Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11 , 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 v konaní o zaplatenie 526,11 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 526,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy 526,11 € od 8.4.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3- dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.11.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 526,11 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.02.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle H. H. H., Q.: W. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: T.. T.Č., nar. XX.XX.XXXX, X. H. XX, XXX XX W. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla a mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená, dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.872,53eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2020133. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovanie.

3. Na základe oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.03.2020 bolo oznámené, že dňa 23.3.2020 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 1.346,42 EUR. V oznámení o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.03.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „ KL, náklady na opravu priznané podľa výpočtu programu Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta

priznaná 100%. Cena za 1 Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 24,- € s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Neuhradená pohľadávka vo výške 526,11 EUR, bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodená - T. T., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020.

4. V zmysle ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“): „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” V zmysle ust. : „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ V zmysle ustanovenia ust. ) : „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009) Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Dôvody krátenia náhrady škody nemajú oporu v zákone, nakoľko Žalobca za 1NH práce účtoval 52€/hod. Takto účtovaná suma pre práce je výhodnejšia resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel. Pre porovnanie uvádzame ceny lakovacích a mechanických prác autoservisov v danom regióne. - Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice -55,00/61,00€ bez DPH - Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 65,00 EUR bez DPH. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Zároveň oznámenie žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Neuviedol na základe čoho vypočítal nepriznané položky ani z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu, preto považujeme oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia a výške škody za nedôvodný a nepreskúmateľný. Žalovaný tým porušil ust. , podľa ktorého: ,,Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.” V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť.

5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.11.2010 platobný rozkaz, sp. zn.: , ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 526,11 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 526,11 Eur od 8.4.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil náhradu trov konania vo výške 125,66 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

6. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 24.2.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle H. H. H., Q.: W. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. H. XX, XXX XX W. (ďalej len „Poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: XXXXXXXXXX (ďalej len „Škodová udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Škodovej udalosti, si Poškodený dal MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru vo výške 1.346,42 EUR (ďalej len „Faktúra“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.03.2020 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.346,42 EUR (ďalej spolu len „Oznámenie o poistnom plnení“). Dňa 31.03.2020 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 526,11 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP“). V tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. 3. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. 4. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

7. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie boli práve Poškodený. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom

vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

8. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právne úkony podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

9. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje. Ďalej Žalovaný uvádza, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči Poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. . Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

10. Žalobca vo vyjadrení k odporu ku náležitostiam podania uviedol, že má za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. 11. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu že poškodená nemohla platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bola dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasí. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký

servis opravu vykonal, a či vôbec Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.

12. Ku náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Žalovaný v bode 14 svojho vyjadrenia Odporu uvádza, že má za to, že samotný predmet žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za absolútne neplatný, a nešpecifikovaný. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 31.03.2020 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. Zároveň v článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za opravu motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, v prvej vete postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 526,11 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. . Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v Zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.

13. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že Žalovaný ďalej poukazuje vo vzťahu a k výške plnenia na dôvody uvádzané v oznámení o poistnom plnení, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalovaný iba odkazuje na svoje oznámenie o poistnom plnení. Pričom samotné oznámenie je nedôvodné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Žalobca preukázal, že jeho nárok na doplatenie nároku na náhradu škody je dôvodný. V konaní predložil aj cenníky autoservisov, ktoré potvrdzujú že ním účtovaná výška NH prác je primeraná, resp. výhodnejšia v porovnaní s inými autoservismi. Žalovaný navyše vo svojom oznámení uvádza, že krátil nárok na náhradu škody kvôli nepriznanému lakovaciemu materiálu a priznania lakovacej konštanty vo výške 100%. K lakovacej konštantne uvádzame, že poškodené MV malo pred nehodou nanesený lak perlkolor, ktorý bolo nevyhnutné naniesť aj pri oprave poškodeného MV v dvoch vrstvách. Takýto pracovný postup predpisuje výrobca danej značky MV aj výrobca lakov. Lakovacia konštanta 115% je dôvodná a vôbec nejde o svojvoľné navýšenie lakovacieho materiálu. Žalobca vykonával len tie opravy, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na prinavrátenie poškodeného MV do stavu pred škodovou udalosťou. Ďalej uvádzame, že žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie nemá oporu v zákone. V žiadnom právnom predpise nie je uvedené v akom autoservise si poškodený zo škodovej udalosti má dať opraviť MV. Poškodený nie je žiadnym právnym predpisom nútený si dať opraviť svoje poškodené MV v autorizovanom či neautorizovanom autoservise. A už vôbec nemôže byť žalobca, resp. poškodený sankcionovaný tým, že ak si nedá opraviť poškodené MV v neautorizovanom autoservise mu nebude uhradená celá vzniknutá škoda. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Práve naopak žalobca riadne preukázal svoj nárok s odkazom na dôkazy, ktoré predložil. Podľa a : „(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že jeho postup bol zákonný a dôvodný, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť vzniknutú škodu v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto jeho postup je dôvodný. Zároveň navrhujeme, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie.

14. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že Žalovaný v bode 18 ním podaného odporu uvádza, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko si splnil svoju povinnosť a plnenie žalobcovi poskytol. Podľa žalovaného nestotožnenie žalobcu s odôvodnením zo strany žalovaného vo vzťahu k výške plnenia, nemožno vykladať tak, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. S uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje a uvádza nasledovné: Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018. Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. K vyššie uvedenému uvádzame nasledovné: Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 526,11 € od 08.04.2020 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 526,11 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 526,11 € - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí

žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - . Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa . Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 24.02.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Audi A4 Avant EČV: KE939IO (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: M. Marčákovej, nar. 20.01.1972, bytom Aténska 13, 040 13 Košice (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, (ďalej ako „vinník nehody"), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.8006507976.

17. Poškodená, t.j. T. T., dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.872,53 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2020133. Na základe oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.03.2020 bolo oznámené, že dňa 23.03.2020 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 1.346,42 EUR.

18. Poškodený, T. T., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020 svoju pohľadávku vo výške 526,11 Eur z poistnej udalosti č. 8006507975.

19. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 2020133, správu o nehode z 24.2.2020, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.3.2020, cenníky autoservisov, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020.

20. Podľa z. č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Podľa z.č., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa z. č. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

23. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

24. Podľa ust. , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa s.2 , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. z.č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a . Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.

28. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, faktúru č. 2020133, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.3.2020. Súd taktiež poukazuje na ust. , ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení o náležitostiach žaloby ( a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.

29. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa a ; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.

30. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2020 medzi postupcom T. T. (poškodeným) a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 526,11a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou už zaplatenou žalovaným z poistnej udalosti č. 8006507975.

31. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia.

32. V prípade poistnej udalosti č. 8006507975 má súd za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla ( MV ) si fakturoval za 1NH práce cenu 52,00 EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodeného motorového vozidla je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa

priložených cenníkov autoservisov PK AUTO Gábriel 65,-EUR bez DPH), MORIS Slovakia s.r.o. - 55,00/61 EUR bez DPH). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorých by ním priznané ceny za normohodiny mechanických a lakovacích prác bolo možné považovať za primerané ceny v regióne. Práve naopak žalobca riadne preukázal, že takto účtovaná normohodina prác, ako si účtoval žalobca je porovnateľná, resp. výhodnejšia ako cena obvyklá v regióne, čo sme preukázali predloženými cenníkmi. Žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore so zákonom, nevykonal riadne šetrenie škodovej udalosti a o záveroch šetrenia neposkytol v prípade svojho krátenia riadne odôvodnenie. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení je nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný neznal celú cenu práce a z akého dôvodu je ním určená cena primeraná. Lakovanie poškodeného motorového vozidla bolo vykonané tak, aby poškodené MV bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že ním uznaná výška lakovacej konštanty je odôvodnená. Žalovaný rozlišuje autoservisy na zmluvné, nezmluvné, autorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie autoservisom nemá oporu v zákone. Servis vykonávajúci opravu poskytol rovnako kvalitné služby ako iný servis. Vykonal opravu, ktorú bolo nevyhnutné vykonať. Skutočnosť, že motorové vozidlá boli opravené v neautorizovanom servise nemôže byť automaticky dôvodom krátenia nároku na náhradu škody. Žiadny právny predpis nedáva povinnosť poškodenému si dať opraviť poškodené MV v určitom autoservise. A už vôbec využitie služieb daného servisu, nemôže byť poškodenému na ujmu a dôvodom krátenia.

33. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 526,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 526,11 € od 8.4.2020 do zaplatenia, podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 2020133. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti č. 8006507975 predstavuje deň 7.4.2020.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

35. Podľa ust. , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ust. , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).