Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/49/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Richarda Bureša

na neverejnom zasadnutí konanom 22. októbra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvinenej C.

H. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a iné, o dovolaní obvinenej podanom

prostredníctvom obhajkyne JUDr. A. K. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 17. januára

2008, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. decembra

2008, sp. zn. , rozhodol podľa § 386 ods. 1, ods. 2

a z dôvodu podľa

t a k t o :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. decembra 2008, sp. zn. ,

bol porušený zákon

v ustanovení , , a

v neprospech obvinenej C. H..

2

Tento rozsudok s a z r u š u j e.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Prešove s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. januára 2008, sp. zn. , bola

obvinená C. H. v bode 1/ uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 31. 12. 2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005

a v bode 2/ z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

§ 249a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

účinného do 31. 12. 2005 na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaní ppráp. PZ. C. H., nstržm. PZ M. B. a ppráp. PZ V. V. dňa 16.5.2004

okolo 01.50 hod. dvojčlenná hliadka v zložení

npor. R. K. a práp. PZ R. P. z Diaľničného oddelenia KR PZ Prešov, zastavila a kontrolovala

na parkovisku pred obchodným domom B. v P. vodiča P. R., nar. 16.6.1970, ktorý riadil

osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra,

ev. č. K. s označením Taxi, kde počas dopravnej kontroly u vodiča P. R. bolo zistené požitie

alkoholických nápojov v množstve najmenej 0,17 mg/liter alkoholu vdychu, a po tomto

zistení vodič P. R. prostredníctvom svojho mobilného telefónu číslo X. telefonoval dňa

16.5.2004 o 01.52 hod. a následne o 01.53 hod. pprap. PZ V. V. na mobilný telefón číslo X.,

aby uvedený priestupok hneď vybavil v jeho prospech, tak ppráp. PZ V. V. o tom o 01.53

hod. dňa 16.5.2004 telefonicky informoval službukonajúcu hliadku Okresného dopravného

inšpektorátu OR PZ Košice I. v zložení ppráp. PZ C. H. a nstržm. PZ M. B. na číslo

mobilného telefónu X., ktorý užívala v tom čase ppráp. PZ C. H. s tým, aby uvedený

dopravný priestupok odišli do mesta Prešov vybaviť v prospech vodiča

P. R., pričom uvedená hliadka odišla bez povolenia zo služobného obvodu Okresného

3

riaditeľstva Policajného zboru Košice I do mesta P.- na ulicu M. pred obchodný dom B., so

služobným motorovým vozidlom polície zn. BMW,

ev. č. K. v Prešove na mieste realizácie dopravného priestupku z vozidla BMW vystúpili,

nstržm. PZ M. B. a ppráp. H. v uniformách príslušníkov dopravnej polície a po zistení, ako

bude vec P. R. riešená, naliehali na hliadku Krajského riaditeľstva PZ Prešov, aby vec ututlali

a vyriešili iným spôsobom, z dôvodu, že vodič taxíka P. R. je ich dobrý známy, že koná

v prospech polície, a že potrebuje vodičský preukaz na výkon povolania, pričom hliadka

Diaľničného oddelenia KR PZ Prešov odmietla priestupok vodiča týmto nezákonným

spôsobom vyriešiť,

2) obžalovaní ppráp. PZ C. H. a nstržm. PZ M. B. v noci zo dňa 15.5.2004 na deň

16.5.2004, počas výkonu služby motorizovanej hliadky Okresného dopravného inšpektorátu

OR PZ Košice I ppráp. C. H., ako veliteľ dopravnej hliadky a nstržm. PZ M. B., ako vodič, po

vzájomnej dohode v rozpore s Inštruktážou a pracovným plánom vedúceho oddelenia výkonu

služby ODI OR PZ Košice I v rozpore s prílohou k pracovnému plánu cestnej dopravnej

hliadky ev. č. ORP-4-133/1ODI-2004

zo dňa 14.5.2004, ako aj v rozpore s Nariadením prezidenta policajného zboru č. 10/2002,

článok 11, odsek 8, o činnosti útvarov policajného zboru a príslušníkov policajného zboru pri

vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky na presne určenom

úseku v služobnom obvode Košice I, neoprávnene na pridelenom služobnom motorovom

vozidle policajného zboru zn. BMW, ev. č. K. uskutočnili jazdu do obvodu Krajského

riaditeľstva PZ Prešov, kde dňa 16.5.2004 v čase okolo 01.50 hod. v meste P. na ulici M. pred

obchodným domom B. nezákonne zasahovali do riešenia dopravného priestupku.

Za to bol obžalovanej C. H. podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. 12. 2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 uložený úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 jej bol výkon trestu

podmienečne odložený.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 súd obvinenej určil skúšobnú

dobu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

4

Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 súd obvinenej uložil

trest zákazu činnosti a to výkonu služby v ozbrojených zboroch na dobu 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 bol obvinenej uložený aj trest

straty policajnej hodnosti.

Na podklade odvolaní obžalovaných C. H., M. B.

a V. V. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 9. decembra 2008, sp. zn.

rozhodol tak, že podľa , , účinného

do 31. 12. 2005 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste u všetkých obžalovaných a sám

obžalovaným uložil podľa § 158 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného

do 31. 12. 2005 a u obžalovaných C. H. a M. B. aj za použitia

§ 35 ods. 1 Tr. zák. nasledovné tresty.

Obžalovanej C. H. samostatný úhrnný peňažný trest vo výmere

14.000,- Sk (štrnásťtisíc slovenských korún),

obžalovanému M. B. samostatný úhrnný peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk

(desaťtisíc slovenských korún) a

obžalovanému V. V. samostatný peňažný trest vo výmere

6.000,- Sk (šesťtisíc slovenských korún).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon uložených peňažných trestov mohol

byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradné tresty odňatia slobody a to:

obž. C. H. v trvaní 3 (troch) mesiacov,

obž. M. B. v trvaní 2 (dvoch) mesiacov a

obž. V. V. v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. obžalovanej C. H. uložil aj trest straty policajnej hodnosti.

5

Voči skôr uvedeným rozsudkom okresného a krajského súdu podala obvinená

z dôvodov uvedených v , a 3. mája 2010

(doručené súdu prvého stupňa 5. mája 2010) prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne

JUDr. A. K. dovolanie.

O dovolaní obvinenej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 27. septembra 2010, sp. zn. rozhodol tak, že ho z dôvodov v ňom uvedených

podľa ako nedôvodné odmietol.

Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti obvinenej, v ktorej

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 27. septembra 2010, nálezom zo 4. júla 2013, sp. zn. rozhodol tak, že

1. Základné právo Ing. C. H. na súdnu ochranu podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. septembra 2010 p o r u š e n é b o l i.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. septembra 2010 z r u š i l a vec mu v r á t i l na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Ing. C. H. trovy konania

v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. A. K., K. X., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

V odôvodnení nálezu okrem iného ústavný súd vyslovil, že vo svojej konštantnej

judikatúre zdôrazňuje, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

6

uplatneniu (, ). Potreba náležite odôvodniť rozhodnutie orgánu

verejnej moci je daná vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že jeho postup

a rozhodnutie nie sú arbitrárne, neprehľadné a že jeho postup a rozhodovanie súdu sú

kontrolovateľné verejnosťou ().

Právo obvineného na obhajobu nemožno v podmienkach materiálne chápaného

právneho štátu redukovať na právo zvoliť si a mať obhajcu. Obsah tohto práva je podstatne

širší a zahŕňa všetky právne relevantné postupy, ktorých cieľom je zbavenie či zmiernenie

jeho viny a ktoré vychádzajú z práv obvineného (najmä ) a z práv

obhajcu ( ). Právo na obhajobu takto zahŕňa aj právo obvineného

uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy, pričom tomuto právu

obvineného koreluje povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, ako sa vyrovnal

s obhajobou ( ).

Zo sťažnosti obvinenej a rovnako zo spisovej dokumentácie zjavne vyplýva, že časť

dovolacích námietok sťažovateľky týkajúcich sa (zásadného) porušenia jej práva na obhajobu

sa vzťahuje na postup krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorému vytýka procesný postup

na verejnom zasadnutí, v rámci ktorého odmietol vykonať sťažovateľkou navrhované dôkazy

ako nadbytočné, pričom ani na verejnom zasadnutí, ani v odôvodnení svojho rozsudku jej

nedal presvedčivú odpoveď, ktorá by ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnila tento

jeho postup. Rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľka v dovolaní vytkla aj to, že je založený

na nepresvedčivých dôkazoch a dôkazy svedčiace v jej prospech (rekognícia, úradný záznam,

rozhodnutie o priestupku) nezohľadnil. Túto časť svojej argumentácie sťažovateľka logicky

nemohla použiť skôr ako v dovolaní, pretože ňou namieta zásadné porušenie práva

na obhajobu práve postupom krajského súdu na verejnom zasadnutí, ako aj jeho rozsudkom

z 9. decembra 2008. Z uvedeného vyplýva, že prvú príležitosť na uplatnenie tejto námietky

mala sťažovateľka až v rámci svojej argumentácie uplatnenej v dovolaní v spojení

s namietaným zásadným porušením svojho práva na obhajobu, t. j. v rámci svojho tvrdenia

obsiahnutého v dovolaní, podľa ktorého v jej prípade je naplnený dovolací dôvod podľa

.

Vychádzajúc zo sťažnostných námietok obvinenej a z obsahu napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, ústavný súd dospel k názoru, že vo veci sťažovateľky postupoval dovolací

súd zjavne formalisticky pri formulovaní svojho záveru, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

7

písm. c/ nemožno použiť. Podľa ústavného súdu najvyšší súd uplatnil vo veci

reštriktívny výklad príslušných ustanovení týkajúcich sa dôvodov

dovolania a ich použiteľnosti, a nenaplnil tak svoju ústavnú povinnosť poskytnúť

sťažovateľke požadovanú súdnu ochranu. Ak je totiž dovolanie zakotvené v systéme

mimoriadnych opravných prostriedkov v , je ústavnou povinnosťou

najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho postupovať pri rozhodovaní o ňom ústavne

konformným spôsobom ( ). Normy podústavného práva týkajúce sa

dôvodov dovolania nesmú byť totiž aplikované na základe reštriktívneho výkladu tak,

že sa dovolanie formalisticky odmietne aj napriek tomu, že sťažovateľka v dovolaní uvádza

v rámci tvrdeného zásadného porušenia práva na obhajobu obdobné skutočnosti, ktoré

uvádzala už v rámci odvolacích dôvodov, a navyše uvádza okolnosti, z ktorých vyvodzuje

zásadné porušenie práva na obhajobu samotným odvolacím súdom. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukázal na svoj právny názor uplatnený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého

ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných

súdov, ktorými boli normy podústavného práva interpretované v rozpore s princípmi

spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu [m. m. , obdobne

porovnaj aj právne názory Ústavného súdu Českej republiky (napr. )].

Na uvedenom základe ústavný súd dospel k záveru, že namietané uznesenie najvyššieho súdu

v časti týkajúcej sa interpretácie a následnej aplikácie

(v súčasne platnom a účinnom znení ide o , pozn.), vo vzťahu

k sťažovateľkou uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.

Ak za okolností vyplývajúcich zo spisovej dokumentácie najvyšší súd namietaným

uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol na základe právneho záveru, že v jej veci je

nepoužiteľný dovolací dôvod podľa , porušil podľa názoru

ústavného súdu jej základné právo na súdnu ochranu podľa , ako aj jej

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Z dôvodu, že ústavný súd namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, najvyšší súd bol povinný opätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky,

pričom bol viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II jeho nálezu

( ).

8

Podľa dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí

o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného,

sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386

a § 388 ods. 1.

Z týchto dôvodov (so zreteľom na citovaný nález ústavného súdu a ustanovenie

) Najvyšší súd Slovenskej republiky určil vo veci termín neverejného

zasadnutia, na ktorom viazaný právnymi názormi ústavného súdu rozhodol o dovolaní

obvinenej tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Úlohou krajského súdu preto bude vec opätovne preskúmať v rozsahu § 254

ods. 1 účinného do 31. 12. 2005, dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami

obvinenej C. H. a až následne bude možné o odvolaní obvinenej rozhodnúť v súlade so

zákonom. Zároveň bude odvolací súd povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne

vyložiť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak

si odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obvinenej,

prečo nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. októbra 2013

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová