Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. J. B., nar. X., N., zastúpený

JUDr. R. S., advokátom, V., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,

Piesková č. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – bloku č. 000524 séria A

zo dňa 30.08.2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

č. k. -71 zo dňa 31.03.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -71

zo dňa 31. marca 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia,

zastavil podľa , v znení neskorších

predpisov (ďalej len „), konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

– bloku č. 000524 séria A zo dňa 30.08.2010 o uložení pokuty v sume 1.655,- Eur v blokovom

konaní na mieste.

Krajský súd skúmal podmienky konania podľa a podľa

a dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania

súdom. Súd mal nesporne za preukázané, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2

písm. a) o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov

pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o elektronickom výbere mýta“), čím sa dopustil priestupku na úseku výberu mýta podľa § 8 ods. 1

písm. c) tohto zákona. Priestupok žalobcu bol vyriešený v blokovom konaní pokutou – blok

č. A 000524, udelenou podľa 8 ods. 2 zákon o elektronickom výbere mýta, účinného do 31.07.2011,

vo výške 1.655,- Eur, ktorú žalobca zaplatil v hotovosti na mieste dňa 30.08.2010.

Krajský súd poukázal na ustanovenia a o priestupkoch

(ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol policajným

orgánom poučený aj o tom, že nemusí súhlasiť s prejednaním priestupku v blokovom konaní,

ale v tom prípade bude spracované oznámenie o priestupku, ktoré bude zaslané na príslušný

obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií, ktorý je vecne príslušný takýto priestupok

na úseku výberu elektronického mýta prejednať podľa § 8 ods. 5 zákona o elektronickom výbere

mýta. Žalobca teda nemusel pokutu, uloženú podľa § 8 ods. 2 zákona o elektronickom výbere mýta,

zaplatiť, ak bol presvedčený o správnosti svojho konania, t.j. že neporušil zákon (povinnosti

vodiča).

Na základe týchto skutočností krajský súd uviedol, že v preskúmavanom prípade aj

s poukazom na § 84 zákona o priestupkoch nebolo možné konštatovať, že žalobca vyčerpal všetky

právnymi predpismi prípustné opravné prostriedky v správnom konaní a preto sa nemohol domáhať

súdneho prieskumu ním napadnutého rozhodnutia, vydaného v blokovom konaní. Súd dospel

k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky podľa a

a žaloba smerovala proti rozhodnutiu o uložení pokuty v blokovom konaní, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmania súdom v konaní správneho súdnictva.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, včas odvolanie

a žiadal, aby odvolací súd vyhovel úplne žalobe a zmenil tak rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V odvolaní uviedol, že keďže písomné vyhotovenie uznesenia neobsahovalo mená členov

senátu, ktorý mal v zmysle ods. l rozhodovať, mal obavy, či o uznesení nerozhodla

iba jedna osoba namiesto senátu a preto prosil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„Najvyšší súd SR“), aby preskúmal aj túto otázku.

K názoru žalovaného a krajského súdu, že blok o pokute nepodlieha preskúmaniu súdu

v správnom súdnictve poukázal na druhú stranu bloku, kde bolo vytlačené „Proti pokute sa

nemožno odvolať. Rozhodnutie možno preskúmať súdom“ a v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2010 č. k. , ktorým bol potvrdený

rozsudok Krajského súdu v Prešove a ten zrušil rozhodnutie o blokovej pokute uloženej policajným

orgánom. Ďalej uviedol, že ani zákona o priestupkoch, ani nevylučuje

rozhodnutie polície (alebo iného správneho orgánu) o udelení blokovej pokuty z preskúmania

súdom.

Žalovaný namietal, že policajt mu ani legálne nemohol hroziť zadržaním preukazu, lebo

nenastala situácia opísaná v ods. l o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) konajú štátne orgány iba spôsobom, ktorý ustanoví

zákon a § 71 neustanovuje spôsob zadržania vodičského preukazu cudzinca, ktorý spáchal

priestupok nezaplatenia mýta podľa zákona o elektronickom výbere mýta. Podľa názoru žalobcu

policajti porušili aj o správnom konaní (Správny poriadok), v znení

neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) – § 3 ods. 2 zaväzuje správny orgán,

aby poskytol účastníkovi konania pomoc a poučenia, aby neutrpel v konaní ujmu pre neznalosť

právnych predpisov.

Žalobca ďalej namietal, že mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom (§ 250g

), keď rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci bol súhlas žalobcu k prejednaniu veci

bez jeho prítomnosti daný len podmienečne a že si protirečil, keď v uznesení uviedol, že žalobca

vraj nevyčerpal všetky prípustné opravné prostriedky v správnom konaní, keď proti blokovému

konaniu nie sú žiadne opravné prostriedky prípustné. Podľa názoru žalobcu by bolo v rozpore

s právnym štátom, zakotveným v Ústave SR (čl. 1 ods. 1), ak by nebolo možné sa brániť

proti nezákonnosti v súvislosti s blokovým konaním v rámci správneho konania.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prípisom zo dňa 22.06.2011,

v ktorom v súvislosti s poučením uvedeným na bloku na pokutu uviedol, že išlo o údaj, ktorý sa tam

dostal omylom, spôsobeným nedorozumením medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

resp. Prezídiom Policajného zboru a Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. Daňovým

riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje tlač blokov na pokutu. Tento fakt síce mohol

spôsobiť zmätočnú situáciu, avšak táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod na preskúmanie

zákonnosti postupu (blokového konania) – zákon o priestupkoch, ani správny poriadok, resp. iný

všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na danú vec neobsahuje ustanovenia zakladajúce

povinnosť preskúmať zákonnosť postupu alebo rozhodnutia len preto, že obsahuje nesprávne

poučenie.

K odkazu žalobcu na rozsudok č. k. žalovaný poznamenal, že skutkový stav,

resp. predmet konania nebol identický s predmetom tohto konania; podstatou tohto rozsudku bolo,

že správny orgán pochybil, keď namiesto prejednania priestupku vec dodatočne vybavil uložením

blokovej pokuty.

Žalovaný konštatoval, že v preskúmavanom prípade bolo preukázané (dokonca medzi

účastníkmi konania nesporné), že policajti vykonávajúci kontrolu poučili žalobcu, že v zmysle

§ 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke sú oprávnení mu za priestupok spáchaný nezaplatením

úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy zadržať vodičský preukaz a v zmysle

§ 7a ods. 1 veta prvá zákona o elektronickom výbere mýta sú oprávnení zadržať osvedčenie

o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom vozidla, ak vodič vozidla neuhradí mýto. Poučili ho aj

o tom, že nemusí súhlasiť s prejednaním priestupku v blokovom konaní a aký postup bude nutné

na vec v tom prípade aplikovať. Zo strany kontrolu vykonávajúcich policajtov nešlo o žiadny nátlak

(ani psychický).

Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výklad slovného spojenia „rozhodnutie,

proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným“ je vychádzajúc

z názoru odbornej verejnosti a ustálenej súdnej praxe nutné realizovať tak, že sa jedná

o individuálny správny akt, ktorého obsah a právne účinky jeho adresát nemohol ovplyvniť; blok

na pokutu je rozhodnutím, s ktorého obsahom sa jeho adresát stotožnil tým, že prejavil ochotu

pokutu zaplatiť, ktorú následne aj realizoval.

Vzhľadom na uvedené argumenty žiadal žalovaný, aby odvolací súd uznesenie krajského

súdu potvrdil.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( , ) po preskúmaní

napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel jednomyseľne k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 84 zákona o priestupkoch možno za priestupok uložiť pokutu v blokovom konaní,

ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13

ods. 2) zaplatiť (ods. 1). Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať (ods. 2).

Podľa § 85 ods. 4 veta druhá zákona o priestupkoch sa na pokutových blokoch vyznačia

údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým mu bola

dňa 30.08.2010 uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 1.655,- Eur. Žalobca nespochybnil,

že pokutu na mieste zaplatil, o čom prevzal potvrdenku – blok na 1.655,- Eur č. 000524 séria A.

Podľa vyjadrenia žalovaného a založenej prílohy bol pokutový blok č. 000524 séria A (zväzok

č. A 000105) riadne vypísaný podľa predtlače, zaevidovaný a obsahuje všetky údaje vyžadované

§ 85 ods. 4 zákona o priestupkoch.

Predmetom posúdenia súdom bola otázka, či rozhodnutie o pokute, vydané v skrátenom

blokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, môže byť predmetom

preskúmavacieho súdneho konania.

Je nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom,

vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností

dotknutého priestupcu. V tejto súvislosti bolo potrebné pripomenúť, že jednou z podmienok

prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch je

skutočnosť, že je ochotný pokutu zaplatiť a ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne

splnená, je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by priestupca nepovažoval

priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť,

nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Začatím

takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku

dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu

konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní alebo priestupok nemá

za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho

konania o priestupku. V predmetnej právnej veci však žalobca svoje právo nevyužil.

Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie

súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli

v konaní pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných prostriedkov.

V predmetnej veci však žalobca nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne konanie

o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli

prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale sa uspokojil s ukončením veci v blokovom

konaní, teda nevyužil opravné prostriedky v správnom konaní, ktoré zákon pripúšťa a preto

sa žalobca teraz nemôže úspešne domáhať súdnej ochrany. Pri použití opačného výkladu

prieskumu správnych rozhodnutí, vydaných v blokovom konaní, by totiž súd namiesto činnosti

prieskumnej vykonával sám činnosť, ktorú by inak mal uskutočňovať správny orgán, ak by

priestupca takéto konanie svojim nesúhlasom s uložením pokuty v blokovom konaní vyvolal.

Nebolo preto rozhodujúce, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nie sú prípustné

opravné prostriedky podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch; rozhodujúcou bola skutočnosť,

že žalobca nevyužil opravné prostriedky v konaní o priestupku, ktoré mohol vyvolať. Nebolo

možné preto konštatovať, že žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi prípustné opravné

prostriedky v správnom konaní a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu ním

napadnutého rozhodnutia.

Podľa je pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, nemožno v zmysle

citovaného ustanovenia hovoriť o vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ak žaloba smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. zákona o priestupkoch

v dôsledku súhlasu účastníka a jeho vedomého rozhodnutia, že priestupok nebude prejednávaný

v následnom konaní pred správnym orgánom, ktorého predmetom by bolo skutkové i právne

posúdenie jeho konania, preto, ak takýto predpoklad pre postup súdu chýba, je potrebné konanie

zastaviť v súlade s ustanovením

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene,

ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré

bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba

bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu

a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom

podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru, že v predmetnej veci boli dané

podmienky odôvodňujúce zastavenie konania a preto podľa v spojení s

ods. 3 veta druhá napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Takýto postup neodporuje ani ods. l a 2 SR, v zmysle ktorého sa každý môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však

nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ostatnými námietkami, uvedenými žalobcom v podanom odvolaní, ktoré sa týkali

blokového konania, sa vzhľadom k vyššie uvedenému záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia,

vydaného v blokovom konaní, odvolací súd nezaoberal.

K námietke žalobcu ohľadne neuvedenia mien členov senátu v uznesení krajského súdu

poukázal odvolací súd na ustanovenie § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p, podľa ktorého sa v písomnom

vyhotovení uznesenia uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Krajský súd tak nepochybil,

keď v preskúmavanom uznesení mená sudcov neuviedol.

K odkazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

13.05.2010 odvolací súd poznamenal, že skutkové okolnosti v preskúmavanom prípade boli odlišné

od okolností prípadu prejednávanom pod sp. zn. .

V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu bola zo strany krajského súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, poukázal odvolací súd na (v spojení s veta

prvá ), kde je uvedené, že súd pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci

spravidla na jedinom pojednávaní, ak neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol

o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. V danom prípade rozhodol

krajský súd uznesením o zastavení konania podľa

Odvolací súd k námietke vytlačeného poučenia na druhej strane bloku („Proti pokute sa

nemožno odvolať. Rozhodnutie možno preskúmať súdom“) uviedol, že na bloku č. A 000524 síce

bolo nesprávne uvedené poučenie o možnosti preskúmania súdom, avšak táto skutočnosť nemôže

zakladať dôvod na preskúmanie zákonnosti postupu blokového konania, ako to správne vo svojom

vyjadrení uviedol aj žalovaný.

Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal ( ods. l v spojení s ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. novembra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková