Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8c5/389089.56d1a4.pdf
PDF · 204.96 KB
No categories available
7Nc/24/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Nc 24/2013
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. G. P.,
bývajúcej v B., 2/ J. P., bývajúceho vo S., 3/ A. P., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. Ivetou
Petejovou, advokátkou v Košiciach, Hlavná 20, proti odporcovi Bardejovským Kúpelom, a.
s. Bardejovské Kúpele IČO: 36168301, o bezdôvodné obohatenie, vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 6 C 57/2009, o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 18 Co 64/2012, 18 Co
65/2012, takto
rozhodol:
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 18 Co 64//2012,
18 Co 65/2012 ( vec vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 57/2009 ).
O d ô v o d n e n i e :
V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 23. marca 2012 č. k.
6 C 57/2009 – 80 ) vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 18 Co 64/2012,
18 Co 65/2012 podaním zo 16. apríla 2013 ( čl. 151 - 153) vzniesli navrhovatelia ( cestou
právnej zástupkyne ) námietku zaujatosti voči členovi senátu 18 Co – sudcovi JUDr.
Jozefovi Angelovičovi . Navrhli , aby bol tento sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Ako dôvod námietky zaujatosti ( o ktorom sa dozvedeli 16. apríla 2013
) uviedli aktívny a pevný priateľský vzťah tohto sudcu s pánom JUDr. Jánom Jurčom ,
právnym zástupcom odporcu, vyplývajúcim zo skutočnosti, že sa poznajú dlhodobo, tykajú
si , osobne sa stretávajú, chodia spolu aj na spoločenské podujatia a posedenia a JUDr. Ján
2
Jurčo dokonca často navštevuje sudcu aj na pracovisku. Takýto vzťah neposkytuje záruky
nestrannosti sudcu.
Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič ( člen senátu 18 Co )
sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľmi vyjadril tak, že účastníkov v predmetnej
veci nepozná, nemá žiadny vzťah k veci . Právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Jurča
pozná osobne, tyká si s ním, avšak nejde o vzťah priateľský, kamarátsky , ani o vzťah
aktívny. Je to vzťah známych, a s JUDr. Jurčom sa nestretáva, prichádza s ním do styku len
v rovine profesionálnej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
( § 16 ods. 1 O. s. p. ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcu tohto súdu JUDr.
Jozefa Angeloviča z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého
sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti , ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu , a to: 1/ k veci,
v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia
konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkovi konania, ktorý vzťah by bol založený na
príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim, alebo
3 / k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom
znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania ( § 15a O. s. p. ) alebo na základe návrhu ( oznámenia ) samotného sudcu
( § 15 O. s. p. ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
3
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je len povinnosť ( nadriadeného ) súdu prejednať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre
zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( I. ÚS 73/97 , I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03 ). Vzhľadom na to, že
rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd , čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) treba trvať na
tom, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba
výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov ( ich analýze )
v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej
len „ústavný súd “ ) v danej problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti
sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní ( pozri napr. Piersack proti
Belgicku ). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej
nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti , až kým nie je preukázaný opak. Na
preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz
o skutočnej zaujatosti ( pozri napr. Hauschildt proti Dánsku ). Rozhodujúce nie je však
( subjektívne ) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti ( porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it
must also be seen to be done“ ). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký aj objektívne javiť ( pozri Delcourt proti Belgicko ) . Objektívny aspekt nestrannosti je
založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho
vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.
Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu , či sa
cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca
4
zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti , resp.
nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.
Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade , či povaha a stupeň vzťahu sú také, že
prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu ( pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu ) , teda či
je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych , konkrétnych a dostatočne závažných
skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo
aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu
nestranného. Treba brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova
zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto
závažnosť , ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu ( znamenala dôvod
pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci ) , môže aj pri zohľadnení tzv. teórie
zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a
intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle
a nestranne ( I. ÚS 332/08 ).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či ( úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu ) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybnosti o nestrannosti sudcu ( pozri Fey proti Rakúsku ). Pri rozhodovaní , či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.
Sudcov pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom môže byť založený
predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom ( § 116 Občianskeho
zákonníka ) , ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak
5
nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo
veci.
Navrhovatelia existenciu objektívnych pochybností o nezaujatosti a nestrannosti
sudcu JUDr. Jozefa Angeloviča , ktoré sú dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania danej veci vyvodzovali z tvrdeného aktívneho priateľského vzťahu tohto
sudcu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi. Teda navrhli vylúčiť sudcu
JUDr. Jozefa Angeloviča so zreteľom na jeho pomer ( priateľský vzťah ) k zástupcovi
účastníka konania.
Vychádzajúc z uvedeného výkladu priateľský vzťah sudcu k účastníkovi konania
resp. k jeho zástupcovi je nepochybne vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia § 14
ods. 1 O. s. p. a dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Za
priateľský vzťah však treba považovať len vzťah takej intenzity, ktorý presahuje rámec
bežnej interakcie medzi občanmi a predpokladá vytvorenie si určitého vnútorného
emocionálneho vzťahu založeného okrem iného na dôvere, úprimnosti , družnosti,
prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení , t. j. takého puta, medzi jeho
účastníkmi, ktoré sa navonok prejavuje, okrem iného , napr. aj pravidelnými stretnutiami i za
účasti ostatných rodinných príslušníkov, spoločným trávením času, rôznych pobytov
a dovoleniek. Sudca JUDr. Jozef Angelovič vo svojom vyjadrení existenciu takéhoto
priateľského vzťahu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi nepotvrdil.
Samotná skutočnosť , že sudca právneho zástupcu osobne pozná, tyká si s ním, nemôže byť
bez ďalšieho dôvodom jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Teda ak rámec vzťahu medzi sudcom JUDr. Jozefom Angelovičom a právnym zástupcom
odporcu JUDr. Jánom Jurčom neprekročil hranicu profesionálnosti ( vzťah medzi sudcami
a inými úradnými osobami napr. advokátmi, s ktorými prichádzajú sudcovia do styku je
založený na profesionalite ) nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti tohto
sudcu.
Keďže sudca JUDr. Jozef Angelovič vo svojom vyjadrení nepotvrdil existenciu
právne relevantného ( priateľského ) vzťahu vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania
veci a ani z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť,
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že tento sudca nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
6
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta