Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/8/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W. J. B., nar. X., W.,

zastúpeného JUDr. R., advokátom, V., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,

Piesková č. 32, Nitra), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – bloku č. X. séria

A zo dňa 30.08.2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

č. k. -71 zo dňa 31.03.2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre

č. k. -71 zo dňa 31. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia,

zastavil podľa , v znení

neskorších predpisov (ďalej len „), konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného – bloku č. X. séria A zo dňa 30.08.2010 o uložení pokuty v sume

1.655,- Eur v blokovom konaní na mieste. Rozhodol tak s odôvodnením, že skúmal

podmienky konania podľa a podľa , pričom dospel k záveru,

že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Súd

mal nesporne za preukázané, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2

písm. a) o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených

úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o elektronickom výbere mýta“), čím sa dopustil priestupku na úseku výberu mýta podľa § 8

ods. 1 písm. c) tohto zákona. Priestupok žalobcu bol vyriešený v blokovom konaní pokutou –

blok č. A X., udelenou podľa 8 ods. 2 zákon o elektronickom výbere mýta, účinného

do 31.07.2011, vo výške 1.655,- Eur, ktorú žalobca zaplatil v hotovosti na mieste dňa

30.08.2010. Krajský súd poukázal na ustanovenia a

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva,

že žalobca bol policajným orgánom poučený aj o tom, že nemusí súhlasiť s prejednaním

priestupku v blokovom konaní, ale v tom prípade bude spracované oznámenie o priestupku,

ktoré bude zaslané na príslušný obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií, ktorý je

vecne príslušný takýto priestupok na úseku výberu elektronického mýta prejednať podľa § 8

ods. 5 zákona o elektronickom výbere mýta. Žalobca teda nemusel pokutu, uloženú podľa § 8

ods. 2 zákona o elektronickom výbere mýta, zaplatiť, ak bol presvedčený o správnosti svojho

konania, t. j. že neporušil zákon (povinnosti vodiča).

Na základe týchto skutočností krajský súd uviedol, že v preskúmavanom prípade aj

s poukazom na § 84 zákona o priestupkoch nebolo možné konštatovať, že žalobca vyčerpal

všetky právnymi predpismi prípustné opravné prostriedky v správnom konaní a preto sa

nemohol domáhať súdneho prieskumu ním napadnutého rozhodnutia, vydaného v blokovom

konaní. Súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky podľa § 247

ods. 1 a 2 a žaloba smerovala proti rozhodnutiu o uložení pokuty v blokovom konaní,

ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní správneho súdnictva.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu,

včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd vyhovel úplne žalobe a zmenil tak rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Uviedol, že keďže písomné vyhotovenie uznesenia neobsahovalo mená členov

senátu, ktorý mal v zmysle ods. l rozhodovať, mal obavy, či o uznesení

nerozhodla iba jedna osoba namiesto senátu a preto prosil Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „Najvyšší súd SR“), aby preskúmal aj túto otázku.

K názoru žalovaného a krajského súdu, že blok o pokute nepodlieha preskúmaniu súdu

v správnom súdnictve poukázal na druhú stranu bloku, kde bolo vytlačené „Proti pokute sa

nemožno odvolať. Rozhodnutie možno preskúmať súdom“ a v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2010 č. k. , ktorým bol

potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove a ten zrušil rozhodnutie o blokovej pokute

uloženej policajným orgánom. Ďalej uviedol, že ani § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch,

ani nevylučuje rozhodnutie polície (alebo iného správneho orgánu) o udelení

blokovej pokuty z preskúmania súdom. Ďalej namietal, že policajt mu ani legálne nemohol

hroziť zadržaním preukazu, lebo nenastala situácia opísaná v ods. l

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej

premávke“). Podľa (ďalej len „“) konajú

štátne orgány iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon a § 71 neustanovuje spôsob zadržania

vodičského preukazu cudzinca, ktorý spáchal priestupok nezaplatenia mýta podľa zákona

o elektronickom výbere mýta. Podľa názoru žalobcu policajti porušili aj

o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) – § 3 ods. 2 zaväzuje správny orgán, aby poskytol účastníkovi konania pomoc

a poučenia, aby neutrpel v konaní ujmu pre neznalosť právnych predpisov. Tvrdil, že mu

krajský súd odňal možnosť konať pred súdom ( ), keď rozhodol bez nariadenia

pojednávania, hoci bol súhlas žalobcu k prejednaniu veci bez jeho prítomnosti daný len

podmienečne a že si protirečil, keď v uznesení uviedol, že žalobca vraj nevyčerpal všetky

prípustné opravné prostriedky v správnom konaní, keď proti blokovému konaniu nie sú

žiadne opravné prostriedky prípustné. Podľa názoru žalobcu by bolo v rozpore s právnym

štátom, zakotveným v Ústave SR (čl. 1 ods. 1), ak by nebolo možné sa brániť

proti nezákonnosti v súvislosti s blokovým konaním v rámci správneho konania.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prípisom zo dňa 22.06.2011,

v ktorom v súvislosti s poučením uvedeným na bloku na pokutu uviedol, že išlo o údaj,

ktorý sa tam dostal omylom, spôsobeným nedorozumením medzi Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, resp. Prezídiom Policajného zboru a Ministerstvom financií Slovenskej

republiky, resp. Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje tlač blokov

na pokutu. Tento fakt síce mohol spôsobiť zmätočnú situáciu, avšak táto skutočnosť nemôže

zakladať dôvod na preskúmanie zákonnosti postupu (blokového konania); zákon

o priestupkoch, ani správny poriadok, resp. iný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci

sa na danú vec neobsahuje ustanovenia zakladajúce povinnosť preskúmať zákonnosť postupu

alebo rozhodnutia len preto, že obsahuje nesprávne poučenie. K odkazu žalobcu na rozsudok

č. k. žalovaný poznamenal, že skutkový stav, resp. predmet konania nebol

identický s predmetom tohto konania; podstatou tohto rozsudku bolo, že správny orgán

pochybil, keď namiesto prejednania priestupku vec dodatočne vybavil uložením blokovej

pokuty. Ďalej uviedol, že v preskúmavanom prípade bolo preukázané (dokonca medzi

účastníkmi konania nesporné), že policajti vykonávajúci kontrolu poučili žalobcu, že v zmysle

§ 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke sú oprávnení mu za priestupok spáchaný nezaplatením

úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy zadržať vodičský preukaz a

v zmysle § 7a ods. 1 veta prvá zákona o elektronickom výbere mýta sú oprávnení zadržať

osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom vozidla, ak vodič vozidla neuhradí

mýto. Poučili ho aj o tom, že nemusí súhlasiť s prejednaním priestupku v blokovom konaní a

aký postup bude nutné na vec v tom prípade aplikovať. Zo strany kontrolu vykonávajúcich

policajtov nešlo o žiadny nátlak (ani psychický). Výklad slovného spojenia „rozhodnutie,

proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným“ je,

vychádzajúc z názoru odbornej verejnosti a ustálenej súdnej praxe nutné realizovať tak, že sa

jedná o individuálny správny akt, ktorého obsah a právne účinky jeho adresát nemohol

ovplyvniť; blok na pokutu je rozhodnutím, s ktorého obsahom sa jeho adresát stotožnil tým,

že prejavil ochotu pokutu zaplatiť, ktorú následne aj realizoval. Vzhľadom na uvedené

argumenty žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací ( , ),

po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutím sp. zn.

zo 16. novembra 2011 uznesenie Krajského súdu v Nitre

č. k. -71 zo dňa 31. marca 2011 podľa v spojení s

ods. 3 veta druhá ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia po citácii

relevantných právnych noriem uviedol, že je nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom

konaní je individuálnym správnym aktom, vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým

dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého priestupcu. V tejto súvislosti bolo

potrebné pripomenúť, že jednou z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom

konaní podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch je skutočnosť, že je ochotný pokutu zaplatiť a

ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená, je, že priestupok bol spoľahlivo

zistený. V prípade, ak by priestupca nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne

by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové

konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Začatím takéhoto správneho

priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť.

Priestupca teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu

konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní alebo priestupok

nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie

správneho konania o priestupku. V predmetnej právnej veci však žalobca svoje právo

nevyužil.

Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie

súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli

v konaní pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných

prostriedkov. V predmetnej veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené

riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti

ktorému by boli prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale sa uspokojil

s ukončením veci v blokovom konaní, teda nevyužil opravné prostriedky v správnom

konaní, ktoré zákon pripúšťa a preto sa žalobca teraz nemôže úspešne domáhať súdnej

ochrany. Pri použití opačného výkladu prieskumu správnych rozhodnutí, vydaných

v blokovom konaní, by totiž súd namiesto činnosti prieskumnej vykonával sám činnosť,

ktorú by inak mal uskutočňovať správny orgán, ak by priestupca takéto konanie svojim

nesúhlasom s uložením pokuty v blokovom konaní vyvolal. Nebolo preto rozhodujúce,

že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú prípustné opravné prostriedky podľa § 84

ods. 2 zákona o priestupkoch; rozhodujúcou bola skutočnosť, že žalobca nevyužil opravné

prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol vyvolať. Nebolo možné preto konštatovať,

že žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi prípustné opravné prostriedky v správnom

konaní a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu ním napadnutého

rozhodnutia. Takýto postup neodporuje ani ods. l a 2 SR, v zmysle ktorého sa

každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa

obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca

ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. -42 zo dňa 15. januára

2013 vyslovil, že základné práva žalobcu na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenské republiky sp. zn.

zo 16. novembra 2011 porušené boli. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 16. novembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznal trovy konania v sume 254,32 €, ktoré zaviazal Najvyšší súd Slovenskej

republiky uhradiť na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo skutkových okolností

prípadu v kontexte právneho názoru najvyššieho súdu je potrebné konštatáciu najvyššieho

súdu interpretovať v tom zmysle, že v podstate samotný sťažovateľ tým, že aj keď neochotne,

ale predsa zaplatil pokutu v blokovom konaní, vzdal sa akoby svojho práva na súdny

prieskum rozhodnutia o uložení pokuty. V demokratickej spoločnosti je však právo na súd

mimoriadne dôležité, preto skutočnosť, že taká osoba sa ešte pred súdnym konaním dohodla

na akomsi urovnaní veci, nemôže znamenať, že sa tohto práva aj vzdala. Rozhodnutie

najvyššieho súdu vyhodnotil ako príliš formálne, a to hlavne pokiaľ ide o závery a

argumentačnú rovinu spojenú s nemožnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia v tejto veci.

Podanou žalobou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného –

bloku č. X. séria A zo dňa 30.08.2010 o uložení pokuty v sume 1.655,- Eur v blokovom

konaní na mieste s poukazom na špecifické okolnosti tohto prípadu a predovšetkým

s poukazom na nesplnenie podmienky podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, a teda

na svoju neochotu pokutu zaplatiť.

Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu

abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie

obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.

Najvyšší súd vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu mal prihliadnuť na nepriaznivú

situáciu sťažovateľa a jej právne následky, ktoré spočívali v tom, že sťažovateľ sa

pod hrozbou použitia sankcií rozhodol nedobrovoľne zaplatiť pokutu. O absencii donútenia

v danom prípade nemožno uvažovať. To znamená, že aj keď sťažovateľ v okolnostiach tohto

prípadu neinicioval riadne konanie o priestupku, ešte neznamená, že sa vzdal aj práva

na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným

súdom. Najvyšší súd mal prihliadnuť na to, že sťažovateľ nemal k dispozícii opravný

prostriedok. Podľa ústavného súdu nedošlo k uplatneniu princípu spravodlivosti, pretože

najvyšší súd abstraktnú právnu normu aplikoval nezohľadniac individualitu sťažovateľovej

veci. Navyše nesprávne poučenie na druhej strane bloku č. A X. má nemalý význam

vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ ako cudzí štátny príslušník nestratil nádej,

že zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu je preskúmateľné nezávislým a

nestranným súdom. Za dôvodnú považoval aj námietku dvojkoľajnosti rozhodovania

najvyššieho súdu v danej otázke, keď sťažovateľ v sťažnosti označil dve rozhodnutia sp. zn.

z 13. mája 2010 a sp. zn. z 27. septembra 2011, o ktorých

vyhlásil, že nimi bol uskutočnený súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

v blokovom konaní. I keď skutkové okolnosti sťažovateľom uvádzaných prípadov sú

rozdielne, toto zistenie nezohráva význam. Významným je právny záver najvyššieho súdu

o vylúčení rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní v prípade sťažovateľa

zo súdneho prieskumu, zatiaľ čo ostatné dve rozhodnutia súdny prieskum zákonnosti

blokového konania pripúšťajú, teda najvyšší súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty.

Keďže ústavný súd konštatoval porušenie označených práv sťažovateľa zaručených

a dohovorom rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

v ktorom je najvyšší súd podľa viazaný právnym

názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu odvolania (

) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. -42 zo dňa 15. januára 2013, opätovne prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a , a

postupujúc v intenciách zrušujúceho nálezu ústavného súdu uznesenie krajského súdu podľa

a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS1120/2012 zo dňa

12.12.2012 v zmysle o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo

policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom

zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko

pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania

na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho

nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte Je preto nutné rozumieť tak

pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text

odôvodnenia týka.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov rozhodnutia o uložení pokuty

v blokovom konaní, ktoré je upravené v ustanoveniach §§ 84 – 86 zákona SNR

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sú vylúčené zo súdneho

prieskumu, keď takéto rozhodnutia sú v zásade vydávané v dôsledku súhlasu priestupcu a

s jeho vedomým rozhodnutím, že priestupok nebude prejednaný v konaní, ktorého predmetom

by bolo skutkové i právne posúdenie predmetného konania. Takýto právny názor je vyjadrený

aj v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. z 13. mája 2010, na ktorý poukazoval

žalobca, a uvádza sa v ňom, že „objasňovaním priestupkov podľa priestupkového zákona sa

rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu.

Keďže v blokovom konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý skutok priestupku

i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho

blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku

o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania priestupku nie je v zmysle § 84 ods. 3

zákona o priestupkoch možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho,

ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. Keďže priestupok ostáva zaznamenaný

vo vedomí iba orgánu, ktorý blokové konanie uskutočňuje, môže blokové konanie uskutočniť

iba tento orgán, a to iba s ohľadom na miestnu a časovú súvislosť skutku.“ Týmto

rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie krajského súdu o zrušení rozhodnutia správneho

orgánu o uložení blokovej pokuty, lebo postup správneho orgánu bol nezákonný,

keď obvinený z priestupku sa priestupku dopustil dňa 20.05.2008 a bloky na pokutu boli

vydané dňa 14.07.2008, takže neboli splnené zákonné podmienky pre blokové konanie.

Rovnako v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. bolo preskúmavané

rozhodnutie vydané v blokovom konaní z dôvodu sporného podpisu na bloku. V oboch

prípadoch teda išlo o skutkovo odlišné veci, než v tomto prípade. Aj tu však ústavný súd

dospel k záveru, že išlo o také špecifické okolnosti a najmä nebola splnená podmienka podľa

§ 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, t. j. že obvinený síce pokutu zaplatil, ale nie ochotne,

iba pod hrozbou použitia sankcií, že je potrebné preskúmať zákonnosť rozhodnutia o uložení

blokovej pokuty.

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní preto bude prejednať vec v medziach podanej

žaloby a znova o nej rozhodnúť, súc viazaný právnym názorom ústavného súdu v tejto veci.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s vetou prvou ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2013

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková