Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a50/389294.15d83b.pdf
PDF · 124.83 KB
No categories available
2Obdo/1/2013
Najvyšší súd 2 Obdo 1/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: E. R., T., právne
zastúpenej JUDr. J. D., advokátom, Š., proti ţalovanému: P. - podielnické družstvo J., J. ,
IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. K., advokátkou, J., v konaní o určenie neplatnosti
rozhodnutia členskej schôdze, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 23. októbra 2012, č. k. 1Cob/97/2011-234, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy právneho zastúpenia dovolacieho
konania vo výške 79,58 eur na účet jej právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011, č. k. 3Cb/151/2007-210
určil, ţe uznesenie náhradnej členskej schôdze P. - podielnické druţstvo J., J. 430, IČO: X., zo
dňa 09. 08. 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva druţstva P. - podielnické
druţstvo J., 19/07 zo dňa 12. 05. 2007 o vylúčení z členstva v druţstve E. R., nar. X., bytom
T., v bode A 3.27, je neplatné. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobkyňa podala dňa
07. 09. 2007 na súd návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze zo dňa
09. 08. 2007 o vylúčení z členstva v druţstve a ţiadala, aby súd určil a vyhlásil, ţe
rozhodnutie členskej schôdze je neplatné, lebo je v rozpore s právnymi predpismi a stanovami
druţstva a aj naďalej zostáva členkou druţstva. Dňa 22. 11. 2007 zobrala ţalobkyňa späť
návrh v časti výroku: „aj naďalej zostávajú členmi druţstva“. Uznesením zo dňa 10. 12. 2007,
č. k. 3Cb/147/2007-16 súd prvého stupňa zastavil konanie v späťvzatej časti. Súd ďalej
v odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyni vznikol členský pomer v druţstve ţalovaného, prevodom
obchodného podielu z A J. vo výške 25 144,-- Sk tak, ako sa to konštatuje
v evidenčnom liste a členskou prihláškou číslo 204. Dôvodom vylúčenia z členstva v druţstve
ţalobkyne bolo podľa výrokovej časti rozhodnutia ţalovaného číslo 143/07 zo dňa
14. 05. 2007 to, ţe nesplnila podmienky členstva v druţstve ako člen druţstva podľa článku
V. bod 3, 4 a 7 Stanov v platnom znení. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, ţe
nezaplatila členský a vstupný vklad člena druţstva vo výške 20 000,-- Sk, rezervný fond
2 000,-- Sk a nedeliteľný fond 50 000 Sk a majetkové konto ku dňu vylúčenia činí - 48 853,--
Sk. Prvým dôvodom uvedeným v článku V. bod 3 je nesplnenie základného členského
vkladu. Keďţe ţalobkyňa nebola zakladajúcim členom druţstva, vzťahovala sa naň povinnosť
zaplatiť členský vklad 20 000,-- Sk, čo ku dňu rozhodnutia splnila. Ďalším dôvodom
vylúčenia bolo nesplnenie článku V. bod 4 stanov druţstva podieľať sa na tvorbe rezervného
fondu vo výške 2 000,-- Sk s vkladom alebo odčlenením z majetkového podielu, i túto
povinnosť ţalobkyňa splnila. Posledným dôvodom je porušenie článku V. bod 7 Stanov, ktoré
rieši otázku tvorby nedeliteľného fondu a podľa odôvodnenia rozhodnutia ho mala splniť
ţalobkyňa vo výške 50 000,-- Sk. Podľa súdu prvého stupňa treba súhlasiť s výhradou
ţalobkyne, ţe pokiaľ ide o otázku tvorby nedeliteľného fondu, táto v Stanovách nie je
jednoznačne zakotvená v zmysle zmeny Stanov, ktoré boli účinné od 21. 05. 2005. Ţalovanej
vznikla povinnosť aţ 22. 05. 2005 na zaplatenie tohto nároku v troch splátkach. Ku dňu
rozhodnutia však nemohol podľa súdu prvého stupňa, dlh ţalovanej predstavovať 50 000,--
Sk. Toto si ustanovenie Stanov neukladá jednoznačnú povinnosť člena druţstva, dokedy
a akým spôsobom je nedeliteľný fond splatný vo vzťahu k druţstvu. Taktieţ Stanovy druţstva
neobsahujú sankciu členov druţstva, ako by mal byť postihnutý pri nesplnení povinnosti
zaplatiť nedeliteľný fond. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe takouto sankciou nie je zánik
členstva v druţstve vylúčením. Otázku vylúčenia rieši článok VIII. Stanov. V zmysle bodu 3.
dôvodom pre vylúčenie člena druţstva môţe byť len skutočnosť, ak do termínu stanoveného
predstavenstvom druţstva alebo členskou schôdzou, neuhradí základný či vstupný vklad
a nezaviaţe sa k jeho splateniu. Ţiadne ustanovenie článku neobsahuje, aby dôvodom
pre zánik členstva v druţstve vylúčením bola aj skutočnosť, ţe člen druţstva neuhradil
nedeliteľný fond. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
zo strany ţalovaného neboli dôvody na vylúčenie ţalobkyne z členstva v druţstve, keďţe
ku dňu 09. 08. 2007, ţalobkyňa mala splnenú podmienku zaplatenia základného členského
vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu 2 000,-- Sk a časť nedeliteľného fondu. Hoci
nemala splnenú podmienku, týkajúcu sa nedeliteľného fondu, samotná táto skutočnosť
nemôţe byť dôvodom pre vylúčenie z členstva v druţstve, pretoţe takýto dôvod neobsahujú
Stanovy druţstva. Z tohto dôvodu povaţoval súd prvého stupňa postup ţalovaného
za nezákonný. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.
Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe platnosť vylúčenia
ţalobkyne z členstva v ţalovanom druţstve sa posudzuje podľa ustanovení § 231 ods. 3 a 4
Obchodného zákonníka a v preskúmavanej veci aj podľa článku VIII. bod 3 Stanov
ţalovaného. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje u ţalovaného
druţstva členská schôdza. Proti rozhodnutiu členskej schôdze o vylúčení môţe vylúčený člen
druţstva podať do 30 dní od konania členskej schôdze „odvolanie“, správne návrh
na vyhlásenie rozhodnutia o vylúčení za neplatné. Súd tak rozhodne len v prípade zistenia, ţe
vylúčenie je v rozpore s právnymi predpismi, alebo stanovami. Podmienkou pre rozhodnutie
členskej schôdze o vylúčení člena druţstva z členstva je návrh predstavenstva. Odvolací súd
zdôraznil, ţe ţalovaný vylúčil ţalobkyňu z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu
a vstupného vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu vo výške 2 000,-- Sk
a nedeliteľného fondu vo výške 50 000,-- Sk. Podľa odvolacieho súdu, ţalobkyňu však bolo
moţné vylúčiť len pre neuhradenie základného či vstupného vkladu, odvolací súd pritom
poukázal na príslušné ustanovenie Stanov druţstva. Odvolací súd poukázal na to, ţe medzi
účastníkmi nie je sporné, ţe ţalobkyňa zaplatila základný členský vklad, a teda aj vstupný
vklad, vo forme započítania jej majetkového podielu. Odvolací súd preto konštatoval, ţe
ţalované druţstvo mohlo vylúčiť ţalobkyňu len pre nezaplatenie základného členského
vkladu, respektíve vstupného vkladu, ktorý mala ţalobkyňa preukázateľne ku dňu vylúčenia
uhradený. Preto svojím rozhodnutím o vylúčení, ţalované druţstvo porušilo § 231 ods. 3
Obchodného zákonníka a článok VIII. bod 3 Stanov ţalovaného druţstva. Odvolací súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ţe v danej veci tvrdenie ţalovaného
o tom, ţe ţalobkyňa nebola členkou druţstva, a teda nebolo moţné ju ani vylúčiť z členstva
druţstva, nie je opodstatnené a preukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a s poukazom na § 224
ods. 4 O. s. p., o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, odôvodnené
v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v rozpore
so znakmi právneho štátu. Podľa dovolateľa súčasťou princípu právnej istoty je
predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Dovolateľ má za to, ţe vo veci samej napadnutého
rozsudku boli vydané štyri rozhodnutia (v iných konaniach), ktoré sú vo vzájomnej
protichodnosti. Prvým rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa
18. 05. 2009, sp. zn. 3Cb/151/2007, v ktorom súd okrem iného uviedol, ţe vstupný vklad
pozostáva z členského vkladu, rezervného fondu a nedeliteľného fondu. Podľa tohto
rozhodnutia zo dňa 18. 05. 2009, súd prvého stupňa postupoval správne, ak prejudiciálne
riešil otázku vzniku členstva. Druhým rozhodnutím je rozsudok zo dňa 10. 03. 2009, sp. zn.
7Cob/54/2009, v ktorom súd prvého stupňa opätovne uviedol, ţe podmienkou vzniku členstva
v druţstve je splatenie vstupných vkladov, a to základného členského vkladu, rezervného
fondu a nedeliteľného fondu. Tretím rozhodnutím je rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa
09. 11. 2009, sp. zn. 3Cb/159/2007, v ktorom súd uviedol, ţe pre platnosť vzniku členstva je
nevyhnutné podpísať členskú prihlášku, ale aj splatenie vstupného vkladu, nesplnením takejto
podmienky, členstvo v druţstve nevznikne a ani práva a povinnosti z neho. V rozpore
s uvedenými závermi, odvolací súd napadnutým rozhodnutím zodpovedal rovnakú právnu
otázku opačne, čím podľa dovolateľa došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ochrany
oprávnenej dôvery v právo a princípu predvídateľnosti postupu štátu a jeho orgánov
v rovnakých prípadoch. Z uvedeného dôvodu povaţuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie
za nezákonné a diskriminačné.
Podľa dovolateľa záver odvolacieho súdu, ţe ust. § 223 ods. 4 Obchodného zákonníka
je kogentným ustanovením, je vadný a v rozpore s odborným výkladom a dôvodovou správou
k tomuto ustanoveniu.
Dovolateľ namieta aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe medzi účastníkmi je nesporné,
ţe ţalobkyňa základný členský vklad, a teda aj vstupný vklad, uhradila vo forme započítania
jej majetkového podielu. Dovolateľ k tomuto dodal, ţe táto skutočnosť je medzi účastníkmi
sporná od samého začiatku, pričom toto konštatovanie odvolacieho súdu nie je ničím
podloţené, je mimo materiálnej a objektívnej pravdy. Dovolateľ z uvedených dôvodov ţiada,
aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie a rozhodol o trovách dovolacieho konania.
Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedla, ţe
napadnuté rozhodnutia povaţuje za správne a je toho názoru, ţe súdy rozhodujúce
v predmetnom konaní vec správne posúdili a náleţite zistili skutkový stav. Ţalobkyňa má
za to, ţe dôvody, uvedené v dovolaní, nie sú dôvodmi pre začatie konania a rozhodovania
v dovolacom konaní s poukazom na ust. § 237 a § 238 O. s. p. Ţalobkyňa preto navrhuje, aby
dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a priznal jej právnemu zástupcovi náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 79,58 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods.
1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho
súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu, sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písmenách a/
aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
pred ním konať.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/
moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a ţalovanému neznemoţnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy
v konaní prekvapivo rozhodli v porovnaní s inými rozhodnutiami, čím došlo k porušeniu
princípu právnej istoty, a to predvídateľnosti súdnych rozhodnutí pri postupe štátu a jeho
orgánov v rovnakých prípadoch.
Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym
štátom. Jedným zo základných a ťaţiskových princípov právneho štátu je princíp právnej
istoty. Princíp právnej istoty spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu
odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99,
Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.
Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní
a rozhodovaní. Z poţiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania a legitímneho
očakávania jednotného rozhodovania súdov v skutkovo obdobných prípadoch nevyplýva
kategorická nemennosť výkladu alebo aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2012).
Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym
posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné
z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Moţnosť
vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci, moţnosť účastníkov konania navrhovať a predkladať
dôkazy počas konania, má za účel zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, keďţe
účastník môţe aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie
súdu. Podstatou tohto inštitútu je najmä zabrániť odňatiu moţnosti konať pred súdom, a teda
zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/182/2012).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 231 ods. 3
a ods. 4 Obchodného zákonníka a Stanov druţstva rozhodol tak, ţe určil uznesenie náhradnej
členskej schôdze ţalovaného zo dňa 12. 05. 2007 o vylúčení ţalobkyne z členstva v druţstve,
za neplatné. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
potom ako s poukazom na ust. § 223 ods. 4 a § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka
v nadväznosti na Stanovy druţstva dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vecne správne.
Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe účastníci konania mali moţnosť počas celého konania
navrhovať a predkladať dôkazy, resp. ţe mali riadny prístup k spravodlivému procesu. Súdy
teda vytvorili procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení, z ktorého
dôvodu ich procesný postup nemal za následok vydanie prekvapivého či nepredvídateľného
rozhodnutia.
Pre úplnosť povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe dovolateľom uvedené
rozhodnutia v obdobných prípadoch, kedy súdy rozhodli inak, sú zaloţené na skutkových
okolnostiach, ktoré okolnosti neboli v plnom rozsahu zhodné so skutkovým stavom,
preukázaným v tomto konaní (v konaní sp. zn. 7 Cob 54/2009 bolo v konaní zistené, ţe
navrhovateľka nemala splatený základný členský vklad 20 000,-- Sk, konaní sp. zn.
7 Cob 1/2010 odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe
ţalobca nesplnil druhú podmienku, t. j. nezaplatil vstupný vklad a ţalobca sa z tohto dôvodu
nestal členom druţstva). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe samotná skutočnosť, kedy
sa dovolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť
k znemoţneniu účastníkovi konania realizácii procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv
a oprávnených záujmov.
Dovolací súd námietku dovolateľa, týkajúcu sa záveru odvolacieho súdu o nespornosti
zaplatenia základného členského vkladu medzi účastníkmi (vo výške 20 000,-- Sk) povaţuje
za nedôvodnú s poukazom na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21. 06. 2011, č. l. 197 spisu,
podľa ktorej zástupkyňa ţalovaného výslovne uviedla, ţe ţalobkyňa mala splnenú povinnosť
zaplatenia základného členského vkladu vo výške 20 000,-- Sk a rezervného fondu vo výške
2 000,-- Sk, z ktorého tvrdenia (okrem iného) odvolací súd pri odôvodnení rozhodnutia
vychádzal.
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalovaného v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej ţalobkyni priznal nárok
na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie) po 58,69 eur
a 1x paušálnu náhradu po 7,63 eur + 20% DPH podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,
§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 79,58 eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 18. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová