Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/383/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147, IČO: X., proti žalovanej M. Ž., bývajúcej v T., o

zaplatenie 238,91 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 6 C

102/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012

sp.zn.., takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 11. mája 2012, č.k. -29 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,68 € s 8,76 % úrokom z omeškania ročne

od 8. augusta 2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zákona

č. o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , ,

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, , ,

ods. 1 (účinného do 31. decembra 2007), § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 451 ods. 1, § 456,

, , , 2, , , smernice Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Zistil, že účastníci konania 10. marca 2007 uzatvorili úverovú

zmluvu pod č. 3703070906, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 10 990 Sk

(364,80 €) s dohodnutými mesačnými splátkami po 2126 Sk (70,57 €), v počte splátok šesť,

s konečnou výškou úveru 12 756 Sk (423,42 €), s dohodnutým RPMN 45,7 %, pričom touto

zmluvou žalobca v ďalšom vopred vnútil žalovanej aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol

v danom okamihu vo sfére jej záujmu, ktorým bola zmluva o poskytnutí revolvingového

úveru s úverovým rámcom vo výške 663,88 €, na základe čoho bol žalovanej poskytnutý úver

čerpaný formou úverovej karty. Mal za to, že takýmto postupom žalobca zneužíva postavenie

žalovanej ako spotrebiteľa, ktorej záujmom bolo uzatvorenie len úverovej zmluvy.

K samotnej zmluve o revolvingovom úvere uviedol, že táto neobsahuje individuálne zmluvné

podmienky ako hlavný predmet zmluvy, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o určitosti

a zrozumiteľnosti takéhoto právneho úkonu, čím nie je splnená podmienka a požiadavka

uvedeného ustanovenia a tým je takýto právny úkon

neplatný. Okrem toho v danom prípade nebola žalobcom v súlade s článkom 3 Smernice Rady

č. 93/13/EHS a ustanovenia dodržaná zákonom stanovená forma

osobitnej zmluvy, a preto je daný i dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa

ustanovenia . Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť

právneho úkonu mal za to, že žalobcovi možno priznať iba nárok titulom vydania

bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovanej. Z tohto dôvodu zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1,68 €, ktorá predstavovala rozdiel medzi výškou

čerpaného úveru z úverovej karty, t.j. zo sumy 663,88 € a úhradou zo strany žalovanej

vo výške 662,20 €. Ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,76 % ročne

od 8. augusta 2009 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2012 sp.zn.

odvolanie žalobcu odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. S poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1 a 2

, , a , a konštatoval, že uplynutím

lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Uviedol, že lehota na doplnenie

tzv. blanketového odvolania o odvolacie dôvody, určená v § 205 ods. 3 v spojení s § 204

ods. 1 (15 dňová lehota), je lehotou zákonnou, ktorej zmeškanie vedie k odmietnutiu

odvolania; to platí aj vtedy, ak táto lehota plynie do uplynutia lehoty, určenej odvolateľovi

súdom. Z obsahu spisu zistil, že žalobca (obchodná spoločnosť) zastúpený jeho právnym

oddelením, podal na pošte 28. júna 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa,

bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom uviedol, že odvolanie odôvodní v lehote 20 dní.

Následne podaním zo 16. júla 2012 uviedol dôvody svojho odvolania. Odvolací súd

konštatoval, že žalobca bol o náležitostiach odvolania poučený v písomnom vyhotovení

prvostupňového rozhodnutia, navyše v konaní je zastúpený jeho právnym oddelením, takže

súd nemal povinnosť poučovať ho o procesných právach a povinnostiach v zmysle § 5 ods. 1,

3

2 Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti zakotvené v ustanovení

v spojení s ustanovením , pričom uvedenie dôvodov odvolania

žalobca súdu do uplynutia lehoty na odvolanie v zmysle neoznámil.

