Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/26/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci navrhovateľa: J. J.J. bytom P.P. U.U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,

ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku úrazovej renty, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2011, č. k.

-22, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 24. novembra 2011, č. k. -22, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 24. novembra 2011, č.k. -22, potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo 29389-9/2011 zo dňa 20. mája 2011, ktorým odporkyňa

rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania

zistenej dňa 18. júla 1988, nemá podľa o sociálnom

poistení od 1. januára 2004 nárok na zvýšenie sumy vyplácanej transformovanej úrazovej

renty priznanej podľa o sociálnom poistení.

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa podľa § 272 ods. 1 a 3 zákona

o sociálnom poistení od 1. januára 2004 prebrala od zamestnávateľa Hornonitrianske bane

P.P. a.s., výplatu plnenia vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

spôsobenú chorobou z povolania vzniknutú pred 26. novembrom 1993 vo výške 6958 Sk.

Vzhľadom na to, že príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti

alebo funkcie, ktoré sa vyplácali ako náhrada za stratu týchto príjmov (teda aj náhrada za

stratu na zárobku) sa podľa o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) do 31. decembra 2003 považovali

za príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu, výška náhrady za stratu na zárobku,

ktorá sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu, bola určená po zdanení podľa § 41

zákona o daniach z príjmu. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie odporkyne ako

súladné so zákonom potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal,

že krajský súd zle posúdil pojem „patrila“, ktorý posúdil ako bola „vyplácaná“. Tým bolo

boli porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle SR a právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Poukázal na to, že odporkyňa mu úrazovú rentu od 1. januára 2004, na ktorú bola

pretransformovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

vyplácala v nižšej sume ako mu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení patrila, lebo

mu bola mesačne od 1. januára 2004 krátená o výšku sumy odvedeného preddavku na daň,

ktorá mu bola odvedená v mesiaci december 2003. Nesúhlasil preto s názorom odporkyne

ako i krajského súdu, ktorý nesprávne vyložil § 272 ods. 3 zákona o sociálnej poisťovni.

Okrem toho poukázal aj na to, že krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že

v obdobnom prípade Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. z 28. októbra 2009 konštatoval, že

„zrazený preddavok na daň bol súčasťou náhrady za stratu na zárobku, ktorá navrhovateľovi

patrila, avšak poukazovateľ ju v zmysle daňových predpisov preddavkovo zrazil a odviedol

štátu za príjemcu. Ak teda odporkyňa nevyplácala navrhovateľovi úrazovú rentu od 1. januára

2004 v sume, v akej mu patrila do 31. decembra 2003 náhrada za stratu na zárobku,

nepostupovala v súlade so zákonom“. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Ústavného

súdu SR, v zmysle ktorého o rovnakých veciach sa má rozhodovať rovnakým spôsobom.

3

Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil vzhľadom na jeho vecnú správnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez

pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi bola k 31. decembru

2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni.

Taktiež nie je sporné, že v danom prípade ide o plnenie vyplývajúce z náhrady škody

spôsobenej pracovným úrazom.

Spornou medzi navrhovateľom a odporkyňou bola otázka, či náhrada za stratu

na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila do 31. decembra 2003, a ktorá sa od 1. januára 2004

považuje za úrazovú rentu, má byť vyjadrená vo výške, v akej bola k 31. decembru 2003

skutočne vyplácaná, teda po odpočítaní dane, alebo vo výške zodpovedajúcej výške

nezdanenej náhrady za stratu na zárobku.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali

k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára

2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie

úrazovej renty platí § 82 primerane.

Do 31. decembra 2003 nebola náhrada za stratu na zárobku oslobodená od dane

z príjmov (. o dani z príjmov).

Pokiaľ sa v hovorí o „sume, v akej patrila

do 31. decembra 2003“, je v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu potrebné za túto

4

sumu považovať sumu v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31. decembru

2003 po zdanení.

Keďže odporkyňa po 31. decembri 2003 vyplácala náhradu za stratu na zárobku ako

úrazovú rentu v sume rovnajúcej sa rozdielu výšky náhrady za stratu na zárobku a príslušnej

dane z tohto príjmu, aj odvolací súd považoval za súladné so zákonom rozhodnutie z 20. mája

2011, ktorým odporkyňa vyslovila, že navrhovateľ od 1. januára 2004 nemá nárok na

zvýšenie úrazovej renty. Rozsudok krajského súdu preto ako vecne správny potvrdil podľa

Rovnako odvolací súd rozhoduje aj v obdobných prípadoch.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l

ods. 2, , lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni na ich

náhradu nárok nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2013

JUDr. Viera Nevedelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská