Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/42/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému P. P. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155

ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí v Bratislave 24. septembra 2013 o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. októbra 2010, sp. zn.

, podľa , a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. októbra 2010, sp. zn. , bol

z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanoveniach , Tr. zák. a

v neprospech obvineného P. P..

Toto uznesenie sa zrušuje.

Zrušujú sa aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného P. P. proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25.

februára 2010, sp. zn. .

Naposledy označeným rozsudkom bol obžalovaný P. P. uznaný za vinného

z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa ods. l k ods. l

a prečinu výtržníctva podľa ods. l písm. a/ na tom skutkovom

základe, že

dňa 03. februára 2006 v presne nezistenom čase asi od 06.00 hod. do 07.00 hod.

v T. na V. v hypermarkete T. potom ako z priestorov predajne odcudzil kuchynský nôž s

dĺžkou čepele cca 14 cm a bol zadržaný zamestnancom bezpečnostnej služby F. Z., tomuto

povedal či chce, aby ho pichol nožom, zároveň poškodeného odsotil a zahnal sa pravou

rukou, v ktorej mal skrytý uvedený nôž, F. Z. na brucho a bodol ho pritom nožom do dlane

ľavej ruky, ktorou poškodený vykryl úder, následne utiekol pred vchodové dvere

hypermarketu, kde ho chytil ďalší zamestnanec bezpečnostnej služby J. H., tomuto sa vytrhol

z rúk a udrel ho dvakrát päsťou do ľavej časti tváre, a keď sa tento prítomným osobám

legitimoval ako člen strážnej služby, so slovami "zabijem ťa", zozadu pichol odcudzeným

nožom J. H. do oblasti ľavej lopatky - chrbta, čím mu spôsobil bodnú ranu ľavej lopatkovej

oblasti chrbta hrudníka o veľkosti 3 cm o hĺbke 5 cm končiacu na kosti - lopatke,

pomliaždenie ľavej očnice s odreninami čela a ľavej časti tváre s dobou liečenia v trvaní 4

týždňov, pričom ak by nôž nezasiahol lopatku, pri danej intenzite a smere násilia čepeľ noža

smerovala do oblasti hrudníka a zasiahla by životne dôležité orgány pľúca, srdce, veľké

cievy) a F. Z. spôsobil bodnú ranu dlaňovej strany ľavej ruky medzi palcom s dobou liečenia

7 dní.

Za to súd obžalovanému podľa ods. l s použitím

písm. l), , , , uložil úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 6 (rokov) rokov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd uložil obžalovanému ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa ods. l súd poškodených J. H., F. Z., spoločnosť T.

Stores SR, a.s. B., A., zdravotná poisťovňa S., S. a.s. pobočka B., V. a.s. pobočka T.

s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním

obhajcu doručeným okresnému súdu 16. mája 2012. Následne obhajca plnú moc obvinenému

vypovedal, pričom ďalší ustanovený obhajca nahradil pôvodné dovolanie novým podaním.

Ako právny dôvod dovolania uplatnil dôvod uvedený v

Vecne argumentuje, že obvinenému mal byť uložený súhrnný trest vo vzťahu

k rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 14. januára 2009, sp. zn. , a to

vzhľadom k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku a dátumu spáchania trestného činu vo veci,

ktorej sa týka dovolanie. Nesprávne teda bolo použité (tým, že bolo nepoužité) ustanovenie

, Tr. zák. a ustanovenie , podľa ktorého bolo odvolanie

obžalovaného zamietnuté. Preto navrhuje napadnuté uznesenie aj jemu predchádzajúci

rozsudok zrušiť a vec prikázať na nové prerokovanie okresnému súdu.

Prokurátor navrhol dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec predbežne preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie

dovolania z formálnych dôvodov, že uplatnený dôvod dovolania je splnený, a že vytýkané

nedostatky povedú k postupu podľa a . Preto

postupoval podľa a rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí,

dovolaniu vyhovel, a to na základe týchto úvah:

V preskúmavanej veci mal byť ukladaný súhrnný trest podľa ,

nakoľko sú splnené predpoklady uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia.

Dotknutý skutok bol spáchaný skôr (3. február 2006) ako bol vyhlásený odsudzujúci

rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. (14. január 2009), ktorého výrok

o treste mal byť podľa pri ukladaní súhrnného trestu zrušený.

Tento skutok bol teda spáchaný vo viacčinnom súbehu s trestnými činmi, pre ktoré bola

uznaná vina naposledy označeným rozsudkom, zároveň bol spáchaný vo viacčinnom súbehu

aj s ďalšími trestnými činmi, za ktoré boli postupne ukladané súhrnné tresty, a to jednak

naposledy označeným rozsudkom vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

, zo 16. januára 2007, ale pôvodne aj týmto rozsudkom vo vzťahu k trestnému

rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. . Tento trestný rozkaz bol vydaný

21. októbra 2005, avšak účinky vyhlásenia rozsudku nastali doručením trestného rozkazu

obvinenému 26. júna 2006 ( ), čo je z hľadiska ukladania

súhrnného trestu ( ) rozhodujúce. 20. jún 2006 teda vymedzuje

hranicu, časovým predstihom ktorej je skutok v prejednávanej veci priradený ku viacčinne

sa zbiehajúcim trestným činom, ktoré je potrebné potrestať (v konečnom dôsledku) jediným,

vzhľadom k viacerým uvedeným konaniam súhrnným, trestom.

V zásade platí, že v prípade viacčinného súbehu trestných činov je pre páchateľa

vždy výhodnejšie uloženie úhrnného trestu, alebo v prípade postihu v oddelene vedených

konaniach, uloženie súhrnného trestu, teda nie uloženie dvoch (viacerých) samostatných

trestov.

Táto zásada mohla byť fakticky negovaná ustanovením

v znení účinnom pred 21. decembrom 2013 (pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. novembra 2012 v Zbierke Zákonov

Slovenskej republiky).

Platí to pre prípad, nastalý aj v preskúmavanej veci, v ktorom chybné nepoužitie

ustanovenia o súhrnnom treste predznamenalo aj absenciu aplikácie

asperačnej zásady ( ). Pri ukladaní súhrnného trestu tu totiž ide

(má ísť) o postih viacčinného súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých jeden, aktuálne

prejednávaný, je zločinom. V dôsledku uvedeného, súčet dvoch samostatne uložených trestov

odňatia slobody (2 a pol roka a 6 rokov, teda celkovo 8 a pol roka) je nižší, než je spodná

hranica trestu, ak by bol uložený v súlade so zákonom (v čase rozhodovania), teda 8 rokov

a 8 mesiacov trestu odňatia slobody (pri použití § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 38 ods. 7 a § 155

ods. 1 ).

To však platí len z pohľadu pôvodného rozhodnutia okresného súdu. Keďže

odvolanie proti nemu podal len obžalovaný, krajský súd bol pri rozhodovaní viazaný zákazom

zmeny k horšiemu (reformatio in peius) v zmysle veta druhá ,

pričom ku predmetnej chybe rozhodnutia súdu prvého stupňa mal prihliadnuť bez ohľadu

na odvolacie námietky (ex offo) v zmysle veta druhá , keďže

podmieňuje podanie dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku. Zákaz zmeny k horšiemu by platil i pre konanie okresného súdu, ak by mu bola vec

krajským súdom vrátená na nové konanie a rozhodnutie ( ).

Výsledkom odvolacej revízie malo byť teda uloženie súhrnného trestu odňatia

slobody, ktorý nesmie presiahnuť 6 rokov, a to bez ohľadu na spodnú hranicu sadzby podľa

, upravenú podľa v znení

účinnom v čase spáchania činu v preskúmavanej veci a rozhodovania oboch súdov (čo teda

znamená pri popísaných aplikačných reáliách uloženie šiestich rokov trestu). Zároveň mal byť

zrušený výrok o treste rozsudku, vo vzťahu ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest (§ 42

ods. 2 ).

Uvedený postup sa uplatní i po tomto rozhodnutí dovolacieho súdu.

Súhrnný trest odňatia slobody, uložený v novom konaní podľa § 42 ods. 1, § 41

ods. 1, ods. 2, bude potom ukladaný s obmedzením jeho

maximálnej výmery na 6 rokov, pričom pôvodné rozhodnutie nemožno zmeniť k horšiemu

ani v inom smere.

Platí totiž nasledovné:

Zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius) v zmysle § 322 ods. 3 veta druhá,

a sa vzťahuje na dotknutý výrok rozhodnutia,

ktorý bol napadnutý len opravným prostriedkom podaným v prospech obvineného,

a to bezvýnimočne a bez ohľadu na právne dôsledky chyby, ktoré z uplatnenia dotknutých

ustanovení vyplynú.

Ak bol uložený trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu

a odvolacím alebo dovolacím súdom bola zistená chyba spočívajúca v nepoužití ustanovenia

o súhrnnom treste, je výmerou trestu odňatia slobody, ktorá pri novom

rozhodovaní o treste nesmie byť prekročená v dôsledku zákazu reformatio in peius, dĺžka

pôvodne uloženého trestu. Touto výmerou teda nie je súčet dĺžok nepodmienečných trestov

odňatia slobody uložených pôvodným rozsudkom a rozsudkom, vo vzťahu ku ktorému

je pri novom rozhodovaní ukladaný súhrnný trest.

Ak bol v pôvodnom konaní uložený trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu, v novom konaní nesmie byť v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo väčšej výmere ani určená dlhšia skúšobná doba.

Je potrebné v tomto smere zároveň prekonať už neaktuálnu judikatúru - R 14/1974.

Označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, ktoré považuje za maximum výmery

trestu v popísanej situácii súčet dĺžok samostatne uložených trestov, totiž už nezodpovedá

aktuálnemu chápaniu interpretácie trestného práva ako výkladu ústavne konformného,

čo znamená aj zlučiteľnosť s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách.

Také chápanie pri dvoch možných výkladových verziách preferuje tú z nich, ktorá

viac konvenuje ochrane práv dotknutej osoby, v tomto prípade obvineného (páchateľa).

V nadväznosti na uvedené, procesné obmedzenie, spočívajúce v zákaze zmeny

k horšiemu môže zasiahnuť do použitia hmotnoprávnej úpravy, ktorej aplikácia by inak

znamenala riešenie znevýhodňujúce páchateľa oproti dotknutému rozhodnutiu (pozri

napríklad stanovisko 15 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky čiastka 2/2011). Uplatnenie zákazu reformatio in peius je teda

jeho zvýhodnením - v preskúmavanej veci ide o zvýhodnenie z dôvodu okolnosti,

že súhrnným trestom sa ukladá (a v novom konaní bude ukladať) trest za oba dotknuté trestné

činy a pritom je tento trest oproti pôvodnému, v tomto smere chybnému rozhodnutiu,

nesprísniteľný. Prednosť má teda zákaz akéhokoľvek sprísnenia rozsudku zrušeného

len na základe opravného prostriedku podaného v prospech obvineného.

Inak vyjadrené, páchateľ získa pri novom rozhodovaním výhodu, spočívajúcu

v úplnom odstránení postihu za trestný čin, ktorého sa týka pôvodný rozsudok, vo vzťahu

ku ktorému bude v novom konaní ukladaný súhrnný trest.

Zvýhodňujúci účinok (zákaz inak vecne a právne dôvodnej zmeny k horšiemu

z hľadiska skutkových zistení, právnej kvalifikácie, ukladania trestu alebo náhrady škody)

je však vždy následkom chyby rozhodovania súdu, a to v situácii podania opravného

prostriedku len obvineným. Je teda naplnením zmyslu zákazu reformatio in peius ako

nevyhnutného atribútu spravodlivého procesu, ktorý má zabrániť obave z uplatnenia

opravného prostriedku pod hrozbou privodenia si zhoršenia napadnutého rozhodnutia.

Pri opätovnom ukladaní trestu v preskúmavanej veci sa zároveň uplatní ustanovenie

článku 50 ods. 6 a o jeho časovej

účinnosti (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013,

spisová značka , určené na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). V dôsledku toho, ustanovenie § 41 ods. 2

sa použije v znení, účinnom od 21. decembra 2012 a nepoužije

sa ustanovenie (podľa súčasne účinného zákona nie je dôvod

na jeho použitie vzhľadom k nezvyšovaniu dolnej hranice upravenej sadzby). Sadzba

pre ukladanie trestu teda bude pri použití (ktoré ustanovenie

bolo použité pri pôvodnom rozhodovaní) činiť výlučne 6 rokov trestu odňatia slobody,

pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku, vo vzťahu ku ktorému bude ukladaný súhrnný

trest (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 14. januára 2009, sp. zn. ).

Na základe uvedeného najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku

tohto rozsudku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu pri vyslovení porušenia zákona

v ustanoveniach , (podmienky uloženia súhrnného trestu)

a (na základe ktorého bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného)

v neprospech obvineného a pri nadväzujúcom príkaze krajskému súdu na opätovné

prerokovanie veci v potrebnom rozsahu.

Krajský súd bude povinný ( ) opätovne konať

o odvolaní obvineného a na jeho podklade preskúmať výrok rozsudku okresného súdu (voči

ktorému odvolanie podľa jeho celkovej formulácie tiež smeruje), čím je vymedzený potrebný

rozsah opätovného prerokovania veci. Krajský súd sa bude riadiť právnym názorom

dovolacieho súdu v otázke uloženia súhrnného trestu ( ), použitia

asperačnej zásady ( ) a zákazu zmeny k horšiemu (

veta druhá, eventuálne v nadväznosti vyjadrenia právneho názoru ku vyššie uvedeným

otázkam voči i okresnému súdu v kontexte ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková