Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_74S-11-2021.pdf
PDF · 189.82 KB
No categories available
74S/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu GAMO, a. s., so sídlom Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 033 987, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/013576/2018-243/1072 zo dňa 7. augusta 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/013576/2018-243/1072 zo dňa 7. augusta 2018 a rozhodnutie Úradu vládneho auditu č. 16/4867/18/029 zo dňa 3. mája 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Prvostupňový správny orgán oznámením o začatí správneho konania zo dňa 09.03.2018, ktoré doručil žalobcovi 14.03.2018 začal administratívne konanie. Podnetom na začatie správneho konania boli výsledky administratívnej kontroly žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203 a č. 27110230410204 s tým, že žalobca sa k oznámeniu vyjadril podaním z 20.03.2018. Následne ho správny orgán listom zo 04.04.2018 upovedomil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca toto oprávnenie využil podaním zo dňa 19.04.2018.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Úrad vládneho auditu ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 16/4867/18/029 zo dňa 13. mája 2018 rozhodol tak, že:
„Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia ako sprostredkovateľský orgán riadiacim orgánom vykonala v období od 13.4.2011 do 1.8.2013 administratívnu kontrolu zameranú na spätné overenie oprávnenosti výdavkov žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203 vrátane príloh a v období od 11.5.2011 do 1.8.2013 administratívnu kontrolu zameranú na spätné overenie oprávnenosti výdavkov žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410204 vrátene príloh v spoločnosti: GAMO a.s., Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36033987, ktorej bol v rokoch 2011 a 2012 poskytnutý nenávratný finančný príspevok z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na realizáciu
projektu č. 27110230410: Vzdelaný zamestnanec - strategická výhoda. Projekt bol spolufinancovaný na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023041001 zo dňa 18.5.2010 v znení dodatku č.1 zo dňa 2.2.2011 uzatvorenej medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou a spoločnosťou GAMO a.s., Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36033987. Vykonanými administratívnymi kontrolami a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že spoločnosť GAMO a.s., Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36033987 použila časť poskytnutého finančného príspevku na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti upravené v Čl. 14, bod 1, písm. c) a j) Všeobecných zmluvných podmienok v nadväznosti na časť 2, písm. g) a i) a prílohu č. 2 Usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 - aktualizácia č.7, čím porušila § 19 ods.6 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s Čl. 2, bod 2.4 a Čl. 3, bod 3.3. Zmuvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023041001 zo dňa 18.5.2010 a v znení dodatku č. 1 zo dňa 2.2.2011 a Čl. 1, bod1 Všeobecných zmluvných podmienok. Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov spoločnosťou GAMO a.s., Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36033987, sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1, písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny Úrad vládneho auditu podľa ustanovenia § 31 ods.4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá“. Žalobcovi bola uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 10 109,40 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom boli určené čísla účtov, na ktoré treba uvedenú čiastku poukázať. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť pre prípad omeškania so zaplatením odvodu uhradiť penále vo výške 0,1% z uvedenej sumy za každý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.
3. Prvostupňový správny orgán Úrad vládneho auditu svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku v sume 10 109,40 Eur použil na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti. Išlo o výdavok č. 2 - neoprávnený výdavok na činnosť externého experta pre monitoring K.. Y. J. za osobné doručenie pracovného výkazu v rozsahu jednej hodiny v sume 10.-Eur; výdavok č. 7 - školenie Data Migration Basics v sume 20 000.-Eur 10 účastníkov v rozsahu 8 hodín a jednotkovej cene 250.-Eur/osoba/hod. Oprávnená bola len čiastka 69,90 Eur pre osobu/hodinu, čo je spolu 5 592.-Eur (69,90 Eur x 10 účastníkov x 8 hod). Neoprávnené výdavky predstavovali rozdiel 20 000.-Eur mínus 5 592.-Eur = 14 408.-Eur [na základe usmernenia RO č. N3/2007 - aktualizácia č. 6 maximálna akceptovateľná suma predstavovala 69,90 Eur za osobu/hodinu pre IT vysoko odborné školenia]; výdavok č. 18 - spracovanie výkazov práce za účastníkov aktivít školenia za mesiac február v rozsahu 4 hodín z dôvodu, že nebolo účelné vynaložiť takýto výdavok, keďže pracovný výkaz si mal vypracovať každý účastník školenia sám. Tieto neoprávnené výdavky boli vyčíslené vo výške 24.-Eur (6.-Eur na hodinu x 4 hodiny).
4. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou, ako L. orgánom pod Riadiacim orgánom pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia ako poskytovateľ (ďalej len SORO alebo poskytovateľ) uzatvorilo so žalobcom ako prijímateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023041001 z 18.5.2010 v znení dodatku č. 1 z 2.2.2011 (ďalej len Zmluva), ktorej predmetom bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku (ďalej len NFP) z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ďalej ESF) a Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za účelom spolufinancovania projektu č. 27110230410: Vzdelávaný zamestnanec - strategická výhoda (ďalej len „projekt“). Z celkových oprávnených výdavkov v sume 405 668.-Eur predstavoval NFP 70% a vlastné zdroje 30%, pričom prijímateľ sa zaviazal zabezpečiť ďalšie vlastné zdroje financovania projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov projektu. Žalobca vzal podpisom zmluvy na vedomie, že NFP a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo ŠRSR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch Európskeho spoločenstva (ďalej len „ES“) a Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) najmä zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobca zobral na vedomie, že podpisom zmluvy sa stal povinným dodržiavať okrem iného aj Systém riadenia štrukturálnych fondov z Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013.
Neoddeliteľnou časťou Zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky. Podľa všeobecných zmluvných podmienok odseku 4 sa vzájomné vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom riadia Zmluvou, dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje, právnymi predpismi SR a ES a tiež príručkou pre žiadateľa, príručkou pre prijímateľa, Systémom riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013. V Článku 8 bod 6 VZP sa zmluvné strany dohodli, že v prípade že dôjde k zmene uvedených dokumentov, Systémov riadenia a príručiek pre žiadateľa a pre prijímateľa a touto zmenou nedôjde k zmene textu zmluvy, poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na svojich internetových stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou dokumentov sa považuje najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom.
5. Podľa Článku 2 bod 2.4. a Článku 3 bod 3.3 Zmluvy v spojení s Článkom 1 bod 1 VZP sa žalobca ako prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou. Oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu, a ktoré spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov (Článok 14 bod 1, písm. c/ VZP), a ktoré boli vynaložené v súlade so zmluvou a právnymi predpismi.
6. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa podľa Článku 5, bod 5.20 Zmluvy spravujú okrem dokumentov uvedených vo VZP aj pokynmi vydanými poskytovateľom. Podľa Článku 5, bod 5.32 Zmluvy schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia riadiaceho orgánu č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii (ďalej „Usmernenie RO č. N3/2007“).
7. Usmernenie RO č. N3/2007 - aktualizácia č. 7, ktorá nadobudla platnosť 30.8.2010 a účinnosť 1.9.2010, platná v čase uskutočnenia školenia a vykonania pracovnej činnosti upravuje zásadné princípy oprávnenosti výdavkov. Podľa písm. g) tejto časti je výdavok oprávnený, ak spĺňa okrem iného podmienky účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba na ne). Oprávnenými výdavkami sú tiež výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu projektu a ktoré, podľa písm. i) predmetného usmernenia neprekročili limit stanovený riadiacim orgánom, ak taký limit stanovil v riadiacej dokumentácii, pričom riadiacou dokumentáciou sa rozumejú všetky dokumenty vydané riadiacim orgánom, napr. usmernenia, pokyny a pod.. Usmernenie RO č. N3/2007 - aktualizácia č. 7 súčasne v časti 2.1 definuje neoprávnené výdavky ako výdavky, ktoré okrem iného nie sú nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov projektu, nespĺňajú čo i len jednu z podmienok oprávnenosti uvedenú v časti 2 Usmernenia a prekračujú limit stanovený riadiacim orgánom v riadiacej dokumentácii, ak takýto limit pre konkrétny typ výdavku riadiaci orgán stanovil. V prílohe č. 2 citovaného Usmernenia riadiaci orgán stanovil pre projekty zamerané na vzdelávanie limit pre IT vysoko odborné školenia v sume 69,90 Eur/ osoba/hod, ktoré vychádzajú z maximálne akceptovateľnej sumy na osobu/hodinu vzdelávania.
8. Podľa článku 2, bod 2.4, článku 3, bod 3.3. Zmluvy v spojení s Článkom č. 1, bod 1 VZP sa žalobca zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou. Podľa Článku 5, bod 5.1 Zmluvy sa vzhľadom na určený systém financovania kombinácia zálohových platieb a refundácie z Článku 16 VZP použije výlučne odsek 4. V rámci systému zálohových platieb podľa Článku 16, bod 4.1 VZP poskytujú sa platby na oprávnené výdavky projektu na základe žiadosti o platbu (poskytnutie zálohovej platby) a žiadosti o platbu (zúčtovania zálohovej platby). Žalobca bol povinný podľa Článku 16, bod 4.16 VZP vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v Článku 14 VZP, pričom zodpovedá za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu. V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z..
9. Žalobcovi bolo na základe žiadosti o zálohovú platbu z účtu platobnej jednotky na jeho účet poskytnutý NFP v celkovej sumu 134 462,99 Eur, z toho na základe žiadosti č. 27110230410101 v sume 68 152.-Eur (BV č. 16 zo dňa 28.2.2011), žiadosti č. 27110230410108 v sume 15
402,99 Eur (BV č. 202 zo dňa 19.12.2011) a žiadosti č. 27110230410110 v sume 50 908.- Eur (BV č. 30 zo dňa 12.3.2012).
10. SORO vykonala u žalobcu administratívne kontroly zamerané na spätné overenie oprávnenosti výdavkov, pričom administratívnymi kontrolami bolo zistené, že výdavky nespĺňali kritéria oprávnenosti v takej výške, ako boli pôvodne schválené tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Zistenia uvedené v bode 3 tohto rozsudku boli zistené administratívnou kontrolou, ktorá vykonala SORO na spätné overenie oprávnenosti výdavkov žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203, čo bolo zachytené v zázname z kontroly aktualizácii č. 1 zo dňa 14.11.2014. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že administratívnou kontrolou. Žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410204 aktualizácia č. 1 zo dňa 18.11.2014 bolo zistené, že vyčíslené neoprávnené výdavky v celkovej sume 44 816.-Eur, avšak prvostupňový správny orgán sa nestotožnil so spôsobom krátenia výdavkov v uvedenom zázname. Zároveň aj uviedol argumentáciu, pre ktoré sa s týmito závermi kontroly nestotožnil. Nedospel teda k záveru, že výdavky v žiadosti o poskytnutie platby č. 27110230410204 boli neoprávnené. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobca tým, že časť poskytnutého finančného príspevku v sume 10 109,40 Eur (70% zo 14 442.-Eur) použil na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti uvedené v Článku 14, bod 1, písm. c) VZP v nadväznosti na časť 2, písm. g) a i) a prílohu č. 2 Usmernenia RO č. N3/2007- aktualizácia č. 7, porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. v spojení s Článkom 2, bod 2.4, Článkom 3, bod 3.3 Zmluvy a Článkom 1 VZP. Podľa § 31 ods. 1, písm. v) toto použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia kvalifikoval ako porušenie finančnej disciplíny v sume 10 109,40 Eur. Prostriedky ESP predstavovali sumu 8 592,99 Eur (85% z 10 109,40), prostriedky štátneho rozpočtu predstavovali sumu 1 516,41 Eur (15% z 10 109,40). Za porušenie finančnej disciplíny bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. odviesť finančné prostriedky v sume 10 109,40 Eur a v prípade meškania žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy 10 109,40 Eur za každý aj začatý deň omeškania.
11. Prvostupňový správny orgán sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia vyrovnal s námietkami žalobcu. K námietke žalobcu, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, pričom poukazoval na správu o zistenej nezrovnalosti, kde bol uvedený stav „podozrenie z nezrovnalosti“ prvostupňový správny orgán uviedol, že namietaný stav nezrovnalosti uvedený v správe o zistenej nezrovnalosti nemá vplyv na právne posúdenie veci, pretože nepreukazuje skutkový stav ale stav riešenia danej nezrovnalosti v ITMS. Predmetom začatia správneho konania nebol stav nezrovnalosti v správe zistenej nezrovnalosti, ale výsledky administratívnych kontrol, kedy bolo zistené, že časť poskytnutého finančného príspevku nebola použitá na oprávnené výdavky v súlade s podmienkami Zmluvy. K námietkam ďalej uviedol, že v konaní bola posudzovaná oprávnenosť výdavkov deklarovaných v žiadostiach o platbu. Žalobca zo záznamov z administratívnej kontroly mal vedomosť o tom, že časť poskytnutého príspevku použil na neoprávnené výdavky, čím došlo z jeho strany k porušeniu Zmluvy. Správny orgán posudzoval uvedené porušenie zmluvných povinností v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Posudzovanie oprávnenosti výdavkov podľa aktualizácie Usmernenia RO č. N3/2007 platného a účinného v čase uskutočnenia školenia, resp. vykonania pracovnej činnosti nemožno chápať ako porušenie princípu zákazu retroaktivity. Žalobca bol v Zmluve upozornený na to, že schválením výdavkov v rozpočte projektu nevzniká automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak sa nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácií. Podmienka posudzovania oprávnenosti bola žalobcovi známa už v čase podpisu Zmluvy. Žalobca bol povinný pri predkladaní žiadosti o platbu uplatňovať si len výdavky, ktoré spĺňali podmienky oprávnenosti v zmysle Zmluvy, to znamená, ktoré boli v súlade s platnými a aktualizáciami Usmernenia RO č. N3/2007. Prvostupňový správny orgán svoje odôvodnenie uzavrel tým, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca časť poskytnutého finančného príspevku použil na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti definované v Článku 14, bod 1, písm. c) a j) VZP, čím porušil povinnosť použiť poskytnutý NFP v súlade s podmienkami Zmluvy výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov (čl. 2, bod 2.4 a čl. 3, bod 3.3 v spojení s čl. 1, bod 1 VZP), v dôsledku čoho došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, kvalifikovanému ako porušenie finančnej disciplíny.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie 12. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol žalobcove odvolanie a prvostupňové rozhodnutie Úradu vládneho auditu pracovisko Zvolen potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Implementačná agentúra pre operačný program zamestnávateľ a sociálna inklúzia - súčasný
názov Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „IA MPSVaR SR“) ako právny nástupca Sociálnej implementačnej agentúry vykonala v období od 13.4.2011 do 11.8.2013 u žalobcu administratívnu kontrolu zameranú na spätné overenie oprávnenosti výdavkov v žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203 z 10. októbra 2011 vrátane príloh a v období od 11.5.2011 do 1.8.2013 administratívnu kontrolu zameranú na spätné overenie oprávnenosti výdavkov v žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410204 z 11.5.2011 vrátane príloh predložených v rámci Projektu. Administratívnymi kontrolami bolo zistené, že výdavky deklarované v uvedených žiadostiach nespĺňali kritériá oprávnenosti v takej výške, v akej boli schválené, preto IA MPSVaR SR vypracovala záznam z administratívnej kontroly k žiadosti č. 27110230410203 - aktualizácia č. 1 z 14.11.2014, ktorý bol doručený spolu so žiadosťou o písomné vyjadrenie k jeho záverom žalobcovi dňa 27.11.2014 a záznam z administratívnej kontroly k žiadosti č. 2711023041024 - aktualizácia č. 1 z 18.11.2014 (doručený spolu so žiadosťou o písomné vyjadrenie k jeho záverom účastníkovi konania dňa 28.11.2014). Na základe identifikovaných neoprávnených výdavkov bola v monitorovacom systéme pre štrukturálne fondy a Kohézny fond (ďalej len „ITMS“) zaevidovaná nezrovnalosť č. 21500311 a žalobcovi zaslaná správa o zistenej nezrovnalosti spolu s uvedením porušenia čl. 14 bod 1 písm. c) a j) VZP a poručenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. a spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov v sume 41 480,58 Eur a doručená dňa 20.3.2015. IA MPSVaR SR listom zo 17.2.2017 požiadala Úrad vládneho auditu o začatie správneho konania o porušení finančnej disciplíny žalobcom. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia sankcie podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že po preskúmaní spisového materiálu a posúdení odvolacích dôvodov proti prvostupňovému rozhodnutiu dospel k právnemu záveru poukazujúc na znenie § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého sa verejné prostriedky môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Ďalej na čl. 2 bod 2.4. a čl. 3 bod 3.3. zmluvy v spojení s čl. 1 bod 1 VZP, podľa ktorého sa žalobca zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok (NFP) a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve, výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou. Podľa čl. 14 bod 1 písm. c) a j) VZP, oprávnenými výdavkami sú výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu, a ktoré spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa. Podľa úvodných ustanovení VZP vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom sa riadia zmluvou, všetkými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje a právnymi predpismi SR a ES, ďalej aj príslušnou príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou príručkou pre prijímateľa, príslušnou výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou schémou štátnej pomoci SFRŠF a KF 2007 - 2013 a SRŠF a KF 2007 - 2013. Podľa čl. 8 ods. 6 VZP sa zmluvné strany dohodli, že súhlasia, že v prípade, ak dôjde k zmene SFRŠF a KF 2007 - 2013, k zmene SRŠF a KF 2007 - 2013 a k zmene príručky pre žiadateľa o NFP a príručky pre prijímateľa a touto zmenou nedôjde k zmene textu zmluvy, poskytovateľ uverejní nové znenie týchto dokumentov na svojich internetových stránkach. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou uvedených dokumentov sa považuje najmä konkludentný prejav vôle prijímateľa spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. Podľa čl. 5 bod 5.3.2. zmluvy, schválením výdavku v rozpočte nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia riadiaceho orgánu č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Podľa čl. 16 ods. 4.1. VZP v rámci systému zálohových platieb sa poskytujú platby na oprávnené výdavky projektu na základe žiadosti o platbu (poskytnutie zálohovej platby) a žiadosti o platbu (zúčtovanie zálohovej platby). Ďalej podľa čl. 16 bod 4.16. VZP prijímateľ bol povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP, pričom prijímateľ zodpovedá za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v Žiadosti o platbu. V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v Žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 zákona č. 523/2004 Z. z..
13. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti o zálohovú platbu bol žalobcovi poskytnutý NFP v celkovej sume 134 462,99 Eur. Poskytnutý NFP žalobca zúčtoval žiadosťou o platbu č. 27110230410203 z 10.10.2011 v sume 22 388,27, - Eur, z ktorej SORO uznal oprávnené výdavky v sume 22 004,27 Eur, z toho NFP v sume 15 402,99 Eur a k žiadosti o platbu č. 27110230410204 z 11.05.2011 v sume 66.732,91 Eur, z ktorej SORO uznal oprávnené výdavky v sume 66 635,15 Eur z toho NFP v sume 46 644,58 Eur. Overením výdavkov ITMS bolo zistené, že výdavky boli schválené v súhrnných žiadostiach o platbu, čo znamená, že išlo o certifikované finančné prostriedky. Podľa ods. 46 a 47 SRŠF
a KF 2007 - 2013 (verzia 4.9. z 28.08.2018 platná v čase vypracovania aktualizovaných záznamov z AK) vykonávanie AK je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal u prijímateľa. V prípade, ak riadiaci orgán vykoná nápravu v zmysle ods. 37, je povinný vypracovať nový záznam z AK. Nový záznam nahrádza čiastočne alebo v plnom rozsahu pôvodný záznam. Riadiaci orgán je povinný uviesť v novom zázname z AK jasné prepojenie medzi pôvodným a novým záznamom z AK, čo zaznačí riadiaci orgán aj v projektovom spise. SORO v súlade s uvedeným vykonal spätné overenie žiadosti č. 27110230410203 a žiadosti č. 27110230410204. Administratívnou kontrolou bolo zistené, že výdavky deklarované v uvedených žiadostiach o platbu nespĺňali kritériá oprávnenosti v takej výške, ako boli pôvodne schválené, preto SORO vypracoval záznam z AK aktualizácia č. 1 z 18.11.2014. Podľa tohto boli v žiadosti o platbu vyčíslené neoprávnené výdavky v celkovej sume 44 816.- Eur, konkrétne výdavok č. 2 školenie Data Migration Expert level a výdavok č. 4 - školenie Bussines Warehouse Data Modeling podrobne rozpísané na strane 5 prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa nestotožnil s výsledkami administratívnej kontroly z dôvodu, že posudzovanie oprávnenosti pri výdavkoch za obdobné školenia uskutočnené v rovnakom čase podľa rozdielnych dokumentov (aplikovanie pokynu) GRS č. 2/2010, na ktorý neodkazuje zmluva ani VZP, a ktorý je určený pre zamestnancov riadiaceho orgánu, SOJO a externých hodnotiteľov, ako aj aktualizácie č. 7 Usmernenia riadiaceho orgánu č. NR/2007, na výdavky ktorých oprávnenosť mala byť posúdená podľa aktualizácie č. 8 uvedeného usmernenia považoval správny orgán za nejednoznačné, nepreskúmateľné, v rozpore so zásadou právnej istoty. S takýmto záverom sa odvolací správny orgán stotožnil. Záznam z AK k žiadosti č. 27110230410203 aktualizácia č. 1 zo 14.11.2014 uvádza, že pri opätovnej administratívnej kontrole boli neoprávnene vyčíslené výdavky v celkovej sume 14 442.-Eur nasledovne: výdavok č. 2 za osobné doručenie pracovného výkazu v rozsahu 1 hodiny expertom pre monitoring, ďalej výdavok č. 7 za školenie Data Migration Basics deklarovaný v sume 20 000.- Eur pre 10 účastníkov v rozsahu 8 hodín a cene 250,- Eur/osobohodina, ktorý bol oprávnený na základe usmernenia riadiaceho orgánu č. N3/2007 aktualizácia č. 6 s využitím maximálne akceptovateľnej sumy 69,90 Eur osobohodina, a teda vo výške 5 592.- Eur pri 10 účastníkoch po 8 hodín, a teda neoprávnené výdavky predstavovali čiastku 20 000.-Eur - 5 592.-Eur, čo sa rovná 14 408.- Eur. A výdavok č. 18 za vypracovanie pracovných výkazov 4 hodiny po 6,- Eur, spolu 24.- Eur z dôvodu, že pracovné výkazy si mali účastníci školenia vypracovať sami. Žalobca preto časť nenávratného finančného príspevku v sume 10 109.- Eur (70% zo sumy 14 442.-Eur) vynaložil na výdavky, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti podľa čl. 14 bodu 1 písm. c) a j) VZP v nadväznosti na časť 2 písmeno g) a i) a prílohu č. 2 usmernenia riadiaceho orgánu č. N3/2007- aktualizácia č. 7, čím porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 v spojení s čl. 2 bod 2.4., čl. 3 bod 3.3. Zmluvy a čl. 1 bod 1 VZP. Uvedeným konaním sa naplnili materiálne znaky skutkovej podstaty § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 520/2004 Z. z., podľa ktorého porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
14. Žalovaný k odvolacím námietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietka formálnosti správneho konania, ktoré nemalo vychádzať z vlastného dokazovania nebola dôvodná. Závery administratívnej kontroly boli zaslané prvostupňovému orgánu, aby v správnom konaní bolo posúdené porušenie zmluvných povinností a finančnej disciplíny. Správny orgán prvého stupňa si od kontrolujúce vyžiadal doplnenie spisového materiálu a doklady preukazujúce neoprávnené výdavky, preveril ich vyčíslenie vo vzťahu ku kritériám oprávnenosti upravených v zmluve a dokumentoch, na ktoré znova odkazuje a až následne použijúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu materiálnej pravdy rozhodol o uložení sankcie. Vyčíslenie neoprávnených výdavkov správnym orgánom prvého stupňa v danom prípade nebolo totožné s vyčíslením v záznamoch z administratívnej kontroly vypracovaných kontrolujúcim orgánom. K námietke žalobcu týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania v správnom konaní poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 10Sžo/387/2015, podľa ktorého „Podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitou zložitosťou“ a s poukazom na § 21 zákona č. 71/1967 uviedol, že účastník konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania. Nenariadenie pojednávania v prvostupňovom konaní žalovaný považuje za správne, nakoľko žalobcovi bolo dané právo aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, aj aby navrhoval dôkazy, uplatňoval pripomienky a námety v priebehu celého správneho konania a skutkový stav bol preukázaný listinnými dôkazmi. Žalovaný k žalobnej námietke zániku práva na uloženie sankcie žalovaný uviedol, že podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5
rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Administratívna kontrola bola síce vykonaná v období od 13.4.2011 do 1.8.2013, avšak Záznam z administratívnej kontroly aktualizácia č. 1 bol vypracovaný dňa 14.11.2014 a žalobcovi doručený 27.11.2014. Za dátum preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny je potrebné považovať dátum, kedy bol prijímateľ oboznámený s výsledkami administratívnej kontroly - čo je dátum doručenia žiadosti o písomné vyjadrenie k Záznamu z administratívnej kontroly aktualizácia č. 1, čo bolo žalobcovi doručené 27.11.2014, a preto takáto námietka nebola dôvodná. Žalovaný uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu veci, pričom sa správny orgán v odôvodnení vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými počas správneho konania a žalovaný sa s jeho závermi stotožnil, nakoľko bolo preukázané, že žalobca porušil § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 tým, že časť nenávratného finančného príspevku vo výške 10 109,40 Eur použil na úhradu výdavkov, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti. Preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.
Zhrnutie argumentov žalobcu
15. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z nasledovných dôvodov: 1. Žalobca namietal porušenie zásady zákonnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 46 tohto predpisu z dôvodov, že vo výroku absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že administratívnymi kontrolami vykonanými v období od 13.4.2011 do 1.8.2013 bolo zistené, že žalobca nepoužil časť poskytnutého finančného príspevku na úhradu oprávnených výdavkov. Takto formulovaný výrok neumožňuje určiť čas spáchania skutku. Čas spáchania skutku je vymedzený obdobím dvoch rokov. Z výroku zároveň nevyplýva, akým konkrétnym konaním sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu. Žalovaný takýto nepresný výrok potvrdil, čím tiež pochybil, pretože takýto výrok mal buď zrušiť alebo zmeniť. 2. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci - deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Administratívna kontrola prebiehala v období od 13.4.2011 do 1.8.2013. Vydaniu záznamov predchádzali kontrolné zistenia v rámci administratívnej kontroly. Podľa žalobcu vydaniu záznamov z administratívnych kontrol musel predchádzať zistenie, že časť z poskytnutého finančného príspevku nebola použitá na oprávnené výdavky v súlade s podmienkami zmluvy. Začiatok prekluzívnej lehoty 5 rokov na uloženie sankcie podľa žalobcu je potrebné počítať zrejme neskôr, najneskôr od doby, kedy prebiehali administratívne kontroly, z ktorých boli vyhotovené záznamy a nie neskôr. Ak by neboli zistené žiadne nedostatky, nebol by dôvod vyhotovovať záznamy z administratívnych kontrol. Žalobca zdôraznil, že správny orgán v rozhodnutí vôbec neuvádza, kedy došlo zo strany žalobcu k údajnému porušeniu finančnej disciplíny a kedy začala plynúť zákonná prekluzívna lehota 5 rokov na uloženie sankcie. Podľa žalobcu právo na uloženie sankcie zaniklo. 3. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutočný stav. Podľa žalobcu správny orgán nedal žalobcovi príležitosť vyjadriť sa aj ústne na pojednávaní, čím porušil zásadu zakotvenú v § 32 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca namietal, že keď správny orgán vychádzal z výsledkov administratívnych kontrol žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb poskytovateľa, vôbec neskúmal, či na tieto zistenia bol zákonný dôvod alebo nebol. Zo spisu správneho orgánu nepochybne vyplýva, že správny orgán sám iniciatívne nezisťoval skutočný stav veci, ale vychádzal zo záznamov. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Podľa názoru správneho orgánu bol skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi. S týmto názorom žalobca sa nestotožňuje a má za to, že listiny, ktoré tvoria obsah spisu správneho orgánu nie sú dostatočným podkladom na to, aby žalobcovi bola uložená sankcia v podobe povinnosti odviesť finančné prostriedky v sume 10 109,40 Eur. Výsledky administratívnej kontroly správny orgán nekonfrontoval s argumentmi žalobcu a nevykonal vlastné šetrenie. 4. Žalobca namietol nedostatočne zistený skutočný stav. Namietal, že správny orgán nekoná tak ako mu ukladá správny poriadok ak nevykonáva vlastné šetrenie v rámci správneho konania, ale vychádza z predbežných záznamov a tieto si osvojí. Zároveň sa pýta, aký relevantný podklad rozhodnutia tvoria záznamy. Podľa žalobcu by mal sám správny orgán skúmať, či žalobca porušil zákon spôsobom, ktorý odôvodňuje, aby bolo rozhodnuté o uloženej povinnosti. Podľa žalobcu si správny orgán osvojil závery poskytovateľa uvedené v záznamoch a neuskutočnil reálne správne konanie. Podľa žalobcu nestačí vychádzať iba z listín, ktoré sú výstupom z administratívnej kontroly, ale je potrebné vykonať aj vlastné
šetrenie a dokazovanie, tak ako si to vyžaduje zásada materiálnej pravdy. Zo záznamov z administratívne kontroly nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyčíslené neoprávnené výdavky. Podľa názoru správneho orgánu bol skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi. S týmto názorom žalobca sa nestotožňuje a má za to, že listiny, ktoré tvoria obsah spisu správneho orgánu nie sú dostatočným podkladom na to, aby žalobcovi bola uložená sankcia v podobe povinnosti odviesť finančné prostriedky v sume 10 109,40 Eur. Výsledky administratívnej kontroly správny orgán nekonfrontoval s argumentmi žalobcu a nevykonal vlastné šetrenie. 4. Žalobca namietol nezákonnosť spočívajúcu vo formálnosti správneho konania. Namietal, že správny orgán nekoná tak ako mu ukladá správny poriadok ak nevykonáva vlastné šetrenie v rámci správneho konania, ale vychádza z predbežných záznamov a tieto si osvojí. Zároveň sa pýta, aký relevantný podklad rozhodnutia tvoria záznamy. Podľa žalobcu by mal sám správny orgán skúmať, či žalobca porušil zákon spôsobom, ktorý odôvodňuje, aby bolo rozhodnuté o uloženej povinnosti. Podľa žalobcu si správny orgán osvojil závery poskytovateľa uvedené v záznamoch a neuskutočnil reálne správne konanie. Podľa žalobcu nestačí vychádzať iba z listín, ktoré sú výstupom z administratívnej kontroly, ale je potrebné vykonať aj vlastné šetrenie a dokazovanie tak ako si to vyžaduje zásada materiálnej pravdy. Zo záznamov z administratívnej kontroly nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyčíslené neoprávnené výdavky. I správny orgán zistil nedostatky ktorých sa dopustil kontrolujúci orgán, čo potvrdzuje fakt, že záznamy z administratívnych kontrol nemôžu byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, pretože sú nejednoznačné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Zároveň uviedol, že právomoc orgánu, ktorý vydal predmetné záznamy a konštatoval v nich údajné porušenie zákona zo strany žalobcu je vymedzená zákonom a vzťahuje sa na kontrolu tých ustanovení zákonov, ktoré žalobcovi ukladajú určitý normatívny príkaz alebo zákaz. Žalobcovi vytýkané porušenia zákona majú povahu všeobecnej a abstraktnej právnej normy, ktorá žiadny normatívny príkaz alebo zákaz neobsahuje, v dôsledku toho teda nemôže ani existovať porušenie zákona na strane žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že pokiaľ by správny orgán postupoval v súlade so zásadou o zákonnosti, nemohol by dospieť k takému záveru, k akému dospel napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutia vydané v správnom konaní sú nesprávne, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca namietal, že administratívna kontrola nemohla byť v súlade so zákonom, keď správny orgán overoval, prečo bola začatá skôr ako bola podaná žiadosť o platbu.
16. Žalobca na pojednávaní doplnil, že podľa jeho názoru zo záznamov z administratívnych kontrol vyplýva, že nedostatky boli zistené už 1.8.2013, kedy administratívne kontroly skončili, pretože neboli žiadne rozdiely medzi zisteniami v aktualizáciách a zisteniami v záznamoch z 1.8.2013. Preto má za to, že deň preukázaného zistenia bol skôr ako 14.11.2014 a že to bolo najneskôr 1.8.2013. Podľa názoru žalobcu preukázané zistenie je vtedy, alebo k nemu dôjde vtedy, keď kontrolóri vykonávajúci administratívnu kontrolu nijaké pochybenie pri čerpaní nenávratného finančného príspevku zistia. Žalobca poukázal tiež na to, že záznam k žiadosti č. 203 bol vyhotovený 25.11.2011 a záznam k žiadosti č. 204 dňa 5.1.2012. Žalobca doplnil, že nedostatočné zistenie skutkového stavu vyplýva aj z toho, že správny orgán mal záznam z roku 2013 a aktualizácie z roku 2014, z ktorých je zrejmé, že žiadne zmeny nenastali a touto skutočnosťou sa nezaoberal. Žalobca tiež poukázal na postup SORO, ktorý napriek tomu, že bolo rozhodnuté o tom, že správnym deliktom je len 10 000.-Eur žiadal, aby žalobca predsa len vrátil aj zvyšných 30 000.-Eur. V správnom konaní nebolo vykonané dokazovanie záznamami, ktoré boli vyhotovené 1.8.2013.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vydané v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku s dodržaním zásady zákonnosti a zásady materiálnej pravdy. K žalobnej námietke nedostatku výroku rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a prípadne aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Keďže výroková časť je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania má vyjadriť v presnej, stručnej a úplnej formulácii záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie obsahujú rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
Vo výroku rozhodnutia je vymedzený predmet konania spočívajúci v špecifikácii správneho deliktu, čas a spôsob jeho spáchania, ako aj zmluvné podmienky spolu s právnymi predpismi Slovenskej republiky, konanie ktoré sa žalobcovi kladie za vinu a za ktoré bol sankcionovaný v správnom konaní je prekročenie rámca oprávnenia pre nakladanie s verejnými prostriedkami určeného zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 18.05.2010 v znení dodatkov. Podstatou veci posudzovanej v správnom konaní bolo, že žalobca časť poskytnutej zálohovej platby nepoužil na oprávnené výdavky. Nakoľko použitie poskytnutého finančného príspevku na oprávnené výdavky podľa zmluvy bolo preukazované predložením zúčtovacích žiadostí o platby, čas spáchania skutku je vo výroku rozhodnutia vymedzený obdobím od 13.4.2011 do 1.8.2013 (žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203), resp. od 11.5.2011 do 1.8.2013 (žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410204) t.j. výkonom administratívnych kontrol zúčtovacích žiadostí o platby, kedy bolo zistené porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. Spôsob spáchania skutku, ako aj samotný skutok je vo výroku rozhodnutia vymedzené tým, že žalobca časť poskytnutého finančného príspevku nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených v čl. 14 bod 1 písm. c) a písm. j) Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve, čím porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. v spojení s čl. 2 bod 2.4. a čl. 3 bod 3.3. zmluvy v spojení s čl. 1 bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve. Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov bolo posúdené ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Neoprávnene použité finančné prostriedky sú vo výroku vymedzené zmluvou, identifikačnými číslami žiadosti o platby a presnou sumou na vrátenie. Na základe uvedeného žalovaný považuje skutok vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu a druhostupňového orgánu za náležite podpísaný, t.j. dostatočným a nezameniteľným spôsobom a nesúhlasí so žalobcom, že bol porušený § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené v tomto ustanovení. Žalovaný k druhej žalobnej námietke vo vyjadrení uviedol, že žalobca predkladal postupne žiadosti o platby a následne boli vykonávané ich administratívne kontroly. Poskytovateľ administratívnymi kontrolami žiadostí o platby overuje oprávnenosť výdavkov v rámci realizácie projektu ako celku a k finančnému vysporiadaniu nezúčtovanej časti zálohových platieb mohol vystúpiť až po predložení poslednej zúčtovacej žiadosti o platbu a po vykonaní jej administratívnej kontroly. Začiatok plynutia lehoty pre konanie o uloženie sankcie sa odvodzuje odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 2S/73/2014 je týmto dňom deň, kedy bol žalobca informovaný o kontrolných zisteniach. Podľa ustálenej judikatúry, rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Szd/1/2012 je potrebné považovať deň vypracovania protokolu (v tomto prípade deň vypracovania záznamu z administratívnej kontroly) za relevantný deň pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre začatie konania o uložení pokuty (resp. porušenia finančnej disciplíny). Ak by správny orgán postupoval podľa názoru žalobcu a za deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny by považoval dátum vykonávania administratívnej kontroly zúčtovanej žiadosti o platbu (nakoľko až po jej vykonaní bola poskytovateľovi známa výška nezúčtovanej časti zálohových platieb v rámci celého projektu) lehota podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. by rovnako neuplynula, nakoľko začiatok prekluzívnej lehoty by začal plynúť odo dňa vypracovania záznamov z administratívnej kontroly, t.j. od 14.11.2014 a od 18.11.2014. K Tretej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania. Zmyslom ústneho pojednávania je, aby účastníci konania mohli uplatniť námietky, prípadne návrhy a správny orgán ho nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade nebolo potrebné, pretože skutkový stav bol objasnený listinnými dôkazmi. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa v priebehu administratívneho konania k oznámeniu o začatí správneho konania, ako aj podkladom rozhodnutia a tiež možnosť nahliadnuť do spisu. Správny orgán postupoval v súčinnosti so žalobcom. K štvrtej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že podkladom rozhodnutia boli výsledky spätného administratívneho overenia oprávnenosti výdavkov vykonaného poskytovateľom v rámci jeho kompetencií. Cieľom administratívnych kontrol žiadostí o platbu je najmä posudzovanie oprávnenosti výdavkov podľa zmluvy. Nakoľko o oprávnenosti výdavkov v rámci realizácii projektu môže rozhodnúť len poskytovateľ, výsledky administratívnych kontrol sú relevantným podkladom pre správne konanie a spolu so spisovou dokumentáciou boli zaslané správnemu orgánu aby rozhodol o porušení finančnej disciplíny. Správny orgán preskúmal kompletný spisový materiál a uplatnením zásady zákonnosti, voľného hodnotenia dôkazov a materiálnej pravdy vyhodnotil, že predložené doklady sú relevantné, dostatočne vykonané a postačujúce na právnu kvalifikáciu kontrolných zistení a pre uloženie sankcie. Kontrolné zistenia možno považovať za preukázané, avšak výšku neoprávnených výdavkov správny
orgán prehodnotil. Vyčíslenie neoprávnených výdavkov bolo upravené v prospech žalobcu. Na základe toho správny orgán nemohol konať formálne, nakoľko si neosvojil závery administratívnych kontrol ako to uvádza žalobca. V zmysle uvedeného správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v administratívnom konaní nebol dôvod sa zaoberať záznamom datovaným 1.8.2013, nakoľko tento nebol doručovaný žalobcovi. Správny orgán samozrejme vychádzal z administratívnej kontroly, pretože ňou bol zistený skutkový stav, ale tento si zároveň overil a keď zistil, že nebol správne vyhodnotený, vyhodnotil ho správne. Bol zistený skutočný stav a žalobcovi neboli odopreté žiadne jeho práva.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci rozsudkom 24S/127/2018-70 zo dňa 23. mája 2019 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Tento rozsudok bol zrušený na základe včas podanej kasačnej sťažnosti rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26. januára 2021 pre nesprávne právne závery správneho súdu o okamihu začatia plynutia prekluzívnej lehoty. Správny súd preto vec znovu prejednal bez nariadenia ďalšieho pojednávania a po prejednaní veci viazaný právnym názorom najvyššieho súdu dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na webovom sídle a úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 29.4.2021. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli a webovom sídle tunajšieho súdu dňa 12. mája 2021 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).
20. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
22. Podľa § 24b zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. (2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
23. Podľa § 24c zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.
24. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly.
25. Podľa § 24e zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, (1) Z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán záznam, ktorý obsahuje a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal, b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali, c) označenie kontrolovaného subjektu, d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly, e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov, f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, g) dátum vyhotovenia záznamu, h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali.
(2) Ak sa na základe záverov administratívnej kontroly má začať konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, 42) riadiaci orgán vyžaduje od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim orgánom písomné vyjadrenie k záverom administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné písomnosti vzťahujúce sa k predmetu administratívnej kontroly.
26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
27. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
28. Podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z., odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
29. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný dôvodmi žaloby, ak vo veci zistí skutočnosti uvedené v § 195 SSP.
30.Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po preskúmaní odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia zistil, že administratívne kontroly zamerané na spätné overenie oprávnenosti výdavkov u žalobcov zistili, že uplatnené výdavky žalobcom v žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 27110230410203 v sume 14 408.-Eur uplatnil neoprávnene nasledovne: výdavok č. 2 za osobné doručenie pracovného výkazu v rozsahu jednej hodiny expertom pre monitoring, ďalej výdavok č. 7 za školenie Data Migration Basics deklarovaný v sume 20 000.-Eur pre 10 účastníkov v rozsahu 8 hodín a v cene 250.-Eur/osoba/ hod., ktorý bol oprávnený na základe Usmernenia riadiaceho orgánu č. N3Ž/2007, aktualizácia č. 6 s využitím maximálne akceptovateľnej sumy 69,90 Eur/osobohodina, a teda vo výške 5 592.-Eur pri 10-tich účastníkoch po 8 hodín, a teda neoprávnené výdavky predstavovali čiastku 20 000.-Eur mínus 5 592.-Eur = 14 408.-Eur. Výdavok č. 18 za vypracovanie pracovných výkazov - 4 hodiny po 6.-Eur, spolu 24.-Eur z dôvodu, že pracovné výkazy si mali účastníci školenia vypracovať sami. Žalobca preto
časť nenávratného finančného príspevku v sume 10 109.-Eur (70% zo sumy 14 442.-Eur) vynaložil na výdavky, ktoré nespĺňali kritériá oprávnenosti podľa článku 14, bod 1, písm. c) a j) VZP v nadväznosti na časť II. písm. g) a písm. i) a Prílohu č. 2 Usmernenia riadiaceho orgánu č. N3/2007 - aktualizácia č. 7. Žalobca tým podľa § 31 ods. 1, písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. porušil finančnú disciplínu.
31. Žalobca namietal, že administratívne kontroly prebiehali od 13.4.2011 do 1.8.2013, ako to vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia a začiatok lehoty na uloženie sankcie treba počítať zrejme najneskôr od vtedy, keď kontroly prebiehali. Správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené rozhodnutím NS SR nesprávne argumentoval, že zákon začiatok lehoty neviaže na zistenie kontrolného orgánu, ale na preukázané zistenie, pričom podľa pravidiel upravených v zákone č. 528/2008 Z. z. kontrolujúci orgán má povinnosť s výsledkami kontroly kontrolovaný subjekt oboznámiť, a preto za preukázané kontrolné zistenia možno považovať len také, ktorými bol žalobca oboznámený. Správny súd na základe tohto nesprávneho názoru potom nesprávne vychádzal z toho, že žalobcovi boli kontrolné zistenia preukázané 27.11.2014, resp. 15.1.2015, kedy mu boli doručené záznamy z administratívnej kontroly - aktualizácie spolu so žiadosťou o písomné vyjadrenie. Najvyšší súd toto právne posúdenie vyhodnotil ako nesprávne nasledovnou úvahou uvedenou v bode 29. až 33 rozsudku 1Sžfk/75/2019: „29. Uvedené právne posúdenie plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie považuje kasačný súd za nesprávne. Predovšetkým kasačnému súdu nie je zrozumiteľný rozdiel medzi zistením porušenia finančnej disciplíny a preukázaným zistením porušenia finančnej disciplíny, na ktorý poukázal i správny súd, najmä kedy sa zo zistenia porušenia finančnej disciplíny stáva v procese administratívnej kontroly preukázané zistenie porušenia finančnej disciplíny. Kasačný súd je tej mienky, že porušenie sa považuje za zistené jeho zachytením v písomnom výstupe z administratívnej kontroly, z ktorého je zrejmé, aké predpisy boli porušené a akým konaním prijímateľa. Keďže prekluzívna lehota určená na uloženie odvodu z časového hľadiska ohraničuje dobu, ktorú zákon poskytuje orgánu verejnej správy pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny, nemá na začatie plynutia tejto lehoty vplyv skutočnosť, kedy je s týmto záznamom o porušení finančnej disciplíny oboznámený kontrolovaný subjekt. V tomto zmysle považoval kasačný súd právne závery krajského súdu o okamihu začatia plynutia prekluzívnej lehoty za chybné. Interpretácia predmetného ustanovenia prijatá krajským súdom by totiž znamenala pre správny orgán možnosť neprimeraného predlžovania lehoty na uloženie odvodu bezdôvodnou pasivitou pri oboznamovaní kontrolovaného so zisteniami, ku ktorým v priebehu administratívnej kontroly dospel a zachytil ich v oficiálnom zázname o výsledkoch kontroly. O to viac, že v čase relevantnom pre súdenú vec zákon neupravoval žiadnu objektívnu lehotu, ktorou by sa obmedzovala doba na vyvodenie zodpovednosti voči prijímateľom pomoci. 30. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dôvodne upozornil na skoršie záznamy z administratívnej kontroly vyhotovené v roku 2013, v ktorých boli konštatované rovnaké nedostatky ako v aktualizovaných záznamoch z kontroly z novembra 2014. Kasačný súd pri preskúmavaní veci zistil, že v administratívnom spise sa nachádzajú záznamy spísané kontrolným orgánom dňa 1.8.2013 (ku dňu ukončenia administratívnej kontroly) z administratívneho overovania výdavkov k obom posudzovaným žiadostiam sťažovateľa o platbu, v ktorých sú popísané identické zistenia (vrátane krátenia výdavkov č. 2, 7 a 18 k žiadosti o platbu č. 271102304203, ktorých sa týkal uložený odvod), ako sú uvedené v záznamoch z administratívnej kontroly - aktualizácii č. 1 zo dňa 14.11.2014, resp. 18.11.2014. Tie boli sťažovateľovi zaslané na vyjadrenie a boli vzaté za podklad pre rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo zistenia uvedené v záznamoch z preverovania zo dňa 1.8.2013 neboli podkladom pre ďalší postup podľa § 24f ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., ale museli čakať na spísanie aktualizácie záznamov z administratívnej kontroly zo dňa 14.11.2014, resp. 18.11.2014, aby boli (s identickým obsahom ako predchádzajúce záznamy) oznámené sťažovateľovi. 31. Za daných skutkových okolností podľa názoru kasačného súdu niet zákonného podkladu pre prijatie záveru krajského súdu, že 5-ročná prekluzívna lehota na uloženie odvodu sa má počítať až odo dňa oznámenia záznamov z administratívnej kontroly zo dňa 14.11.2014, resp. 18.11.2014 sťažovateľovi, pretože kontrolný orgán preukázateľne zistil predmetné porušenia finančnej disciplíny najneskôr ku dňu 1.8.2013, ako to vyplýva zo záznamov z administratívneho preverovania výdavkov k žiadostiam sťažovateľa o platbu. Skutočnosť, že po ukončení výkonu administratívnej kontroly dňa 1.8.2013 kontrolný orgán včas neoboznámil sťažovateľa so svojimi zisteniami a z nezistených dôvodov tak urobil až v novembri 2014, nie je legitímnym dôvodom pre oddialenie začatia plynutia lehoty na uloženie sankcie za porušenie finančnej disciplíny.
32. Senát kasačného súdu súhlasí so sťažovateľom v tom, že správny orgán nemôže ľubovoľne predlžovať lehotu limitujúcu jeho vlastný postup vydávaním aktualizácií záznamov z administratívnej kontroly podľa svojej ľubovôle, pretože tým bez primeraných dôvodov predlžuje právnu neistotu kontrolovaného subjektu v súvislosti s možným vyvodzovaním dôsledkov z administratívnej kontroly a tak zasahuje do jeho právneho postavenia. 33. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že od zistenia porušenia finančnej disciplíny dňa 1.8.2013 po právoplatnosť rozhodnutia žalovaného o uložení odvodu dňom 10.8.2018 uplynulo viac ako 5 rokov, v dôsledku čoho by mohla byt opodstatnenou námietka sťažovateľa, že oprávnenie správneho orgánu uložiť odvod za porušenie finančnej disciplíny zaniklo pred nadobudnutím právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.“
32. Správny súd viazaný vyššie uvedeným právnym názorom NS SR potom posúdil začiatok plynutia lehoty dňom zistenia porušenia finančnej disciplíny dňa 1.8.2013. Keďže napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí piatich rokov dňa 10.8.2018 bola dôvodná námietka žalobcu o zániku oprávnenia administratívneho orgánu uložiť žalobcovi odvod za porušenie finančnej disciplíny, a keďže tak žalovaný urobil po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, je rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom. Správny súd pritom preveril, či nedošlo k prerušeniu lehoty pre zánik deliktuálnej zodpovednosti tak, ako mu to uložil Najvyšší súd SR v bode 35 rozsudku 1Sžfk/75/2019. Správny súd z vyjadrení účastníkov konania zistil, že nedošlo k prerušeniu plynutia lehôt podľa § 71 ods. 1 SSP vzhľadom na to, že žalobca nepodal proti žalovanému žalobu o preskúmanie správ o zistených nezrovnalostiach a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov týkajúcich tých istých neoprávnených výdavkov, ktoré boli posudzované v predmetnej veci.
33. Námietka nezákonnosti spočívajúca v nedostatku zákonných náležitostí rozhodnutia, keď podľa žalobcu absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo malo spôsobiť nepresnosť a neurčitosť výroku nebola dôvodná. Správny poriadok stanovil v § 47 ods. 2 citovanom vyššie náležitosti výroku administratívneho rozhodnutia tak, že toto musí obsahovať rozhodnutie vo veci s ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rozhodnutie vo veci v predmetnom prípade predstavovalo rozhodnutie o správnom delikte. To či výrok má zákonom požadované náležitosti, to znamená, či obsahuje rozhodnutie vo veci závisí od predmetu konania. Výrok rozhodnutia o správnom delikte je zložený z rozhodnutia o tom, že účastník konania svojím konaním alebo opomenutím plnenia povinností naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu, t.j. o tom, že spáchal iný správny delikt a z rozhodnutia o tom aká sankcia sa mu za spáchanie tohto iného správneho deliktu ukladá. Požiadavkou na výrok je jeho určitosť, konkrétnosť a zrozumiteľnosť, nakoľko sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo o právom chránených záujmoch fyzických, či právnických osôb. Nevyhnutnou náležitosťou výroku o inom správnom delikte, keďže ide o rozhodnutie v oblasti správneho trestania je popis skutku s takou špecifikáciou, ktorá je nevyhnutná na to, aby nemohol byť daný skutok zamenený s iným skutkom, čím sa zabráni prípadnému opakovanému postihu. V predmetnej veci výrok rozhodnutia tieto požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a identifikácie skutku spôsobom, že ho nie je možné zameniť určite spĺňa. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca časť nenávratného príspevku, ktorý mu bol poskytnutý z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a Štátneho rozpočtu SR na realizáciu projektu č. 27110230410: vzdelaný zamestnanec - strategická výhoda na základe špecifikovanej zmluvy použil neoprávnene, čo vyplýva z administratívnej kontroly jeho žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. 2711023041023 a č. 27110230410204. Nie je sporná ani výška neoprávnene použitých finančných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku na predmetný projekt, a to 10 109,40 Eur. Rozhodnutie obsahuje aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a to podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého je takéto konanie správnym deliktom. Žalobca namietal, že chýba presný čas spáchania skutku, čo je fakt, že tam nie sú uvedené dni, v ktorých žalobca si previedol pridelené prostriedky z nenávratného finančného príspevku na úhradu predmetných výdavkov, avšak to nič nemení na tom, že výrok obsahuje popis skutočností rozhodných pre posúdenie, či bol alebo nebol spáchaný správny delikt, teda popis konania napĺňajúceho objektívnu stránku správneho deliktu uvedeným spôsobom dostatočne určito a nepripúšťa pochybnosť o tom, ktoré konanie žalobcu bolo sankcionované. Z uvedeného vyplýva, že výrok rozhodnutia netrpí ani nezrozumiteľnosťou ani neurčitosťou a ani nedostatkom zákonných náležitostí.
34. Namietané porušenie zásady súčinnosti nemá oporu v priebehu administratívneho konania, kedy ako je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia správny orgán konal v súčinnosti so žalobcom, keď mu
doručil oznámenie o začatí správneho konania, oboznámil ho s jeho právami, najmä s jeho právom podávať návrhy na vykonanie dokazovania alebo predkladať dôkazy a následne mu umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca porušenie zásady súčinnosti vidí len v tom, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, avšak žalobca okrem tohto jednoduchého tvrdenia neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý bolo potrebné nariadiť v predmetnej veci pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku, resp. že takýto dôvod bol naplnený. Z uvedeného vyplýva, že ide len o všeobecnú námietku, ktorá takto formulovaná je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím a nesúhlas nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, v danom prípade minimálne s ustanovením § 21 Správneho poriadku. Žalobca sám predkladal k žiadosti o vyúčtovanie výdavkov zoznam výdavkov, ktoré použil z nenávratného finančného príspevku, takže tieto skutočnosti neboli sporné a otázka, či išlo o výdavky oprávnené je otázka ich posúdenia v zmysle predpisov, ktorými sa ich používanie riadi. Povaha takejto veci teda nevyžaduje ústne prejednanie, i keď ide o rozhodnutie o správnom delikte. Podstatné je, že žalobca takú povahu veci ani netvrdil.
35. Nebolo možné vyhovieť ani námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať vo formálnosti správneho konania. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný vychádzal z podkladu rozhodnutia, ktorým boli záznamy z administratívnych kontrol aktualizácie č. 1 z dôvodu, že správny orgán mal sám zistiť, či došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Žalobca pritom ale nenamieta legitímnosť vykonaných administratívnych kontrol, a teda aj legitímnosť záznamov o ich výsledku. Neboli sporné ani žiadne skutočnosti zistené administratívnou kontrolou, resp. žalobca nenamietal vecnú nesprávnosť zistení z administratívnej kontroly alebo vôbec nesprávnosť zistení z administratívnej kontroly, ktoré sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne uvedené. Je presne uvedené, ktorý výdavok, ktorý žalobca uviedol vo svojich žiadostiach o zúčtovanie platby nenávratného finančného príspevku, žalobca použil z tohto nenávratného finančného príspevku neoprávnene. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia svedčí tomu, že správny orgán posúdil osobitne každý z administratívnou kontrolou zistených neoprávnených výdavkov po ich preverení vo vzťahu ku kritériám oprávnenosti výdavkov upravených v zmluve a dokumentoch, na ktoré zmluva odkazuje a po takomto posúdení zistil, že išlo o výdavky neoprávnené. Išlo o výdavky uvedené žalobcom v jeho žiadosti o zúčtovanie platby č. 27110230410203, ktorá bola preverená v rámci administratívnej kontroly. Prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 9.3.2018 žalobcu upozornil na jeho práva ako účastníka správneho konania, aj na právo na predkladanie dôkazov a navrhovanie dôkazov a podanie vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania. Žalobcovi bolo daná možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia oznámením zo dňa 4.4.2018. Záznam z administratívnej kontroly určite nie je administratívnym rozhodnutím. Je však dôkazným prostriedkom, ktorý v následnom administratívnom konaní správny orgán vyhodnocuje podľa jeho obsahu v rámci jeho oprávnenia hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade tak urobil a jednotlivé zistenia z administratívnej kontroly podrobil svojmu vlastnému posúdeniu so záverom, že išlo o správne zistenia, s ktorými sa stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že námietky formálnosti konania v danom prípade nemali vecný základ.
36. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené v žalobe, resp. boli dopĺňané na pojednávaní už nemohol prihliadnuť z dôvodu že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.
37. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c), g) SSP, nakoľko žalovaný uložil povinnosť odvodu žalobcovi po uplynutí 5-ročnej lehoty, v ktorej tak urobiť mohol a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím podstatne porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy. Po uplynutí 5-ročnej lehoty žalovaný stratil zákonné oprávnenie na uloženie odvodu žalobcovi pre porušenie finančnej disciplíny. Vzhľadom na to, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo márne uplynutie lehoty na uloženie odvodu, čo už nie je možné napraviť, správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.
38.Vzhľadom na to, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia boli týmto rozsudkom zrušené, administratívne konanie sa po právoplatnosti tohto rozsudku vráti do štádia pred vydaním prvostupňového administratívneho rozhodnutia. Správne konanie začalo oznámením o začatí správneho konania zo dňa 9.3.2018. Bude úlohou orgánu verejnej správy v ďalšom konaní začaté administratívne konanie zákonom stanoveným spôsobom ukončiť (§ 30 ods. 1 Správneho poriadku).
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a o trovách kasačného konania podľa § 167 ods. 3 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan nepodpísali písomné vyhotovenie rozhodnutia z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase písomného vyhotovenia rozhodnutia.