Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/2800/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Poľnohospodárske družstvo v P á r n i c i, so sídlom Párnica 176, 027 52 Párnica, IČO: 00 191 116, zast. JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti povinnému H.. Ľ. Z., D.., K.. XX. XX. XXXX, W. O. W. W. XXXX/XX, XXX XX O. O., Š. R.U. W., na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 1.425,49 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným so sídlom exekútorského úradu A. Sládkoviča 1802/2, 026 01 Dolný Kubín pod spis. zn. 222/2013, o námietkach povinného proti trovám exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 1.425,49 Eur a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina č. k. zo dňa 31. 01. 2013 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 06. 2013.

Poverením č. 5601 107287 zo dňa 11. 10. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného so sídlom exekútorského úradu A. Sládkoviča 1802/2, 026 01 Dolný Kubín, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 222/2013.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 11. 2013 postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal námietky proti trovám exekúcie. Námietky povinného proti trovám exekúcie sú podané v zákonom stanovenej lehote u príslušného súdneho exekútora.

Povinný v námietkach proti trovám exekúcie zo dňa 02. 11. 2013 uviedol, že podľa č. R NS SR sp. zn. uvedené v ZSP 1/2013 právo na náhradu trov konania exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť pre povinného a toto nemožno vyvodiť ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie podľa uvedeného nie sú podľa názoru povinného dôvodné ani prípustné.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).

Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. júna 2005, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému (nie „pre povinného“ tak, ako to tvrdí oprávnený v námietkach proti trovám exekúcie); takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným. S poukazom na uvedený právny názor nie sú podľa názoru povinného trovy exekúcie dôvodné ani prípustné.

Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Pokiaľ povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže v zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Exekúcia je teda nútený výkon súdnych a iných pohľadávok, ktoré dovtedy povinný neuhradil dobrovoľne. V prípade, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a počas exekučného konania dôjde k vymoženiu pohľadávky súdnym exekútorom, tento má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nárok na trovy exekúcie, t. j. odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, pričom jasne stanovuje, že tieto náklady uhrádza povinný. Súdny exekútor vykonáva nútené vymáhanie pohľadávok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako honorovanú službu, preto povinný si musí byť pre prípad neuhradenia povinnosti uloženej exekučným titulom vedomý toho následku, že ak oprávnený podá dôvodne návrh na vykonanie exekúcie, bude povinný hradiť trovy exekúcie súdneho exekútora podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný poukazuje na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danej súvislosti je potrebné uviesť, že tento nepojednáva o trovách exekúcie súdneho exekútora v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ale pojednáva o náhrade tých trov, ktoré pri výkone exekúcie v danom prípade vznikli povinnému ako účastníkovi konania (trovy povinného v exekučnom konaní), o možnosti rozhodovania o náhrade trov exekúcie vzniknutých povinnému a o možnosti uloženia povinnosti na náhradu takýchto trov ktorémukoľvek z ostatných účastníkov exekučného konania. Predmetný rozsudok teda nie je aplikovateľný v tomto prípade a na základe argumentácie iba týmto rozhodnutím súd nemohol námietkam povinného vzneseným proti trovám exekúcie vyhovieť. Keďže na základe námietok povinného proti trovám exekúcie súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné týmto námietkam vyhovieť, súd ich považoval za nedôvodné.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti trovám exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 11. 2013 postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii. Námietky povinného proti exekúcii sú podané v zákonom stanovenej lehote u príslušného súdneho exekútora.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že „rozsudok NS SR R č. 58/97, 2012 str. 93 aj 464 - súdny exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu je nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. Táto exekúcia podľa uvedeného nie je zákonná ani dôvodná, má vážne vady a nedostatky sú porušené , 38, 39, 43, 44, 45 Exekučného zákona /EZ/ v súvislostiach ďalej uvedeného. Povinný žiada exekučný súd exekúciu zastaviť podľa g, , EZ. Povinný nenapáda jej exekučný titul. Vykonateľnosť súdneho rozhodnutia spočíva v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka konania. Podmienky vykonateľnosti na súde sa posudzujú podľa predmetu konania na súde a ktorého sa rozhodnutie týka. To znamená že vykonateľnosťou oprávnený je v práve a musí si ho vymáhať zákonným spôsobom čo neznamená vôbec hneď exekúciou ale podľa /OZ/. Podľa dlžník nie je v omeškaní ak nemôže splniť záväzok čo znamená podľa , veriteľ je povinný zaslať faktúru s číslom účtu povinnému, čo sa ale doteraz nestalo. Len ak povinný dobrovoľne nesplní túto povinnosť podľa a potom nasledujú k vymoženiu ďalšie prostriedky. Povinný musí mať doklad aby mohol plniť.“ Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že exekúcia má tieto vady: „, EZ návrh - splnomocnenie družstva advokátovi nie je v súlade so zákonom je arbitrárne - nie je uvedené v čom identifikácia exekúcie spočíva, nie je podpis predsedu, v takejto exekučnej veci musí zastupovať navonok, keď exekúcia postihuje majetok a musí niesť za ňu aj zodpovednosť neprešlo právo listinou. Podľa EZ - v spise chýba od družstva faktúra a číslo účtu na ktorý mal povinný zaplatiť s poštovou návratkou, ktorá ale neexistuje lebo povinný faktúru nedostal. Je nevyhnutná aby bola naplnená vykonateľnosť, povinný nemohol objektívne splniť povinnosť lebo družstvo si nesplnilo povinnosť, je to porušenie . Na zaslanú faktúru by povinný trovy konania zaplatil aj vyzval družstvo na zaslanie faktúry. Preto čakanie na faktúru bolo aj je dôvodné. Trovy si vyporiadajú účastníci konania podľa . Podľa ods. dlžník nie je v omeškaní ak je v omeškaní veriteľ ten neposlal doteraz faktúru s číslom účtu na ktorý treba zaplatiť tak dlžník nie je v omeškaní lebo nemá faktúru takto treba vec posudzovať. Poverenie OS BB a EZ nie je zmluva oprávnený - advokát, poverenie na vykonanie exekúcie má vady, chýba pečiatka súdu je v predtlači poverenia tak je povinná, nie je vecne príslušný súd podľa EZ, je ním OS DK ktorý konal vo veci, OS BB je príslušný len podľa ale to nie je tento prípad. Povinný konaním nedal príčinu k exekúcii preto žiada exekučný súd aby takto vec posudzoval. Trovy konania advokáta povinný namieta nie sú tak ako boli schválené súdom, obsahujú aj DPH to nie je v súlade podľa a judikátov NS SR.Rč 52/1998, Rč. 40/1994. OS BB podľa uvedeného rozsudku tiež podľa námietky oprávneného poverenie na exekúciu nemal vydať ako exekúciu nevykonateľnú formálne aj materiálne. Ďalej povinný podotýka že v dovolaní na NS SR aj na ÚS SR bolo požiadané o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia KS Žilina.“

K námietkam povinného sa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 26. 11. 2013, doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 03. 12. 2013, vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru návrh na vykonanie exekúcie je podaný v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tejto exekúcii. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd námietky povinného zamietol.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.

Povinný v danom prípade podané námietky proti exekúcii odôvodnil skutočnosťou, že oprávnený si musí vymáhať pohľadávku najprv podľa . Aby bola naplnená vykonateľnosť exekučného titulu, musí oprávnený zaslať povinnému faktúru s číslom účtu, ktorú ale povinný nedostal. Povinný preto podľa svojho vyjadrenia nemohol objektívne splniť povinnosť a z uvedeného dôvodu pre omeškanie veriteľa sám v omeškaní nie je. V tomto smere povinný poukázal na ustanovenia , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uvedená skutočnosť je podľa povinného v rozpore s Exekučného poriadku.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní sú podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu - uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina č. k. zo dňa 31. 01. 2013 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 06. 2013. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 súd priznal oprávnenému ako žalovanému voči povinnému ako žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.258,98 Eur, ktoré mal povinný povinnosť zaplatiť zástupcovi oprávneného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Krajský súd v Žiline uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 14. 04. 2013. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 06. 2013 bolo dovolanie odmietnuté a povinnému ako žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalovanému trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania v sume 166,51 Eur na účet právneho zástupcu oprávneného do 3 dní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 09. 2013 a vykonateľnosť dňa 06. 09. 2013 čo do druhého výroku.

Nakoľko povinný v lehote stanovenej v exekučných tituloch dobrovoľne nesplnil, čo mu tieto vykonateľné rozhodnutia ukladali, oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie trov predchádzajúceho konania spolu vo výške 1.425,49 Eur (t. j. povinnosť uložená uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina č. k. zo dňa 31. 01. 2013 vo výške 1.258,98 Eur + povinnosť uložená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 06. 2013 vo výške 166,51 Eur) a trov exekúcie.

Podľa § 43 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd.

Podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

Pokiaľ povinný namieta rozpor postupu oprávneného pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie s § 43 Exekučného poriadku, súd konštatuje, že citované ustanovenie sa na tento prípad nevzťahuje, pretože povinnosť uložená povinnému rozhodnutím (exekučným titulom) sa neviaže na splnenie žiadnej podmienky ani vzájomnej povinnosti oprávneného, keďže súd v základnom konaní vo výroku exekučného titulu neuložil oprávnenému povinnosť ani nepodmienil plnenie povinného žiadnou splnením žiadnej podmienky. Predmetné ustanovenie je možné aplikovať výlučne v prípade, ak súd v základnom konaní vo výroku rozhodnutia (exekučného titulu) zaviazal povinného na také plnenie, ktoré je viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného. Súd na základe uvedeného konštatuje, že postup oprávneného pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie bol teda plne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, pretože žiadne z ustanovení právneho poriadku oprávnenému neukladá povinnosť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie využiť „ďalšie prostriedky“, ktoré navyše povinný ani nešpecifikoval. Preto považoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie za dôvodný a naopak námietky povinného proti exekúcii v tomto smere za nedôvodné.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

Ustanovenie nemá odsek 4 tak, ako to uvádza povinný.

Podľa , veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Podľa , od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.

Pokiaľ povinný namieta, že oprávnený neposlal povinnému faktúru s číslom účtu, súd konštatuje, že takáto povinnosť nebola oprávnenému súdom uložená. Keďže povinnosť plniť oprávnenému nevyplýva zo zmluvy, ale povinnosť plniť bola povinnému uložená rozhodnutím súdu, preto nebol dôvod doručovať povinnému faktúru. Na daný prípad preto nie je možné aplikovať tak, ako uvádza povinný. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia , omeškanie veriteľa môže nastať v dvoch prípadoch, a to jednak ak veriteľ v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie, o ktorú situáciu sa v danom prípade nejedná, nakoľko povinný ani netvrdil, že oprávnenému ponúkal plnenie; alebo ak veriteľ neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Nedostatok spolupôsobenia veriteľa však môže spôsobiť jeho omeškanie len vtedy, keď je veriteľ povinný takéto spolupôsobenie poskytnúť, o ktorú situáciu v tomto prípade taktiež nejde. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením povinného, že oprávnený sa neoznámením čísla účtu povinnému dostal do omeškania, a to z

dôvodu, že oprávnenému nebola takáto povinnosť uložená rozhodnutím súdu. Naopak súd má za to, že do omeškania sa dostal dlžník tým, že si nesplnil riadne a včas povinnosť uloženú exekučným titulom, preto má súd za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Povinnému nič nebránilo využiť iné spôsoby plnenia, ktorých využitím by sa uložená povinnosť považovala za splnenú, a teda mohol povinnosť uloženú súdom v exekučných tituloch splniť aj odovzdaním hotovosti do rúk oprávnenej osoby, zaslať finančné prostriedky poštovou poukážkou na adresu oprávnenej osoby, prípadne peniaze zložiť do úschovy na súde tak, ako to umožňuje v a nasl., ak sa domnieval, že veriteľ je v omeškaní. Preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii aj v tomto smere za nedôvodné.

Povinný podané námietky proti exekúcii taktiež odôvodnil skutočnosťou, že splnomocnenie družstva advokátovi nie je v súlade so zákonom, je arbitrárne, pretože „nie je uvedené v čom identifikácia exekúcie spočíva, nie je podpis predsedu, v takejto exekučnej veci musí zastupovať navonok, keď exekúcia postihuje majetok a musí niesť za ňu aj zodpovednosť neprešlo právo listinou“, čo podľa povinného predstavuje vadu podľa § 37 a § 38 Exekučného poriadku. Povinný taktiež namietal, že „nie je zmluva oprávnený - advokát“.

Podľa druhá veta , právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa , ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa , predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa prvá veta , účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa , ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa , zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

V zmysle aktuálneho výpisu z Obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva v P á r n i c i, so sídlom Párnica 176, 027 52 Párnica, IČO: 00 191 116, za predstavenstvo družstva koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, z toho vždy jeden podpis musí byť podpis predsedu alebo podpredsedu predstavenstva.

Súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci oprávnený konajúci prostredníctvom predsedu predstavenstva a podpredsedu predstavenstva splnomocnil na zastupovanie v exekučnom konaní advokáta, a to aby ho obhajoval, resp. zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie

nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, atď. Predmetné plnomocenstvo je podpísané tak predsedom, ako aj podpredsedom predstavenstva.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení , štatutárnym orgánom družstva, ktorého konanie sa považuje za konanie družstva, je predstavenstvo. Za predstavenstvo družstva v zmysle výpisu z Obchodného registra koná navonok predseda alebo podpredseda, ktorí sú v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení oprávnení zvoliť na zastupovanie družstva ako účastníka exekučného konania na strane oprávneného advokáta. pre plnomocenstvo neustanovuje žiadne formálne náležitosti, nevyžaduje predloženie žiadnej zmluvy medzi oprávneným a advokátom. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom, ak je z nej jasná vôľa účastníka, aby ho zastupovala určitá osoba (R 56/1969). V danom prípade plnomocentstvo obsahuje podpis predsedu aj podpredsedu predstavenstva družstva ako štatutárneho orgánu družstva, je z neho zrejmá vôľa, aby družstvo ako účastníka exekučného konania na strane oprávneného zastupovala konkrétne osoba, advokát. Súd na základe uvedeného v tomto smere nezistil rozpor so zákonom, preto považoval námietky povinného aj v tejto časti za nedôvodné. Súd sa zaoberal aj námietkou povinného, že vyššie uvedené je v rozpore s a Exekučného poriadku, v tomto smere však pre úplnosť uvádza, že predmetné ustanovenia upravujú, kto je účastníkom exekučného konania, postup pri rozhodovaní o zmene účastníka konania a dispozičný princíp oprávneného, a teda ich nie je možné v tejto súvislosti aplikovať. Súd teda v tomto exekučnom konaní nezistil rozpor s a Exekučného poriadku.

Povinný v podaných námietkach ďalej namieta skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie má vady, pretože chýba pečiatka súdu, je v predtlači poverenia, tak je povinná, čo podľa neho vyvoláva rozpor s § 44 a § 45 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie, b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, d) oprávneného a povinného, e) vymáhaného nároku, f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

vo vyššie citovanom ustanovení taxatívnym spôsobom vymenúva náležitosti poverenia na vykonanie exekúcie. Aj keď medzi tieto povinné náležitosti nezaraďuje pečiatku súdu, je potrebné, aby poverenie na vykonanie exekúcie túto obsahovalo. Súd v tomto smere však konštatuje, že v spise sa z evidenčných dôvodov nachádza len opis poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, originál poverenia na vykonanie exekúcie bol zaslaný súdnemu exekútorovi. Keďže súdny exekútor súd nepožiadal o doplnenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu chýbajúceho odtlačku okrúhlej pečiatky súdu, je zjavné, že toto bolo úplné a odtlačok okrúhlej pečiatky súdu obsahovalo. Uvedenú okolnosť súd zároveň v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku nepovažoval za takú, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, bránila jeho vymáhateľnosti alebo by pre ňu bola exekúcia neprípustná, preto súd aj v tomto smere považoval námietky povinného za nedôvodné.

Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že Okresný súd Banská Bystrica nie je vecne príslušný súd podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, ale je ním Okresný súd Dolný Kubín, ktorý konal vo veci, Okresný súd Banská Bystrica je príslušný len podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ale to nie je tento prípad, súd konštatuje, že príslušnosť exekučného súdu je v Exekučnom poriadku upravená iba v ustanovení § 45, pri riešení otázky, ktorý súd je vecne a miestne príslušný, nie je možné aplikovať ustanovenie § 41 Exekučného poriadku tak, ako to tvrdí povinný (ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku iba taxatívnym spôsobom vymenúva, čo môže byť exekučným titulom v exekučnom konaním, nerieši otázku príslušnosti súdu).

Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.

Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul podľa § 41 ods. 2, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.

Podľa , všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Súd na základe vyššie citovaných ustanovení konštatuje, že podmienky príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica sú splnené. Vecnú príslušnosť, ktorú namieta povinný, upravuje ods. 1 citovaného ustanovenia, pričom podmienka vecnej príslušnosti je u Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle uvedeného daná (vecne príslušný je každý okresný súd). Taktiež je vzhľadom na bydlisko povinného (sám si vo svojich podaniach ako adresu bydliska uvádza adresu v obvode tohto súdu) daná miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii aj v tomto smere za nedôvodné.

Čo sa týka námietky povinného, že „trovy konania advokáta“ nie sú tak, ako boli schválené súdom, obsahujú aj DPH, súd uvádza, že táto námietka je irelevantná, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie iba na vymoženie povinnosti uloženej exekučnými titulmi tak, ako bol povinný na plnenie zaviazaný súdom. Nakoľko povinný v lehote stanovenej v exekučných tituloch dobrovoľne nesplnil, čo mu tieto vykonateľné rozhodnutia ukladali, oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie trov predchádzajúceho konania spolu vo výške 1.425,49 Eur, ktorá suma predstavuje súčet 1.258,98 Eur + 166,51 Eur, t. j. povinnosť uložená uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -252 zo dňa 04. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina č. k. zo dňa 31. 01. 2013 vo výške 1.258,98 Eur + povinnosť uložená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26. 06. 2013 vo výške 166,51 Eur. Preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii aj v tomto smere za nedôvodné.

Povinný v podaných námietkach proti exekúcii taktiež uviedol, že „exekúcia je nevykonateľná formálne a materiálne“, na strane druhej však taktiež uviedol, že „nenapáda jej exekučný titul“. Povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997, publikovaný pod č. R 58/1997, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Súd si je vedomý, že je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, pričom podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18). Exekučný súd je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné, v tomto smere však súd ani na základe námietky povinného nezistil žiadne nedostatky.

Rozhodnutia, na podklade ktorých je exekúcia vykonávaná, sú opatrené doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti, obsahujú presnú individualizáciu oprávneného a povinného a aj určitý výrok, preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii aj v tomto smere za nedôvodné.

Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, má za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Dňa 04. 03. 2014 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 04. 03. 2014, v ktorom tento uvádza, že po kontrole účtu v SLSP dňa 24. 02. 2014 zistil, že Sociálna poisťovňa - ústredie mu za január 2014 stiahla z dôchodku sumu 66 Eur na túto exekúciu vo výške 1.940 Eur. Sociálna poisťovňa - ústredie podľa smernice mu môže stiahnuť z dôchodku mesačne iba 66 Eur a takto musí konať ďalej. V tejto veci nemá od súdneho exekútora žiadny doklad okrem upovedomenia, nie je ani v spise na OS BB. V tejto veci povinný podal námietku proti exekúcii, o ktorej súd ešte nerozhodol, napriek tomu súdny exekútor dal do Sociálne poisťovne - ústredie exekučný príkaz na plnenie z dôchodku povinného v uvedenej výške. Povinný považuje tento právny úkon súdneho exekútora za hrubé porušenie Exekučného zákona podľa § 52, lebo bez rozhodnutia súdu vykonal exekúciu a bude konať ďalej. Uvedené skutočnosti sú podľa povinného dostatočné na zastavenie exekúcie, preto žiada súd, aby čo najskôr zastavil exekúciu ako nedôvodnú a nezákonnú z dôvodu uvedeného vážneho porušenia Exekučného zákona. Povinný prehlásil, že povinnosť trov konania voči oprávnenému chcel aj chce dobrovoľne splniť, lebo trovy konania si vyporiadajú účastníci. Oprávnený na jeho výzvu v októbri 2013 na zaslanie faktúry na trovy konania nedalo odpoveď. Problém je tiež, že v trovách konania je aj DPH a celkom trovy nie sú podľa rozsudku OS DK. DPH nie je súčasťou trov konania. Podľa uvedeného povinný žiada súd konať, je to nezákonný účelový proces poškodiť finančne povinného.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Dôvody na zastavenie exekúcie sú vymenované v ust. § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Povinný sa vyššie uvedeným podaním domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor potupuje pri vykonávaní exekúcie hrubo v rozpore s Exekučným poriadkom. V tomto smere však súd uvádza, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného samostatne, pričom súd nie je orgánom oprávneným vykonávať dozor nad postupom súdneho exekútora. Preto pokiaľ povinný namieta postup súdneho exekútora a poukazuje na prípadný nesúlad jeho postupu so zákonom, v tomto smere je potrebné obrátiť sa na príslušný orgán. Výhrady voči postupu súdneho exekútora nemôžu byť dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Súd navyše mimo svojej rozhodovacej činnosti dáva do pozornosti povinného, že je potrebné rozlišovať medzi účinkami príkazu súdneho exekútora na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov podľa § 66 ods. 1 písm. b) v spojení s 89 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého platiteľ dôchodku (Sociálna

poisťovňa) vykonáva zrážky z dôchodku a nevypláca zrazené sumy povinnému, a účinkami exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov podľa § 67 v spojení s 89 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého platiteľ dôchodku (Sociálna poisťovňa) je povinný už aj vyplácať sumy zrazené z iného príjmu povinného oprávnenému.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností v predmetnej veci nezistil a nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd preto považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.