Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. Z. P., a. s., so

sídlom M., B., IČO: X., proti ţalovanému: Z. K., s. r. o., so sídlom K., B., IČO: X.,

právne zastúpenému JUDr. F. N., advokátom so sídlom K., B., o určenie neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávok, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. júna 2011, č. k. -350, takto

rozhodol:

Konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky z a s t a v u j e.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. 02. 2009, č. k. -263

ţalobe vyhovel, keď určil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa

07. 07. 2005 medzi T. K. – správcom konkurznej podstaty úpadcu P. D. Z. P., P., B.,

IČO: X., a Z. K., s. r. o., H., X. Ţ. H., IČO: X., na sumu 1 169 254 201 Sk. O trovách

konania rozhodol podľa ustanovenia tak, ţe úspešnému ţalobcovi

ich náhradu nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli.

2

Dôvody svojho rozhodnutia o vyhovení negatívnej určovacej ţalobe súd prvého

stupňa objasnil odkazom na ustanovenia § 80 písm. c/ O, § 37 ods. 1, § 39, § 524

ods. 1, 2 , o konkurze

a vyrovnaní, , , , , , , ako aj

zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázaný naliehavý právny záujem

ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle

, spočívajúci v tom, ţe bez určenia by bolo ohrozené jeho právo

k správe pohľadávok zdravotného poistenia. Uviedol, ţe sporné práva sa týkajú

právnej sféry zdravotného poistenia v pôsobnosti ţalobcu, na ktorého prešli poistenci

zrušenej zdravotnej poisťovne. Jeho aktívna legitimácia je daná jeho postavením

správcu zdravotného poistenia, a navyše právo domáhať sa absolútnej neplatnosti

priznáva zákon kaţdému a súd ju skúma ex offo.

Prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového zistenia, ţe na

majetok úpadcu bol 20. apríla 2001 vyhlásený konkurz. V pláne speňaţenia podstaty

neboli zahrnuté pohľadávky úpadcu na poistnom. Dôvodom ich nezaradenia bola,

podľa odôvodnenia uvedeného priamo v pláne, skutočnosť, ţe pohľadávky nie sú

majetkom poisťovne, ale súčasťou verejných financií vytváraných platiteľmi

poistného, ktoré poisťovňa iba spravuje, preto netvoria konkurznú podstatu.

Oznámeniami zo 07. apríla 2005 a 19. októbra 2005 oznámil správca súdu, ţe

bol zrušený o zdravotnom poistení

a zdravotných poisťovniach. Tým sa odstránili nezrovnalosti a odchýlky medzi

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV"). Nová úprava neupravuje, čo je, a čo nie je,

súčasťou majetku poisťovne, čo umoţňuje zahrnúť aj predmetné pohľadávky do

konkurznej podstaty úpadcu. Zmluvou uzavretou správcom konkurznej podstaty so

ţalovaným 07. júla 2005 bol súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom a samoplatcom

poistného postúpený ţalovanému.

Súd prvého stupňa poukázal na zásadu občianskeho práva, podľa ktorej nikto

nemôţe na iného previesť viac práv, neţ má sám. Ozrejmil, ţe ZKV nemá výnimky

z uvedenej zásady. Podľa § 14 ods. 1 ZKV, vyhlásením konkurzu síce prechádza na

3

správcu podstaty právo nakladať s majetkom úpadcu, neprechádza však na neho

vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám. Neprechádzajú na neho ani

pohľadávky, ani rozhodovanie podľa Veriteľom pohľadávok

je úpadca, preto správca nemohol s nimi vo vlastnom mene nakladať. Postúpeniu

pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä v znení zákona

č. , o rozpočtových pravidlách a zákon č.

o Štátnej pokladnici. Podľa uvedených predpisov sú pohľadávky na

poistnom súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Po zrušení poisťovne

a jej vstupom do likvidácie upravoval nakladanie s takýmito pohľadávkami § 59

Podľa tohto zákona, pohľadávka zrušenej

poisťovne nie je pohľadávkou podľa odseku 1 a nakladanie s nimi upravuje osobitný

zákon (podľa pozn. 21ad je ním o nakladaní s majetkom

verejnoprávnych inštitúcií). Nový zákon o zdravotných poisťovniach reţim

pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak

neupravil. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, ţe správca

podstaty preto nemohol, ako veriteľ, platne postúpiť pohľadávky na ţalovaného pre

rozpor s a s uvedenými zákonmi.

Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok označil súd prvého

stupňa skutočnosť, ţe táto zmluva viazala platnosť a účinnosť zmluvy na úplné

zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Poukázal na to, ţe zmluva neobsahuje

výšku odplaty a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý mal byť uzatvorený v deň totoţný

s dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Bola v ňom dohodnutá odplata

vo výške 750 000 Sk. Upozornil na rozdiel v uzatváraní medzi zmluvou a dodatkom

spočívajúci v tom, ţe podpis postupcu na zmluve je osvedčený notárom a na dodatku

podpis osvedčený nie je. Z toho usúdil, ţe táto skutočnosť nasvedčuje tomu, ţe zmluva

a dodatok neboli uzavreté naraz. Dôvodil tým, ţe keďţe dodatok nebol súčasťou

zmluvy, mohol ju len meniť, nemohol však konvalidovať vadnú zmluvu, v ktorej

chýbalo dojednanie o výške odplaty za postúpené pohľadávky. Prvostupňový súd

vyslovil záver o rozpore takto uzavretej zmluvy s , keďţe

platnosť zmluvy bola viazaná na zaplatenie úhrady v celej výške a odplata v časti

4

612 500 Sk bola navyše zaplatená na účet úpadcu menom iného subjektu ako

postupníka.

Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

rozsudkom z 21. 06. 2011, č. k. -350, právoplatným 09. 08. 2011, zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. K náhrade trov konania v sume

736,72 eur zaviazal neúspešného ţalobcu voči úspešnému ţalovanému.

Z doplneného dokazovania vyplynuli odvolaciemu súdu nasledovné skutkové

zistenia, ktoré pojal do odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozsudku:

Dňa 20. 03. 2001 podal likvidátor dlţníka P., D. Z. P. v likvidácii, návrh na

vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Uznesením z 20. 04. 2001, č. k. -

30, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu podstaty ustanovený JUDr.

V., ktorý bol neskôr zbavený funkcie a za nového správcu bol ustanovený JUDr. T. K.

(uznesením z 29. 10. 2001). Správca 12. 04. 2005 konkurznému súdu oznámil, ţe

vychádzajúc zo zmenenej právnej úpravy povaţuje pohľadávky úpadcu na poistnom

za majetok úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Uvedené pohľadávky preto

zaraďuje do podstaty a budú speňaţené podľa podmienok speňaţenia stanovených v

pôvodnom pláne speňaţenia.

Správca podstaty 02. 06. 2005 poţiadal konkurzný súd o súhlas na speňaţenie

súboru pohľadávok úpadcu (okrem ďalších) voči ostatným platiteľom predajom

kupujúcemu Z. K., s. r. o., (ţalovaný) mimo draţby. Súd opatrením z 22. 06. 2005, sp.

zn. (č. 1. 26 spisu), udelil na navrhnutý predaj za odplatu 750 000 Sk súhlas

s podmienkou, ţe kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy. V

odôvodnení opatrenia uviedol, ţe záujemcovia ponúkli za odkúpenie predmetných

pohľadávok vyššiu cenu ako určili v pripojených posudkoch znalci Ing. E. H. a Ing. J.

Ţ.. Keďţe bol dodrţaný postup predaja súborov pohľadávok prijatý vo schválenom

pláne speňaţenia, súd súhlasil s predajom mimo draţby podľa § 27 ods. 1, 2 ZKV.

Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie správca podstaty uzavrel 07. 07. 2005 so

ţalovaným zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok za odplatu 750 000 Sk

5

(výška odplaty a spôsob zaplatenia je uvedený v dodatku k zmluve datovanom

rovnakým dňom).

Dňa 13. 06. 2006 správca podstaty predloţil súdu záverečnú - konečnú správu

o speňaţovaní majetku podstaty. Súčasťou správy je, okrem iného, aj informácia

o speňaţení predmetných pohľadávok (str. 8 a 15 - 16). Uznesením z 19. 10. 2006 súd

konečnú správu schválil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 11. 2006).

Uznesením zo 14. 11. 2006, č. k. - 1404, súd konkurz zrušil, zbavil

JUDr. K. funkcie správcu podstaty a rozhodol o doplatku odmeny vo výške 100 000

Sk. Konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. d/ ZKV, keďţe po čiastočnom uspokojení

pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na

ďalšie vedenie konkurzu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní

ţalobcu, uvedené uznesenie potvrdil uznesením z 22. 02. 2007.

Na margo takto zisteného skutkového stavu, odvolací súd ozrejmil, ţe

predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov

úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Tomuto cieľu slúţi špecifická štruktúra

konkurzného konania charakterizovaná jednotlivými etapami konania. Z pohľadu

prejednávanej veci je významná najmä etapa, v ktorej sa zisťuje a určuje stav a rozsah

podstaty a etapa v ktorej sa majetok, ktorý podľa zistenia súdu patrí do podstaty

speňaţuje. Formálnym výrazom úsudku čo patrí do podstaty, je zaradenie (zapísanie)

konkrétnych súčastí majetku do súpisu podstaty § 18 ods. 1 ZKV. Súpis vykonáva

správca podstaty podľa pokynov súdu. Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva

správcovi podstaty legitimáciu na dispozíciu s majetkom, teda na jeho speňaţenie

predajom (§ 27). Zapísanie veci do podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec

bola do podstaty zaradená správne. Vyradiť vec z podstaty môţe správca buď

z vlastného podnetu, alebo na podnet súdu (sudcu). Inak musí osoba, uplatňujúca

nesprávnosť zapísania, uplatniť formou vylučovacej ţaloby podľa § 19 ZKV. Uvedená

konštrukcia je jedným z prípadov, keď zákon prelamuje zásadu, ţe nikto nemôţe na

iného previesť viacej práv ako má sám.

6

Okrem toho odvolací súd objasnil, ţe napriek špecifickému predmetu

a charakteru konkurzného konania, ide o súdne konanie, a ako kaţdé súdne konanie, je

autonómne. Jeho autonómia sa prejavuje v tom, ţe správnosť jeho postupu, záverov

a rozhodnutí môţe byť, z podnetu jeho účastníkov i tretích osôb, predmetom

preskúmania s účinkami pre konanie len v rámci tohto konania a prostriedkami

upravujúcimi súdne konanie (riadne a mimoriadne opravné prostriedky). Znamená to,

ţe súdu (všeobecnému) neprislúcha v inom konaní hodnotiť správnosť postupu

a rozhodnutia súdu konajúceho v konkurze a deklarovať jeho prípadnú nesprávnosť.

Zo skutkových zistení mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný nadobudol

pohľadávky v konkurznom konaní. Nadobudol ich potom, ako súd opatrením podľa

§ 66b ZKV dal súhlas na ich predaj, čo pri pohľadávke znamená postúpenie za

odplatu. Súhlas na speňaţenie konkrétnej veci je, okrem schválenia spôsobu

speňaţenia, i vyjadrením záveru, ţe majetok bol do súpisu zapísaný oprávnene, čo

mu dáva spôsobilosť na to, aby bol v konkurze speňaţený (predajom, postúpením).

Ţalovaný tak pohľadávky nadobudol vo formalizovanom konaní (procese)

uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným. Osoby, ktoré takto nadobúdajú

právo v konkurznom konaní, musia mať istotu, ţe ich dobromyseľne nadobudnuté

právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného

konania.

Odvolací súd zaujal názor, ţe uvedené skutočnosti vylučujú moţnosť, aby sa

predmetná zmluva povaţovala za neplatnú z materiálnych dôvodov (z dôvodu

neprípustnosti jej obsahu). Keďţe samotným udelením súhlasu súdu na predaj

pohľadávky opatrením podľa § 66b ZKV nedochádza k uzavretiu zmluvy, moţno

pripustiť, prípadnú neplatnosť zmluvy z formálnych dôvodov (prípadne jej

neexistenciu).

Výhrady k formálnej bezchybnosti uzavretej zmluvy, vznášané ţalovaným

a uvádzané v rozsudku súdom prvého stupňa, boli vyvrátené výsledkami doplneného

dokazovania. Z originálov zmluvy a jej dodatku, predloţenými na odvolacom

pojednávaní, v spojení s oznámením Notárskej komory Slovenskej republiky,

7

spravujúcej Centrálny register osvedčených podpisov, z 11. 05. 2011 (č. 1.343 spisu)

vyplýva, ţe boli uzavreté v jeden deň 07. 06. 2005 a na oboch listinách bola pravosť

podpisu postupcu (správcu podstaty JUDr. K.) úradne osvedčená v rovnaký deň (na

zmluve o 17.15 hod. a na dodatku o 17.29 hod.). K tomu odvolací súd poznamenal, ţe

právna úprava osvedčenie podpisu v takomto prípade nevyţaduje. Rovnako boli

vyvrátené aj pochybnosti o tom, či bola kúpna cena (odplata za postúpenie

pohľadávok) zaplatená pri podpise zmluvy. Z originálov vkladových pokladničných

dokladov predloţených na odvolacom pojednávaní je zrejmé, ţe na účet úpadcu

vedený v Ľudovej banke bola 25. 05. 2005 vloţená hotovosť 262 500 Sk, ako záloha, a

v deň uzavretia zmluvy o 10.35 hod. hotovosť 612 500 Sk s označením účelu „odplata

za postúpenú pohl.“. V oboch prípadoch je pokladničný doklad podpísaný Z. V., ktorý

bol konateľom ţalovaného. Na doklade o druhej platbe síce nie je pečiatka ţalovaného

(na doklade o prvej platbe pečiatka je), v oboch prípadoch je však na nich uvedené

IČO ţalovaného (X.), nie je preto dôvod na pochybnosť o tom, ţe Z. V. aj v tomto

prípade peniaze poukazoval v mene ţalovaného, tým viac, ţe ţalovaný sa k uvedenej

platbe hlási. Zaplatenie odplaty za postúpené pohľadávky je napokon potvrdené aj

podpísaním zmluvy a dodatku (druhá a tretia veta posledného odseku na prevej strane

dodatku).

K poukazu ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

27. 05. 2009, sp. zn. a , ktorým odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci rovnakých účastníkov, predmetom ktorej bolo

postúpenie druhého balíka obdobných pohľadávok, odvolací súd uviedol, ţe citované

rozhodnutie bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10.

2010, sp. zn. -44.

Odvolací súd uviedol, ţe na neodôvodnenosti ţaloby nič nemenia ani ţalobcom

predkladané rozhodnutia súdov a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 31. 03. 2010, sp. zn. -44, podľa ktorých platobné výmery na zaplatenie

poistného vydávané správcom podstaty nie sú exekučným titulom, keďţe správca na

ich vydávanie nie je oprávnený. Uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

8

republiky sa však nedotýka moţnosti predmetné pohľadávky postúpiť, ani platnosti

zmluvy o postúpení. Napokon poznamenal, ţe ţalobca síce podal 02. 03. 2006 na

Krajský súd v Bratislave ţalobu na vylúčenie sporných pohľadávok z konkurznej

podstaty (výpis zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. na č. 1.

335a), v čase jej podania však uţ boli pohľadávky v rámci speňaţenia podstaty

postúpené.

So zreteľom na uvedené skutkové a právne zistenia odvolací súd dospel

k záveru o neexistencii dôvodov, pre ktoré by mala byť predmetná zmluva o postúpení

pohľadávok neplatná. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúci

čiastočne z neúplného a nesprávneho skutkového zistenia a z nesprávneho právneho

posúdenia veci, zmenil podľa tak, ţe ţalobu zamietol.

Odvolací súd napadnutým rozhodnutím priznal ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2

, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátom. Na rozdiel od

vyúčtovania podaného zástupcom ţalovaného, však odvolací súd nevychádzal pri

určení tarifnej hodnoty, ako základu pre určenie výšky trov, zo sumy 1 169 254 201 Sk

(38 812 129,09 eur), čo je nominálna hodnota postúpených pohľadávok. Odhliadnuc

od toho, ţe skutočná hodnota pohľadávok nemusí byť totoţná s ich nominálnou

hodnotou (v konkurznom konaní bola ich hodnota určená na cca 750 000 Sk a v takej

výške bola aj stanovená odplata, za ktorú boli pohľadávky postúpené), neboli

predmetom konania pohľadávky. Odvolací súd poukázal na § 9 ods. 1, § 10 ods. 2

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych sluţieb v účinnom znení a konštatoval, ţe predmetom konania

neboli pohľadávky, avšak predmetom konania bola určovacia ţaloba (§ 80 písm. c/

), na základe ktorej mala byť určená neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky. Zmluva samotná nie je ani peňaţným plnením, ani vecou, ani právom,

ktorých hodnotu by bolo moţné vyjadriť v peniazoch. To isté podľa odvolacieho súdu

platí pre predmet konania o určenie jej neplatnosti. Základnou sadzbou pre určenie

9

tarifnej odmeny je tak podľa § 11 ods. 1 tarify jedna trinástina výpočtového základu

stanoveného podľa § 1 ods. 3 tarify.

Odvolací súd uviedol, ţe odmena zástupcu ţalovaného za 3 úkony právnej

sluţby po 45,51 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci a účasť na

pojednávaní) uskutočnené v roku 2007 predstavuje 136,52 eur (výpočtový základ

591,58 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške (§ 16 ods.3 tarify) po 5,91 eur,

predstavuje 17,74 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 2 úkony právnej sluţby po

48,63 eur (príprava a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní ) uskutočnené v

roku 2008 predstavuje) 97,26 eur (výpočtový základ 632,54 eur), a náhrada výdavkov

v paušálnej výške predstavuje 12,65 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 1 úkon

právnej sluţby (podanie odvolania ) uskutočnený v roku 2009 predstavuje 53,49 eur

(výpočtový základ 695,41 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje

6,95 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 3 úkony právnej sluţby po 57 eur (účasť na

odvolacom pojednávaní ) uskutočnené v roku 2011 predstavuje 171 eur (výpočtový

základ 632,54 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 22,41 eur.

Odvolací súd preto konštatoval, ţe náhrada trov konania na súde prvého stupňa a na

odvolacom súde predstavuje 458,27 eur odmeny advokátovi a 59,75 eur náhrady

výdavkov, spolu 518,02 eur. S poukazom na odvolací súd dodal, ţe

úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal aj náhradu trov predbeţného opatrenia.

Trovy ţalovaného spočívajú v súdnom poplatku za podané odvolania 2 x 2000 Sk, a

odmeny advokátovi za dva úkony právnej pomoci (podanie dvoch odvolaní)

uskutočnených v roku 2006 po 630 Sk (§ 11 ods. 1 písm. a v spojení s § 14 ods. 2

písm. a tarify ) a paušálnej náhrady 2x 164 Sk (výpočtový základ 16 381 Sk ). Spolu 6

588 Sk, po prepočte 218,68 eur. Odvolací súd preto priznal ţalovanému náhradu trov

celkovo vo výške 732,72 eur.

Napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 06.

2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 13. 08. 2011.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 06. 07. 2012, na

podnet účastníka konania (ţalovaného) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku

10

odvolacieho súdu, a to v rozsahu výroku o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania vo výške 736,72 eur. Navrhol uvedené súdne rozhodnutie

v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

ďalšie konanie. Výrok rozsudku, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol, zostal mimoriadnym

dovolaním nedotknutý. Mimoriadne dovolanie bolo podané podľa ust. § 243e ods. 1

v spojení s z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Napadnutým rozhodnutím bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený

zákon, nakoľko odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, a to s poukazom na § 142

ods. 1 , . , Vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb, keďţe pri výpočte výšky náhrady trov konania nesprávne aplikoval § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky , hoci mal správne aplikovať ustanovenie

vyhlášky (v spojení s ).

Podľa generálneho prokurátora kaţdé súdne konanie v majetkovej veci sa týka

určitého právneho vzťahu. Predmetom majetkových právnych vzťahov sú veci, práva

alebo iné majetkové hodnoty ( ). Pri určení tarifnej

hodnoty veci postupuje súd tak, ţe najskôr zistí akej veci alebo práva (respektíve inej

majetkovej hodnoty) sa konanie týka. Potom súd zisťuje hodnotu tejto veci alebo

práva, respektíve zisťuje, či hodnotu veci alebo práva je moţné vyjadriť v peniazoch.

Generálny prokurátor zdôraznil, ţe v danom prípade odvolací súd neodpovedal

na otázku, akej veci alebo práva sa konanie týka. Správne mal odvolací súd ustáliť, ţe

konanie sa týka postupovaných pohľadávok a následne, za účelom zistenia tarifnej

odmeny, mal zistiť ich hodnotu. Namiesto toho, odvolací súd uviedol, ţe predmetom

konania bola „určovacia ţaloba“. Generálny prokurátor má za to, ţe konanie je totiţ

postup súdu a účastníkov, pričom ţaloba je procesný úkon, ktorým sa konanie začína.

Ţaloba preto podľa jeho názoru nie je „predmetom konania“.

11

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor ďalej uviedol, ţe podľa

odvolacieho súdu zmluva (ktorej neplatnosť sa ţiadala určiť) nie je vecou alebo

právom. Nakoľko kaţdé konanie sa týka určitých práv, podľa generálneho prokurátora

vţdy je moţné odpovedať na otázku, akých práv sa konanie týka. V tejto súvislosti

poukázal na vyhlášky , ktoré ustanovenie hovorí, ţe

základom tarifnej odmeny je hodnota veci alebo práva. To, ţe je petit konania

formulovaný na učenie neplatnosti úkonu, podľa generálneho prokurátora neznamená,

ţe sa konanie netýka určitých vecí alebo práv. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky

, ani iné ustanovenia tejto vyhlášky, nepočítajú s tým, ţe existujú také

súdne konania, ktoré sa ţiadnej veci alebo práva netýkajú. Vyhláška

totiţ podľa generálneho prokurátora určuje, ţe vec alebo právo sú jediným predmetom

pre výpočet tarifnej odmeny, a contrario je týmto vylúčené, aby rozhodujúcim

elementom pre určenie tarifnej hodnoty bol právny úkon (zmluva), ako peniazmi

neoceniteľný prejav vôle.

Na margo veci, povaţoval generálny prokurátor v podanom mimoriadnom

dovolaní za potrebné poukázať na nesprávnu úvahu súdu, ţe na určenie tarifnej

odmeny má vplyv skutočnosť, ţe „skutočná hodnota postupovaných pohľadávok

nemusí byť totoţná s ich nominálnou hodnotou“. Odvolací súd touto úvahou podľa

generálneho prokurátora de facto spochybňuje rokmi zauţívanú interpretáciu.

V konaní o vymoţenie určitej peňaţnej pohľadávky sa základ pre výpočet tarifnej

odmeny, ako aj za základ pre výpočet súdneho poplatku, podľa generálneho

prokurátora povaţuje nominálna hodnota pohľadávky. V judikatúre neexistujú v tomto

smere pochybnosti. Podľa generálneho prokurátora je pritom zrejmé, ţe väčšina

ţalovaných pohľadávok nemá reálnu hodnotu zhodnú s ich nominálnou hodnotou,

pretoţe reálnosť ich vymoţenia je v praxi nízka, alebo preto ţe trhová hodnota

okamţitého speňaţenia ţalovaných pohľadávok je vţdy niţšia, ako ich nominálna

hodnota.

12

Na základe zistených skutočností má generálny prokurátor za to, ţe sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení

s , pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany

generálneho prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov

účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobca vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe pri

právnom posudzovaní predmetnej veci je v zhode s právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), vyjadrenom v obdobnej veci v náleze č. k.

-13, kde ÚS SR vyslovil svoj právny názor k úhrade trov konania,

s ktorým sa ţalobca stotoţnil. V oboch konaniach ide o totoţných účastníkov konania,

v oboch zmluvách ide o postúpenie pohľadávok úpadcu P. D. Z. P., ktoré postúpil

správca konkurznej podstaty JUDr. T. K. ţalovanému a v oboch konaniach ide o trovy

konania uplatňované ţalovaným voči ţalobcovi. Pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v spojení s § 80

písm. c/ má podľa ţalobcu rozhodujúci význam najmä slovné spojenie „ak nie

je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu (v danom

prípade práva) predovšetkým podľa ţalobcu znamená vysporiadať sa so skutočným

obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne

rozhodnutie súdu v tomto konaní. V namietanom prípade bolo predmetom konania

pred krajským súdom a najvyšším súdom rozhodovanie o určení ne(platnosti)

právneho úkonu, konkrétne zmluvy o postúpení pohľadávok.

Ţalobca má za to, ţe ţaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávok je určovacou ţalobou podľa ust. a z hľadiska

náhrady trov konania je hodnota takouto zmluvou postúpených pohľadávok

bezvýznamná. Zmluva samotná, ktorá je predmetom konania o určenie neplatnosti, nie

je peňaţným plnením, ani vecou, ako ani právom, ktorých hodnotu by bolo moţné

vyjadriť v peniazoch. Ţalobca dodal, ţe tento princíp napokon platí aj pre určenie

poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy podľa poznámky k poloţke

13

1, sa súdny poplatok vyberie podľa písmena b) tejto poloţky, ako v prípadoch, keď

nemoţno predmet konania oceniť peniazmi. Pri posudzovaní náhrady trov konania

úspešnému účastníkovi preto podľa ţalobcu platí, ţe výška tarifnej odmeny jeho

advokáta sa určuje podľa ust. vyhl. č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ako v spore s neoceniteľnou

hodnotou veci. Ţalobca zdôraznil, ţe ÚS SR v nadväznosti na posudzovanú vec

poukázal na skutočnosť, ţe z poznámky k poloţke č. 1 prílohy zákona o súdnych

poplatkoch označenej ako „Sadzobník súdnych poplatkov“, časť I „Poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní“ vyplýva, ţe v konaní o určenie, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, sa súdny poplatok vyberie pevnou sumou, teda tak, ako

keď predmet konania nemoţno oceniť peniazmi. Aj keď poznámka pod čiarou nemá

všeobecne záväzný normatívny charakter, ale má len informatívnu povahu (napr.

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 24. 11. 2010), môţe zohrať pri

aplikácii príslušných ustanovení právneho predpisu svoju úlohu. Konanie o tom istom

návrhu, resp. ţalobe je potrebné tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj

odvolacím súdom povaţovať za jeden celok. Preto ak ide o konanie o určenie, či tu

právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ako v okolnostiach namietaného prípadu, ide

o konanie, ktorého predmet nemoţno oceniť peniazmi, a to nielen pre účely určenia

výšky súdneho poplatku, ale aj pre účely určenia výšky náhrady trov konania. Preto je

aplikácia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky podľa názoru ÚS SR odôvodnená ústavne

konformným spôsobom, z ktorého dôvodu podľa ţalobcu najvyšší súd v napadnutom

rozhodnutí vyjadril právny názor, ktorý nemoţno povaţovať za arbitrárny a ani za

zjavne nedôvodný. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhuje, aby dovolací súd

mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietol.

Ţalovaný v podanom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa plne

stotoţňuje s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, pričom dodal, ţe pri

výpočte trov právneho zastúpenia v uvedenej právnej veci bolo podľa jeho názoru

potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty predstavujúcej hodnotu sporu v súdnom konaní.

Dodal, ţe predmetom uvedenej napadnutej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

14

dňa 07. 07. 2005 boli vyčíslené pohľadávky vo výške 38 812 129,09 eur

( Sk). K predmetnému spôsobu vyčíslenia trov konania ţalovaný

poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky prezentovanú napr. Nálezom

sp. zn. zo dňa 24. 03. 2011, ktorým súd judikoval, ţe „v prípade ţaloby

na určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti je nutné pri výpočte náhrady

nákladov konania advokáta podľa advokátskej tarify vychádzať z hodnoty tejto

nehnuteľnosti, nie z toho, ţe predmetom sporu je vec peniazmi neoceniteľná, resp.

zistiteľná len so značnými ťaţkosťami. Prekáţkou nie je, ţe v súdnom konaní hodnota

veci zisťovaná nebola.“ Uvedené závery sú podľa ţalovaného právne kompatibilné aj s

mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj

s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti ţalovaný

poukázal aj na stanovisko predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zverejnené v

Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2009, ktoré sa vyjadrovalo k vyčísleniu trov

právneho zastúpenia v prípade určovacej ţaloby (in concreto ţaloby o určenie, ţe

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva). Predsedníctvo

Slovenskej advokátskej komory uviedlo, ţe pri posúdení pertraktovanej určovacej

ţaloby by súd mohol analogicky uplatniť vo vzťahu k tarifnej odmene poznámku 1 k

sadzobníku súdnych poplatkov (), kde určovacia ţaloba, ktorej

predmetom je určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, sa spoplatňuje

podľa poloţky b) sadzobníka, t. j. ako predmet konania neoceniteľný peniazmi, teda

z hodnoty neurčitej. Tento postup však ţalovaný nepovaţuje za správny. Podľa názoru

ţalovaného je nepochybné, ţe pri posudzovaní oceniteľnosti predmetu konania na

účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle Vyhlášky MS SR

nemoţno pouţiť analógiu so o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to jednak z objektívneho

dôvodu výslovnej a komplexnej právnej úpravy základnej sadzby tarifnej odmeny vo

Vyhláške MS SR, ako i z dôvodu nezakotvenia poznámky ohľadne posudzovania

konaní o určenie práva alebo právneho vzťahu, ako konaní s peniazmi neoceniteľným

predmetom konania.

15

Preto podľa ţalovaného nie je správny taký procesný postup súdu, keď súd po

formálnej stránke síce aplikuje správnu právnu normu, ale tú nesprávne interpretuje,

vypĺňajúc domnelé medzery Vyhlášky MS SR interpretáciou vecne nepríslušného

právneho predpisu v podobe Zákona o poplatkoch. Ţalovaný má za to, ţe výpočet

náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR je

moţný najmä v súdnych konaniach podľa , teda v konaniach,

v ktorých súd rozhoduje o osobnom stave. Totiţ v súdnom konaní o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je zásadne vţdy moţné definovať predmet

poskytovania právnych sluţieb, vyjadrený v jeho materiálnej hodnote. Ak sú splnené

zákonné podmienky vychádzajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR,

nemôţe podľa ţalovaného nastať právna prekáţka v podobe nepriznania náhrady trov

právneho zastúpenia v takto určenej výške. Podľa názoru ţalovaného je potrebné vziať

do úvahy aj tú skutočnosť, ţe právo na priznanie primeranej (a právnym predpisom

stanovenej) náhrady nákladov, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou

práva na spravodlivý proces a tieţ súvisia, pokiaľ ide konkrétne o náhradu právneho

zastúpenia, s právom na právnu pomoc v zmyslu ustanovenia článku 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd. Ak všeobecný súd náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške stanovenej v súlade s Vyhláškou MS SR úspešnému účastníkovi neprizná,

podľa ţalovaného odoprie mu tým právo zakotvené v ustanovení článku 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd.

Pre prípad úspechu vo vedenom dovolacom konaní si ţalovaný uplatnil okrem

uţ vyčíslených trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške

780 681,78 eur, aj trovy dovolacieho konania. Podľa ţalovaného v dovolacom konaní

ide o náhradu trov právneho zastúpenia ţalovaného advokátom JUDr. F. N. v zmysle

ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR vo výške 117 107,74 eur, a to za 1 úkon právnej

sluţby vo výške 78 061,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s

klientom zo dňa 26. 07. 2013) a za 1 úkon právnej sluţby vo výške 39 030,71 eur, t. j.

jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b/

Vyhlášky MS SR (písomné vydrenie zo dňa 29. 07. 2013 k mimoriadnemu dovolaniu),

plus reţijný paušál za 2 úkony právnej sluţby po 7,81 eur.

16

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti ţalovaný navrhol, aby

dovolací súd zmenil rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky zo dňa 21. 06.

2011 č. k. -350 vo výroku o trovách konania (druhý výrok), a to tak, ţe

zaviaţe ţalobcu nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho

súdneho konania v celkovej výške 780 681,78 eur, a to na účet právneho zástupcu

ţalovaného - advokáta JUDr. F. N. v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Ţalovaný zároveň navrhuje, aby dovolací Najvyšší sud Slovenskej

republiky zaviazal ţalobcu nahradiť ţalovanému rovnako aj trovy dovolacieho

súdneho konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 117 107,74 eur,

a to na účet právneho zástupcu ţalovaného - advokáta JUDr. F. N. v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po

tom, čo dal moţnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť (§ 243i ods. 1

), skúmal najskôr, či sú splnené podmienky za ktorých môţe konať o veci.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môţe konať vo veci ( ).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd

konanie zastaví ( veta prvá ).

Procesnými podmienkami v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, ţe ich

ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, sú

predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní

dôjde k záveru, ţe v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemoţno odstrániť,

konanie zastaví.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednať znova.

17

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v kaţdom štádiu konania a v prípade zistenia,

vedie k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má

v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

V danom prípade generálny prokurátor na podnet ţalovaného, mimoriadnym

dovolaním v rozsahu výroku o trovách konania napadol rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. -350 zo dňa 21. júna 2011, ktorým Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť ţalovanému nahradiť trovy konania

736,72 eur na účet jeho zástupcu.

V čase vydania rozhodnutia v predmetnej veci dovolací súd zistil, ţe rozsudkom

č. k. zo dňa 30. mája 2013 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, o dovolaní ţalobcu proti napadnutému rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -350 z 21. júna 2011

v celom rozsahu tak, ţe dovolanie zamietol.

Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu

dovolacieho, zakladá v predmetnej veci prekáţku rozsúdenej veci (rei iudicate), ktorej

nedostatok podmienky konania bráni pokračovaniu v dovolacom konaní, a vecnému

prejednaniu generálnym prokurátorom podaného mimoriadneho dovolania.

Nakoľko ide o neodstrániteľnú podmienku konania, dovolací súd preto konanie

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 104

ods.1 v spojení s a zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods.1

písm. c) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho

konania.

18

K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.