Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Szd/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne: M.. E. V., M., B. B., zast. J.. M. B., advokátom so sídlom M., B. B.,

proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14477-2/2010-OP

zo dňa 3. júna 2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 39 zo dňa 6. decembra 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 39 zo dňa 6. decembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 14477-2/2010-OP zo dňa 3. júna 2010 podľa z r u š u j e

a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 462,95 € v lehote do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne

J.. M. B..

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14477-2/2010-OP zo dňa 3. júna 2010,

ktorým čiastočne vyhovel jej odvolaniu a zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, že jej

2

uložil pokutu vo výške 2500 € za porušenie

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“).

Krajský súd dospel k záveru, že konanie o uložení pokuty začalo v zákonom

stanovenej lehote v súlade s § 83 ods. 1 Zákona, keď kontrola bola skončená podpísaním

protokolu o výsledku dozoru dňa 26. októbra 2009 a oznámenie o začatí konania o uložení

pokuty bolo žalobkyni doručené dňa 4. januára 2010. Pokiaľ nebola dodržaná 60-dňová lehota

pre vydanie rozhodnutia, nedodržanie tejto lehoty nemalo vplyv na právnu pozíciu žalobkyne.

Správny poriadok nespája s nedodržaním tejto lehoty žiadnu sankciu a vydanie rozhodnutia

po 60 – dňovej lehote nespôsobuje jeho neplatnosť.

Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, poučili žalobkyňu, že má právo

sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a ich doplnenie, ktoré práva

boli aj využité, o čom svedčia zápisnice, ktoré sú súčasťou správneho spisu.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250l ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „“) tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote dňa 7. febrára 2012

odvolanie a žiadala jeho zmenu tak, že odvolací súd zruší napadnuté správne rozhodnutie

a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala o priznanie náhrady trov konania.

Uviedla, že si splnila všetky finančné náležitosti a za zamestnankyne zrazila a odviedla

preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti a rovnako uhradila garančné a úrazové

poistenie, a to bez ohľadu na to, či podala štvrťročné prehľady včas alebo nie. Skutočnosť, že

sestru zamestnávala bola preukázaná kópiou dohody o vykonaní práce ako aj písomným

vyjadrením sestry zo dňa 29. januára 2010 a čestným prehlásením zo dňa 15. apríla 2010.

Žalovaný hodnotil dôkazy selektívne, pričom s časťou dôkazov sa vysporiadal len tak, že ich

považoval za nevierohodné, pričom toto bližšie nekonkretizoval.

Žalobkyňa tiež namietala zmeškanie lehoty na rozhodnutie o sankcii. Ak správny

orgán zistil porušenie niektorej povinnosti vyplývajúcej zo Zákona, tak toto porušenie mohol

zistiť len dňa 10. septembra 2009 (deň vykonania kontroly), nie až dodatočne dňa 26. októbra

2009 (deň prerokovania protokolu). 10. septembra 2009 začala plynúť trojmesačná lehota na

začatie konania o uložení pokuty podľa § 83 ods. 1 Zákona. Deň 26. októbra 2009 je len

dňom skončenia kontroly, čo je irelevantné.

3

Žalobkyňa namietala, že správny orgán nedodržal lehotu na rozhodnutie v zmysle § 49

ods. 2 Správneho poriadku, t.j. 30 dní, keďže sa nejednalo o zvlášť zložitý prípad vyžadujúci

rozhodovanie 60 dní. Rovnako správny orgán prvého stupňa pochybil, ak rozhodnutie

nedoručoval právnemu zástupcovi žalobkyne.

Ďalšie nedostatky videla žalobkyňa v súvislosti s poverením na výkon kontroly, jej

výkonom a personálnym obsadením kontrolnej skupiny. Z poverenia nevyplývali skutočnosti

smerujúce k tomu, že by oznámenie o vykonaní kontroly vopred kontrolovanému subjektu

mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, a ani samotné zistenia kontrolnej skupiny neboli

takého charakteru, že by oznámenie pred začatím kontroly vopred kontrolovanému subjektu

mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly. Kontrola bola podľa názoru žalobkyne účelová

a mala vopred jediný cieľ, a to uloženie sankcie likvidačného charakteru.

Žalobkyňa považovala pokutu v uloženej výške za neprimeranú a rozhodnutie v tejto

časti za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 13. marca 2012 vyjadril

žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Uviedol, že doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobkyni a nie jej právnemu

zástupcovi neznamená, že nenastali účinky jeho oznámenia, nejedná sa o také procesné

pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť celého konania.

Pokiaľ šlo o lehotu na rozhodnutie, kontrola je skončená prerokovaním protokolu.

Lehotu na začatie správneho konania podľa § 83 ods. 1 Zákona je potrebné vykladať

v kontexte s ustanovením o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o kontrole“). Deň ukončenia

kontroly je dňom, kedy oprávnený orgán zistil porušenie povinností. Následné vydanie

rozhodnutia po stanovenej 60 dňovej lehote nespôsobuje jeho neplatnosť, táto lehota má

poriadkový charakter.

K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter a závažnosť

zisteného nedostatku bola táto primeraná a nie likvidačná, pretože bola stanovená v dolnej

hranici stanovenej sadzby. Odôvodnenie jej výšky bolo náležité.

Záverom žalovaný uviedol, že dodatočne predložená dohoda o vykonaní práce bola

účelovou obranou žalobkyne; to že v čase vykonávania kontroly žalobkyňa žiadnu sestru

nezamestnávala konajúci orgán preukázal vlastným šetrením. Rovnako za účelovú považoval

žalovaný námietku týkajúcu sa formálnych nedostatkov kontroly.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so

zákonom. Napadnutý rozsudok bolo potrebné zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie postupom podľa

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. apríla 2013 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 81 ods. 5 Zákona, orgány dozoru podľa odseku 1 pri výkone dozornej činnosti

postupujú primerane podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným

predpisom.

Podľa § 83 ods. 1 Zákona, konanie o uložení pokuty možno začať do troch mesiacov

odo dňa, keď orgán príslušný na vydanie povolenia alebo komora zistila porušenie povinnosti,

najneskôr do jedného roka odo dňa porušenia povinnosti.

Podľa § 13 ods. 1 písm. g/ zák. o kontrole, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli

zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä preukázané

kontrolné zistenia.

5

Podľa § 13 ods. 6 zák. o kontrole, o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci

kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného

subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich

vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku

kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich

orgánu kontroly,

b) určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,

c) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov

a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti,

d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom

zodpovedným za tieto nedostatky.

Podľa § 13 ods. 7 zák. o kontrole, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole.

Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.

Podľa § 13 ods. 8 vety prvej zák. o kontrole, kontrola je skončená prerokovaním

protokolu.

Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že predmetom

preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. 14477-2/2010-OP zo dňa 3. júna 2010, ktorým

čiastočne vyhovel odvolaniu žalobkyne a zmenil rozhodnutie Banskobystrického

samosprávneho kraja č. 2547/2010/ODDZ-14,10752/2010 zo dňa 8. marca 2010 tak, že jej

uložil pokutu vo výške 2500 € za porušenie § 79 ods. 1 písm. d/ Zákona tým, že

neprevádzkovala zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne

zabezpečenie v čase od 1. januára 2009 do 30. augusta 2009.

Najvyšší súd, prvotne sa zaoberajúc namietaným uplynutím subjektívnej lehoty pre

začatie konania o uloženie pokuty, dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná.

Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť

administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie

nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že

6

došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej

skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu.

Na výkon dozoru podľa Zákona je potrebné primerane aplikovať ustanovenia zák.

o kontrole. S poukazom na § 13 ods. 1 zák. o kontrole je potrebné uviesť že o výsledku

vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol,

ktorý obsahuje aj opis preukázaných kontrolných zistení. Pokiaľ sa kontrolou nezistí

porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa

o kontrole záznam.

Práve z obsahu protokolu vyplývajú nedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené.

Skutočnosť, že samotná kontrola končí až prerokovaním protokolu nemá vplyv na

zistenie/vedomosť správneho orgánu o porušení povinností.

Pokiaľ správny orgán dostatočne určitým spôsobom opíše zistené porušenia právneho

predpisu (zo spisového materiálu predloženého súdu takýto opis z obsahu protokolu

nepochybne vyplýva), nemožno bez výslovného zákonného zmocnenia začiatok plynutia

lehoty viazať až na následný moment skončenia kontroly. Lehota (subjektívna) pre začatie

konania o uložení pokuty, resp. počiatok jej plynutia je právnou skutočnosťou, ktorá sa

odvodzuje od subjektívnej okolnosti, a to vlastnej vedomosti správneho orgánu o porušení

povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená, a to najmä

s prihliadnutím na zásadu právnej istoty.

Tomuto záveru svedčí aj tá skutočnosť, že ak správny orgán nedostatky nezistí,

vypracuje iný druh výstupu z kontroly, a to záznam, teda už pred ukončením kontroly (pred

prerokovaním protokolu) má správny orgán vedomosť, či k porušeniu povinností došlo alebo

nie. Zo zákona vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo záznam, a to práve podľa

zistenia resp. nezistenia porušenia povinností. Deň vypracovania protokolu je potom potrebné

považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre začatie konania

o uložení pokuty.

Na podporu tohto výkladu je potrebné poukázať na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 15. februára 2012, sp. zn. zo dňa 30. januára 2013, v ktorých

veciach bola riešená obdobná právna otázka.

7

V prejednávanej veci bol protokol o výsledku dozoru vypracovaný dňa 14. septembra

2009, ktorý deň je potrebný považovať za deň zistenia porušenia povinností, a tak posledným

dňom trojmesačnej zákonnej lehoty pre začatie konania v zmysle § 83 ods. 1 Zákona bol deň

14. decembra 2009, keď lehoty určené podľa mesiacov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Pokiaľ administratívne konanie začalo dňa 4. januára 2010 doručením oznámenia

o začatí správneho konania, tento úkon bol vykonaný až po uplynutí zákonnej subjektívnej

lehoty.

Vzhľadom k skutočnosti, že najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný začal konanie

o uložení pokuty po uplynutí zákonnom stanovej subjektívnej lehoty, ostatnými namietanými

skutočnosťami sa ďalej nezaoberal, nakoľko táto samotná skutočnosť je dostatočná na prijatie

záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore sa zákonom.

Správne orgány sú v ďalšom konaní je viazané právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v zmysle

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1

tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu vo výške 462,95 €, spočívajúcu

v náhrade za úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „Vyhláška“), za rok 2010 vo výške 254,88 € (prevzatie a príprava zastúpenia,

písomné podanie na súd vo veci samej – žaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške

á 120,23 €, režijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 , vo výške á 7,21 €), za rok

2012 vo výške 130,91 € (písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie v uplatnenej

výške 123,50 €, režijný paušál vo výške 7,41 €, spolu vo výške 385,79 € zvýšenú o DPH

v sadzbe 20 %, t.j. 462,95 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal uplatnenú náhradu za 2 úkony právnej

pomoci, a to za žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia a vyjadrenie na výzvu súdu zo

dňa 7. októbra 2010.

8

Žiadosť o odklad vykonateľnosti bola súčasťou podania, za ktoré bola priznaná

náhrada – žaloby, naviac nejedná sa o podanie vo veci samej. Rovnako nemožno vyčíslenie

trov konania a oznámenie súhlasu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania,

považovať za písomné podanie vo veci samej.

Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznanie náhrady za zaplatené súdne poplatky, ich náhradu

najvyšší súd rovnako nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by súdne poplatky boli

zaplatené. Preto bude vecou krajského súdu, aby vec poplatkovo preveril a následne rozhodol

o poplatkovej povinnosti.

Žalovaný je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne J.. M. B..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská