Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/14/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. P. Krajčoviča, JUDr. Viliama Dohňanského,

JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí konanom

25. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M. Š. a spol., vedenej na bývalom

Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK , prejednal dovolanie, ktoré podal

obvinený Bc. P. CH., zastúpený JUDr. G. A., advokátom v Bratislave, proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. , podľa §

382a, , a , a takto

rozhodol:

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn.

, a konaním, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného

Bc. P. CH. v bode II. rozsudku, z dôvodu uvedeného v

účinného do 31. augusta 2011,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení a v Tr. zák. účinného do 30. júna 2002

(ďalej len „Tr. zák.“), ako aj v § 3 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného Bc. P. CH.

2

Napadnutý rozsudok sa v tejto časti z r u š u j e.

Z r u š u j e sa aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna

2010, sp. zn. PK , v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v celom rozsahu.

V rovnakom rozsahu sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa p r i k a z u j e, aby vec obvineného

Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn.

PK , bol obvinený Bc. P. CH. uznaný za vinného v bode č. 1/ a 2/ rozsudku

z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu zneuţívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom

základe, ţe

v bode č. 1/

v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S., M. Š.

zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval

zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Štvrťáci alebo chlapi od Štvrťáka“, ktorá na území T.

a B. kraja koordinovane pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak,

aby tým získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech najmä spôsobom

vydierania, zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti,

plánovanie síl a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou

jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv.

pravé ruky, ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym

organizačným pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov

3

M. Š. riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb

činných pre zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli:

M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, v celom období najneskôr od roku 2001 aţ do

29. septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,

Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája roku 2003, potom od presne

nezisteného obdobia roku 2004 do roku 2005, ktorý najskôr robil rozpisovanie sluţieb

biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine, neskôr bol

veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky M. Š., bol

poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych poplatkov od

podnikateľov za tzv. ochranu, P. H. najneskôr od januára roku 2005 do 29. septembra 2007

bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š., bol pravou rukou

M. Š., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,

F. A. najneskôr od roku 2003 do 29. septembra 2007 bol pravou rukou M. Š.,

vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M.

s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z., aby nevypovedal proti M. Š.

a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky,

P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr

do 29. septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom

zločineckej skupiny P. H., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/,

J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do 29. septembra 2007

pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým, ţe rozpisoval sluţby tzv.

biletárov – vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov skupiny na porady, robil

osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej skupiny skutok pod číslom

3/,

J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005

bol tzv. biletárom – vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny

a tzv. rozbíjač, a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/,

R. CH. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol

tzv. biletárom – vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom, a ako člen zločineckej skupiny

spáchal skutok č. 3/ a 5/,

pričom činnými pre zločineckú skupinu boli:

- Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/,

4

- R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/,

- M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil

šoféra a spáchal skutok č. 5/,

- Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do 29. septembra 2007 robil

biletára – vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/ a 12/,

- M. M. v čase spáchania skutku č. 11/,

pričom mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine

tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v tom čase zaradený na

OO PZ J., poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj o pripravovaných

a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S.,

a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny

a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali

jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š.

stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval

ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho

príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina

disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami,

v bode č. 2/

mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, v tom

čase zaradený na Obvodnom oddelení PZ J., viackrát ako verejný činiteľ prekročil svoju

právomoc v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie

o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov

dopúšťajúcich sa trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného

riaditeľstva PZ S., pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia

nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená

policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š. a Z. K.

nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom Krajského

riaditeľstva PZ B., čím porušil ustanovenie ,

o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru

väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30. júna 2002.

5

Za tieto trestné činy uloţil Špecializovaný trestný súd v Pezinku obvinenému

Bc. P. CH. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trestu odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr.

zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený aj

trest straty inej hodnosti.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť

11. februára 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom

sp. zn. , rozhodol tak, ţe vo výroku I. podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2

napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu

u obvinených M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č.

Odvolací súd vo výroku v bode II. podľa odvolanie prokurátora Úradu

Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obvineným M. Š. a J. F., ako

aj odvolania obvinených J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M.CH.

zamietol.

Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému Bc. P. CH. doručený 20. septembra

2011 (čl. 9561, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. P. K. a JUDr. E. K., ktorí ho v tom čase

zastupovali, 19. septembra 2011.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil 13. júla 2012 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. P. CH., prostredníctvom obhajcu

13. decembra 2011 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. . Domáhal

sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech

z dôvodov uvedených v ustanovení , a účinného

do 31. augusta 2011.

Obvinený Bc. P. CH. vo svojom dovolaní poukázal na to, ţe skutok, ktorý sa mu dáva

za vinu sa stal 22. mája 2002, no uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-411/BOK-C-2006

je z 26. marca 2008, teda takmer 6 rokov od spáchania skutku, a preto podľa jeho názoru

došlo k premlčaniu trestného stíhania trestného činu v bode 2/ rozsudku v zmysle § 87 ods. 1

6

písm. d) Tr. zák. Z uvedeného potom vyplýva, ţe nebol dôvod ukladať úhrnný trest a malo

dôjsť k zastaveniu trestného stíhania.

Obvinený ďalej uviedol, ţe OO PZ J. je malé oddelenie III. typu, pričom pripravované

alebo vykonávané akcie na teritóriu OR PZ S. boli vykonávané väčšinou bez účasti policajtov

OO PZ J., na základe čoho ani nebol oboznamovaný o plánovaných akciách OR PZ S.

Z policajnej praxe jasne vyplýva, ţe na pripravovaných akciách zameraných na odhalenie tak

závaţných trestných činov, aké sú uvedené v napadnutom rozsudku, participujú výlučne

špeciálne zloţky, akým je Útvar boja proti organizovanej kriminalite, kriminálna polícia,

Pohotovostný policajný útvar a iné zloţky, a v ţiadnom prípade nie obvodné oddelenia PZ. Je

teda vylúčené, ţe by sa on ako obyčajný policajt, napriek tomu, ţe prešiel previerkou

oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, dozvedel o prísne utajovaných akciách, a to

ešte o takej, ktorá sa mala konať ani nie v obvode, okrese, či v kraji, v ktorom bol zaradený.

Súd svoje rozhodnutie oprel len o ničím nepodloţený výklad bez akéhokoľvek priameho

dôkazu.

Ďalej obvinený poukázal aj na rozporuplné výpovede svedkov a spoluobvinených.

Svedok Č. na hlavnom pojednávaní vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi a uviedol, ţe keď

ho obvinený Š. zoznamoval s obvineným CH., nekonkretizoval ho ako osobu, ktorá mu

podala informácie o príprave akcie v obci S., čiţe nevedel konkretizovať, či išlo o obvineného

CH. Zároveň dáva do pozornosti súdu, ţe svedok Č. je dlhé roky závislý na tvrdých drogách,

čo aj sám priznal, a preto jeho dôveryhodnosť je veľmi nízka. Svedkovia K. a G. obvineného

P. CH. nepoznali. Svedok M. D. taktieţ nevedel s istotou určiť, či je skutočne obvinený CH.

policajtom, ktorý pre Š. donášal informácie z policajného prostredia.

Počas konania pred súdom, obvinený CH. niekoľko krát navrhol vypočuť osobu

zadrţanú v obci S. – E. C., pričom uvedený návrh bol bez udania dôvodu zo strany súdu

zamietnutý. Taktieţ zo strany obhajoby bol navrhnutý na vypočutie riaditeľ KR PZ B. JUDr.

J. F., ktorý mal organizovať a riadiť akciu v obci S., pričom ako jediná kompetentná osoba

môţe vypovedať, či akcia bola vyzradená, pričom v prípade vyzradenia sa spisuje záznam,

odkiaľ únik informácii pochádza. V konaní taktieţ nebol vypočutý policajt R. H., napriek

tomu, ţe bol svedkom Č. označený ako osoba, ktorá mala pre Š. vykonať rôzne lustrácie.

Ďalším z navrhovaných a nevykonaných dôkazov je kontrola lustrovaných informácii

v databáze policajného zboru na základe pridelených pouţívateľských mien a hesiel.

7

Z dôvodu drogovej závislosti svedka Č. obhajoba navrhla vyšetriť jeho duševný stav, čo

taktieţ nebolo súdom umoţnené. Výpoveď Z. K. povaţuje za účelovú a nedôveryhodnú

v snahe obţalovaného získať mimoriadne zníţenie trestu, čo sa mu aj napokon podarilo.

V súvislosti s jeho obvinením z podporovania zločineckej skupiny upozornil na to,

ţe skutku, ktorým mal zločineckú skupinu podporovať, sa mal údajne dopustiť 22. mája 2002,

teda za platnosti a účinnosti účinného do 30. júna 2002, pričom v tomto

zákone sa síce skutková podstata zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

nachádza, no v ţiadnom ustanovení vtedy platného a účinného nie je

podporovanie zločineckej skupiny definované. V tomto prípade nie je moţné analogicky

poukazovať na analogický právny predpis ( ) a jeho

ustanovenie § 129 ods. 7, ktorý pojem podporovania zločineckej skupiny definuje. Okrem

toho, v účinnom do 30. júna 2002 sa pri uvádza v ods. 27, ţe za postih

páchateľa za trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny bude

potrebné okrem všeobecných znakov preukázať niektorý z alternatívne uvedených znakov

§ 89 ods. 27 písm. a) aţ písm. c). Obvinenému CH. nebol preukázaný ani jeden z uvedených

znakov a ani v rozsudku sa nič také neuvádza. S ohľadom na túto skutočnosť teda nie je jasné,

akým spôsobom príslušné orgány činné v trestnom konaní dospeli k názoru, ţe konanie, ktoré

sa obvinenému CH. dávalo za vinu, má všetky znaky podporovania zločineckej skupiny. Bol

uznaný vinným z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny,

pričom ale nebolo v ţiadnom prípade preukázané, nielen to, či takúto činnosť páchal

s úmyslom spáchať trestný čin, ale ani to, aký konkrétny skutok zakladajúci trestný čin na to

nadväzoval, keďţe trestný čin zneuţitie právomocí verejného činiteľa v zmysle § 158 ods. 1

písm. a) Tr. zák. nielenţe nebol patrične preukázaný, ale dokonca bol premlčaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako dovolací súd v zmysle vyslovil porušenie zákona

v neprospech obvineného Bc. P. CH. a v zmysle rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. , zrušil v časti, ktorým

bolo odvolanie obvineného CH. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

zamietnuté, a zároveň zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna

2010, vedeného pod sp. zn. PK , v časti ktorou bol uznaný vinným z trestného

činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa

§ 185a ods. 1 Tr. zák., ako aj z trestného činu zneuţívania právomocí verejného činiteľa

8

podľa Tr. zák. a v zmysle vec prikázal

prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 20. júna 2012

obvinený J. H. nasledovne:

„Mám za to, ţe i v mojom prípade bol len umelo vytvorený člen nejakej zločineckej

skupiny. Okrem všeobecných znakov trestného činu bolo potrebné preukázať niektorý

z alternatívne uvedených znakov podľa § 89 ods. 27 písm. a) aţ c) Tr. zák. V poslednom

období účinnosti - od 1. augusta 2004, to boli trestné činy s hornou

hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej päť rokov alebo trestné činy podľa § 160

aţ § 162 Tr. zák. V prípade trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1b Tr. zák.

je stanovená horná hranica trestnej sadzby tri roky a nie najmenej päť rokov, a teda mám

za to, ţe nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu. Ďalej je otázne ako mohol

CH. podporovať zločineckú skupinu 22. mája 2002, keď ţiadna zločinecká skupina v tom

čase neexistovala a prvý skutok sa zločineckej skupine pripisuje aţ v decembri 2003, teda 19

mesiacov po uvedenom dátume.“

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil na rozhodovanie o dovolaní

obvineného Bc. P. CH. účinný od 1. septembra 2011. V zmysle

prechodného ustanovenia , ustanovenie sa pouţilo v znení

účinnom do 31. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, ţe

dovolanie je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dovolanie súčasne

spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, ţe dovolanie obvineného je dôvodné, nakoľko ním uplatnený

dovolací dôvod uvedený v účinného do 31. augusta 2011

9

v posudzovanom prípade naplnený bol, pretoţe rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 11. februára 2011, sp. zn. , a konaním, ktoré mu predchádzalo,

v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v bode č. II. rozsudku, bol porušený zákon

v ustanovení , Tr. zák. , ako aj v Tr. zák. v jeho

v neprospech.

Podľa účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť aj

na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané

v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú

k postupu podľa a

Podľa ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa

, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré

sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný

len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho

moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti

výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa ustanovenia účinného do 31. augusta 2011

dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôţe skúmať

a meniť.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť

správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6

10

, pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom.

Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom

a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové

zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto

konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne

obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379

ods. 2 ).

Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou

aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový

stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného

práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak,

aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Predmetom dovolacieho dôvodu podľa potom môţe byť

uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia

ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej

obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.

Dovolací dôvod podľa predpokladá výlučne chyby

právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, ţe tento bol

v rozpore s posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin

alebo ţe vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným

zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo

protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou

iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym

posúdením skutku, ale sa môţe dotýkať napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení.

Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové ( ,

veta za bodkočiarkou), t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi

prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne a tieţ hodnotenie vykonaných

dôkazov, pretoţe určitý skutkový stav je vţdy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.

Dovolací dôvod podľa teda výlučne slúţi k náprave

hmotnoprávnych chýb.

11

Prieskum z dôvodu podľa je limitovaný posúdením

správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím.

V posudzovanom prípade ide o skutky uvedené v bode 1/ a 2/ prvostupňového rozsudku,

pretoţe tieto boli dovolateľom napadnuté. Pre dovolací súd je teda rozhodujúce skutkové

zistenie, podľa ktorého Bc. P. CH. spáchal skutky tak, ako sú tieto ustálené v skutkovej vete

v bode č. 1/ a 2/ rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn.

PK , pretoţe odvolací súd vo svojom rozsudku napadnutom dovolaním

obvineného skutkové zistenia nijako nemodifikoval (vo výroku v bode II. rozsudku podľa

odvolanie obvineného CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M. CH. zamietol).

Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel

sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému

v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa.

Z rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, ţe obvineného v bode č. 1/ uznali

za vinného z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a v bode č. 2/

z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)

Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutok právoplatne ustálený súdmi

v pôvodnom konaní nebol pod bodom č. 2/ správne právne kvalifikovaný, pretoţe nenapĺňa

všetky zákonné znaky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158

ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Tým je odôvodnený záver, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ako aj rozsudok súdu prvého stupňa (v bode č. 2/) sú zaloţené na nesprávnej právnej

kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa účinného do 31. augusta 2011.

Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine v bode č. 2/ prvostupňového

rozsudku vyplýva, ţe obvinený Bc. P. CH. mal v priebehu roka 2002 ako príslušník

Policajného zboru SR, viackrát ako verejný činiteľ prekročiť svoju právomoc v tom

zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných

a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa

12

trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S.,

pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia nešli do obce S.,

ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená policajná akcia

zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu nerešpektovali a následne boli

zadrţaní, čím obvinený CH. mal porušiť ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona č.

o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej

sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do

30. júna 2002 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).

Obvinený Bc. P. CH. bol teda v skutku pod bodom č. 2/ rozsudku uznaný za vinného

z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr.

zák., v zmysle ktorého ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený prospech,

vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci

verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyţaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j.

verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania, pričom z hľadiska

zavinenia úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu

alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Znakom "v úmysle zadováţiť sebe

alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo

aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo

(napr. aj nestíhanie páchateľa trestného činu a pod.). Pojem "vykonáva svoju právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu" treba vykladať tak, ţe ide o obchádzanie zákona alebo iného

právneho predpisu vydaného na základe zákona. Pod pojmom "prekročí svoju právomoc" sa

rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného

verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ páchateľ nemá právomoc

vec vybaviť sám).

Pojem verejného činiteľa vymedzuje zákon zo štyroch základných hľadísk:

a) musí ísť o voleného funkcionára alebo iného zodpovedného pracovníka orgánu štátnej

správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušníka ozbrojených síl,

alebo ozbrojeného zboru, súdneho exekútora, člena lesnej, vodnej, rybárskej alebo

poľovníckej stráţe, člena stráţe prírody a osobu, ktorá má oprávnenia člena stráţe prírody;

13

b) musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu;

c) musí pritom pouţívať právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie

týchto úloh;

d) trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou.

Ak niektoré z týchto hľadísk nie je splnené, nejde o verejného činiteľa.

Aby obvinený mohol byť povaţovaný za verejného činiteľa nepostačuje len správne

zistenie, ţe v čase činu bol príslušníkom Policajného zboru SR, a ţe sa podieľal na plnení

úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôleţitých verejných funkcií. Súčasne

by musela byť totiţ splnená aj podmienka, ţe pouţíval pritom právomoc, ktorá mu bola

v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Chápanie pojmu právomocí

obvineného v súvislosti s poskytovaním informácií o pripravovaných a vykonávaných

policajných akciách zločineckej skupine M. Š. v rozhodnutiach súdov oboch stupňov nie je

správne. Jeho kritériom totiţ nie je to, o plnenie akej z úloh príslušníka policajného zboru SR,

ktoré obvinený zastupoval navonok išlo, ani to, ţe porušil povinnosti policajta v zmysle

ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona o štátnej sluţbe. Nesporne išlo o konanie, ktoré

malo širší spoločenský dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v

sebe vţdy zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou

mocou.

V nadväznosti na uvedené je potrebné opätovne zdôrazniť, ţe ak sa verejný činiteľ

dopustí trestného činu zneuţívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup

k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných

činiteľov. Pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje „prvok moci

a prvok rozhodovania“, jeho konanie ani nemôţe byť kvalifikované ako trestný čin

zneuţívania právomoci verejného činiteľa.

Obvinený v uvedených súvislostiach nevykonával právomoc verejného činiteľa

a preto nebol verejným činiteľom. Postih obvineného za trestný čin zneuţívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

nie je moţný, pretoţe tento v konkrétnom prípade nekonal v postavení špeciálneho subjektu -

verejného činiteľa ako ho definuje ustanovenie § 89 ods. 9 Tr. zák.

14

Ako správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku (str. 82)

obvinený CH. nebol členom zločineckej skupiny, ani činným pre ňu, ale ju o.i. podporoval

poskytovaním informácií z policajného prostredia. Táto jeho činnosť napĺňa všetky znaky

zákonnej skutkovej podstaty trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002.

Z dôvodov uvedených ďalej bolo preto nesprávne uznať tohto obvineného za vinného

z rovnakého konania v bode 2/ rozsudku.

Ďalej je potrebné poukázať na tú skutočnosť, ţe ak súd dospeje k záveru, ţe nie je

preukázaný jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov, ale iba jedného z nich,

skutok posúdi len podľa jedného ustanovenia , ďalšiu právnu kvalifikáciu

nepouţije a len v odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, prečo táto právna kvalifikácia

neprichádza do úvahy.

Prokurátor podal obţalobu u Bc. P. CH. pre ten istý skutok, ktorý rozdelil do bodov č.

1/ a 2/ obţaloby (str. 2433, zv. VII), pričom skutok v bode č. 2/ je oproti skutku v bode č. 1/

špecifikovaný podrobnejšie, pričom páchateľove konanie a následok, medzi ktorými je

kauzálny nexus v bodoch č. 1/ a 2/, tvoria jednotu skutku. Jednota skutku je pojem

hmotnoprávny, ma však význam pre určenie, či skutok má znaky len jedného trestného činu

alebo znaky viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, príp. viacčinnom súbehu. Za

jeden skutok, jedno konanie sa povaţujú tie prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú

príčinou následku významného z hľadiska trestného práva, pokiaľ sú zahrnuté zavinením.

Správne riešenie otázky jednoty skutku má okrem iného význam z procesného hľadiska aj

pre otázku, či právoplatné súdne rozhodnutie vytvára prekáţku veci uţ rozsúdenej ako aj

zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci).

Uvedenú skutočnosť, a to ţe ide o jeden skutok, ktorý nie je moţné takýmto spôsobom

rozdeliť do dvoch bodov s tým, ţe v bode č. 2/ je rovnaký skutok len podrobnejšie popísaný,

opomenuli súdy oboch stupňov, pričom takýmto postupom bola porušená zásada

ne bis in idem. Rovnako to, ţe súd hodnotil trestné činy ako reálny súbeh moţno usudzovať

len z pouţitia § 35 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu.

15

Prvostupňový súd pochybil aj pri ukladaní trestu straty „inej hodnosti“ Bc. P. CH.

podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého bolo nevyhnutné konkretizovať o akú konkrétnu

stratu inej hodnosti malo v danom prípade ísť (dôstojnícka hodnosť - § 20 ods. 1 písm. b)

zákona o štátnej sluţbe).

Rovnako nesprávnym je označenie trestného činu zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. ako

obzvlášť závaţného trestného činu vo výroku prvostupňového rozsudku. Delenie trestných

činov na prečiny a zločiny tzv. bipartícia, je súčasťou nášho aţ od

1. januára 2006. účinný do 30. júna 2002 , ktorý bol v danom prípade

aplikovaný, tieto druhy trestných činov nerozdeľoval. Pojem obzvlášť závaţné trestné činy

je vymedzený v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého takýmito trestnými činmi

sú trestné činy taxatívne uvedené v § 62 Tr. zák. (patrí sem aj trestný čin zaloţenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.) a tie úmyselné

trestné činy, na ktoré ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby najmenej osem rokov. Takto vymedzený pojem slúţi len na účel hodnotenia

špeciálnej recidívy, resp. definuje okruh obzvlášť závaţných úmyselných trestných činov,

ktorých spáchanie je nevyhnutnou podmienkou na postup podľa § 41 ods. 1 a § 42 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň upozorňuje aj na nepresné pomenovanie

trestného činu uvedeného pod bodom č. 1/ prvostupňového rozsudku. Vzhľadom k tomu, ţe

na posudzovanie trestnosti činov obvineného Bc. P. CH. prvostupňový súd aplikoval Trestný

zákon účinný do 30. júna 2002, je potrebné pouţiť pomenovanie trestného činu podľa vtedy

platného a účinného , a to zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej

skupiny (vo výroku je nesprávne uvedené „a teroristickej skupiny“).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,

na základe vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona

v neprospech obvineného Bc. P. CH. V dôsledku toho podľa zrušil

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn.

, a konanie, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH.

v bode II. rozsudku, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna

2010, sp. zn. PK , v tejto časti v celom rozsahu. Súčasne zrušil aj ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

16

došlo zrušením, stratili podklad. Podľa Špecializovanému trestnému

súdu v Pezinku, prikázal, aby vec obvineného Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní v jeho prospech, ktoré

bolo podané v lehote uvedenej v

Úlohou Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bude znovu prerokovať predmetnú

vec a zaoberať sa obhajobou obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným

dovolacím súdom.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil

vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného

v prospech obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho

neprospech (. ods. 2 ).

K uplatneným dovolacím dôvodom podľa a účinného

do 31. augusta 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v posudzovanej veci

tieto dovolacie dôvody nezistil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. apríla 2013

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová