Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/107/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M., rod. K., nar. X.,

bytom Š., t.č. T., zastúpenej JUDr. L., advokátom, M., proti ţalovaným 1/ V., rod. S. nar. X.,

bytom M., 2/ Ing. M., nar. X., bytom M., obidvaja zastúpení JUDr. M., advokátkou,

P., o poskytnutie peňažnej náhrady 53 000 € podľa zásad o bezdôvodnom obohatení,

vedenej na Okresnom súde Ţ. pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Ţ. z 25. júna 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalovaným náhradu trov

dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 213,50 € na účet právnej

zástupkyne JUDr. M., vedený vo V., pobočka Ţ. č.ú.: X., do 3 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţ. rozsudkom z 20. júla 2011 č.k. -169 zamietol ţalobu

ţalobkyne, ktorou sa voči ţalovaným spoločne a nerozdielne domáhala poskytnutia peňaţnej

náhrady 53 000 € podľa zásad o bezdôvodnom obohatení z titulu zániku darovacieho vzťahu

podľa § 630 O.z., v dôsledku jej jednostranného právneho úkonu zo dňa 17. marca 2009 –

domáhania sa vrátenia daru a to nehnuteľností zapísaných na LV č. X., pre kat. úz. R., t.j. bytu

č. X. na prvom poschodí obytného domu č. p. X., spoluvlastníckeho podielu X. na spoločných

priestoroch obytného domu č. p. X. a parcele č. K., na ktorej sa obytný dom nachádza,

ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi boli ţalobkyňa s nebohým manţelom M.

a ţalobkyňu zaviazal zaplatiť podľa ţalovaným náhradu trov konania vo

výške 4 779,42 €. Mal za to, ţe medzi ţalobkyňou a jej nebohým manţelom ako darcami

2

a ţalovanými ako obdarovanými došlo 21. mája 1999 k uzatvoreniu platnej darovacej zmluvy

ohľadne predmetných nehnuteľností z dôvodu naplnenia všetkých jej pojmových znakov,

ktorými sú predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Ďalej mal za to, ţe zo ţiadneho

z jej ustanovení nevyplýva, ţe by darcovia predmet daru darovali do bezpodielového

spoluvlastníctva obdarovaných, z ktorého dôvodu mala byť darovacia zmluva absolútne

neplatná podľa § 39 O.z., pretoţe obchádza zákon vo vzťahu k ustanoveniu § 143 O.z., ktoré

vymedzuje veci nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Pokiaľ v darovacej

zmluve nebola určená veľkosť darovaných podielov mal za to, ţe podiely obdarovaných sú

rovnaké a táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Ďalej mal za to, ţe

k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 O.z. dochádza na základe jednostranného právneho

úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním

k darcovi alebo k členom jeho rodiny, pričom porušením dobrých mravov sa rozumie ich

porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, keď v danej veci neexistuje

ţiadny skutkový dôvod na vrátenie daru, lebo zo strany ţalovaných nedošlo k hrubému

porušovaniu dobrých mravov zo ţiadneho dôvodu, ktorý ţalobkyňa vymedzila vo výzve na

vrátenie daru či uţ vo vzťahu k nej a k nebohému manţelovi resp. jej dcéram. Zo ţalobkyňou

predloţeného znaleckého posudku MUDr. M., znalkyne z odvetvia psychiatria mal ďalej za

preukázané, ţe v čase robenia právnych úkonov táto netrpela takým ochorením, ktoré by

spôsobovalo jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony spojené s nakladaním

s predmetnými nehnuteľnosťami a vecným bremenom. Ďalej nepovaţoval za potrebné

vykonať dokazovanie výsluchom svedkov ohľadne preukazovania zabezpečenia starostlivosti

o ţalobkyňu, nakoľko sama potvrdila starostlivosť ţalovaných počas jej pobytu u nich,

v súčasnej dobe starostlivosť ţalovaných odmieta.

Krajský súd v Ţ. na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 25. júna 2012 sp. zn.

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým ţalobu ţalobkyne zamietol

podľa , ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu sa stotoţniac

s jeho odôvodnením a vo výroku o trovách ho zmenil tak, ţe ţalobkyňu zaviazal zaplatiť

ţalovaným pri aplikácii trovy prvostupňového konania vo výške 1 067 €

a odvolacieho konania 213,42 €. Na zdôraznenie správnosti výroku rozsudku okresného

súdu, ktorým ţalobu zamietol, doplnil, ţe pokiaľ ţalobkyňa namietala nevykonanie všetkých

navrhnutých dôkazov a to výsluch svedkov dcér a zaťa, okresný súd mal z jej vlastného

výsluchu dostatočne preukázané skutočnosti týkajúce sa starostlivosti ţalovaných o ňu a bolo

preto nadbytočné vykonať výsluch ďalších svedkov. Postup okresného súdu povaţoval

3

s poukazom na ustanovenie za správny, pretoţe účastníci sú síce povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z označených

dôkazov vykoná, keď nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci rozhodné. Pokiaľ

ţalobkyňa v odvolaní namietala, ţe v konaní nebol vypočutý ani pracovník matričného úradu,

ktorý mal zaslať oznámenie o úmrtí darcu M., kde malo byť uvedené, ţe pohreb vybavuje

ţalovaná, ani ošetrujúci lekár ţalobkyne MUDr. Š. a ani MUDr. M., ktorá vyhotovila

znalecký posudok, poukázal na ustanovenie s tým, ţe ţalobkyňa

vykonanie uvedených dôkazov nenavrhovala v prvostupňovom konaní hoci sa nejedná

o dôkazy, ktorých vykonanie nemohla navrhnúť bez vlastnej viny a zároveň poukázal na to,

ţe neboli splnené ani podmienky uvedené v bodoch a/, b/, c/ citovaného ustanovenia tak, aby

mohli byť povaţované za odvolací dôvod, keď skutočnosti, ktoré sa mali vykonaním

uvedených dôkazov preukázať uţ v konaní boli preukázané a preto ich vykonanie by uţ

pre prejednanie veci nebolo relevantné. Ďalej doplnil, ţe rozhodnutie okresného súdu spĺňa

všetky poţiadavky odôvodnenia podľa Pokiaľ ţalobkyňa ţiadala pre

prípad potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3

, odvolací súd nevyslovil vo výrokovej časti svojho rozsudku prípustnosť dovolania

nakoľko bol toho názoru, ţe v prejednávanej veci sa o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu nejednalo a ţalobkyňa neuviedla, v čom túto otázku vzhliada. Vo vzťahu

k výroku rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa

o jeho zmene, nakoľko povaţoval odvolanie ţalobkyne za čiastočne dôvodné.

Mal za to, ţe je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1

a preto rozhodol o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovaným jednu tretinu z priznaných

trov konania, keď prihliadol na to, ţe ţalobkyňa je vo veku 86 rokov, jej jediným príjmom je

starobný dôchodok vo výške 440 € mesačne, ţiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej

hodnoty nemá, trpí viacerými závaţnými ochoreniami, ktorých liečba si nepochybne vyţaduje

vynaloţenie pomerne vysokých nákladov, ako aj na to, ţe i keď okresný súd v konaní

nekonštatoval hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru podľa §

630 O.z., vo vzťahu medzi darkyňou a obdarovanými došlo k nezhodám, ktoré vyústili do jej

odchodu z ich domácnosti. Odvolací súd zároveň zistil, ţe okresný súd nepostupoval správne

v prípade rozhodovania o trovách právneho zastúpenia pokiaľ sa týka základnej sadzby

tarifnej odmeny za 1 úkon právnej sluţby, ktorá mala byť podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13

ods. 2 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb 526,13 € (nie priznaných 789,20 €) a ţalovaným by potom patrila náhrada

trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 5 úkonov právnej sluţby včetne

reţijných paušálov vo výške 2 667,50 € + 20% DPH 535,50 € t.j. 3 201 €, z ktorých jedna

tretina predstavovala sumu 1 067 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

s poukazom na v spojení s ustanovením , pričom aj pri

rozhodovaní o náhrade týchto trov uplatnil rovnakú argumentáciu ako v prípade rozhodovania

o trovách prvostupňového konania. Odmena za 1 úkon právnej sluţby potom predstavovala

sumu 640,25 € a jedna tretina z nej sumu 213,42 €.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa zrušil

rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo

k vade uvedenej v , pretoţe jej postupom súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom tým, ţe došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ďalej tým,

ţe odvolací ani prvostupňový súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, čím jej bola odňatá

moţnosť preukázať jej tvrdenia a v dôsledku tohto nezákonného procesného postupu súdy

rozhodli jednostranne a nezákonne a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania pred prvostupňovým aj odvolacím súdom

mala za to, ţe ich rozhodnutia sú nezákonné, pretoţe neakceptovali ustanovenie ,

podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

celkom alebo z časti priznať a priznanie trov ţalovaným by bolo aj v rozpore s dobrými

mravmi podľa § 3 ods. 1 O.z., pretoţe ţalovaní nadobudli jej byt nezákonným spôsobom,

účelovo jej zrušili právo doţivotného bývania a uţívania predmetných nehnuteľností,

keď mali jednoznačný zámer hneď od počiatku dať tento byt do nájmu a takto z neho ťaţiť.

Ţalovaní navrhli dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné podľa § 243b zamietnuť, keďţe

prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého došlo

k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny

záver, keď vychádzal zo všetkých ţalobkyňou a jej právnym zástupcom uvádzaných

skutočností, na základe čoho odvolací súd jeho rozhodnutie, ktorým zamietol ţalobu

ţalobkyne potvrdil. Ak súdy v priebehu konania nevykonali všetky dôkazy navrhnuté

účastníkmi, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je podľa

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prípustné, lebo to nemoţno povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré

účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Ďalej

mali za to, ţe nie je pravdivé tvrdenie ţalobkyne, ţe súdy niţších stupňov neakceptovali pri

rozhodovaní o trovách konania ustanovenie , keďţe odvolací súd podrobne

odôvodnil, v čom vzhliadal existenciu dôvodov pre jeho aplikáciu a s poukazom na toto

zákonné ustanovenie o prisúdení trov rozhodol, pričom preskúmal aj správnosť uplatnených

a vyčíslených trov zo strany ţalovaných.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie je prípustné, pretoţe podľa dovolaním moţno

napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa dovolanie

je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalobkyňa dovolaním napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde totiţ

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na uvedené zistenie bolo prípustné,

len ak by v konaní súdov niţších stupňov došlo k vade konania podľa Povinnosť

6

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z týchto vád vyplýva pre dovolací súd

z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska sú významné len procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných pod písmenami a/ aţ g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, aj keď by k nim v konaní došlo a prípade aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád podľa ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom

významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k tejto vade, ale jednoznačne

(všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania vymenované v aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané, ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Ţalobkyňa namietala vadu konania podľa a to, ţe svojim

postupom jej odvolací aj prvostupňový súd odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatím

moţnosti konať pred súdom podľa je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký procesný postup súdu, ktorý znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených záujmov. Vady zakladajúce

zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore

so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe

mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva

na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného

rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje opodstatnenie a preto je vţdy nevyhnutné takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom,

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé konanie podľa čl. X. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (porovnaj napr. , , ).

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Dovolateľka súdom niţších stupňov vyčítala, ţe nevykonali všetky ňou navrhnuté

dôkazy, čím jej bola odňatá moţnosť svoje tvrdenia preukázať a v dôsledku tohto

nezákonného procesného postupu súdy rozhodli jednostranne a nezákonne. Pokiaľ ide

o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, súdna prax je jednotná v názore,

ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým

zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu

moţnosti konať pred súdom podľa ustanovenia (viď R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, ţe k procesným právam účastníka

nepatrí, ako sa dovolateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný kaţdý ňou navrhnutý

dôkaz. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( , ). Ak súd prípadne

aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

konať pred súdom. K ďalšej námietke ţalobkyne treba dodať, ţe súd neodníma účastníkovi

moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo

o sebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných

skutkových zistení, keďţe si nezabezpečili ďalšie dôkazy pre správne posúdenie veci,

po stránke obsahovej ide o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v

vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto

dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím

dôvodom ( ), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania

podľa

Na dovolací dôvod ţalobkyne, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom posúdení

veci súdmi niţších stupňov, dovolací súd tieţ nemohol prihliadať, pretoţe uvedené by mohlo

byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie dôvodom

jeho prípustnosti podľa a nasledujúcich

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, no prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska

neskúmal), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne)pouţil správny právny predpis alebo

či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ dovolanie ţalobkyne smeruje proti výroku o trovách konania treba uviesť,

ţe podľa ustanovenia sa o náhrade trov konania rozhoduje uznesením.

O tejto povinnosti súd rozhoduje na návrh a spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie

na ňom končí ( veta prvá ). Z uvedeného vyplýva, ţe spravidla súd pojme

rozhodnutie o trovách konania do rozsudku, ktorým rozhoduje vo veci samej (§ 155

ods. 1 ). Výrok o náhrade trov konania sa stáva súčasťou výroku rozsudku.

To ale neznamená, ţe táto časť výroku zároveň stráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme

uznesenia. Práve naopak, túto povahu rozhodnutia si aj naďalej zachováva, pretoţe výrok

o náhrade trov konania je obsiahnutý vo výroku rozsudku len z dôvodov procesnej

hospodárnosti.

9

Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu

(ako tomu je v prejednávanej veci) sú upravené v ustanovení Podľa

ods. 1 dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [ ] na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa dovolanie

je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Bez ohľadu

na charakter uznesenia, ţe je dovolanie neprípustné v prípadoch uvedených v § 239

ods. 3 , podľa ktorého ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie má zmeňujúci charakter, mení sa ním však

uznesenie okresného súdu o trovách konania, v ktorom prípade je prípustnosť dovolania

vylúčená s výnimkou situácie, ak by sa v konaní preukázala vada podľa ,

spôsobujúca zmätočnosť rozhodnutia.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ţalobkyňa vád

podľa nenamietala a dovolací súd nezistil existenciu ţiadneho dôvodu

obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ g/. Dovolanie proti

uzneseniu o trovách konania preto ani podľa prípustné nie je. Pokiaľ dovolateľka

10

namietala, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov o trovách konania sú nezákonné, pretoţe

neakceptovali ustanovenie a priznanie trov ţalovaným by bolo v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 O.z., dovolací súd mal za to, ţe sa jedná o námietku

nesprávneho právneho posúdenia veci. K uvedenému dovolací súd uvádza, ţe uvedená

námietka nespôsobuje existenciu vady podľa Námietku účastníka konania,

ktorou vytýka súd existenciu omylu pri aplikácii práv treba ako to uţ bolo konštatované

povaţovať za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/, ktorý však sám o sebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasledujúcich

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobkyne smerovalo

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa , prípustné

nie je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Tie trovy konania by v danom prípade spočívali v odmene

advokátky za právnu sluţbu, ktorú poskytla ţalovaným vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

zo 4. októbra 2012 ( vyhl. č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon

právnej sluţby dovolací súd stanovil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky

vo výške uplatnených 526,13 €, čo s náhradou výdavkov za miestne a telekomunikačné

1

výdavky a miestne prepravné vo výške /výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

100

7,63 €, 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 106,75 € spolu predstavuje 640,51 €. Dovolací súd

za účelne vynaloţené trovy nepovaţoval odmenu advokátskej kancelárie za ďalší úkon

právnej sluţby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia z dôvodu, ţe právne zastúpenie

ţalovaných prevzala v konaní pred súdom prvého stupňa a ţalovaných zastupovala

aj v konaní pred odvolacím súdom. Podľa súd priznal ţalovaným náhradu

1

trov konania v /t.j. v sume 213,50 €. Podľa ak sú to dôvody hodné osobitného

3

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkovo alebo sčasti priznať. Súd

11

prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy advokátov pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník

konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Dôvody osobitného zreteľa

a výnimočnosť prípadu dovolací súd videl v tom, ţe ţalobkyňa je vo veku 87 rokov,

má starobný dôchodok vo výške 440 € mesačne, ţiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok

vyššej hodnoty nemá, trpí viacerými závaţnými ochoreniami, ktorých liečba si nepochybne

vyţaduje vynaloţenie pomerne vysokých nákladov, pričom ţalovaní sú obidvaja zárobkovo

činní, nemajú inú vyţivovaciu povinnosť, nie sú samoţivitelia a v prípade, ak by sa ţalobkyňa

dostala z dôvodu zaplatenia trov konania do finančnej núdze, boli by jej ţalovaní, ktorých

obdarovala povinní poskytnúť finančnú podporu (bod 3. Darovacej zmluvy).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová