Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)95f/390115.a73a66.pdf
PDF · 262.18 KB
No categories available
1TdoV/14/2012
Najvyšší súd 1 TdoV 14/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. P. Krajčoviča, JUDr. Viliama Dohňanského,
JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí konanom
25. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M. Š. a spol., vedenej na bývalom
Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2 T 16/2008, prejednal dovolanie, ktoré podal
obvinený Bc. P. CH., zastúpený JUDr. G. A., advokátom v Bratislave, proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, podľa §
382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., a takto
rozhodol:
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn.
1 To 23/2010, a konaním, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného
Bc. P. CH. v bode II. rozsudku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
účinného do 31. augusta 2011,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 319 Tr. por. a v § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 30. júna 2002
(ďalej len „Tr. zák.“), ako aj v § 3 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného Bc. P. CH.
Napadnutý rozsudok sa v tejto časti z r u š u j e.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna
2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v celom rozsahu.
V rovnakom rozsahu sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa p r i k a z u j e, aby vec obvineného
Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn.
PK 2 T 16/2008, bol obvinený Bc. P. CH. uznaný za vinného v bode č. 1/ a 2/ rozsudku
z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu zneuţívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, ţe
v bode č. 1/
v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S., M. Š.
zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval
zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Štvrťáci alebo chlapi od Štvrťáka“, ktorá na území T.
a B. kraja koordinovane pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak,
aby tým získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech najmä spôsobom
vydierania, zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti,
plánovanie síl a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou
jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv.
pravé ruky, ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym
organizačným pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov
M. Š. riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb
činných pre zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli:
M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, v celom období najneskôr od roku 2001 aţ do
29. septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,
Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája roku 2003, potom od presne
nezisteného obdobia roku 2004 do roku 2005, ktorý najskôr robil rozpisovanie sluţieb
biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine, neskôr bol
veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky M. Š., bol
poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych poplatkov od
podnikateľov za tzv. ochranu, P. H. najneskôr od januára roku 2005 do 29. septembra 2007
bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š., bol pravou rukou
M. Š., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/,
F. A. najneskôr od roku 2003 do 29. septembra 2007 bol pravou rukou M. Š.,
vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M.
s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z., aby nevypovedal proti M. Š.
a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky,
P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr
do 29. septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom
zločineckej skupiny P. H., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/,
J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do 29. septembra 2007
pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým, ţe rozpisoval sluţby tzv.
biletárov – vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov skupiny na porady, robil
osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej skupiny skutok pod číslom
3/,
J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005
bol tzv. biletárom – vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny
a tzv. rozbíjač, a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/,
R. CH. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol
tzv. biletárom – vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom, a ako člen zločineckej skupiny
spáchal skutok č. 3/ a 5/,
pričom činnými pre zločineckú skupinu boli:
- Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/,
- R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/,
- M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil
šoféra a spáchal skutok č. 5/,
- Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do 29. septembra 2007 robil
biletára – vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/ a 12/,
- M. M. v čase spáchania skutku č. 11/,
pričom mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine
tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v tom čase zaradený na
OO PZ J., poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj o pripravovaných
a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S.,
a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny
a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali
jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š.
stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval
ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho
príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina
disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami,
v bode č. 2/
mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, v tom
čase zaradený na Obvodnom oddelení PZ J., viackrát ako verejný činiteľ prekročil svoju
právomoc v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie
o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov
dopúšťajúcich sa trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného
riaditeľstva PZ S., pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia
nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená
policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š. a Z. K.
nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom Krajského
riaditeľstva PZ B., čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru
väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30. júna 2002.
Za tieto trestné činy uloţil Špecializovaný trestný súd v Pezinku obvinenému
Bc. P. CH. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trestu odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr.
zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený aj
trest straty inej hodnosti.
Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť
11. februára 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom
sp. zn. 1 To 23/2010, rozhodol tak, ţe vo výroku I. podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu
u obvinených M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č.
Odvolací súd vo výroku v bode II. podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obvineným M. Š. a J. F., ako
aj odvolania obvinených J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M.CH.
zamietol.
Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému Bc. P. CH. doručený 20. septembra
2011 (čl. 9561, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. P. K. a JUDr. E. K., ktorí ho v tom čase
zastupovali, 19. septembra 2011.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil 13. júla 2012 Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. P. CH., prostredníctvom obhajcu
13. decembra 2011 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010. Domáhal
sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech
z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) a písm. h) Tr. por. účinného
do 31. augusta 2011.
Obvinený Bc. P. CH. vo svojom dovolaní poukázal na to, ţe skutok, ktorý sa mu dáva
za vinu sa stal 22. mája 2002, no uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-411/BOK-C-2006
je z 26. marca 2008, teda takmer 6 rokov od spáchania skutku, a preto podľa jeho názoru
došlo k premlčaniu trestného stíhania trestného činu v bode 2/ rozsudku v zmysle § 87 ods. 1
písm. d) Tr. zák. Z uvedeného potom vyplýva, ţe nebol dôvod ukladať úhrnný trest a malo
dôjsť k zastaveniu trestného stíhania.
Obvinený ďalej uviedol, ţe OO PZ J. je malé oddelenie III. typu, pričom pripravované
alebo vykonávané akcie na teritóriu OR PZ S. boli vykonávané väčšinou bez účasti policajtov
OO PZ J., na základe čoho ani nebol oboznamovaný o plánovaných akciách OR PZ S.
Z policajnej praxe jasne vyplýva, ţe na pripravovaných akciách zameraných na odhalenie tak
závaţných trestných činov, aké sú uvedené v napadnutom rozsudku, participujú výlučne
špeciálne zloţky, akým je Útvar boja proti organizovanej kriminalite, kriminálna polícia,
Pohotovostný policajný útvar a iné zloţky, a v ţiadnom prípade nie obvodné oddelenia PZ. Je
teda vylúčené, ţe by sa on ako obyčajný policajt, napriek tomu, ţe prešiel previerkou
oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, dozvedel o prísne utajovaných akciách, a to
ešte o takej, ktorá sa mala konať ani nie v obvode, okrese, či v kraji, v ktorom bol zaradený.
Súd svoje rozhodnutie oprel len o ničím nepodloţený výklad bez akéhokoľvek priameho
dôkazu.
Ďalej obvinený poukázal aj na rozporuplné výpovede svedkov a spoluobvinených.
Svedok Č. na hlavnom pojednávaní vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi a uviedol, ţe keď
ho obvinený Š. zoznamoval s obvineným CH., nekonkretizoval ho ako osobu, ktorá mu
podala informácie o príprave akcie v obci S., čiţe nevedel konkretizovať, či išlo o obvineného
CH. Zároveň dáva do pozornosti súdu, ţe svedok Č. je dlhé roky závislý na tvrdých drogách,
čo aj sám priznal, a preto jeho dôveryhodnosť je veľmi nízka. Svedkovia K. a G. obvineného
P. CH. nepoznali. Svedok M. D. taktieţ nevedel s istotou určiť, či je skutočne obvinený CH.
policajtom, ktorý pre Š. donášal informácie z policajného prostredia.
Počas konania pred súdom, obvinený CH. niekoľko krát navrhol vypočuť osobu
zadrţanú v obci S. – E. C., pričom uvedený návrh bol bez udania dôvodu zo strany súdu
zamietnutý. Taktieţ zo strany obhajoby bol navrhnutý na vypočutie riaditeľ KR PZ B. JUDr.
J. F., ktorý mal organizovať a riadiť akciu v obci S., pričom ako jediná kompetentná osoba
môţe vypovedať, či akcia bola vyzradená, pričom v prípade vyzradenia sa spisuje záznam,
odkiaľ únik informácii pochádza. V konaní taktieţ nebol vypočutý policajt R. H., napriek
tomu, ţe bol svedkom Č. označený ako osoba, ktorá mala pre Š. vykonať rôzne lustrácie.
Ďalším z navrhovaných a nevykonaných dôkazov je kontrola lustrovaných informácii
v databáze policajného zboru na základe pridelených pouţívateľských mien a hesiel.
Z dôvodu drogovej závislosti svedka Č. obhajoba navrhla vyšetriť jeho duševný stav, čo
taktieţ nebolo súdom umoţnené. Výpoveď Z. K. povaţuje za účelovú a nedôveryhodnú
v snahe obţalovaného získať mimoriadne zníţenie trestu, čo sa mu aj napokon podarilo.
V súvislosti s jeho obvinením z podporovania zločineckej skupiny upozornil na to,
ţe skutku, ktorým mal zločineckú skupinu podporovať, sa mal údajne dopustiť 22. mája 2002,
teda za platnosti a účinnosti Trestného zákona účinného do 30. júna 2002, pričom v tomto
zákone sa síce skutková podstata zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
nachádza, no v ţiadnom ustanovení vtedy platného a účinného Trestného zákona nie je
podporovanie zločineckej skupiny definované. V tomto prípade nie je moţné analogicky
poukazovať na analogický právny predpis (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon) a jeho
ustanovenie § 129 ods. 7, ktorý pojem podporovania zločineckej skupiny definuje. Okrem
toho, v Trestnom zákone účinnom do 30. júna 2002 sa pri § 89 uvádza v ods. 27, ţe za postih
páchateľa za trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny bude
potrebné okrem všeobecných znakov preukázať niektorý z alternatívne uvedených znakov
§ 89 ods. 27 písm. a) aţ písm. c). Obvinenému CH. nebol preukázaný ani jeden z uvedených
znakov a ani v rozsudku sa nič také neuvádza. S ohľadom na túto skutočnosť teda nie je jasné,
akým spôsobom príslušné orgány činné v trestnom konaní dospeli k názoru, ţe konanie, ktoré
sa obvinenému CH. dávalo za vinu, má všetky znaky podporovania zločineckej skupiny. Bol
uznaný vinným z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny,
pričom ale nebolo v ţiadnom prípade preukázané, nielen to, či takúto činnosť páchal
s úmyslom spáchať trestný čin, ale ani to, aký konkrétny skutok zakladajúci trestný čin na to
nadväzoval, keďţe trestný čin zneuţitie právomocí verejného činiteľa v zmysle § 158 ods. 1
písm. a) Tr. zák. nielenţe nebol patrične preukázaný, ale dokonca bol premlčaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona
v neprospech obvineného Bc. P. CH. a v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. l To 23/2010, zrušil v časti, ktorým
bolo odvolanie obvineného CH. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
zamietnuté, a zároveň zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna
2010, vedeného pod sp. zn. PK 2 T/16/2008, v časti ktorou bol uznaný vinným z trestného
činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa
§ 185a ods. 1 Tr. zák., ako aj z trestného činu zneuţívania právomocí verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. vec prikázal
prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 20. júna 2012
obvinený J. H. nasledovne:
„Mám za to, ţe i v mojom prípade bol len umelo vytvorený člen nejakej zločineckej
skupiny. Okrem všeobecných znakov trestného činu bolo potrebné preukázať niektorý
z alternatívne uvedených znakov podľa § 89 ods. 27 písm. a) aţ c) Tr. zák. V poslednom
období účinnosti Trestného zákona - od 1. augusta 2004, to boli trestné činy s hornou
hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej päť rokov alebo trestné činy podľa § 160
aţ § 162 Tr. zák. V prípade trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1b Tr. zák.
je stanovená horná hranica trestnej sadzby tri roky a nie najmenej päť rokov, a teda mám
za to, ţe nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu. Ďalej je otázne ako mohol
CH. podporovať zločineckú skupinu 22. mája 2002, keď ţiadna zločinecká skupina v tom
čase neexistovala a prvý skutok sa zločineckej skupine pripisuje aţ v decembri 2003, teda 19
mesiacov po uvedenom dátume.“
So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie
§ 567j ods. 2 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil na rozhodovanie o dovolaní
obvineného Bc. P. CH. Trestný poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle
prechodného ustanovenia § 567j ods. 7, ustanovenie § 371 Tr. por. sa pouţilo v znení
účinnom do 31. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe
dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne
spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374
Dovolací súd po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového
materiálu dospel k záveru, ţe dovolanie obvineného je dôvodné, nakoľko ním uplatnený
dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011
v posudzovanom prípade naplnený bol, pretoţe rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, a konaním, ktoré mu predchádzalo,
v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v bode č. II. rozsudku, bol porušený zákon
v ustanovení § 319 Tr. por., § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. , ako aj v § 3 ods. 1 Tr. zák. v jeho
v neprospech.
Podľa § 382a Tr. por. účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť aj
na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané
v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú
k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa
§ 371 Tr. por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré
sa tento dôvod opiera.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd
zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný
len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho
moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti
výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011
dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôţe skúmať
a meniť.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť
správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6
Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom.
Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom
a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové
zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto
konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne
obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379
ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou
aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový
stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného
práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera
o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak,
aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môţe byť
uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia
ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej
obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. predpokladá výlučne chyby
právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, ţe tento bol
v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin
alebo ţe vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným
zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo
protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou
iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym
posúdením skutku, ale sa môţe dotýkať napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení.
Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,
veta za bodkočiarkou), t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi
prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne a tieţ hodnotenie vykonaných
dôkazov, pretoţe určitý skutkový stav je vţdy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda výlučne slúţi k náprave
hmotnoprávnych chýb.
Prieskum z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je limitovaný posúdením
správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím.
V posudzovanom prípade ide o skutky uvedené v bode 1/ a 2/ prvostupňového rozsudku,
pretoţe tieto boli dovolateľom napadnuté. Pre dovolací súd je teda rozhodujúce skutkové
zistenie, podľa ktorého Bc. P. CH. spáchal skutky tak, ako sú tieto ustálené v skutkovej vete
v bode č. 1/ a 2/ rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn.
PK 2 T 16/2008, pretoţe odvolací súd vo svojom rozsudku napadnutom dovolaním
obvineného skutkové zistenia nijako nemodifikoval (vo výroku v bode II. rozsudku podľa
§ 319 Tr. por. odvolanie obvineného CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M. CH. zamietol).
Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel
sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému
v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa.
Z rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, ţe obvineného v bode č. 1/ uznali
za vinného z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a v bode č. 2/
z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)
Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutok právoplatne ustálený súdmi
v pôvodnom konaní nebol pod bodom č. 2/ správne právne kvalifikovaný, pretoţe nenapĺňa
všetky zákonné znaky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158
ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Tým je odôvodnený záver, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa (v bode č. 2/) sú zaloţené na nesprávnej právnej
kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011.
Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine v bode č. 2/ prvostupňového
rozsudku vyplýva, ţe obvinený Bc. P. CH. mal v priebehu roka 2002 ako príslušník
Policajného zboru SR, viackrát ako verejný činiteľ prekročiť svoju právomoc v tom
zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných
a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa
trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S.,
pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia nešli do obce S.,
ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená policajná akcia
zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu nerešpektovali a následne boli
zadrţaní, čím obvinený CH. mal porušiť ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej
sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do
30. júna 2002 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).
Obvinený Bc. P. CH. bol teda v skutku pod bodom č. 2/ rozsudku uznaný za vinného
z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., v zmysle ktorého ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený prospech,
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci
verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.
Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyţaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j.
verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania, pričom z hľadiska
zavinenia úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu
alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Znakom "v úmysle zadováţiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo
aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo
(napr. aj nestíhanie páchateľa trestného činu a pod.). Pojem "vykonáva svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu" treba vykladať tak, ţe ide o obchádzanie zákona alebo iného
právneho predpisu vydaného na základe zákona. Pod pojmom "prekročí svoju právomoc" sa
rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného
verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ páchateľ nemá právomoc
vec vybaviť sám).
Pojem verejného činiteľa vymedzuje zákon zo štyroch základných hľadísk:
a) musí ísť o voleného funkcionára alebo iného zodpovedného pracovníka orgánu štátnej
správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušníka ozbrojených síl,
alebo ozbrojeného zboru, súdneho exekútora, člena lesnej, vodnej, rybárskej alebo
poľovníckej stráţe, člena stráţe prírody a osobu, ktorá má oprávnenia člena stráţe prírody;
b) musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu;
c) musí pritom pouţívať právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie
týchto úloh;
d) trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou.
Ak niektoré z týchto hľadísk nie je splnené, nejde o verejného činiteľa.
Aby obvinený mohol byť povaţovaný za verejného činiteľa nepostačuje len správne
zistenie, ţe v čase činu bol príslušníkom Policajného zboru SR, a ţe sa podieľal na plnení
úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôleţitých verejných funkcií. Súčasne
by musela byť totiţ splnená aj podmienka, ţe pouţíval pritom právomoc, ktorá mu bola
v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Chápanie pojmu právomocí
obvineného v súvislosti s poskytovaním informácií o pripravovaných a vykonávaných
policajných akciách zločineckej skupine M. Š. v rozhodnutiach súdov oboch stupňov nie je
správne. Jeho kritériom totiţ nie je to, o plnenie akej z úloh príslušníka policajného zboru SR,
ktoré obvinený zastupoval navonok išlo, ani to, ţe porušil povinnosti policajta v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona o štátnej sluţbe. Nesporne išlo o konanie, ktoré
malo širší spoločenský dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v
sebe vţdy zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou
mocou.
V nadväznosti na uvedené je potrebné opätovne zdôrazniť, ţe ak sa verejný činiteľ
dopustí trestného činu zneuţívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup
k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných
činiteľov. Pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje „prvok moci
a prvok rozhodovania“, jeho konanie ani nemôţe byť kvalifikované ako trestný čin
zneuţívania právomoci verejného činiteľa.
Obvinený v uvedených súvislostiach nevykonával právomoc verejného činiteľa
a preto nebol verejným činiteľom. Postih obvineného za trestný čin zneuţívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nie je moţný, pretoţe tento v konkrétnom prípade nekonal v postavení špeciálneho subjektu -
verejného činiteľa ako ho definuje ustanovenie § 89 ods. 9 Tr. zák.
Ako správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku (str. 82)
obvinený CH. nebol členom zločineckej skupiny, ani činným pre ňu, ale ju o.i. podporoval
poskytovaním informácií z policajného prostredia. Táto jeho činnosť napĺňa všetky znaky
zákonnej skutkovej podstaty trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 30. júna 2002.
Z dôvodov uvedených ďalej bolo preto nesprávne uznať tohto obvineného za vinného
z rovnakého konania v bode 2/ rozsudku.
Ďalej je potrebné poukázať na tú skutočnosť, ţe ak súd dospeje k záveru, ţe nie je
preukázaný jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov, ale iba jedného z nich,
skutok posúdi len podľa jedného ustanovenia Trestného zákona, ďalšiu právnu kvalifikáciu
nepouţije a len v odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, prečo táto právna kvalifikácia
neprichádza do úvahy.
Prokurátor podal obţalobu u Bc. P. CH. pre ten istý skutok, ktorý rozdelil do bodov č.
1/ a 2/ obţaloby (str. 2433, zv. VII), pričom skutok v bode č. 2/ je oproti skutku v bode č. 1/
špecifikovaný podrobnejšie, pričom páchateľove konanie a následok, medzi ktorými je
kauzálny nexus v bodoch č. 1/ a 2/, tvoria jednotu skutku. Jednota skutku je pojem
hmotnoprávny, ma však význam pre určenie, či skutok má znaky len jedného trestného činu
alebo znaky viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, príp. viacčinnom súbehu. Za
jeden skutok, jedno konanie sa povaţujú tie prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú
príčinou následku významného z hľadiska trestného práva, pokiaľ sú zahrnuté zavinením.
Správne riešenie otázky jednoty skutku má okrem iného význam z procesného hľadiska aj
pre otázku, či právoplatné súdne rozhodnutie vytvára prekáţku veci uţ rozsúdenej ako aj
zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci).
Uvedenú skutočnosť, a to ţe ide o jeden skutok, ktorý nie je moţné takýmto spôsobom
rozdeliť do dvoch bodov s tým, ţe v bode č. 2/ je rovnaký skutok len podrobnejšie popísaný,
opomenuli súdy oboch stupňov, pričom takýmto postupom bola porušená zásada
ne bis in idem. Rovnako to, ţe súd hodnotil trestné činy ako reálny súbeh moţno usudzovať
len z pouţitia § 35 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu.
Prvostupňový súd pochybil aj pri ukladaní trestu straty „inej hodnosti“ Bc. P. CH.
podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého bolo nevyhnutné konkretizovať o akú konkrétnu
stratu inej hodnosti malo v danom prípade ísť (dôstojnícka hodnosť - § 20 ods. 1 písm. b)
zákona o štátnej sluţbe).
Rovnako nesprávnym je označenie trestného činu zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. ako
obzvlášť závaţného trestného činu vo výroku prvostupňového rozsudku. Delenie trestných
činov na prečiny a zločiny tzv. bipartícia, je súčasťou nášho Trestného zákona aţ od
1. januára 2006. Trestný zákon účinný do 30. júna 2002 , ktorý bol v danom prípade
aplikovaný, tieto druhy trestných činov nerozdeľoval. Pojem obzvlášť závaţné trestné činy
je vymedzený v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého takýmito trestnými činmi
sú trestné činy taxatívne uvedené v § 62 Tr. zák. (patrí sem aj trestný čin zaloţenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.) a tie úmyselné
trestné činy, na ktoré trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby najmenej osem rokov. Takto vymedzený pojem slúţi len na účel hodnotenia
špeciálnej recidívy, resp. definuje okruh obzvlášť závaţných úmyselných trestných činov,
ktorých spáchanie je nevyhnutnou podmienkou na postup podľa § 41 ods. 1 a § 42 Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň upozorňuje aj na nepresné pomenovanie
trestného činu uvedeného pod bodom č. 1/ prvostupňového rozsudku. Vzhľadom k tomu, ţe
na posudzovanie trestnosti činov obvineného Bc. P. CH. prvostupňový súd aplikoval Trestný
zákon účinný do 30. júna 2002, je potrebné pouţiť pomenovanie trestného činu podľa vtedy
platného a účinného Trestného zákona, a to zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej
skupiny (vo výroku je nesprávne uvedené „a teroristickej skupiny“).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,
na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona
v neprospech obvineného Bc. P. CH. V dôsledku toho podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn.
1 To 23/2010, a konanie, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH.
v bode II. rozsudku, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna
2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, v tejto časti v celom rozsahu. Súčasne zrušil aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Špecializovanému trestnému
súdu v Pezinku, prikázal, aby vec obvineného Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní v jeho prospech, ktoré
bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por.
Úlohou Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bude znovu prerokovať predmetnú
vec a zaoberať sa obhajobou obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného
v prospech obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho
neprospech (§ 391 ods. 1. ods. 2 Tr. por.).
K uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) a h) Tr. por. účinného
do 31. augusta 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v posudzovanej veci
tieto dovolacie dôvody nezistil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. apríla 2013
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová