Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/24/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. G. P.,

bývajúcej v B., 2/ J. P., bývajúceho vo S., 3/ A. P., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. Ivetou

Petejovou, advokátkou v Košiciach, Hlavná 20, proti odporcovi Bardejovským Kúpelom, a.

s. Bardejovské Kúpele IČO: 36168301, o bezdôvodné obohatenie, vedenej na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. , o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , 18 Co

65/2012, takto

rozhodol:

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. ,

( vec vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 23. marca 2012 č. k.

– 80 ) vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. ,

podaním zo 16. apríla 2013 ( čl. 151 - 153) vzniesli navrhovatelia ( cestou

právnej zástupkyne ) námietku zaujatosti voči členovi senátu 18 Co – sudcovi JUDr.

Jozefovi Angelovičovi . Navrhli , aby bol tento sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Ako dôvod námietky zaujatosti ( o ktorom sa dozvedeli 16. apríla 2013

) uviedli aktívny a pevný priateľský vzťah tohto sudcu s pánom JUDr. Jánom Jurčom ,

právnym zástupcom odporcu, vyplývajúcim zo skutočnosti, že sa poznajú dlhodobo, tykajú

si , osobne sa stretávajú, chodia spolu aj na spoločenské podujatia a posedenia a JUDr. Ján

2

Jurčo dokonca často navštevuje sudcu aj na pracovisku. Takýto vzťah neposkytuje záruky

nestrannosti sudcu.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič ( člen senátu 18 Co )

sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľmi vyjadril tak, že účastníkov v predmetnej

veci nepozná, nemá žiadny vzťah k veci . Právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Jurča

pozná osobne, tyká si s ním, avšak nejde o vzťah priateľský, kamarátsky , ani o vzťah

aktívny. Je to vzťah známych, a s JUDr. Jurčom sa nestretáva, prichádza s ním do styku len

v rovine profesionálnej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcu tohto súdu JUDr.

Jozefa Angeloviča z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého

sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti , ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu , a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkovi konania, ktorý vzťah by bol založený na

príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim, alebo

3 / k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu ( oznámenia ) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

3

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je len povinnosť ( nadriadeného ) súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( , , ). Vzhľadom na to, že

rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( čl. 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd , ) treba trvať na

tom, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba

výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov ( ich analýze )

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej

len „ústavný súd “ ) v danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní ( pozri napr. Piersack proti

Belgicku ). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti , až kým nie je preukázaný opak. Na

preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti ( pozri napr. Hauschildt proti Dánsku ). Rozhodujúce nie je však

( subjektívne ) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti ( porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“ ). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť ( pozri Delcourt proti Belgicko ) . Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu , či sa

cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca

4

zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti , resp.

nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.

Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade , či povaha a stupeň vzťahu sú také, že

prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu ( pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu ) , teda či

je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych , konkrétnych a dostatočne závažných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo

aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného. Treba brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova

zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto

závažnosť , ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu ( znamenala dôvod

pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci ) , môže aj pri zohľadnení tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho

vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a

intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle

a nestranne ( ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či ( úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu ) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu ( pozri Fey proti Rakúsku ). Pri rozhodovaní , či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Sudcov pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom môže byť založený

predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom ( § 116 Občianskeho

zákonníka ) , ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak

5

nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo

veci.

Navrhovatelia existenciu objektívnych pochybností o nezaujatosti a nestrannosti

sudcu JUDr. Jozefa Angeloviča , ktoré sú dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania danej veci vyvodzovali z tvrdeného aktívneho priateľského vzťahu tohto

sudcu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi. Teda navrhli vylúčiť sudcu

JUDr. Jozefa Angeloviča so zreteľom na jeho pomer ( priateľský vzťah ) k zástupcovi

účastníka konania.

Vychádzajúc z uvedeného výkladu priateľský vzťah sudcu k účastníkovi konania

resp. k jeho zástupcovi je nepochybne vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia § 14

ods. 1 a dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Za

priateľský vzťah však treba považovať len vzťah takej intenzity, ktorý presahuje rámec

bežnej interakcie medzi občanmi a predpokladá vytvorenie si určitého vnútorného

emocionálneho vzťahu založeného okrem iného na dôvere, úprimnosti , družnosti,

prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení , t. j. takého puta, medzi jeho

účastníkmi, ktoré sa navonok prejavuje, okrem iného , napr. aj pravidelnými stretnutiami i za

účasti ostatných rodinných príslušníkov, spoločným trávením času, rôznych pobytov

a dovoleniek. Sudca JUDr. Jozef Angelovič vo svojom vyjadrení existenciu takéhoto

priateľského vzťahu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi nepotvrdil.

Samotná skutočnosť , že sudca právneho zástupcu osobne pozná, tyká si s ním, nemôže byť

bez ďalšieho dôvodom jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Teda ak rámec vzťahu medzi sudcom JUDr. Jozefom Angelovičom a právnym zástupcom

odporcu JUDr. Jánom Jurčom neprekročil hranicu profesionálnosti ( vzťah medzi sudcami

a inými úradnými osobami napr. advokátmi, s ktorými prichádzajú sudcovia do styku je

založený na profesionalite ) nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti tohto

sudcu.

Keďže sudca JUDr. Jozef Angelovič vo svojom vyjadrení nepotvrdil existenciu

právne relevantného ( priateľského ) vzťahu vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania

veci a ani z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť,

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že tento sudca nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta