Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/1/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: E. R., T., právne

zastúpenej JUDr. J. D., advokátom, Š., proti ţalovanému: P. - podielnické družstvo J., J. ,

IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. K., advokátkou, J., v konaní o určenie neplatnosti

rozhodnutia členskej schôdze, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa 23. októbra 2012, č. k. -234, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania vo výške 79,58 eur na účet jej právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011, č. k. -210

určil, ţe uznesenie náhradnej členskej schôdze P. - podielnické druţstvo J., J. 430, IČO: X., zo

dňa 09. 08. 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva druţstva P. - podielnické

druţstvo J., 19/07 zo dňa 12. 05. 2007 o vylúčení z členstva v druţstve E. R., nar. X., bytom

T., v bode A 3.27, je neplatné. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobkyňa podala dňa

07. 09. 2007 na súd návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze zo dňa

09. 08. 2007 o vylúčení z členstva v druţstve a ţiadala, aby súd určil a vyhlásil, ţe

rozhodnutie členskej schôdze je neplatné, lebo je v rozpore s právnymi predpismi a stanovami

druţstva a aj naďalej zostáva členkou druţstva. Dňa 22. 11. 2007 zobrala ţalobkyňa späť

návrh v časti výroku: „aj naďalej zostávajú členmi druţstva“. Uznesením zo dňa 10. 12. 2007,

č. k. -16 súd prvého stupňa zastavil konanie v späťvzatej časti. Súd ďalej

v odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyni vznikol členský pomer v druţstve ţalovaného, prevodom

obchodného podielu z A J. vo výške 25 144,-- Sk tak, ako sa to konštatuje

v evidenčnom liste a členskou prihláškou číslo 204. Dôvodom vylúčenia z členstva v druţstve

2

ţalobkyne bolo podľa výrokovej časti rozhodnutia ţalovaného číslo 143/07 zo dňa

14. 05. 2007 to, ţe nesplnila podmienky členstva v druţstve ako člen druţstva podľa článku

V. bod 3, 4 a 7 Stanov v platnom znení. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, ţe

nezaplatila členský a vstupný vklad člena druţstva vo výške 20 000,-- Sk, rezervný fond

2 000,-- Sk a nedeliteľný fond 50 000 Sk a majetkové konto ku dňu vylúčenia činí - 48 853,--

Sk. Prvým dôvodom uvedeným v článku V. bod 3 je nesplnenie základného členského

vkladu. Keďţe ţalobkyňa nebola zakladajúcim členom druţstva, vzťahovala sa naň povinnosť

zaplatiť členský vklad 20 000,-- Sk, čo ku dňu rozhodnutia splnila. Ďalším dôvodom

vylúčenia bolo nesplnenie článku V. bod 4 stanov druţstva podieľať sa na tvorbe rezervného

fondu vo výške 2 000,-- Sk s vkladom alebo odčlenením z majetkového podielu, i túto

povinnosť ţalobkyňa splnila. Posledným dôvodom je porušenie článku V. bod 7 Stanov, ktoré

rieši otázku tvorby nedeliteľného fondu a podľa odôvodnenia rozhodnutia ho mala splniť

ţalobkyňa vo výške 50 000,-- Sk. Podľa súdu prvého stupňa treba súhlasiť s výhradou

ţalobkyne, ţe pokiaľ ide o otázku tvorby nedeliteľného fondu, táto v Stanovách nie je

jednoznačne zakotvená v zmysle zmeny Stanov, ktoré boli účinné od 21. 05. 2005. Ţalovanej

vznikla povinnosť aţ 22. 05. 2005 na zaplatenie tohto nároku v troch splátkach. Ku dňu

rozhodnutia však nemohol podľa súdu prvého stupňa, dlh ţalovanej predstavovať 50 000,--

Sk. Toto si ustanovenie Stanov neukladá jednoznačnú povinnosť člena druţstva, dokedy

a akým spôsobom je nedeliteľný fond splatný vo vzťahu k druţstvu. Taktieţ Stanovy druţstva

neobsahujú sankciu členov druţstva, ako by mal byť postihnutý pri nesplnení povinnosti

zaplatiť nedeliteľný fond. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe takouto sankciou nie je zánik

členstva v druţstve vylúčením. Otázku vylúčenia rieši článok VIII. Stanov. V zmysle bodu 3.

dôvodom pre vylúčenie člena druţstva môţe byť len skutočnosť, ak do termínu stanoveného

predstavenstvom druţstva alebo členskou schôdzou, neuhradí základný či vstupný vklad

a nezaviaţe sa k jeho splateniu. Ţiadne ustanovenie článku neobsahuje, aby dôvodom

pre zánik členstva v druţstve vylúčením bola aj skutočnosť, ţe člen druţstva neuhradil

nedeliteľný fond. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

zo strany ţalovaného neboli dôvody na vylúčenie ţalobkyne z členstva v druţstve, keďţe

ku dňu 09. 08. 2007, ţalobkyňa mala splnenú podmienku zaplatenia základného členského

vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu 2 000,-- Sk a časť nedeliteľného fondu. Hoci

nemala splnenú podmienku, týkajúcu sa nedeliteľného fondu, samotná táto skutočnosť

nemôţe byť dôvodom pre vylúčenie z členstva v druţstve, pretoţe takýto dôvod neobsahujú

3

Stanovy druţstva. Z tohto dôvodu povaţoval súd prvého stupňa postup ţalovaného

za nezákonný. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ustanovenia

Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe platnosť vylúčenia

ţalobkyne z členstva v ţalovanom druţstve sa posudzuje podľa ustanovení § 231 ods. 3 a 4

a v preskúmavanej veci aj podľa článku VIII. bod 3 Stanov

ţalovaného. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje u ţalovaného

druţstva členská schôdza. Proti rozhodnutiu členskej schôdze o vylúčení môţe vylúčený člen

druţstva podať do 30 dní od konania členskej schôdze „odvolanie“, správne návrh

na vyhlásenie rozhodnutia o vylúčení za neplatné. Súd tak rozhodne len v prípade zistenia, ţe

vylúčenie je v rozpore s právnymi predpismi, alebo stanovami. Podmienkou pre rozhodnutie

členskej schôdze o vylúčení člena druţstva z členstva je návrh predstavenstva. Odvolací súd

zdôraznil, ţe ţalovaný vylúčil ţalobkyňu z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu

a vstupného vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu vo výške 2 000,-- Sk

a nedeliteľného fondu vo výške 50 000,-- Sk. Podľa odvolacieho súdu, ţalobkyňu však bolo

moţné vylúčiť len pre neuhradenie základného či vstupného vkladu, odvolací súd pritom

poukázal na príslušné ustanovenie Stanov druţstva. Odvolací súd poukázal na to, ţe medzi

účastníkmi nie je sporné, ţe ţalobkyňa zaplatila základný členský vklad, a teda aj vstupný

vklad, vo forme započítania jej majetkového podielu. Odvolací súd preto konštatoval, ţe

ţalované druţstvo mohlo vylúčiť ţalobkyňu len pre nezaplatenie základného členského

vkladu, respektíve vstupného vkladu, ktorý mala ţalobkyňa preukázateľne ku dňu vylúčenia

uhradený. Preto svojím rozhodnutím o vylúčení, ţalované druţstvo porušilo § 231 ods. 3

a článok VIII. bod 3 Stanov ţalovaného druţstva. Odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ţe v danej veci tvrdenie ţalovaného

o tom, ţe ţalobkyňa nebola členkou druţstva, a teda nebolo moţné ju ani vylúčiť z členstva

druţstva, nie je opodstatnené a preukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219

ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a s poukazom na

ods. 4 , o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, odôvodnené

v zmysle ust. Dovolateľ uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v rozpore

so znakmi právneho štátu. Podľa dovolateľa súčasťou princípu právnej istoty je

4

predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Dovolateľ má za to, ţe vo veci samej napadnutého

rozsudku boli vydané štyri rozhodnutia (v iných konaniach), ktoré sú vo vzájomnej

protichodnosti. Prvým rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa

18. 05. 2009, sp. zn. , v ktorom súd okrem iného uviedol, ţe vstupný vklad

pozostáva z členského vkladu, rezervného fondu a nedeliteľného fondu. Podľa tohto

rozhodnutia zo dňa 18. 05. 2009, súd prvého stupňa postupoval správne, ak prejudiciálne

riešil otázku vzniku členstva. Druhým rozhodnutím je rozsudok zo dňa 10. 03. 2009, sp. zn.

, v ktorom súd prvého stupňa opätovne uviedol, ţe podmienkou vzniku členstva

v druţstve je splatenie vstupných vkladov, a to základného členského vkladu, rezervného

fondu a nedeliteľného fondu. Tretím rozhodnutím je rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa

09. 11. 2009, sp. zn. , v ktorom súd uviedol, ţe pre platnosť vzniku členstva je

nevyhnutné podpísať členskú prihlášku, ale aj splatenie vstupného vkladu, nesplnením takejto

podmienky, členstvo v druţstve nevznikne a ani práva a povinnosti z neho. V rozpore

s uvedenými závermi, odvolací súd napadnutým rozhodnutím zodpovedal rovnakú právnu

otázku opačne, čím podľa dovolateľa došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ochrany

oprávnenej dôvery v právo a princípu predvídateľnosti postupu štátu a jeho orgánov

v rovnakých prípadoch. Z uvedeného dôvodu povaţuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie

za nezákonné a diskriminačné.

Podľa dovolateľa záver odvolacieho súdu, ţe ust.

je kogentným ustanovením, je vadný a v rozpore s odborným výkladom a dôvodovou správou

k tomuto ustanoveniu.

Dovolateľ namieta aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe medzi účastníkmi je nesporné,

ţe ţalobkyňa základný členský vklad, a teda aj vstupný vklad, uhradila vo forme započítania

jej majetkového podielu. Dovolateľ k tomuto dodal, ţe táto skutočnosť je medzi účastníkmi

sporná od samého začiatku, pričom toto konštatovanie odvolacieho súdu nie je ničím

podloţené, je mimo materiálnej a objektívnej pravdy. Dovolateľ z uvedených dôvodov ţiada,

aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie a rozhodol o trovách dovolacieho konania.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedla, ţe

napadnuté rozhodnutia povaţuje za správne a je toho názoru, ţe súdy rozhodujúce

5

v predmetnom konaní vec správne posúdili a náleţite zistili skutkový stav. Ţalobkyňa má

za to, ţe dôvody, uvedené v dovolaní, nie sú dôvodmi pre začatie konania a rozhodovania

v dovolacom konaní s poukazom na ust. a Ţalobkyňa preto navrhuje, aby

dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a priznal jej právnemu zástupcovi náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 79,58 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený ( ods.

1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu, sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

6

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

pred ním konať.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

7

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/

moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovanému neznemoţnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy

v konaní prekvapivo rozhodli v porovnaní s inými rozhodnutiami, čím došlo k porušeniu

princípu právnej istoty, a to predvídateľnosti súdnych rozhodnutí pri postupe štátu a jeho

orgánov v rovnakých prípadoch.

Slovenská republika je v zmysle právnym

štátom. Jedným zo základných a ťaţiskových princípov právneho štátu je princíp právnej

istoty. Princíp právnej istoty spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu

odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných

právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. ,

, ).

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Z poţiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania a legitímneho

očakávania jednotného rozhodovania súdov v skutkovo obdobných prípadoch nevyplýva

8

kategorická nemennosť výkladu alebo aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ).

Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym

posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné

z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Moţnosť

vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci, moţnosť účastníkov konania navrhovať a predkladať

dôkazy počas konania, má za účel zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, keďţe

účastník môţe aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie

súdu. Podstatou tohto inštitútu je najmä zabrániť odňatiu moţnosti konať pred súdom, a teda

zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 231 ods. 3

a ods. 4 a Stanov druţstva rozhodol tak, ţe určil uznesenie náhradnej

členskej schôdze ţalovaného zo dňa 12. 05. 2007 o vylúčení ţalobkyne z členstva v druţstve,

za neplatné. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

potom ako s poukazom na ust. a

v nadväznosti na Stanovy druţstva dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je

vecne správne.

Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe účastníci konania mali moţnosť počas celého konania

navrhovať a predkladať dôkazy, resp. ţe mali riadny prístup k spravodlivému procesu. Súdy

teda vytvorili procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení, z ktorého

dôvodu ich procesný postup nemal za následok vydanie prekvapivého či nepredvídateľného

rozhodnutia.

Pre úplnosť povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe dovolateľom uvedené

rozhodnutia v obdobných prípadoch, kedy súdy rozhodli inak, sú zaloţené na skutkových

okolnostiach, ktoré okolnosti neboli v plnom rozsahu zhodné so skutkovým stavom,

preukázaným v tomto konaní (v konaní sp. zn. bolo v konaní zistené, ţe

navrhovateľka nemala splatený základný členský vklad 20 000,-- Sk, konaní sp. zn.

odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe

9

ţalobca nesplnil druhú podmienku, t. j. nezaplatil vstupný vklad a ţalobca sa z tohto dôvodu

nestal členom druţstva). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe samotná skutočnosť, kedy

sa dovolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť

k znemoţneniu účastníkovi konania realizácii procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv

a oprávnených záujmov.

Dovolací súd námietku dovolateľa, týkajúcu sa záveru odvolacieho súdu o nespornosti

zaplatenia základného členského vkladu medzi účastníkmi (vo výške 20 000,-- Sk) povaţuje

za nedôvodnú s poukazom na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21. 06. 2011, č. l. 197 spisu,

podľa ktorej zástupkyňa ţalovaného výslovne uviedla, ţe ţalobkyňa mala splnenú povinnosť

zaplatenia základného členského vkladu vo výške 20 000,-- Sk a rezervného fondu vo výške

2 000,-- Sk, z ktorého tvrdenia (okrem iného) odvolací súd pri odôvodnení rozhodnutia

vychádzal.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovaného v súlade s ust. v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej ţalobkyni priznal nárok

na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie) po 58,69 eur

a 1x paušálnu náhradu po 7,63 eur + 20% DPH podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,

, Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 79,58 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 18. apríla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová