Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/163/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ľ. H. , bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. A. N., advokátkou v B., proti ţalovanému P., so sídlom v P.,

zastúpenému JUDr. F. K., advokátom v D., o zaplatenie 3 544 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline zo 17. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania v sume 166,51 € na účet JUDr. F. K., R., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 9. decembra 2011 č.k. -178

ţalobu zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

za základ pre svoje rozhodnutie povaţoval skutočnosť, ţe ţalobca zvolil nesprávny spôsob

uplatňovania si nároku na vydanie majetkového podielu, hoci ide o záväzok majetkového

charakteru – ţaloba – jej petit nerešpektuje zákonom predpokladaný spôsob vydania

majetkového podielu. Za ďalší dôvod pre zamietnutie ţaloby povaţoval okolnosť, ţe otec

ţalobcu v čase transformácie ţalovaného bol členom druţstva. Pokiaľ teda išlo o majetkový

podiel člena druţstva, ţalovaného nezaťaţovala povinnosť vydania druţstevných

podielnických listov (ďalej len DPL) v lehote do 31. mája 2005, keďţe § 33c ods. 1

Transformačného zákona stanovujúci takúto povinnosť, sa výslovne vzťahoval len

na oprávnené osoby – nečlenov druţstva. Za posledný dôvod zamietnutia ţaloby súd prvého

stupňa povaţoval okolnosť vznesenia námietky premlčania zo strany ţalovaného. Uviedol, ţe

právo na vydanie majetkového podielu, ktorý sa stal pohľadávkou oprávnenej osoby v prípade

uvedenom v § 33d ods. 1 Transformačného zákona ako kaţdé majetkové právo, podlieha

premlčaniu. Teda pokiaľ si ţalobca neuplatnil v zákonom stanovených lehotách svoje právo,

jeho právo sa premlčalo. Súd prvého stupňa zároveň postupujúc podľa § 151 ods. 3 veta prvá

rozhodol o tom, ţe o trovách konania bude rozhodovať aţ po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo 17. mája 2012 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe v danej veci bola nepochybne vznesená námietka premlčania nároku

ţalobcu. Ďalej poznamenal, ţe právo na vydanie majetkového podielu je právo majetkovej

povahy, ktoré podlieha premlčaniu a správne súd prvého stupňa zdôraznil, ţe plynutie

premlčacej doby prerušuje iba uplatnenie práva za predpokladu, ţe veriteľ v začatom konaní

riadne pokračuje. Odvolací súd neuznal dôvody ţalobcu ohľadne skutočností, ktoré by bránili

márnemu uplynutiu premlčacej lehoty. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v danej veci právo

ţalobcu na vydanie DPL ostalo zachované. Odvolací súd na záver poznamenal, ţe aj sám

ţalovaný uviedol, ţe pokiaľ by ţalobca poskytol potrebnú súčinnosť, mal by záujem vydať

mu druţstevný podielový list, a tak uspokojiť jeho nároky.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, v ktorom ţiadal

rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením

s tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za nedostatočne odôvodnené a prekvapivé.

Nedostatočné odôvodnenie súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu videl v nedostatku

dôvodov súdneho rozhodnutia ako aj v opomenutí jeho námietok a argumentácie, čo podľa

názoru dovolateľa predstavuje porušenie základného práva na spravodlivý proces v zmysle

Dohovoru, resp. SR. Za prekvapivý povaţoval dovolateľ

postup odvolacieho súdu, keď bez nariadenia pojednávania a vypočutia účastníkov zaujal

stanovisko a vyslovil záver, na základe ktorého neuznal ţalobný petit pre nesprávny spôsob

uplatňovania si nároku ţalobcu a stotoţnil sa s námietkou premlčania vznesenej ţalovaným

napriek existencii písomného uznania dlhu. Ďalej dovolateľ svoje podanie odôvodnil tým,

ţe konanie je, podľa jeho názoru, postihnuté inou vadou v zmysle

a rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/

Ţalovaný sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu nestotoţnil s dovolacími dôvodmi

ţalobcu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V predmetnej veci nie je dovolaním ţalobcu napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalobcu nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku ţalobcu by zakladala len

prípadná procesná vada v zmysle Na vadu takejto povahy je dovolací súd

povinný vţdy prihliadať ( ). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací

súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa

– a to aj vzhľadom na obsah dovolania – zaoberal tieţ otázkou, či v konaní na súdoch niţších

stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri posudzovaní

prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka,

ţe v konaní došlo k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho súdu, ţe konanie na súde niţšieho

stupňa je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť

dovolania ako opravného prostriedku, ktorým moţno výnimočne napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, ţe jeho prípustnosť v zmysle § 237

je spojená výlučne len s najzávaţnejšími, v ňom taxatívne vymenovanými procesnými

vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú

vady taxatívne vymenované v ) nezakladajú prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Odňatiu moţnosti ţalobcovi konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe

rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj súdu odvolacieho trpia nedostatkom riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Ďalej dovolací súd poznamenáva, ţe z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu je zrejmé, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktoré vyhovuje zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia

v Takýto postup odvolacieho súdu pri odôvodnení vlastného rozhodnutia

je v súlade s citovaným ustanovením , preto ani nemoţno na ťarchu

odvolaciemu súdu pripísať, ţe jeho rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené

a teda nespĺňa náleţitosti, ktoré preňho predpisuje , ako sa mylne

domnieva dovolateľ.

Ďalej k odňatiu moţnosti ţalobcovi konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe postup

odvolacieho súdu bol prekvapivý, bol mimo rámca legitímnych očakávaní účastníka a narúšal

princíp právnej istoty, zahŕňajúci prvok predvídateľnosti práva a jeho aplikácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ani v tomto smere nezistil, ţe by odvolací súd

ţalobcovi nejakým závadným procesným postupom znemoţnil realizáciu procesných práv,

priznaných mu procesným predpisom. Vo vzťahu k ţalobcovi nedošlo postupom odvolacieho

súdu k odňatiu moţnosti pred ním konať z dôvodu, ţe svoje rozhodnutie zaloţil nečakane

na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa. Odvolací súd, ktorý potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru, ktorý má svoj základ

v skutočnostiach, ktoré boli tvrdené ţalobcom. V rozhodnutí odvolacieho súdu preto nešlo

o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv ţalobcu skutkovo

a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia, prípadne vyjadriť sa podľa § 118 ods. 3

Dovolateľ ďalej namietal, ţe nenariadením pojednávania pred odvolacím súdom,

bez vypočutia účastníkov súd zaujal stanovisko a vyslovil skutkový záver.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa

nerozhodol bez pojednávania a v predmetnej veci to ani nevyţadoval dôleţitý verejný záujem,

aby bolo nariadené pojednávanie. Uvedené skutočnosti vedú dovolací súd k tomu, ţe aj keby

odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, svojím postupom by ţalobcovi neodňal

moţnosť konať pred odvolacím súdom. V danej veci však odvolací súd dokonca vo veci

nariadil pojednávanie, a to 17. mája 2012, ktorého sa ţalobca zúčastnil.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe by

tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale

o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe v danej veci nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.

Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu,

ktorú poskytol ţalovanému vypracovaním vyjadrenia z 24. septembra 2012 k dovolaniu

ţalobcu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/

tejto vyhlášky vo výške 131,13 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

tejto vyhlášky) 7,63 € a DPH vo výške 20 %, ktorá činí 27,75 €, predstavuje spolu 166,51 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová