Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/95/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky –

Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP

8, IČO: X., zastúpenej JUDr. I. S., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej L. A. Z.,

bývajúcej vo W., zastúpenej advokátkou Mgr. A. L., so sídlom vo V., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp.zn. , na dovolanie ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2012, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

81,47 € k rukám jej advokátky JUDr. I. S., so sídlom v K.,

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš, rozsudkom zo 4. októbra 2011, sp.zn. -355

určil, ţe Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností Katastrálneho úradu v Banskej

Bystrici, Správy katastra Veľký Krtíš, okres Veľký Krtíš, obec Č., kat. uz. Č.,

na LV č. X. ako parc. E KNX. lesné pozemky o výmere 1617989 m2, parc. E KN X.trvalé

trávnaté porasty o výmere 5323 m2, parc. E KN X. orná pôda o výmere 137713 m2, parc. E

X. trvalé trávnaté porasty o výmere 1205 m2, parc. E KN X. trvalé trávnaté porasty o výmere

27821 m2, parc. E KN X. trvalé trávnaté porasty o výmere 2356 m2, parc. E KN X. trvalé

trávnaté porasty o výmere 1241 m2, parc. E KN X.orná pôda o výmere 309060 m2, parc. E

KN X. trvalé trávnaté porasty o výmere 2697 m2, parc. E KN X.orná pôda o výmere 3830

m2, parc. E KNX.lesné pozemky o výmere 1086584 m2, parc. E KN X. trvalé trávnaté

porasty o výmere 69649 m2, parc. E KN X.trvalé trávnaté porasty o výmere 3705 m2, parc. E

KN X. trvalé trávnaté porasty o výmere 1439 m2, parc. E KN X. lesné pozemky o výmere

30625 m2, parc. E KN X.lesné pozemky o výmere 76411 m2, parc. E KNX. trvalé trávnaté

porasty o výmere 2949 m2, parc. E KN X. orná pôda o výmere 13032 m2. Ţalobkyni priznal

náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv.

Z vykonaného dokazovania zistil, ţe pôvodný vlastník nehnuteľností vedených v súčasnosti

na LV č. X., kat. úz. Č. (vedené pôvodne v pozemnokniţnej vloţke č. 22 pre kat. úz. Č.) T. Z.,

nar. 15. júna 1847, zomrelý 10. júla 1927, zanechal závet, ktorým nehnuteľnosti vedené

v pozemnokniţnej vloţke č. 22, kat. úz. Č. pre prípad svojej smrti zanechal D. Z., právnemu

predchodcovi ţalovanej. Dedičstvo po nebohom T. Z. bolo prejednané bývalým Okresným

súdom v Modrom Kameni pod sp.zn. D 383/1929 a ukončené vydaním uznesenia súdu zo 4.

júna 1942. D. Z. podľa práva platného do 1. januára 1951 nadobudol dedičstvo uţ okamihom

smrti poručiteľa bez ohľadu na dátum rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ktoré malo len

deklaratórnu povahu. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nariadenia č.

64/1946 z 10. septembra 1946 č. 14/9-1946 bolo rozhodnuté o konfiškácii majetku D. Z. ako

osoby maďarskej národnosti.

Na základe tohto rozhodnutia sa povaţoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2

nariadenia č.104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len

„nariadenie č. 104/1945 Sb.“) patriaci vlastníckym právom D. Z.

za skonfiškovaný k 1. marcu 1945, bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej

obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Poukázal na to, ţe

v pozemnokniţnej vloţke č. 22 pre obec a katastrálne územie Č. nebola vyznačená

konfiškácia nehnuteľností a nadobudnutie vlastníckeho práva štátom, preto pri vyhotovení

zjednodušeného registra pôvodného stavu v roku 1995 a vyhotovenia Registra obnovenej

evidencie pozemkov v roku 2001 sa ako vlastník nehnuteľností z pozemnokniţnej vloţky,

č. 22 kat. úz. Č. na list vlastníctva č. X. pre kat. úz. Č. zapísal T. Z.. Na návrh ţalovanej ako

jedinej dedičky D. Z. podľa uznesenia o vyporiadaní dedičstva č.k. z 18. marca

1987 Rakúskeho okresného súdu v Klagenfurte, boli v konaní vedenom na Okresnom súde

Veľký Krtíš po sp.zn. prejednané v prospech ţalovanej osvedčením o dedičstve

č.k. -179 z 2. októbra 2008. Z týchto skutkových zistení vyvodil právny záver, ţe

D. Z. bol v čase vydania konfiškačných rozhodnutí vlastníkom nehnuteľností na základe

závetu T. Z., z tohto dôvodu mu nehnuteľnosti konfiškované mohli byť. Štát nadobudol

vlastnícke právo podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/46 Sb.

rozhodnutím o konfiškácii

k 1. marcu 1945. Prídelové listiny o pridelení konfiškovaného majetku boli verejnou listinou

vydanou správnymi orgánmi, ktorých platnosť by mohol všeobecný súd preskúmavať len

v tom prípade, ak by ich vydal orgán absolútne nevybavený na takéto rozhodnutie

právomocou. Túto podmienku nemal v predmetnej veci splnenú. Konštatoval, ţe rozhodnutie

konfiškačnej komisie malo byť zapísané do pozemkovej knihy, k čomu nedošlo a len z tohto

dôvodu bol pri vyhotovení Registra obnovenej evidencie pozemkov na list vlastníctva

zapísaný ako vlastník nehnuteľností pôvodný vlastník z pozemkovej knihy. Mal za to, ţe

chýbajúci podpis a odtlačok pečiatky na prídelovej listine, ktorou predmetné nehnuteľnosti

boli pridelené do správy Lesov Slovenskej republiky nemajú vplyv na záver súdu

o vlastníckom práve štátu k nehnuteľnostiam. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik,

Banská Bystrica neţiadali určiť vlastnícke právo v prospech seba, ale v prospech štátu.

Uzavrel, ţe aj v prípade, ţe by vlastnícke právo štát na základe konfiškačných rozhodnutí

nenadobudol, vzhľadom na to, ţe od konfiškácie nehnuteľností v roku 1945 aţ do rozhodnutia

súdu v tejto veci 4. októbra 2011 štát pozemky uţíva, nadobudol by k nim vlastnícke právo

vydrţaním. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. októbra 2012, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil.

V celom rozsahu sa stotoţnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý správne popísal

relevantné skutkové okolnosti a z nich vyvodil aj správny právny záver. Rovnako dospel

k záveru, ţe skutočným vlastníkom nehnuteľností od 1. marca 1945 je Slovenská republika,

napriek tomu, ţe zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam podľa osvedčenia

o dedičstve vydaného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. z 2. októbra

2008 svedčí ţalovanej. Tým mal preukázaný naliehavý právny záujem ţalobcu na určení

vlastníckeho práva (zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym). Konštatoval, ţe súd

prvého stupňa všetky uvedené rozhodné skutkové okolnosti správne právne posúdil, z tohto

dôvodu jeho rozhodnutie podľa , potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Právny názor

odvolacieho súdu označila za nesprávny, neodôvodnený a zavádzajúci, nezodpovedajúci

existujúcemu právnemu a skutkovému stavu a vykonanému dokazovaniu. Namietala, ţe súdy

niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili vykonané dôkazy (konkrétne vykonané dedičské

konania pred Okresným súdom Veľký Krtíš, č.k. , Dnt 99/2006 a súdnym

komisárom JUDr. P. T.). Ďalej mala za to, ţe súd prvého stupňa v konaní dospel na základe

vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne v napadnutom

rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Poukazovala na to, ţe vlastnícke

právo k ţalovaným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní nadobudla v súlade

s platnými právnymi predpismi, preto povaţovala podanú ţalobu ţalobkyne a ňou

uplatňované nároky za zjavne neopodstatnené. Mala za to, ţe ak došlo k zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti na základe spôsobilej listiny rozhodnutím príslušného správneho

orgánu, nemôţe ţalobkyňa uplatňovať určenie vlastníckeho práva na základe vykonanej

konfiškácie majetku tretej osoby. Namietala aj pasívnu legitimáciu ţalobkyne. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd podané

dovolanie zamietol, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania a nezistil dôvody, pre ktoré by bolo

potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť. Zároveň poţiadala aj o náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalovaná namietala, ţe odvolací súd s poukazom na ustanovenie

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

podľa .

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

6

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K porušeniu garantovaného práva na súdnu ochranu podľa

, resp. analogického práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru by mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, ak by tento

fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom

súde (napr. ), ale aj tým, ak by tento súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého

odôvodnenia svojho rozhodnutia (napr. ), alebo vtedy, ak by sa pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by

zásadne poprel ich účel a význam (napr. ).

Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je neodôvodnený, dovolací súd

pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces.“

Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva

na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa Slovenskej

republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa v zmysle

v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorý uviedol zistený skutkový stav veci, opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne

normy, uviedol úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov i právnom posúdení veci.

Právne závery vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, ţe skutkové

a právne závery prijaté súdmi nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s a ţe ich odôvodnenie ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Pokiaľ ţalovaná odôvodnila svoje dovolanie tým, ţe odvolací súd nesprávne

vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré

sú vymedzené v ustanovení aţ c) Pre tento záver svedčí

i ustanovenie 243a ods. 2, veda druhá , ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva

dokazovanie.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten – ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon

súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ).

Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto

opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2

veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba

na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe

pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo

zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej spochybňujúcu správnosť zistenia skutkového stavu

veci treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalovaná namietala aj skutočnosť, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

10

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal ţalobkyni náhradu trov

dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej sluţby, ktorú jej

poskytla vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1

písm. a) vyhlášky vo výške 60,08 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,81 € )], plus 20 % DPH predstavuje spolu 81,47 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. mája 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová