Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/3/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., pôvodne pod

obchodným menom B., so sídlom A., na území Slovenskej republiky konajúceho

prostredníctvom organizačnej zloţky: B., pobočka zahraničnej

banky / pôvodne pod obchodným menom organizačnej zloţky: B., so sídlom organizačnej

zloţky E., IČO: X. /, právne zastúpeného S., s. r. o., so sídlom D., IČO: X., proti ţalovanému:

Ľ. V., narodený 24. 08. 1972, bytom D., zast. advokátkou JUDr. Ľ. S. so sídlom P., v konaní

zaplatenie 7 405,35 eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline č. k. -252 zo dňa 04. 10. 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -185 zo dňa 15. 03. 2011

rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol, ţalovanému náhradu trov konania nepriznal a ţalobcu

zaviazal zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 445,50 eur.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z vykonaného dokazovania zistil,

ţe organizačná zloţka zahraničnej osoby sama nemá právnu subjektivitu, a teda nemá

spôsobilosť vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony.

S ohľadom na túto skutočnosť právne úkony Zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záloţného

práva označil za absolútne neplatné právne úkony podľa ods. ,

a teda keď ţalobca odvodzoval uplatnené práva v ţalobe z absolútne neplatných právnych

úkonov, zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záloţného práva, ţalobu zamietol.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Ţiline

rozsudkom č. k. -252 zo dňa 04. 10. 2012 tak, ţe rozsudok Okresného súdu

v Martine č. k. -185 zo dňa 07 .04. 2011 potvrdil a ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal..

V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie a s poukazom

na ustanovenie sa stotoţnil s záverom okresného súdu ako po skutkovej

tak po právnej stránke. V súvislosti s odvolacími dôvodmi k veci samej poukázal

na ustanovenie a uviedol, ţe nebola preukázaná ţiadna z výnimiek

2 aţ 7 ustanovenia Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol,

ţe skutkový stav Okresný súd v Martine zistil dostatočne, keď sa podrobne zaoberal právnymi

úkonmi, z ktorých ţalobca jeho nárok odvodzoval a za jednoznačné uviedol, ţe predmetné

právne úkony uzavrela samotná organizačná zloţka ţalobcu svojím menom a ţe práve

z označenia nebolo moţné vyvodiť a prijať záver, ţe účastník zmluvného vzťahu označený

v Zmluve o úvere zo dňa 16. 06. 2008 ako B., pobočka zahraničnej banky,

s uvedením sídla, IČO, odkazu na obchodný register a označenia konajúcich osôb konal,

čo by organizačná zloţka zahraničnej právnickej osoby - v mene ţalobcu zriaďovateľa,

pretoţe k tomu v dotknutej zmluve chýbali jednoznačné nepochybné určité a zrozumiteľné

údaje prepájajúce konanie organizačnej zloţky výslovne za ţalobcu. So záverom súdu prvého

stupňa, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal platenia voči ţalovanému na základe predloţených

právnych úkonov v písomnej forme z ktorých jednoznačne bol veriteľ a záloţný veriteľ

označený identifikačnými údajmi a to označením osôb oprávnených konať v mene tejto

organizačnej zloţky, a to vedúcich organizačnej zloţky, ktorý údaj bol zhodný s údajom

nachádzajúcim sa vo výpise z obchodného registra, a to konkrétne bode VI. VEDÚCI

PODNIKU ORGANIZAČNEJ ZLOŢKY PODNIKU a to pán T. a Ing. P. R. CSc., tak tieto

úkony vykonávala v rámci uvedených údajov

vo vlastnom mene organizačná zloţka, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, sa odvolací

súd stotoţnil. Odvolací súd konštatoval, ţe z uvedeného preto nebolo moţné vyvodiť

iný právny záver neţ ten, ktorý vyslovil prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí,

ţe právny úkon zmluva o úvere a zmluva o zriadení záloţného práva je neplatným právnym

úkonom v zmysle ustanovenia . S odôvodnením odvolateľa

ohľadne vady v označení ţalobcu vo výpise z obchodného registra sa krajský súd nestotoţnil,

pretoţe označenie obchodného mena veriteľa v zmluve o úvere a v zmluve o zriadení

záloţného práva je totoţné s údajom obchodného mena organizačnej zloţky podniku

zahraničnej osoby ţalobcom doloţeného výpisu z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava I oddiel: Po Vloţka číslo 1286/B č. l. 3-6 spisu, práve uvedenie malých

písmen pri obchodnom mene zriaďovateľa. V tomto prípade vníma a hodnotí krajský

súd so záverom odlišnosti obchodného mena zriaďovateľa zahraničnej osoby a obchodného

mena organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby, teda ako rozlišovací znak. Konštatoval,

ţe v danej veci bolo zrejme, ţe organizačná zloţka podniku zahraničnej osoby uzavrela

predmetnú úverovú zmluvu svojim menom tak ako je zapísané v obchodnom registri.

Odvolací dôvod týkajúci sa prísne formalistického výkladu krajský súd neakceptoval,

nakoľko v danom prípade Okresný súd podľa neho postupoval v súlade so zákonom

a nerozhodoval nad rámec.

V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd vysporiadal aj s poukazom

ţalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. 12. 2000,

sp. zn. , v ktorom bola odlišná situácia, keďţe ţalobca nie je subjektom

všeobecne známym a ani nie je všeobecne známe, ţe má organizačnú zloţku.

Krajský súd doplnil, ţe ani skutočnosť, ţe zahraničná osoba je oprávnená podnikať

na území Slovenskej republiky podľa , nič nemení na tom,

ţe organizačná zloţka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu a to spôsobilosť napráva

a povinnosti. Za potrebné povaţoval odvolací súd uviesť, ţe právnická osoba, ktorá

má organizačnú zloţku sa i pri hmotnoprávnom úkone ktorý sa týka tejto organizačnej

zloţky označuje ako zmluvná strana s uvedením obchodného mena a sídla s uvedením

jej identifikačného čísla prípadne potrebných iných údajov k jej identifikácii. Okolnosť,

ţe hmotnoprávny úkon sa týka organizačnej zloţky je podľa odvolacieho súdu potrebné

vyjadriť tým, ţe za označenie účastníka sa pripojí údaj o organizačnej zloţke pokiaľ

nevyplýva z iných skutočností uvedených v tomto úkone. Za zásadný určujúci údaj označil

fakt, ţe veriteľ a záloţný veriteľ v hmotnoprávnych úkonoch zmluvy o úvere a zmluvy

o zriadení záloţného práva bol označený iba sumárom údajov viaţucich sa len k organizačnej

zloţke. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenie potvrdil

a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 18. 10. 2012 podal

v zákonnej lehote dovolanie ţalobca podaním doručeným súdu 17. 11. 2012 s poukazom

na ustanovenie písmeno f/ , pretoţe mu bola ako účastníkovi konania odobratá

moţnosť konať pred súdom.

Z nesporné označil, ţe ţalovaný finančné prostriedky od ţalobcu dostal a nevrátil

a teda súd bol povinný posudzovať právny vzťah medzi účastníkmi podľa § 451 a nasl.

. Konštatoval, ţe podľa ustálenej súdnej praxe súd nie je právnym

nárokom uvedeným v ţalobe viazaný a namietal, ţe súd sa s otázkou vrátenie finančných

prostriedkov vôbec nezaoberal. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie označil

za nepreskúmateľné, čo podľa neho je potrebné hodnotiť ako odňatie moţnosti konať

pred súdom. Poukázal na odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z dôvodu označenia

a namietal, ţe odvolací súd zamiešal poţiadavky na označenie účastníka súdneho konania

uvedené v ustanovení procesnoprávnu spôsobilosť s právnymi

poţiadavkami na označenie účastníka hmotnoprávna spôsobilosť. Rozhodnutie odvolacieho

súdu označil za nesprávne. Nestotoţnil sa s výkladom odvolacieho súdu, čo sa týka

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , s poukazom

na ktorý názor taktieţ odôvodnenie odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva jednostrannosť

a taká aplikácia, ktorá je hrubým popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Za nesporné označil,

ţe zmluvu o úvere uzavrel za zriaďovateľa jeho štatutárny orgán vedúci organizačnej zloţky

zapísaný do obchodného registra / /. Skutočnosť,

ţe odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok je podľa ţalobcu v hrubom rozpore

s účelom a podstatou a zmyslom ustanovenia ako aj s judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky.

Za nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu ţalobca označil aj, ţe ţalobca má zaplatiť

poplatok za podaný odpor a poukázal na ustanovenie písmeno za

o súdnych poplatkoch stým, ţe od poplatkovej povinnosti je oslobodený spotrebiteľ

domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného poplatková povinnosť u ţalobcu vznikla

iba z návrhu na začatie konania, nie z odporu. V závere dovolania si vyčíslil trovy

v dovolacom konaní a navrhol aby s poukazom na ustanovenie

dovolací súd rozhodnutie súdu odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalovaného zaviaţe zaplatiť

ţalobcovi dlţnú sumu v zmysle ţalobného návrhu a prizná ţalobcovi trovy prvostupňového,

odvolacieho a dovolacieho konania a pokiaľ nebudú predpoklady na zmenu rozhodnutia

odvolacieho súdu, navrhol napadnuté rozhodnutie dovolaním zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Naj vyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240

ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náleţitosti dovolania dané ustanovením

Ako s prvou skutočnosťou sa zaoberal otázkou prípustnosti dovolania,

keďţe ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací

súd prvostupňové rozhodnutie z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Z obsahu dovolania je zrejme ţe ţalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením

písmeno f/ , ţe mu bola ako účastníkovi konania odobratá moţnosť konať

pred súdom a to z dôvodu, ţe odvolací súd sa nezaoberal otázkou vrátenie finančných

prostriedkov ţalobcovi a návrh neposúdil aj podľa , ako právo

na bezdôvodné obohatenie podľa ktorého súd bol povinný návrh posudzovať tieţ, keď

ţalovanému nevrátením finančných prostriedkov ţalobcovi, neoprávnený majetkový prospech

jednoznačne vznikol.

Základnou otázkou pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237

písmeno f/ je, či skutočnosť, ţe odvolací súd neposudzoval návrh na začatie konania

aj na základe iného právneho ustanovenia ako bol návrh na začatie konania uplatnený

a prvostupňovým súdom posudzovaným je taký postup súdu, ktorým súd odobral účastníkovi

konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom obhájenia ochrany jeho práv chránených záujmov. Musí však

ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv , ktoré by inak účastník mohol

uplatniť pred súdom a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe bol uplatnený ako právo na zaplatenie zo zmluvy

o úvere spolu so zmluvou o zriadení záloţného práva, a nie ako právo na bezdôvodné

obohatenie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je sporné, ţe konajúci súd

sa podrobne zaoberal dôvodnosťou uplatneného návrhu a rozhodol na základe skutkového

zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností ,ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné. Z ustanovenia vyplýva, ţe súd môţe prekročiť návrhy

účastníkov, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhov alebo právneho predpisu

na určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Napadnutými rozhodnutiami

dovolaním bolo rozhodované postupom súdu, ktorý je v súlade s ustanovením

Postup súdu, ktorý je v súlade s zákonom nemôţe byť posudzovaný ako postup súdu, ktorým

bola odobratá moţnosť účastníkom konania konať pred súdom. Neposúdenie návrhu

v odvolacom konaní na základe iného právneho titulu ako sa ţalobca v návrhu na začatie

konania domáhal nie je pochybením v zistení skutkového stavu. Ustanovením § 205a ods. 1

sú jednoznačne dané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, odvolacím dôvodom. Povinnosť prekvalifíkovať návrh na začatie konania

v odvolacom konaní z podnetu súdu, nevyplýva ako povinnosť súdu zo ţiadneho právneho

ustanovenia, a preto tvrdenie dovolateľa, ţe tým, ţe odvolací súd jeho návrh neposúdil

ako právo na bezdôvodné obohatenie, teda na základe iného právneho ustanovenia na akom

bol v návrhu na začatie konania a v konaní uplatnený a súdom posudzovaný, nie je taký

postup, ktorým mu bola odňatá účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola

splnená podmienka prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/

Čo sa týka dovolania v časti týkajúcej sa trov konania Najvyšší súd Slovenskej

republiky poukázal na ustanovenie § 239 podľa ktorého dovolanie nie je prípustné

proti uzneseniu o trovách konania a zároveň dospel k záveru, ţe ani v tejto časti nezistil

prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / na základe uvedeného

s poukazom na ustanovenie a ustanovenie písmeno c/

dovolanie ako neprípustné odmietol.

Úspešnému ţalovanému trovy v dovolacom konaní nepriznal, nakoľko si ţiadne trovy

v dovolacom konaní neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Šafránková