Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/180/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., ústredie B.,

pobočka T., proti povinnej E. J., bývajúcej v B., zastúpenej v dovolacom konaní Mgr. R. Š.,

advokátom so sídlom v B., pre vymoženie sumy 497,21 € (14 979 Sk) s prísl., vedenej na

Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. (pôvodná sp. zn. 1Er

288/2002), o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. júna 2005

sp. zn. , , , takto

rozhodol:

Dovolanie povinnej o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 29. marca 2005 č. k. -75 zamietol

návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvody na

vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov). Poukázal, že povinná sa domáhala zastavenia exekúcie pre

neprípustnosť s tým, že jednak exekučný titul ako podklad pre predmetnú exekúciu nemá

oporu v hmotnoprávnych ustanoveniach zákona, a je teda zmätočný, jednak preto, že exekúcia

je vykonávaná a realizovaná v rozpore s dobrými mravmi. Podľa súdu prvého stupňa dôvody

neprípustnosti ustanovuje zákon a v danom prípade exekúcia nevykazuje znaky

neprípustnosti; zároveň upozornil, že exekučný súd na skutočnosti existujúce pred vydaním

exekučného titulu nesmie prihliadať.

Okresný súd Trenčín uznesením z 29. marca 2005 č. k. -76 nepriznal

povinnej oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jej žiadosti o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosť povinnej o oslobodenie od

súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov posúdil podľa § 138 ods. 1 a

, pričom dospel k záveru, že u povinnej ide o zjavne bezúspešné bránenie práva,

pretože jej obrana – so zreteľom na ňou uplatnené námietky a aj zistenie, že ani obsahom

spisu nie je doložená žiadna skutočnosť o neprípustnosti exekúcie – je zrejme bezúspešnou;

preto povinnej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov; tak potom chýbal (bol

nesplnený) predpoklad potrebný pre ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

povinnej.

Okresný súd Trenčín uznesením zo 4. apríla 2005 č. k. -79 zamietol návrh

povinnej na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd uložil

zamestnávateľovi povinnej vyplácať jej mzdu v bežnom nároku a to i napriek exekučnému

príkazu.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie povinnej uznesením z 10. júna 2005 sp. zn.

, , tieto tri uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil ( ). Mal za to, že podané odvolanie nie je dôvodné, keďže

neakceptoval námietky povinnej, ktorými spochybňovala exekučný titul, poukazovala na svoj

príjem a dlhy. Na odôvodnenie potvrdzujúceho výroku v podrobnostiach vysvetlil, že

exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave,

pobočka Topoľčany z 23. januára 2002 č. 700-725-6022/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť, a že exekúcia smeruje proti povinnej tak, ako je označená v exekučnom

titule. Zdôraznil, že platobná povinnosť bola uložená povinnej ako fyzickej osobe

podnikajúcej v tom čase na základe živnostenského oprávnenia a že niet pochybnosti o tom,

že táto povinnosť bola uložená povinnej a nikomu inému. Pretože ani odvolací súd nezistil

dôvod neprípustnosti exekúcie, považoval za správne uznesenie, ktorým súd prvého stupňa

návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Tým, že v danej veci sa nestotožnil

s námietkou povinnej o nulitnosti exekučného titulu a v zhode s názorom súdu prvého stupňa

uzavrel, že existuje spôsobilý exekučný titul, mal zároveň za nedôvodnú aj žiadosť povinnej

o oslobodenie od súdnych poplatkov, poukážuc, že zo strany povinnej ide takto o zrejme

bezúspešne bránenie práva. Odvolací v nadväznosti na takéto posúdenie nesplnenia

predpokladu pre oslobodenie povinnej od súdnych poplatkov, považoval za správne aj

rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti povinnej o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Za správne považoval odvolací súd napokon aj tretie uznesenie súdu

prvého stupňa (o zamietnutí návrhu povinnej na nariadenie predbežného opatrenia) a v tejto

spojitosti o. i. upozornil, že takýto návrh povinnej je bezpredmetný i vzhľadom na údaj

v odvolaní povinnej, že u označeného zamestnávateľa už nepracuje.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná. Z dovolania po

jeho doplnení a spresnení jej zástupcom – advokátom Mgr. R. Š. vyplýva, že mimoriadnym

opravným prostriedkom napáda uznesenie odvolacieho súdu s výnimkou výrokovej časti,

ktorou potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -79 (o zamietnutí návrhu

povinnej na nariadenie predbežného opatrenia). Dovolateľka navrhla uznesenie odvolacieho

súdu v napadnutej časti (teda mimo uvedenej výnimky) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila na prvom mieste tým, že odvolací súd nevzal do úvahy, že

v konaní nebola (nie je) pasívne vecne legitimovaná. Uviedla, že označenie v exekučnom

titule nezodpovedá označeniu účastníka konania v súlade s ustanoveniami a že je

tu preto daný dovolací dôvod podľa Ako druhý dôvod dovolania

označila neexistenciu návrhu na vykonanie exekúcie ( ); tretí dôvod

dovolania videla v odňatí jej možnosti konania pred súdom ( ) a to tým

spôsobom, že jej nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie či súdny výkon rozhodnutia

a že z tohto dôvodu nemohla využiť primeranú možnosť ochrany svojich práv. Zároveň v

dovolaní namietala aj existenciu tzv. inej vady konania, ktorá mala mať za následok

nesprávne rozhodnutia vo veci, a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Oprávnená sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak

podanie dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237

, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací

súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich

obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie

skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania;

dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie povinnej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na

zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o

trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v

ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo tu nejde o uznesenie uvedené v , proti ktorému je prípustné

dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v až c)

Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré

pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom

vymenovaných procesných vád (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania výlučným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady

konania vymenované v , , a neboli v dovolaní namietané

a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či obstojí námietka

povinnej o vade rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle Tvrdenie

dovolateľky o danosti dovolacieho dôvodu podľa , v ktorej spojitosti

uvádzala, že odvolací súd nevzal do úvahy, že v konaní nebola (nie je) pasívne vecne

legitimovaná a že označenie v exekučnom titule nezodpovedá označeniu účastníka konania

v súlade s ustanoveniami , je celkom mylné.

K spôsobilosti byť účastníkom konania treba predovšetkým uviesť, že podmienkou

toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to

spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Túto

spôsobilosť upravuje v ustanovení tak, že ju má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V občianskom

súdnom konaní majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú

spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu

subjektivitu. U fyzických osôb vzniká právna subjektivita narodením, prípadne počatím, ak sa

dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Nedostatok spôsobilosti

byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí

súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania. Tento

nedostatok nemožno odstrániť postupom podľa , pretože nejde o vadu podania

spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania

a prípadnú následnú vadu konania v zmysle je podľa ustálenej

súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)

predstavujúcej hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci, ktorá je z hľadiska

prípustnosti dovolania irelevantná (porovnaj napr. R 34/1993). Povinná, ktorá má

spôsobilosťou byť účastníkom konania, pri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm.

b) medzi spôsobilosťou byť účastníkom konania a vecnou legitimáciou zjavne

nerozlišuje. Jej tvrdenia uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú jej pasívnej vecnej legitimácie,

sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné. Dovolací súd teda nezistil podmienku

prípustnosti dovolania podľa (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania na strane povinnej).

Neobstojí ani námietka (tvrdenie) povinnej o vade podľa , t.j. že

v tejto exekučnej veci absentuje návrh na začatie exekučného konania.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh

oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37

ods. 3). Exekučné konanie sa teda začína len na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný

oprávnený alebo ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu (porovnaj §

36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Podľa § 39 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku k

návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o

jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od

doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (porovnaj § 44 ods. 1 Exekučného poriadku); súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak

súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu (porovnaj § 44 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku).

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí

návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od

doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho

rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal

exekúciu ( § 44 ods. 5 Exekučného poriadku).

Obsahom spisu je doložená existencia návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie,

tento návrh je na č. l. 2 spisu. V spise je tiež exekučný titul (na č. l. 3 až 5) a aj poverenia

súdu na vykonanie exekúcie (na č. l. 9). Tvrdenie povinnej o vade podľa § 237 písm. e)

, t.j. že v tejto exekučnej veci chýba návrh na začatie exekučného konania, preto

nezodpovedá skutočnosti – takáto vada nie je daná.

Postupom odvolacieho súdu (a ani súdu prvého stupňa) nedošlo k odňatiu možnosti

účastníka konania (povinnej) pred súdom konať ( ). K tejto vade malo

podľa povinnej dôjsť „tým spôsobom, že jej nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie či

súdny výkon rozhodnutia a z tohto dôvodu nemala využiť primeranú možnosť ochrany

svojich práv“.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Podľa prvej vety na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak.

Postup exekučného súdu sa opiera aj o predchádzajúce časti Občianskeho súdneho

poriadku, ktorých použitie je v súlade s účelom núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Použitie ustanovenia , podľa ktorého návrh na začatie konania doručí súd

ostatným účastníkom do vlastných rúk, vôbec neprichádza v exekučnom konaní do úvahy,

lebo Exekučný poriadok má u návrhu na vykonanie exekúcie svoju vlastnú úpravu –

stanovený postup, ktorý bol aj v predošlom texte s upozornením na príslušné ustanovenia

v základných rysoch objasnený. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako podnet či

podanie, ktorým sa začína exekučné konanie, povinnému sa zásadne nedoručuje, ale exekútor

doručený mu návrh predloží spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Iba v prípade, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho

rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; ak

povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné

uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, aby vykonal exekúciu.

Ide tu teda o celkom odlišný postup, než ten, ktorý je upravený v spomenutej

predchádzajúcej časti (so zreteľom na rozdielnosť tzv.

základného konania a exekučného konania): návrh na vykonanie exekúcie sa doručuje

exekútorovi (návrh na začatie konania sa dáva na súd, porovnaj ), návrh na

vykonanie exekúcie doručuje exekútor súdu, aby ho posúdil a rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom

do vlastných rúk, porovnaj ), pričom iba v prípade návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia doručuje súd návrh na vykonanie exekúcie

povinnému a to do vlastných rúk (v iných prípadoch úprava Exekučného poriadku

s doručením návrhu na vykonanie exekúcie povinnému neráta; znamená to, že návrh sa

nielenže povinnému nedoručuje, ale exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie

bez toho, aby o návrhu na vykonanie exekúcie povinného akokoľvek upovedomil).

Až udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie môže exekútor začať vykonávať

exekúciu (porovnaj § 36 ods. 2 druhú vetu Exekučného poriadku). Ani poverenie sa

nedoručuje účastníkom, doručuje sa len exekútorovi, ktorý zhodu kópií poverenia na

vykonanie exekúcie s jeho originálom môže vyznačiť na týchto kópiách (porovnaj § 35 ods. 2

Exekučného poriadku) a o súčinnosť môže požiadať tretie osoby podľa § 34 len po

preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním

tejto exekúcie (porovnaj § 35 ods. 1 Exekučného poriadku).

Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných

rúk (§ 49 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie (§ 47

a nasl. Exekučného poriadku) je práve tým procesným úkonom exekútora povereného

vykonaním exekúcie, z ktorého sa povinný dozvedá (je informovaný) o začatí exekúcie.

V upovedomení exekútor o. i. vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného

alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa

§ 50 Exekučného poriadku.

Nedoručením návrhu na vykonanie exekúcie povinnej, keď v danom prípade sa

nenavrhlo vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, nedošlo preto k odňatiu jej

možnosti pred súdom konať ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania povinnej v danom prípade nemožno vyvodiť

z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie povinnej podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, t. j. otázkou, či

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a ani ďalším dôvodom – tzv.

inou vadou konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci (ktoré

dôvody namietala tiež dovolateľka). Dovolací súd v tejto spojitosti pripomína, že nesprávne

právne posúdenie veci ( ) je prípustným dovolacím dôvodom

(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá, nie je vadou podľa V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Rovnako to platí aj pre tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm.

b) ). Ako už bolo vysvetlené, ustanoveniami je

dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ teda nie sú procesné podmienky prípustnosti

dovolania splnené, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a

preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči povinnej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Dovolací súd oprávnenej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta