Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/3/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej

veci navrhovateľa P., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 28. februára

2005 č. 22-909/2005-867, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -109 z 29.9.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 29. septembra 2008, č.k. -109 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 28.2.2005

č. 22-909/2005-867, ktorým zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa od 1.1.2005 o 7,54%, avšak

základ pre zvýšenie úrazovej renty určila nesprávne, bez zachovania nároku na náhradu straty

na zárobku, patriacej k 31.12.2003. Krajský súd dospel k záveru, že k zmene náhrady za stratu

na zárobku na úrazovú rentu došlo priamo zo zákona, a to bez toho, aby bol odporca povinný

vydávať nejaké rozhodnutie. U navrhovateľa sa tak suma 10.940,- Sk mala považovať

od 1. januára 2004 za úrazovú rentu. Zrazený preddavok na daň bol súčasťou náhrady

za stratu na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila, avšak poukazovateľ ju v zmysle daňových

predpisov preddavkovo zrazil a odviedol štátu za príjemcu. Ak teda odporkyňa nevyplácala

navrhovateľovi úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume, v akej mu patrila do 31. decembra

2003 náhrada za stratu na zárobku, nepostupovala v súlade so zákonom. Ak by bol úmysel

zákonodarcu transformovať náhradu na stratu na zárobku na úrazovú rentu v sume, v akej

bola k 31. decembru 2003 skutočne vyplácaná, použil by termín vyplácaná a nie v akej

patrila. Takýmto postupom by bol poberateľ dávky sociálneho poistenia ukrátený na svojich

právach, nakoľko ak by jeho príjmy nedosahovali za zdaňovacie obdobie požadovanú výšku,

mohol byť navrhovateľovi (príjemcovi) vrátený preplatok na dani z príjmov fyzických osôb.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie pre nesúhlas s právnym

názorom krajského súdu. Podľa odporkyne, keďže po 1.1.2004 sa de facto jedná o náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, patrí navrhovateľovi v sume, v akej mu

patrila k 31.12.2003, t.j. po zdanení. Odporkyňa poukázala na stanovisko MPSVaR SR zo dňa

9.1.2004, ktoré zastáva názor, že „sumy úrazových dávok, ktoré bude Sociálna poisťovňa

vyplácať poškodeným po 31. decembri 2003 v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení, je

potrebné určiť v zásade v sume predmetnej náhrady, ktorá patrila poškodenému do

31.12.2003, zníženej o daňovú povinnosť“.

Navrhovateľ žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že

ak odporkyňa vyrátala, že navrhovateľovi k mesiacu december 2003 patrí náhrada straty

na zárobku v sume 10.970,- Sk brutto, tak táto suma mu mala byť od 1.1.2004 vyplácaná a nie

výška sumy, ktorá bola vyplatená po mesačne odvedenej výške dane. Tým, že odporkyňa od

1.1.2004 úrazovú rentu vyplácala vo výške 10.370,- Sk, teda krátenú o výšku sumy odvedenej

dane, negarantovala výšku sumy, ktorá mu podľa predpisov platných k 31.12.2003 patrila.

Poukázal na to, že krajskému súdu zaslal vyjadrenie MPSVaR, v ktorom uvádza, že Sociálna

poisťovňa nemohla a nemôže postupovať na základe jej písomného výkladu, pretože je to len

názor ministerstva a nie je právne záväzný.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podstatou sporu medzi navrhovateľom a odporkyňou je otázka, či náhrada za stratu na

zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila do 31.12.2003, a od 1.1.2004 sa považuje za úrazovú

34

rentu ( ), má byť vyjadrená vo výške, v akej bola skutočne

vyplatená, po odpočítaní dane, alebo vo výške zodpovedajúcej výške náhrady spolu

s preddavkovo zrazenou daňou. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského

súdu, ktorý dospel k záveru, že zrazený preddavok na daň bol súčasťou náhrady straty na

zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila a poukazovateľ ju zrazil a odviedol štátu za príjemcu.

Za úrazovú rentu môže byť považovaná, ako navrhovateľovi patriaca podľa predpisov

platných do 31.12.2003 len taká náhrada za stratu na zárobku, ktorá zodpovedá nároku

príjemcu vrátane odvedeného preddavku na daň. Odvolací súd k právnemu názoru krajského

súdu len dodáva, že samotný zákonodarca, pokiaľ by bol uvažoval o tom, aby bola

transformovaná len netto náhrada za stratu na zárobku (bez dane), bol by to zrejme vyjadril

jednoznačnou úpravou, pretože by išlo o evidentný zásah do majetkovej sféry poškodeného,

ktorému patrila (až do splnenia daňovej povinnosti) aj časť zodpovedajúca príslušnej dani.

Odvolací súd nad rámec dôvodov rozsudku krajského súdu ( ) len

pripomína, že vo vyjadreniach účastníkov citované stanoviská MPSVaR sú zjavne

protichodné, preto niet dôvodu akceptovať dôvody odvolania odporkyne viažuce sa

k stanovisku MPSVaR z 9.1.2004. Iný dôvod nesprávneho posúdenia veci krajským súdom

pritom odporkyňa zjavne v odvolaní neuviedla.

Preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková