadne sociálne alebo pracovné väzby. Otec žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že mali v čase jej študijného pobytu vo V. spoločne hospodáriť, viesť spoločnú domácnosť, naopak vo svojom odvolaní potvrdil, že mala pre svoje potreby a potreby maloletej príjem zo štipendia. Otec hradil samostatne výdavky vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorými sa zaviazal a záväzkov, ktoré na seba nimi prevzal. Otec na ňu podal na území V. trestné oznámenie, z dôvodu ktorého je trestne stíhaná a pri vstupe do V. nemožno vylúčiť, že by bola zadržaná, čím by jej bol znemožnený výkon jej rodičovských práv k maloletej. Prvostupňový súd správne ustálil, že na danú vec nemožno aplikovať Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných
únosov. Otázkou obvyklého pobytu sa súd musí vyporiadať, ako s otázkou predbežnou a v tomto konaní uvedenú skutočnosť aj súd urobil. Nemožno súhlasiť so záverom otca, že maloletá nadobudla obvyklý pobyt vo V.. Súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že maloletá má obvyklý pobyt na území D..
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, z odvolania otca nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Otec v odvolaní poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa prejednal a riadne zdôvodnil. Podľa čl. 1 písm. a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z., prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného z 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 02.02.2001 ( ďalej len Dohovor ), predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené alebo sú zadržiavané v niektorom zmluvnom štáte.
Podľa čl. 3 premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak :
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Správne súd prvého stupňa konštatoval, že maloletá nenadobudla vo V. obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt v Dohovore ani v judikatúre nie je presne definovaný, za obvyklý pobyt však treba považovať miesto, kde sa osoba prevažne zdržuje, na tomto mieste má väzby pracovné a sociálne. Treba zobrať do úvahy, kde sa väčšinu roka takáto osoba zdržuje, kde pracuje, študuje. V súvislosti posudzovaním obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je potrebné posúdiť, kde sa zdržuje osoba, ktorá sa o dieťa stará. Z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by maloletá nadobudla obvyklý pobyt počas študijného pobytu matky vo V.X.. Súd prvého stupňa sa s touto otázkou dôsledne zaoberal, pričom zo študijného pobytu matky vo V. ani odvolací súd nevyvodil založenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Matka na D. neprerušila žiadne väzby, či už pracovné alebo sociálne. Skutočnosť, že maloletú zapísala do predškolského zariadenia v septembri 2011, kedy sa aj plánovala vrátiť späť na D. len potvrdzuje úmysel matky vrátiť sa na D. a vo V. sa zdržovať len počas študijného pobytu.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ostatné námietky otca v odvolaní vyhodnotil odvolací súd ako právne bezvýznamné, keď otec v odvolaní opakoval tvrdenia pred súdom prvého stupňa a polemizoval s jeho závermi.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a na tieto aj poukazuje.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.