Vzhľadom k tomu, že žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote na podanie odvolania neuviedol

žiadne odvolacie dôvody, jeho doplnenie dôvodov bolo podané až po uplynutí zákonnej

odvolacej lehoty, v ktorej mohol odvolanie o dôvody doplniť, jeho odvolanie odmietol podľa

ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti odvolania. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa analogicky v zmysle

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím

dôvodom podľa v spojení s tvrdiac, že

postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Uviedol, že svoje odvolanie doplnil o dôvody v zmysle , t.j. pred tým ako

o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací súd. Poukázal na to, že v zmysle § 218 ods. 1

písm. d) odvolací súd odmietne odvolanie, ak neboli dodržané podmienky podľa

ods. 1 a Namietal, že po podaní tzv. blanketového odvolania nebol

na odstránenie vád odvolania vyzvaný ani súdom prvého stupňa, ani odvolacím súdom, čím

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia totiž dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním žalobcu

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť

dovolania žalobcu smerujúceho proti tomuto uzneseniu preto nemožno vyvodiť z ustanovení

a

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( druhá veta ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak

boli dodržané podmienky podľa a ( ).

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu

odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je

oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209

ods. 1 ).

Podľa prvá veta , ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

§ 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce

náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca podal 28. júna 2012 na pošte

tzv. blanketové odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 2. júla 2012, v ktorom

uviedol, že ho odôvodní v lehote 20 dní. Opravný prostriedok odôvodnil podaním doručeným

súdu 17. júla 2012. Následne predložil prvostupňový súd vec odvolaciemu súdu

na prejednanie odvolania. Odvolací súd toto odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/

majúc za to, že nespĺňa náležitosti zakotvené v v spojení s

Vychádzal z toho, že žalobca do uplynutia odvolacej lehoty dôvody odvolania

neoznámil. Na následné doplnenie odvolania odvolací súd neprihliadol s odôvodnením, že

rozsah a dôvody odvolania bolo možné rozšíriť (t.j. uviesť aj do samotného základu) len

do uplynutia odvolacej lehoty, čo žalobca nestihol. Vyslovil názor, že nebol povinný vyzývať

žalobcu na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania v zmysle § 211 ods. 1 prvej vety

, keďže žalobca je v konaní zastúpený právnym oddelením a súd v takomto prípade

nemá poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Napokon

poznamenal, že predmetná výzva na odstránenie vád odvolania by bola prísne formalistická,

nakoľko uvedenie dôvodov odvolania žalobcom by bolo zaslané súdu až po uplynutí

odvolacej lehoty, v ktorej musí byť odvolanie odôvodnené. Tento záver odvolacieho súdu nie

je správny.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo

však môže v zmysle využiť len do uplynutia odvolacej lehoty. Hoci

uvedené ustanovenie umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a rozšíriť dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by sa toto obmedzenie vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu

odvolania a dodatočne uviesť dôvody, ktoré v odvolaní absentujú úplne. V danom prípade sa

nejedná o rozšírenie dôvodov odvolania, ale o odstránenie chýbajúcich podstatných náležitostí

odvolania. Nemožno totiž rozširovať niečo, čo vôbec nie je v odvolaní uvedené. Ustanovenie

sa týka len lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody

odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného

opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho

súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania ( a

) je vada odstránená; irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote

na odstránenie vady alebo po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

).

V danom prípade odvolateľ vady odvolania odstránil ešte pred predložením veci

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Irelevantné bolo, že k odstráneniu došlo po uplynutí

odvolacej lehoty.

Dovolací súd nepovažuje za náležitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Predmetné rozhodnutie totiž

rieši inú procesnú situáciu. Je založené na tom, že odvolací súd správne ustálil, že účastník ani

po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil

o náležitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase

rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom

účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo

jeho postupu.

Odvolací súd sa nesprávne vysporiadal i s ustanoveniami § 209 ods. 1, § 211 ods. 1

veta prvá a Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v

a 2 , možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí

postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť

o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom prvého stupňa ( )

alebo odvolacím súdom ( ) vyzvaný a správne poučený o tom, ako má

chýbajúce náležitosti doplniť. Súd plní svoju povinnosť podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1

bez ohľadu na to, či odvolacia lehota už uplynula a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či je

účastník zastúpený advokátom, resp. má sám právnické vzdelanie. Ak by preto účastník sám

svoje odvolanie neodôvodnil, bolo by povinnosťou prvostupňového, resp. odvolacieho súdu

vyzvať ho na odstránenie vady odvolania s poučením o spôsobe ako má postupovať, a tiež

o následkoch nesplnenia si svojej povinnosti. Až potom by mohol odvolací súd pristúpiť

k odmietnutiu odvolania účastníka, ktoré by stále nemalo požadované náležitosti.

Žalobca teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na výskyt vady v zmysle ustanovenia dovolanie

žalobcu je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová