Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/129/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o.,

so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti

ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám.

č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. januára 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava II ţalobu, ktorou

sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava II, preto

jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský

súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12

ods. 1 ).

2

Okresný súd Bratislava II majúc za to, ţe obsahom ţaloby v uvedenej časti je námietka

zaujatosti sudcov tohto súdu, predloţil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ( ).

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 19. októbra 2012 sp.zn.

rozhodol, ţe JUDr. J. Š., sudkyňa Okresného súdu Bratislava II nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. -15 uloţil

ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti

podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „“).

Označené uznesenie Okresného súdu Bratislava II napadla ţalobkyňa odvolaním

argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie

veci inému súdu toto istého stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo

o námietku zaujatosti, nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je

v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2013 sp.zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Bratislava II; za správny označil tieţ následný postup súdu

prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, ţe sa stotoţnil

s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011

sp.zn. , podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania

od súdneho poplatku podľa sa nevzťahuje aj na súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

3

zákona bol potrebný, a ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie

konania povaţovala nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo obsahom jej vôle.

Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho,

ţe išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená ţalovaná ujma.

Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie

konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v , t.j. ţe

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ďalej existenciu vady

uvedenej v , t.j. ţe rozhodoval vylúčený sudca.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáleţitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady je

zrejmé, ţe dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41

ods. 2 oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej ţaloby tvrdiac, ţe

jej obsahom nebola námietka zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci

v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo

prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

povaţuje za potrebné uviesť, ţe toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi ţalobcom a ţalovaným (t.j. v spornom konaní) sa

návrh označuje ako „ţaloba“. Bez návrhu môţe súd začať konanie iba v prípadoch, v ktorých

to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania, konanie zastaví.

Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol potrebný,

zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)

Od návrhu (ţaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky

zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale

procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo ani

nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle

účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti, sa nijako

nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je moţnosť odstrániť

v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach a povinnostiach

účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, ţe uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte

bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, ţe

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č.

6

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa

mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním

ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová