Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/17/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., s. r. o., B., IČO: X.,

zast. JUDr. R. A., advokátom so sídlom L., proti žalovanému: R. pri S., s. r. o., N., zast.

JUDr. M. V., advokátom so sídlom M., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej

na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2011, č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou z 29. septembra 2010 sa domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd

zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri S., s. r. o., so sídlom N., zn.

VK 423/2010 zo dňa 19.augusta 2010. V žalobe žalobca žiadal o zrušenie rozhodcovského

rozsudku z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej zmluvy, porušenia zásady rovnosti

účastníkov konania, porušenia ústavného práva na spravodlivý proces a aj z dôvodu, že

vo veci rozhodoval rozhodca, svojvoľne ustanovený v rozpore so zákonom.

Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvostupňový rozsudkom z 28. februára 2011, č. k.

-56 zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania

vo výške 100%, potrebných na účelné bránenie práva.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný v konaní

namietal nedostatok pasívnej legitimácie vychádzajúc z ust. , podľa ktorého

účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný a toto ustanovenie platí aj pre rozhodcovské

konanie. V rozhodcovskom konaní účastníkom bol žalobca S., s. r. o., Z. a žalovaným bol T.,

s. r. o., B.. Žalobca T., s. r. o., B., podal žalobu voči rozhodcovskému súdu, ktorý nebol

2

účastníkom rozhodcovského konania, a preto nie je daná pasívna legitimácia na strane

žalovaného v tomto konaní.

Súd prvého stupňa zistil, že 19. augusta 2010 R. pri S., s. r. o., V.N., v právnej veci

žalobcu S., s. r. o., Z., proti žalovanému T., s. r. o., B., v konaní o zaplatenie 6 521,20 Eur

s prísl., rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu. Prvostupňový

súd taktiež zisťoval, či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote

stanovenej v v súvislosti s ust. Dospel

k záveru, že žaloba bola podaná po lehote vzhľadom na doručenie rozhodcovského rozsudku

žalobcovi 30. augusta 2010 a podanie žaloby na súd 1. októbra 2010, t. j. po uplynutí lehoty.

Stotožnil sa so stanoviskom žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie

a konštatoval, že v tomto spore vecne pasívne legitimovaným subjektom by mohol byť

účastník rozhodcovského konania S., s. r. o., Z.

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že

žalobu nepodal oneskorene vychádzajúc z ust. v spojení

s ust. Žalobcovi bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu dňa

30. augusta 2010 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal posledný deň lehoty

29. septembra 2010 na pošte. Taktiež je názoru, že žalobou napadol rozsudok rozhodcovského

súdu, a preto na strane žalovaného je vecne pasívne legitimovaný jediný orgán, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu

rozsudkom z 5. mája 2011, č. k. -81 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento posudzoval podané

odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.

Podľa ust. v znení zmien a doplnkov, žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3

Podľa ust. na vecnú a miestnu príslušnosť súdov

a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní

pred súdmi. Všeobecným predpisom v konaní pred súdmi je .

Pre počítanie času predmetnej lehoty platí ust. , podľa ktorého je

lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Odvolací súd preto dospel k názoru, že predmetná lehota na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku súdom, je svojou povahou lehotou procesnoprávnou, ktorá sa

vzťahuje na procesný úkon, urobený podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona

o rozhodcovskom konaní s podpornou platnosťou ustanovení

V posudzovanom prípade rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 30. augusta

2010 a lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 57 ods. 1

začala plynúť 31. augustom 2010 a uplynula 29. septembrom 2010. Žalobca posledný

deň lehoty žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku odovzdal na poštovú prepravu.

Prvostupňový súd teda nesprávne právne posúdil a vyriešil otázku lehoty na podanie

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Následne odvolací súd posudzoval otázku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

na strane žalobcu.

Podľa ust. je týmto zákonom dané súdom

rozhodovať za podmienok tam uvedených, okrem iného aj o zrušení rozhodcovského

rozsudku. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde,

domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku za podmienok tam uvedených.

Z rozhodcovského rozsudku nesporne vyplýva, že účastníkmi rozhodcovského

konania bola na strane žalobcu obchodná spoločnosť S., s. r. o., Z. a žalovaným obchodná

spoločnosť T., s. r. o., B..

4

Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona o rozhodcovskom

konaní vyvodil záver, že len účastníci rozhodcovského konania môžu byť účastníkmi konania

v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Účastník konania na strane žalovaného v danej

veci tak, ako ho žalobca vymedzil vo svojej žalobe, nie je preto pasívne vecne legitimovaný,

keďže nebol účastníkom rozhodcovského konania.

Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a z toho dôvodu rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil podľa ust.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 a úspešnému účastníkovi – žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže si

žalovaný v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, pričom prípustnosť dovolania

odvodzuje podľa ust. a ako dovolací dôvod uviedol, že napadnutý

rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k vadám v zmysle ust, § 241 ods. 2 písm. a/

Dovolateľ si v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neuplatňoval žiadne práva

proti spoločnosti S., s. r. o., Z., ale predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, teda sa koná o preskúmaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska súladu

rozhodcovského konania, vecnej príslušnosti rozhodcovského súdu a meritórneho

rozhodnutia, so zákonom. Preto je na strane žalovaného vecne pasívne legitimovaný jedine

orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a ten je jedine oprávnený v tomto konaní napadnuté

rozhodnutie aj obhájiť. S touto argumentáciou sa napadnutý rozsudok týmto odvolacím vôbec

nezaoberal. Prvostupňový súd a ani odvolací súd sa vôbec nezaoberali vecnou príslušnosťou

Rozhodcovského súdu, resp. nesúladom konania, vedeného na Rozhodcovskom súde. Preto

dovolateľ namieta nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie. Táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa ust.

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

5

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a navrhol, aby dovolanie

dovolateľa bolo zamietnuté, keďže predmetná vec bola na 1. aj 2. stupni riadne prejednaná

a vo veci bolo riadne rozhodnuté zákonným rozsudkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote v súlade s ust. ,má

náležitosti podľa ust. a je odôvodnené podľa , skôr

ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania žalobcu, skúmal, či v predmetnej veci je

dovolanie prípustné.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok prvostupňového súdu.

Preto dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná v zmysle ust. § 238

ods. 1, 2 a 3

Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že prípustnosť

dovolania nie je podľa ust. , a daná, keďže rozsudkom odvolacieho

súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a v rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd

nevyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Ustanovenie a pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu, čo v predmetnej veci nie je možné aplikovať, keďže dovolaním je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a nie uznesenie.

6

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a)sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát ( ).

Vo vyššie citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované vady konania, pričom

dovolací súd z úradnej povinnosti zisťuje ich existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ

existenciu niektorej z vád uvedenej v tvrdil alebo netvrdil. V prípade, že

dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, zruší toto rozhodnutie.

Dovolací súd preto preskúmal konanie na súde prvého stupňa, ako aj na súde

odvolacom a rovnako preskúmal rozhodnutie prvostupňového i odvolacie súdu, či netrpí

vadami, vymenovanými v a dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov netrpia vadami uvedenými v , , , , a Tieto vady

dovolateľ ani neuvádzal.

Dovolateľ odvodzuje prípustnosť podľa Má za to, že nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie,

táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Dovolateľ v dovolaní argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu nemá náležitosti

v zmysle ust. , keďže sa nezaoberal všetkými dôvodmi, uvedenými v jeho

odvolaní.

7

Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces,

zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),

neznamená to však povinnosť súdu sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými

skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné

s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného

rozhodnutia podľa ust. a účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ().

Dovolací súd dospel k názoru, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného rozhodnutia podľa ust. , keďže sa náležite vysporiadal

s dôvodmi, uvádzanými v odvolaní žalobcu, a to: a) že návrh na preskúmanie rozhodnutia

rozhodcovského súdu bol podaný v zákonom stanovenej lehote, b) či žalovaný je pasívne

vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

Dovolateľ namieta, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

Predmetom žaloby je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského

súdu pri S., s. r. o., so sídlom V.N. zn. z 19. augusta 2010.

o rozhodcovskom konaní vo svojej siedmej časti v

uvádza dôvody, pre ktoré môže účastník rozhodcovského konania žalobou, podanou

na príslušnom súde, sa domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Žalobca

v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvody uviedol: a) popretie platnosti

rozhodcovskej zmluvy, b) porušenie zásady rovnosti účastníkov konania (§ 17 zákona

8

o rozhodcovskom konaní), c) porušenie ústavného práva na spravodlivý proces, d) že vo veci

rozhodoval rozhodca svojvoľne ustanovený v rozpore so zákonom.

Tieto dôvody v zmysle ust. zakladajú právo

účastníka rozhodcovského konania na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku

(napr. dôvod dovolateľa uvedený pod písm. a/ =dôvodu, uvedenom v § 40 ods. 1 písm. c/

zákona o rozhodcovskom konaní, dôvod dovolateľa uvedený v žalobe pod písm. b/ = dôvodu

uvedenom v § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní).

Keďže žalobca v žalobe, ktorou žiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

označil za žalovaného R. pri S., s. r. o., V., teda subjekt, ktorý napadnutý rozhodcovský

rozsudok vydal, nižšie súdy postupovali správne, keď skúmali, či R. má pasívnu vecnú

legitimáciu, keďže ju má iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa

v konaní rozhoduje. Vecnou legitimáciou sa v občianskom súdnom konaní rozumie

oprávnenie účastníka, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má teda ten

z účastníkov, ktorý je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Súdy správne ustálili,

že žalobcom označený žalovaný nebol a nie je nositeľom pasívnym alebo aktívnym hmotného

práva, tento len rozhodoval v rozhodcovskom konaní o tom, či S., s. r. o., Z., je aktívne vecne

legitimovaný o zaplatenie peňažnej sumy proti žalovanému T., s. r. o., B.. Teda, či žalovaný

má pasívnu vecnú legitimáciu.

Pojem účastníkov konania podľa vymedzuje účastníkov tak, že nimi budú

tí, ktorí sú označení v návrhu (žalobe), keďže sa v konaní rozhoduje o ich právach

a povinnostiach.

Neobstojí tvrdenie dovolateľa, že tým, že žiada žalobou súd o zrušenie

Rozhodcovského rozsudku, ide o žalobu, ktorá nezasahuje do práv spoločnosti S., s. r. o., Z.

(žalobcu v spore vedenom na rozhodcovskom súde pri S., s. r. o., V. pod zn. ),

a preto je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore R. pri S., s. r. o., V.. Zrušením

rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu zn. súdom, ako to žiada

žalobca, by došlo k výraznému zásahu do práv spoločnosti S., s. r. o., Z..

Dovolací súd sa nestotožnil ani s názorom dovolateľa, že súdy mali postupovať per

analogiam podľa prvej a siedmej hlavy piatej časti

9

Piata časť nesie názov „Správne súdnictvo“. V prvej

hlave piatej časti sú zakotvené “Všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve“. Podstatou

správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo

v správnom konaní. Siedma hlava piatej časti nesie názov „Osobitné konania“, a to konanie

vo volebných veciach, konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta

Slovenskej republiky, konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby

do orgánov samosprávneho kraja, konanie vo veciach združovania v politických stranách

a politických hnutiach, konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva,

mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného

celku a konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných

štátov a členstva v medzinárodnom združení.

v vymedzuje predmet úpravy a rozsah jeho pôsobnosti

tak, že tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov, vzniknutých z tuzemských

a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto

rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích

rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Preto dovolateľom navrhované použitie (per analogiam) ustanovení prvej a siedmej

hlavy piatej časti je právne neudržateľné a dovolací súd ho nemohol akceptovať.

Dovolací súd je názoru, že postup súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu bol

správny, keď skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, a to v zmysle

Z. z. v znení zmien a doplnkov, ako aj s odkazom na ust.

ods. 3

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného preto dospel k záveru,

že postupom súdu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust.

, keďže rozsudok odvolacieho súdu spĺňa náležitosti vyžadované podľa

ust. , čím nedošlo k naplneniu podmienky prípustnosti dovolania, a preto

dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ust. v spojení s ust.

písm. c/ odmietol, ako dovolanie smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie

nie je prípustné. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.§ 243b ods.

10

5 v spojení s ust. a tak, že úspešnému účastníkovi -

žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže si trovy dovolacieho konania neuplatnil.

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová