Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Sa-2-2021.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Subarea
15Sa/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XX-XXX A., Z., zastúpeného zástupcom: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova 2078, 022 01 Čadca, o žalobe opomenutého účastníka v sociálnych veciach na preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 49815-1/2013-CA zo dňa 02. decembra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10. novembra 2016 opomenutého účastníka, doručenou krajskému súdu dňa 10.11.2016, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 49815-1/2013-CA zo dňa 02. decembra 2013, ktorý podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol, že žalobcovi D. X., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2013 podľa slovenskej legislatívy. Namietal, že rozhodnutie nie je správne, je nezákonné, žalovaný nepresne a neúplne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vychádza z nesprávneho posúdenia veci, čím porušil § 195 zákona o sociálnom poistení. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Rozhodnutie obsahuje citáciu článkov základného nariadenia vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01. mája 2010 je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (aj len ako „základné nariadenie“). Povaha práce zamestnancov zamestnávateľa v zmysle pracovných zmlúv si vyžaduje spravidla prácu v teréne na území Slovenskej republiky, kedy zamestnanci prenajaté priestory nevyužívajú a nepotrebujú sa v nich zdržiavať. Tiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na prípad Planzer Luxembour Sarl C-73/06, podľa ktorého určenia miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto obvyklé, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej politike. Žalobca tiež má za to, že žalovaný v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne (neúplne) zistil skutkový stav veci a tiež aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej politike. Rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s nariadením, zákonom o
SP, keď ako inštitúcia dotknutého členského štátu nerozhodla o uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky, pričom za účelom preukázania/nepreukázania reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky žalobcu skutkový stav nebol úplne a riadne zistený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadne individuálne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol. Žalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2012, z ktorého aj citoval. Zdôraznil v žalobe, že žalovaný je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočnosti. Reálny výkon činnosti žalobcu ako zamestnanca na území Slovenskej republiky bol zabezpečený, nakoľko šlo o činnosť primárne v teréne, čo si povaha práce žalobcu vyžadovala. Vzhľadom na uvedené nebolo možné preverovať reálny výkon činnosti žalobcu v registrovanom sídle zamestnávateľa žalobcu. Miesto podnikania zamestnávateľa žalobcu bolo postačujúce pre jeho potreby. Fungovanie zohľadňuje minimálne náklady vzhľadom na podnikateľskú činnosť zamestnávateľa. Tiež žalobca namietal procesnú vadu v konaní vedenom pred žalovaným, v dôsledku ktorej procesnej vady mu bola odňatá možnosť uplatniť si svoje právo podať opravný prostriedok. Žalobca mal za to, že išlo o porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej citoval § 212 ods. 1 a § 212 ods. 3 zákona o SP. Zároveň žalobca uviedol, že na uvedenú situáciu sa vzťahuje úprava inštitútu tzv. opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP, ktorý prelamuje dôsledky § 181 ods. 1 SSP. Ide o úpravu inštitútu opomenutého účastníka. K doručovaniu do vlastných rúk sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/13/2011, pričom zdôraznil, že pri prevzatí predmetného rozhodnutia pri skúmaní podpisu osoby je zrejmé, že daný podpis nekorešponduje s menom, priezviskom žalobcu a je nesporné, že nebolo riadne doručené žalobcovi. Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 04. apríla 2016 sp. zn. 13Scud/2/2015, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Scud/1/2015 zo dňa 07. septembra 2016, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21Scud/3/2016 zo dňa 12.10.2016, ktorým bolo uložené v obdobnej skutkovej situácii doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky a súčasne bola odložená vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Poukázal na právnu istotu, kedy je povinný súd na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dať rovnakú odpoveď. Žiadal z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2016, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 29.11.2016 (č. l. 35 spisu), uviedol, že z predloženého spisového materiálu eviduje Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca skutočnosti, že účastník konania a žalobca neuplatnili voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, nepodali v zákonnej lehote odvolanie, nebol dodržaný inštančný postup, preto nie sú zákonné predpoklady pre úspešné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal konanie zastaviť. Zdôraznil, že žalovaným v danom konaní môže byť len Sociálna poisťovňa, ústredie, nakoľko len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba na krajský súd podľa § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poľský poštový poriadok nepozná doručovanie do vlastných rúk. Doporučená zásielka do vlastných rúk môže byť podľa poľského poštového poriadku doručená osobe, ktorá sa v mieste bydliska zdržiava. Zároveň poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 49815-1/2013-CA zo dňa 02. decembra 2013, originálne doručenky o doručení rozhodnutia účastníkovi konania a zamestnávateľovi, ako i oznámenie ZUS - Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Kielcach - Inspektorat w Końskich zo dňa 12. januára 2015 spolu s e-mailovým podaním Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 16. februára 2016.
3. V následnom vyjadrení zo dňa 29. novembra 2016 žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie žalobou, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. apríla 2014. Poukázal na ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako i § 212 ods. 1 o sociálnom poistení, z ktorých je podľa žalovaného zrejmé, že rozhodnutie o zániku, resp. nevzniku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, zániku poistenia doručovať do vlastných rúk. Sociálna poisťovňa aj napriek tomu sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi do vlastných rúk. Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia v mnohých iných prípadoch snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk, ako to bolo v prípade druhostupňového rozhodnutia. V Poľskej republike však inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený a tak iný spôsob doručovania ako zvolila Sociálna poisťovňa, nebol možný. Žalovaným v danom konaní môžu byť len Sociálna poisťovňa, nakoľko len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba na krajský súd podľa § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Mal za to, že žaloba bola podaná oneskorene, smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu a voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie, nevyužil opravné prostriedky, ktoré mu zákon o ochrane jeho práv poskytuje. Navrhol,
aby Krajský súd v Žiline konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 49815-1/2013-CA zo dňa 02. decembra 2013 zastavil.
4. Z obsahu spisového materiálu vyplýva uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/81/2016-52 zo dňa 16. januára 2017, ktorým bola vec postúpená príslušnému správnemu Krajskému súdu v Bratislave. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 8Nds/2/2021 zo dňa 26. mája 2021 rozhodol tak, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušným na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2021.
5. Vec je vedená pod sp. zn. 15Sa/2/2021.
6. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
7. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
12. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Správny súd konštatuje, že na to, aby mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba sa úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že je potrebné splniť zákonom vyžadované podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 7 písm. a) SSP je, že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť. Musí teda ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku.
17. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 10. novembra 2016 vyplývalo, že žalobca ako opomenutý účastník správneho konania § 179 ods. 1 SSP žiada uložiť žalovanému doručiť mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ale súčasne v petite žaloby žiada toto rozhodnutie zrušiť. Správny súd v tejto rovine poukazuje na rozhodnú zákonnú úpravu, a to § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) na konania vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konania vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upraveným týmto zákonom. Podľa § 212 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky, zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania.
18. Podľa § 215 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 5 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Správny súd vzhľadom na odvolacie dôvody bol povinný skúmať existenciu procesnoprávnych podmienok pre žalobcom navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné v prvom rade vyhodnotiť charakter žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd zistil, že predmetom žaloby je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorá rozhodovala podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.. Z výrokovej časti predmetného rozhodnutia tak, ako sa nachádza na č. l. 11, vyplýva, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2013 podľa slovenskej legislatívy. Súčasťou spisového materiálu je prílohová obálka (č. l. 139 spisu), kde sa nachádza originál rozhodnutia žalovaného v spojení s doručenkami, a to ich originálmi, pričom je zrejmé, že žalovaný konal so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania a rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na známu adresu do zahraničia. Z obsahu doručenky pre medzinárodný poštový styk boli zistené údaje adresát D. X., Z. XX, XX-XXX A., Z.. V časti vyššie uvedená zásielka bola riadne dodaná a nachádza sa údaj X. Z. (X. O., U.) a žalobcom napadnuté rozhodnutie bolo doručované zamestnávateľovi WEBUNG, s.r.o., ktoré bolo doručené dňa 19.03.2014.
20. Ak žalobca tvrdil, že je opomenutým účastníkom konania podľa § 179 ods. 1 SSP, keďže mu nebolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, tak krajský súd konštatuje, že skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisového materiálu a z vyjadrení účastníkov konania preukázali, že napadnuté rozhodnutie riešilo existenciu, či neexistenciu poistného vzťahu, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca podľa § 178 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon o sociálnom poistení pri vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. Z doručenky, na ktorú v žalobe poukazuje žalobca, možno konštatovať, že osoba, ktorá rozhodnutie za žalobcu prevzala, bola ochotná ho prevziať a odovzdať adresátovi.
21. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných rúk a tzv. obyčajné doručovanie pre rozhodnutia o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia. Zákon o sociálnom poistení doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca bolo doručené žalobcovi na známu adresu v cudzine. Rozhodnutie za žalobcu prevzala iná osoba, ktorá bola ochotná ho prevziať a odovzdať adresátovi. Pokiaľ aj rozhodnutie žalovaného bolo doručené osobe
na uvedenej adrese žalobcu, toto bolo doručené zákonne, keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevyžaduje pri rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk.
22. Ak teda bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalobcovi doručené zákonným spôsobom a žalobca nesplnil podmienky § 179 ods. 1 SSP, tak nebol opomenutým účastníkom správneho konania, pretože sa s ním konalo. Napadnuté rozhodnutie bolo účinne doručené, mal ho žalobca k dispozícii, a preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v zmysle § 179 ods. 7 SSP ohľadne právneho posúdenia účinnosti doručenia predmetného rozhodnutia.
23. Vo vzťahu k petitu žalobcu, ktorým sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a navrhol toto rozhodnutie zrušiť, je potrebné poukázať na to, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Až proti takému je možné teda podať odvolanie. Žaloba žalobcu je neprípustná, ak smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na súdny prieskum. Z uvedených dôvodov bola žaloba odmietnutá podľa § 98 písm. g) SSP za použitia § 7 písm. a) SSP.
24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté pri aplikácii § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.