Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/40/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45869464, zastúpeného advokátskou

kanceláriou V., so sídlom v B., za ktorú koná konateľ advokát JUDr. J. N., proti povinnej D.

H., bývajúcej v S., o vymoženie 331,94 € s príslušenstvom, vednej na Okresnom súde

Košice-okolie pod sp.zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 331,94 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú

sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom z 9. decembra 2011 sp.zn. IIC0610123

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA

A MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor následne v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Košice-okolie

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice-okolie uznesením z 12. júna 2012 č.k. zamietol

ţiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, ţe

na základe úverovej zmluvy z 9. júna 2008 Poštová banka, a.s. (prvá právna predchodkyňa

oprávneného) poskytla povinnému úver vo výške 331,94 Sk, ktorý sa povinný zaviazal

splácať v pravidelných mesačných splátkach (ďalej len „úverová zmluva“). Súd prvého

2

stupňa po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy a úverových zmluvných

podmienok dospel k záveru, ţe ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie treba „ex

offo“ zamietnuť, lebo sa prieči zákonu. Vychádzal z toho, ţe úverová zmluva je

spotrebiteľskou zmluvou a na vec treba aplikovať tak špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú

v o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecnú úpravu danú

ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou úverovej

zmluvy bola rozhodcovská doloţka, ktorá ale v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/

je neprijateľnou podmienkou, keďţe spotrebiteľovi fakticky odopiera

právo brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ţe dodávateľ podá ţalobu

na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ si doloţku osobitne nevyjednal a „nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami“. Takáto doloţka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To všetko

odôvodňuje záver o neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doloţky (nekalej podmienky

v zmysle čl. 3 ods. I v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská

doloţka v danej veci je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je z tohto dôvodu neplatná.

Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať

rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný titul. Vzhľadom na to,

aplikujúc Exekučného poriadku v spojení s

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), ţiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Košiciach

uznesením z 28. septembra 2012 sp.zn. ním napadnuté uznesenie potvrdil.

V odôvodnení uviedol, ţe vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 ) a dospel k záveru, ţe odvolanie oprávneného smeruje proti vecne správnemu

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť ( ). V celom rozsahu sa

stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol aj

ďalšie dôvody. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v danej veci správne posúdil

rozhodcovský rozsudok ako titul, ktorý „nemá legitimitu“. Správny je preto nielen záver súdu

prvého stupňa, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku), ale aj záver, ţe ţiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo

potrebné zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom

(a v jeho doplnení) ţiadal, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

tak, ţe poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutia

súdov oboch niţších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy

v danom prípade:

1. rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( ),

2. rozhodovali napriek tomu, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). Túto procesnú vadu (a podľa obsahu dovolania aj procesnú vadu uvedenú

v bode 1.; poznámka dovolacieho súdu) vyvodzoval dovolateľ z toho, ţe rozhodcovský

súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie

odvolacích súdov a v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky

po vecnej stránke. Ustanovenie umoţňuje v tam

vymenovaných prípadoch zastaviť exekučné konanie, nie však zamietnuť ţiadosť

o poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť

a je vykonateľný. Súdy preto pri posudzovaní splnenia procesných predpokladov,

za ktorých môţe byť exekútor poverený vykonaním exekúcie, nemali zákonný podklad

pre opätovné posudzovanie toho, čo uţ bolo predmetom skúmania rozhodcovského súdu

v rozhodcovskom konaní,

3. rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ),

4. odňali oprávnenému moţnosť pred súdom konať ( ). Právo

na (nútený) výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol v danom prípade

pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie, je vykonateľný tak po formálnej, ako aj

materiálnej stránke. Tým, ţe ho súdy odmietli vykonať, neprípustne zasiahli do práva

oprávnenej na súdnu ochranu, odňali jej spravodlivosť a moţnosť pred exekučným súdom

konať,

5. konanie zaťaţili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

6. svoje rozhodnutia zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Podaním z 15. januára 2013, súdu doručeným 18. januára 2013, oprávnený doplnil

svoje dovolanie „o dovolací dôvod v zmysle ust. ods. (3) “.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle aţ c/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľ ale tvrdí, ţe súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Táto námietka dovolateľa (výslovne ani nešpecifikovaná v dovolaní) nie je opodstatnená.

Pri posudzovaní existencie vady konania v zmysle (rozhodlo sa

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 7 ods. l

, podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány, ako i z ustanovenia , druhá veta pred bodkočiarkou , podľa ktorého

ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec

po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

O ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nepochybne rozhoduje súd (§ 44 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Rozhodovanie

o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda patrí

do právomoci súdov.

2. Dovolateľ tieţ namieta, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k dovolateľom tvrdenej procesnej vade.

Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (

ods. 3 ).

Ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku ( ).

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje

splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie

na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu nevyplýva, ţe by o rovnakej

ţiadosti toho istého exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie

týkajúcej sa rovnakých účastníkov bolo uţ prv rozhodnuté. To vedie k záveru, ţe uvedená

námietka dovolateľa je neopodstatnená. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie

netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,

ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je

materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou súdneho sporového konania, totiţ vyplýva,

ţe jeho výsledkom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním exekúcie.

Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním

nemôţe byť zaloţená prekáţka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

Oprávnený preto neopodstatnene namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov

došlo k procesnej vade v zmysle

3. Oprávnený v dovolaní tvrdí, ţe v konaní došlo tieţ k procesnej vade v zmysle § 237

písm. e/ (t.j. ţe súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný). Uvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd

prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok

konania – nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať

bez návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh

ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie (porovnaj aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napríklad sp.zn. ,

a ). V predmetnom exekučnom konaní nejde o prípad, ţe by exekučný súd

konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).

Obsah spisu potvrdzuje, ţe oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 2

spisu). Jeho dovolacia námietka, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. e/ , nemá preto ţiadne opodstatnenie.

4. Podľa názoru oprávneného mu súdy v exekučnom konaní odňali aj moţnosť konať.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Oprávnený v dovolaní naznačuje, ţe k procesnej vade uvedenej v

došlo nesprávnym procesným postupom súdov pri posudzovaní podkladov pre rozhodnutie

o ţiadosti súdneho exekútora, aby ho súd poveril vykonaním exekúcie. Dovolací súd k tomu

uvádza, ţe po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

súd preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náleţitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doloţkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 aţ § 124

) – postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín,

ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie

ţiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Záverom tejto časti dovolací súd

konštatuje, ţe zo spisu nevyplýva, ţe by procesný postup súdov v danej veci v zmysle vyššie

uvedených ustanovení bol nesprávny a ţe by viedol k oprávnenou namietanej procesnej vade.

O procesnú vadu konania v zmysle ide tieţ v prípade zamietnutia

ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli

splnené zákonom stanovené predpoklady; takým zamietnutím sa oprávnenému v exekučnom

konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal,

či nejde o tento prípad.

Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, ţe doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

uţ nemoţno preskúmať podľa , má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona

č. ). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je

po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných

predpisov ( ). Vzhľadom na vyššie uvedené je exekučný

súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.

V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny

9

procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu

vydaného všeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe

exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady

ďalších exekučných titulov uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je uţ v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloţenej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani

rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôţe naprávať chyby a nedostatky exekučného

titulu (porovnaj R 47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, ţe ak oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd – tak

v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu –

povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku);

v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto

rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, ţe všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní ( ).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok

(porovnaj R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,

pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by

vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by

išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, ţe

účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom

postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej

zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyuţil moţnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku ţalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený

postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského

súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval

postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predloţený

rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský

súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný

tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (viď R 46/2012).

Podľa názoru dovolacieho súdu exekučný súd a súd odvolací vyriešili túto otázku

správne a svoje závery riadne a náleţite vysvetlili. K ich odôvodneniam, s ktorými v plnom

rozsahu súhlasí, dovolací súd ešte dodáva, ţe súdy niţších stupňov v preskúmavanej veci

správne zohľadnili Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica bola implementovaná do právneho poriadku

Slovenskej republiky 1. apríla 2004 z 2. marca 2004, ktorým sa

mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (do ustanovenia aţ

). Dovolací súd konštatuje, ţe súdy vo svojich rozhodnutiach

aplikovali správny vnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnili v súlade so smernicou

Rady 93/13/EHS. Dovolací súd pripomína, ţe Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí

11

C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil,

ţe nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môţe byť kompenzovaný iba

pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, ţe

vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa

názoru zaujatého týmto súdnym dvorom sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, ţe

vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi

a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doloţky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môţe takéto posúdenie vykonať

v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleţí

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho

práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doloţkou viazaný.

V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere

uzatvorenej zmluvy o úvere, pretoţe právna predchodkyňa oprávneného poskytla povinnej

úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú sluţbu prijala povinná

(ako spotrebiteľ), ktorá bola pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne v pozícii slabšej

zmluvnej strany a nemala moţnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doloţku, ktorá bola

súdmi niţších stupňov (správne) posúdená ako nekalá. I keď , ktorým

sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (tento zákon nadobudol

účinnosť 1. apríla 2004, teda pred uzatvorením zmluvy o úvere) zmluvy uzatvorené podľa

iných zákonov za spotrebiteľské priamo neoznačuje, treba mať na zreteli, ţe uvedená právna

úprava nemá taxatívny charakter, a preto bola v danej veci po zohľadnení všetkých ostatných

kritérií exekučným súdom aplikovaná správne. Podľa

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa; takéto ustanovenia spotrebiteľských zmlúv označuje

za neplatné. Takým je aj zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľa núti, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Keďţe neplatný právny úkon (v danom prípade rozhodcovská doloţka) nevyvoláva

zamýšľané právne účinky, bolo potrebné v exekučnom konaní vychádzať z toho, ţe právna

12

predchodkyňa oprávneného sa s povinnou platne nedohodli na tom, ţe ich vzájomné spory

budú riešené v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doloţkou, ktorá vykazuje znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a neplatného

zmluvného dojednania ( ) nemohla byť zaloţená

právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť ţalobu oprávneného proti povinnej

vo veci sp.zn. IICO61123 vedenej pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s. Na základe toho dovolací súd

konštatuje, ţe súdy niţších stupňov predmetný rozhodcovský rozsudok správne nepovaţovali

za vykonateľný exekučný titul (§ 41 aţ 46 Exekučného poriadku).

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového

a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

13

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotoţnil

s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu

prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami

oprávneného uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak

odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej

súdnym exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje,

neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2

; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ

14

súd prvého stupňa predmetnú ţiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil,

nemal ich postup za následok odňatie moţnosti oprávnenému pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

5. K námietke oprávneného, ţe v konaní došlo k tzv. inej vade, majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd opakuje,

ţe procesná vada tejto povahy je dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť iba vtedy,

keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama

takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď

a ).

6. Dovolateľ napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/12).

Pokiaľ oprávnený v podaní z 15. januára 2013 „dopĺňa dovolací dôvod v zmysle ust.

ods. (3) “, dovolací súd poznamenáva, ţe v predmetnom ustanovení sa neupravuje

dovolací dôvod (dovolacie dôvody sú upravené v ustanoveniach § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

), ale jeden z predpokladov prípustnosti dovolania účastníka proti rozsudku, ktorou

procesnou formou ale odvolací súd, ale ani exekučný súd v preskúmavanej veci nerozhodol.

Predmetom rozhodnutia (uznesenia) exekučného súdu naostatok nebolo ani vyslovenie

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a

15

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom (, , a ), nevyšli najavo ani iné

procesné vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania

nevyplýva z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávneného podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovení , , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová