Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
790/388859.2f6986.pdf
PDF · 121.21 KB
No categories available
6Co/3/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Co 3/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. L., bývajúceho
v K., 2/ J. H. M., bývajúcej v Č., 3/ P. H., bývajúceho v Č., 4/ J. H., bývajúceho v K., proti
ţalovanému GRATIO HOLDINGS LTD ako právnemu nástupcovi Slovenského
investičného holdingu, s.r.o., so sídlom v Limasole, Maximos Plaza, Tower 3, 6 Maximou
Michaelidi Street, 4th floor, Office 401, Cyperská republika, zastúpenému advokátskou
kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25,
za ktorú koná Mgr. Martin Škubla, konateľ a advokát, o odmenu za vynález a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
22. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726
p o t v r d z u j e.
Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa potom, čo Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací rozsudkom z 31. marca 2010 sp.zn. 4 Co 4/2009, 4 Co 5/2009
jeho rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie, uznesením z 22. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726 nepriznal
účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe náhrada trov
konania patrí zásadne tomu z účastníkov, ktorý mal v konaní plný úspech (v danej veci
ţalovanému). Výnimku z tejto zásady upravuje ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého úspešnému účastníkovi konania nemusí byť výnimočne náhrada trov konania sčasti
alebo celkom priznaná, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody môţu
spočívať v nepriaznivej sociálnej situácii toho účastníka, ktorého by povinnosť nahradiť trovy
postihovala. Do úvahy treba vziať aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola
pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá a tieţ okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku. V danej veci výsledkami vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobcovia 1/,
2/ a 4/ sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii. Ţalobca 1/ je dôchodca vo veku
70 rokov, ktorému počas konania bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu
jeho nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ktorá situácia naďalej
pretrváva. Ţalobkyňa 2/ je v starobnom dôchodku s výškou mesačného dôchodku 477,20 eur,
z ktorého uhrádza nielen svoje ţivotné potreby, ale tieţ splátky hypotekárneho úveru, ktorý
počas svojho ţivota splácal jej manţel. Nepriaznivú situáciu osobných a majetkových
pomerov zistil aj u ţalobcu 4/, ktorý je nezamestnaný, má vyţivovaciu povinnosť
k plnoletému synovi a taktieţ uhrádza splátky úveru. Moţnosť nepriaznivého ovplyvnenia
majetkovej sféry nezaplatením náhrady trov konania skúmal aj na strane ţalovaného. Nezistil,
ţe by jeho majetková sféra bola pouţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. dotknutá. Navyše,
u ţalobcov 2/ a 4/ prihliadol k procesnej situácii, keď počas prebiehajúceho konania do neho
vstúpili po smrti pôvodného ţalobcu 2/ ako jeho zákonní nástupcovia, ktorí potom, ako sa
oboznámili s predmetom konania, vzali odvolanie podané ich právnym predchodcom späť.
Okrem toho vzal do úvahy aj okolnosti, za ktorých ţalobcovia podávali ţalobu. V tejto
súvislosti uviedol, ţe právny predchodca ţalovaného má podiel na nejasnosti právneho
postavenia ţalobcov ako autorov (pôvodcov) dvoch vynálezov, keď ich dostatočne
neinformoval o svojom postupe po podaní prihlášok vynálezov na príslušnom úrade.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a rozsah ţalovaným vyčíslených trov konania (vyše
35.000 eur) mal za to, ţe uloţenie povinnosti nahradiť trovy v uplatňovanej výške, by
predstavoval mimoriadne tvrdý dopad aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
do majetkovej sféry ţalobcov a znamenal by ohrozenie zabezpečenia ich základných
ţivotných potrieb. Dospel preto k záveru, ţe tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nepriznal inak úspešnému ţalovanému náhradu trov
konania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nesúhlasil s jeho záverom, ţe v danej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, ţe počas konania vystupoval
aktívne, hneď pri svojom prvom úkone uviedol relevantné skutočnosti a dôkazy. Boli to práve
ţalobcovia, ktorí svoje pôvodné nároky niekoľkokrát menili a tým prispeli k prieťahom
v konaní. Podľa odvolateľa zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Nemôţu tu byť preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Za nepravdivé, ničím nepodloţené, povaţoval závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých
ţalobcovia 2/ a 4/ ako právni nástupcovia pôvodného ţalobcu 2/ nemali informácie
o predmete konania a ţe hneď potom, ako sa s predmetom konania oboznámili, vzali
odvolanie späť. V tomto smere poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, ktoré
správnosť týchto záverov vyvracajú. Súd prvého stupňa preto za dôvod hodný osobitného
zreteľa nesprávne povaţoval procesnú situáciu, v ktorej sa ocitli ţalobcovia 2/ a 4/. Napokon
upozornil na to, ţe súd prvého stupňa neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania na strane ţalobcu 3/. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil a zaviazal ţalobcov 1/ aţ 4/
na zaplatenie náhrady trov prvostupňového konania. Zároveň uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania.
Ţalobcovia 1/ aţ 4/ svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu ţalovaného nevyuţili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolanie ţalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnené tým, ţe prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k neţiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môţe dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho pouţitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade treba
prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môţe dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môţu týkať sociálnej situácie účastníkov.
V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda
nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková
sféra by bola pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tieţ také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov
v konaní.
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
správne skúmal, či v danej veci neprichádza do úvahy pouţitie ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. Po zrušujúcom uznesení vzal do úvahy kritériá, ktoré v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia moţno povaţovať za určujúce z hľadiska existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa a výnimočnosti daného prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prvého stupňa správne prihliadol na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli ţalobcov
k uplatneniu práva na súde. U ţalobcov 1/, 2/ a 4/ (ich majetkových pomerov) vzal za základ
svojho rozhodnutia zistenia, ktoré majú oporu v listinných dôkazoch tvoriacich obsah spisu.
Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe sociálne pomery týchto účastníkov sú nepriaznivé a ţe
uloţenie povinnosti nahradiť trovy konania v uplatnenom rozsahu by znamenal neprimerane
tvrdý zásah do ich majetkovej sféry, treba preto povaţovať za správny. Súd prvého stupňa
skúmal dopad nepriznania náhrady trov konania aj na strane ţalovaného, pričom nezistil, ţe
by táto skutočnosť ovplyvnila zásadnejším spôsobom jeho majetkovú sféru. Správnosť tohto
zistenia ţalovaný v odvolaní nenamietal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého
stupňa správne prihliadol aj na okolnosti, za ktorých pôvodní ţalobcovia uplatnili svoj nárok
na súde. Odvolací súd aj v tejto časti povaţuje závery súdu prvého stupňa za správne,
stotoţňuje sa s nimi a v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí.
Pokiaľ ide o ţalobcu 3/ treba uviesť, ţe rovnako ako ţalobcovia 2/ a 4/ vstúpil
do konania priamo zo zákona ako dedič zosnulého ţalobcu 2/ Ing. M. H..
V skutočnosti však dedičstvo po svojom nebohom otcovi nenadobudol (podľa Osvedčenia
o dedičstve z 3. júla 2008 č.k. 13 D 265/2008-16 dedičstvo nadobudla J. H. M.). Voči tomuto
ţalobcovi (rovnako aj voči ţalobcovi 4/) by preto bolo neprimerane tvrdé, aby znášal náhradu
trov konania (ţalovaným uplatnené trovy konania navyše prevyšujú cenu dedičstva), ktoré
vznikli ţalovanému v čase, keď Ing. M. H. mal spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd
prvého stupňa preto správne uvaţoval o výnimočnosti daného prípadu aj z hľadiska určitej
procesnej situácie, i keď z iných, neţ odvolacím súdom uvedených dôvodov.
K tvrdeniu ţalovaného, ţe pouţitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza
do úvahy, lebo zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva, treba uviesť, ţe predpokladom pre nepriznanie náhrady trov konania inak
úspešnému účastníkovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je uvedená
skutočnosť. Navyše, v danej veci sa o takýto prípad ani nejedná. Námietka ţalovaného
v tomto smere vznesená nie je preto opodstatnená.
Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ţalovaný napadol odvolaním vecne správne
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa
Ţalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.). Ţalobcom v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2013
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová