Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/21/2013

Najvyšší súd 2 Ndob 21/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., s. r. o., K., IČO:X.,

zastúpeného JUDr. G. B., advokátkou, AK so sídlom K., proti žalovanému: Ing. I. K., L.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. J. D., advokátom AK so sídlom Š., o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 7 195,90 Eur s príslušenstvom, a o návrhu žalobcu na vylúčenie

sudcov obchodného úseku Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania v tejto

veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Hrib Vladimír, PhD., JUDr. Brixiová

Drahomíra, Mgr. Fuchsová Jolana, JUDr. Kočišová Janka, JUDr. Kohútová Zdenka, JUDr.

Maruščáková Slávka, Mgr. Hlaváčová Mária, JUDr. Rizman Roman, JUDr. Sopoliga Juraj,

JUDr. Vanca Jozef, JUDr. Varhalíková Gabriela, nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 21. septembra 2012 vzniesol

žalovaný námietku zaujatosti proti sudcom obchodného úseku Krajského súdu v Košiciach

z dôvodu vážnej pochybnosť o zaujatosti týchto sudcov vzhľadom na ich pomer

k štatutárnemu zástupcovi žalobcu a navrhol, aby vec bola pridelená na odvolacie konanie

inému krajskému súdu. V podanej námietke zaujatosti uviedol, že v súčasnosti sa dozvedel,

že konateľ žalobcu JUDr. G. D. má nadštandardné vzťahy so sudcami obchodného úseku

Krajského súdu v Košiciach, nakoľko je s viacerými sudcami z tohto úseku v dlhodobom

a blízkom kontakte ako správca konkurzných podstát. Ďalej v námietke uviedol, že

s niektorými sudcami obchodného úseku vraj bol aj na zahraničných dovolenkách a niekoľkí

z týchto sudcov sa zúčastnili aj na oslave jeho životného jubilea na Zemplínskej Šírave

v penzióne Julianna. Všetky tieto skutočnosti v žalovanom vzbudili obavu, že bolo

2

ovplyvnené predchádzajúce odvolacie rozhodnutie a bude ovplyvnené aj následné odvolacie

konanie.

Sudcovia JUDr. Brixiová Drahomíra, JUDr. Maruščáková Slávka, Mgr. Hlaváčová

Mária, JUDr. Rizman Roman, JUDr. Sopoliga Juraj (stáž na MS SR), JUDr. Vanca Jozef,

JUDr. Varhalíková Gabriela vo vyjadrení k podanej námietke zaujatosti uviedli, že sú

bez pomeru k veci, k účastníkom a k ich zástupcom a necítia sa byť vo veci zaujatí. Sudcovia

JUDr. Hrib Vladimír, PhD., JUDr. Kočišová Janka tiež uviedli, že vo veci sa necítia byť

zaujatí. Sudkyňa JUDr. Kohútová Zdenka vo vyjadrení uviedla, že vo veci sa necíti byť

zaujatá, s konateľom žalobcu nemá nadštandardné vzťahy, nezúčastnila sa osláv jeho jubileí,

ani na spoločných dovolenkách. Necíti sa byť vo veci zaujatá a nemá k veci, účastníkom

a právnym zástupcom žiadny vzťah. Sudkyňa Mgr. Fuchsová Jolana vo vyjadrení uviedla, že

bola referujúcim sudcom v predchádzajúcom konaní, nebola nikým ovplyvňovaná, JUDr. G.

D. osobne nepozná, nejednala s ním ako so správcom konkurznej podstaty, nemá žiaden

vzťah k účastníkom, ich zástupcom ani k veci a necíti sa byť vo veci zaujatá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podaním zo dňa 18. 04. 2013 vrátil predložený spis

krajskému súdu na rozhodnutie o poplatkovej povinnosti.

Uznesením zo dňa 13. 05. 2013 krajský súd uložil žalovanému poplatkovú povinnosť

za námietku zaujatosti a dňa 03. 06. 2013 krajský súd predložil námietku zaujatosti

na rozhodnutie súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

3

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu

nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol

konať a rozhodovať zaujatý, nie nestranný sudca.

Nestrannosť, definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti,

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva

na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

4

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci

pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len

povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti

sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro

interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je

však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa

neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

5

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne

podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania

nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Hrib

Vladimír, PhD., JUDr. Brixiová Drahomíra, Mgr. Fuchsová Jolana, JUDr. Kočišová Janka,

JUDr. Kohútová Zdenka, JUDr. Maruščáková Slávka, Mgr. Hlaváčová Mária, JUDr. Rizman

Roman, JUDr. Sopoliga Juraj, JUDr. Vanca Jozef, JUDr. Varhalíková Gabriela mali osobný

vzťah k veci alebo k žalobcovi (resp. štatutárnemu zástupcovi), ktorý by i pri všetkej snahe

o nestrannosť mohol ovplyvniť ich objektívny postup v konaní a pri rozhodovaní, a ktorý by

odôvodnil záver o zaujatosti namietaných sudcov a tým aj ich vylúčenie z prejednávanej veci.

Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o zaujatosti sudcov.

So zreteľom na okolnosti prípadu, podľa názoru najvyššieho súdu, len samotné nedoložené

tvrdenie žalovaného, že namietaní sudcovia sú v pomere k štatutárnemu zástupcovi žalobcu

6

nevzbudzuje oprávnené pochybností, ktoré by zakladali dôvod pre ich vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko, prezentované vo vyjadrení

namietaných sudcov Krajského súdu v Košiciach, že nemajú pomer k štatutárnemu zástupcovi

žalobcu, ale aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti žalovaným spochybňovaných sudcov krajského súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová