Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. L., bývajúceho

v K., 2/ J. H. M., bývajúcej v Č., 3/ P. H., bývajúceho v Č., 4/ J. H., bývajúceho v K., proti

ţalovanému GRATIO HOLDINGS LTD ako právnemu nástupcovi Slovenského

investičného holdingu, s.r.o., so sídlom v Limasole, Maximos Plaza, Tower 3, 6 Maximou

Michaelidi Street, 4th floor, Office 401, Cyperská republika, zastúpenému advokátskou

kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25,

za ktorú koná Mgr. Martin Škubla, konateľ a advokát, o odmenu za vynález a náhradu

nemajetkovej ujmy, o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

22. marca 2012 č.k. -726, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2012 č.k. -726

p o t v r d z u j e.

Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa potom, čo Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací rozsudkom z 31. marca 2010 sp.zn. ,

jeho rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie, uznesením z 22. marca 2012 č.k. -726 nepriznal

účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe náhrada trov

konania patrí zásadne tomu z účastníkov, ktorý mal v konaní plný úspech (v danej veci

ţalovanému). Výnimku z tejto zásady upravuje ustanovenie , podľa

ktorého úspešnému účastníkovi konania nemusí byť výnimočne náhrada trov konania sčasti

alebo celkom priznaná, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody môţu

2

spočívať v nepriaznivej sociálnej situácii toho účastníka, ktorého by povinnosť nahradiť trovy

postihovala. Do úvahy treba vziať aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola

pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá a tieţ okolnosti, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku. V danej veci výsledkami vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobcovia 1/,

2/ a 4/ sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii. Ţalobca 1/ je dôchodca vo veku

70 rokov, ktorému počas konania bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu

jeho nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ktorá situácia naďalej

pretrváva. Ţalobkyňa 2/ je v starobnom dôchodku s výškou mesačného dôchodku 477,20 eur,

z ktorého uhrádza nielen svoje ţivotné potreby, ale tieţ splátky hypotekárneho úveru, ktorý

počas svojho ţivota splácal jej manţel. Nepriaznivú situáciu osobných a majetkových

pomerov zistil aj u ţalobcu 4/, ktorý je nezamestnaný, má vyţivovaciu povinnosť

k plnoletému synovi a taktieţ uhrádza splátky úveru. Moţnosť nepriaznivého ovplyvnenia

majetkovej sféry nezaplatením náhrady trov konania skúmal aj na strane ţalovaného. Nezistil,

ţe by jeho majetková sféra bola pouţitím ustanovenia dotknutá. Navyše,

u ţalobcov 2/ a 4/ prihliadol k procesnej situácii, keď počas prebiehajúceho konania do neho

vstúpili po smrti pôvodného ţalobcu 2/ ako jeho zákonní nástupcovia, ktorí potom, ako sa

oboznámili s predmetom konania, vzali odvolanie podané ich právnym predchodcom späť.

Okrem toho vzal do úvahy aj okolnosti, za ktorých ţalobcovia podávali ţalobu. V tejto

súvislosti uviedol, ţe právny predchodca ţalovaného má podiel na nejasnosti právneho

postavenia ţalobcov ako autorov (pôvodcov) dvoch vynálezov, keď ich dostatočne

neinformoval o svojom postupe po podaní prihlášok vynálezov na príslušnom úrade.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a rozsah ţalovaným vyčíslených trov konania (vyše

35.000 eur) mal za to, ţe uloţenie povinnosti nahradiť trovy v uplatňovanej výške, by

predstavoval mimoriadne tvrdý dopad aplikácie ustanovenia

do majetkovej sféry ţalobcov a znamenal by ohrozenie zabezpečenia ich základných

ţivotných potrieb. Dospel preto k záveru, ţe tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

v zmysle , pre ktoré nepriznal inak úspešnému ţalovanému náhradu trov

konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Nesúhlasil s jeho záverom, ţe v danej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, ţe počas konania vystupoval

3

aktívne, hneď pri svojom prvom úkone uviedol relevantné skutočnosti a dôkazy. Boli to práve

ţalobcovia, ktorí svoje pôvodné nároky niekoľkokrát menili a tým prispeli k prieťahom

v konaní. Podľa odvolateľa zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva. Nemôţu tu byť preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Za nepravdivé, ničím nepodloţené, povaţoval závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých

ţalobcovia 2/ a 4/ ako právni nástupcovia pôvodného ţalobcu 2/ nemali informácie

o predmete konania a ţe hneď potom, ako sa s predmetom konania oboznámili, vzali

odvolanie späť. V tomto smere poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, ktoré

správnosť týchto záverov vyvracajú. Súd prvého stupňa preto za dôvod hodný osobitného

zreteľa nesprávne povaţoval procesnú situáciu, v ktorej sa ocitli ţalobcovia 2/ a 4/. Napokon

upozornil na to, ţe súd prvého stupňa neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania na strane ţalobcu 3/. Navrhol preto, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil a zaviazal ţalobcov 1/ aţ 4/

na zaplatenie náhrady trov prvostupňového konania. Zároveň uplatnil aj náhradu trov

odvolacieho konania.

Ţalobcovia 1/ aţ 4/ svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu ţalovaného nevyuţili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa , prejednal

odvolanie ţalovaného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008, ak sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti

priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak

účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje

výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, i zo zásady zodpovednosti za zavinenie

a náhodu. Je odôvodnené tým, ţe prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by

mohla v konkrétnych prípadoch viesť k neţiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje

všeobecné podmienky, za ktorých môţe dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov

právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie

dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom

jeho pouţitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov

4

inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade treba

prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným

osobitného zreteľa môţe dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môţu týkať sociálnej situácie účastníkov.

V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda

nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková

sféra by bola pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tieţ také

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov

v konaní.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

správne skúmal, či v danej veci neprichádza do úvahy pouţitie ustanovenia § 150 ods. 1

Po zrušujúcom uznesení vzal do úvahy kritériá, ktoré v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia moţno povaţovať za určujúce z hľadiska existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa a výnimočnosti daného prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd prvého stupňa správne prihliadol na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli ţalobcov

k uplatneniu práva na súde. U ţalobcov 1/, 2/ a 4/ (ich majetkových pomerov) vzal za základ

svojho rozhodnutia zistenia, ktoré majú oporu v listinných dôkazoch tvoriacich obsah spisu.

Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe sociálne pomery týchto účastníkov sú nepriaznivé a ţe

uloţenie povinnosti nahradiť trovy konania v uplatnenom rozsahu by znamenal neprimerane

tvrdý zásah do ich majetkovej sféry, treba preto povaţovať za správny. Súd prvého stupňa

skúmal dopad nepriznania náhrady trov konania aj na strane ţalovaného, pričom nezistil, ţe

by táto skutočnosť ovplyvnila zásadnejším spôsobom jeho majetkovú sféru. Správnosť tohto

zistenia ţalovaný v odvolaní nenamietal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého

stupňa správne prihliadol aj na okolnosti, za ktorých pôvodní ţalobcovia uplatnili svoj nárok

na súde. Odvolací súd aj v tejto časti povaţuje závery súdu prvého stupňa za správne,

stotoţňuje sa s nimi a v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí.

Pokiaľ ide o ţalobcu 3/ treba uviesť, ţe rovnako ako ţalobcovia 2/ a 4/ vstúpil

do konania priamo zo zákona ako dedič zosnulého ţalobcu 2/ Ing. M. H..

V skutočnosti však dedičstvo po svojom nebohom otcovi nenadobudol (podľa Osvedčenia

o dedičstve z 3. júla 2008 č.k. -16 dedičstvo nadobudla J. H. M.). Voči tomuto

5

ţalobcovi (rovnako aj voči ţalobcovi 4/) by preto bolo neprimerane tvrdé, aby znášal náhradu

trov konania (ţalovaným uplatnené trovy konania navyše prevyšujú cenu dedičstva), ktoré

vznikli ţalovanému v čase, keď Ing. M. H. mal spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd

prvého stupňa preto správne uvaţoval o výnimočnosti daného prípadu aj z hľadiska určitej

procesnej situácie, i keď z iných, neţ odvolacím súdom uvedených dôvodov.

K tvrdeniu ţalovaného, ţe pouţitie ustanovenia neprichádza

do úvahy, lebo zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme bezúspešné

uplatňovanie práva, treba uviesť, ţe predpokladom pre nepriznanie náhrady trov konania inak

úspešnému účastníkovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je uvedená

skutočnosť. Navyše, v danej veci sa o takýto prípad ani nejedná. Námietka ţalovaného

v tomto smere vznesená nie je preto opodstatnená.

Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ţalovaný napadol odvolaním vecne správne

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa

potvrdil.

Ţalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

). Ţalobcom v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová