Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/303/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: Z. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. A. č. XXXX/XX, o zaplatenie 238,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -29, zo dňa 11. mája 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1,68 eura s 8,76% úrokom z omeškania ročne od 08. 08. 2009 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (v znení účinnom do 31. 12. 2007), (v znení účinnom do 31.12.2007), , , , , , , prvá veta, , čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že účastníci dňa 10.03.2007 uzatvorili úverovú zmluvu pod č. 3703070906, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 364,80 eura (10.990,-Sk), ktorý sa odporkyňa sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 70,57 eura (2.126,-Sk) , v počte splátok 6, s konečnou výškou úveru 423,42 eura (12.756,-Sk) , s dohodnutou RPMN 45,7 %. Z dolnej časti úverovej zmluvy, posledného odseku vyplýva, že spoločnosť - navrhovateľ a klient - odporkyňa podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok navrhovateľa s tým, že na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká odporkyni právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok. V tomto smere mal za preukázané, že odporkyňa potom ako si riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a pravidelne mesačné splátky navrhovateľovi uhrádzala, tento jej poslal úverovú kartu, z ktorej podľa splátkového kalendára navrhovateľa čerpala odporkyňa sumu 663,88 eura, z čoho uhradila 662,20 eura, a preto jej k úhrade zostáva suma 1.68 eura. Poukázal na to, že navrhovateľ v splátkovom kalendári uvádza výšku zmluvného úroku 178,95 eura, z ktorého neuhradila odporkyňa nič, ďalej bol navrhovateľom vyčíslený aj poplatok za výber z bankomatu vo výške 9,16 eura, z ktorého odporkyňa

uhradila 6,87 eura, ďalej bola vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 23,35 eura, z ktorej odporkyňa nič neuhradila, sankčné úroky vo výške 11,75 eur, z ktorého odporkyňa taktiež nič neuhradila a mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 22,38 eura, z ktorého odporkyňa uhradila 1,49 eura. Podľa názoru súdu účastníci konania v danom prípade uzavreli iba jednu individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou navrhovateľ však vnútil odporkyni aj iný úkon, než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu odporkyne, a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Súd uvedený postup navrhovateľa, keď súčasne uzatvorením úverovej zmluvy malo dôjsť i k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru považoval za neakceptovateľný. Navyše zastal názor, že takýmto postupom navrhovateľ zneužíva postavenie odporkyne ako spotrebiteľa, ktorej záujmom bolo uzatvorenie úverovej zmluvy. Podľa súdu je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že odporkyňa chcela uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, pričom vzhľadom na jej obsah, ktorý bol vopred pripravený navrhovateľom za podmienok uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach, len ťažko možno predpokladať, že odporkyňa si bola vedomá dôsledkov súvisiacich s poskytnutím úverovej karty, čo do zmluvných poplatkov, ktoré sú uplatnené. K samotnej zmluve o revolvingovom úvere súd dodal, že táto neobsahuje individuálne zmluvné podmienky ako hlavný predmet zmluvy, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o určitosti a zrozumiteľnosti takéhoto právneho úkonu, čím nie je splnená podmienka a požiadavka uvedeného ustanovenia a tým je takýto právny úkon neplatný. Okrem toho v danom prípade nebola navrhovateľom v súlade s článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS a ustanovenia dodržaná zákonom stanovená forma osobitnej zmluvy, a preto je daný i dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia . Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť právneho úkonu možno podľa názoru súdu priznať navrhovateľovi iba nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane na odporkyne. Súd tak zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.68 eura, ktorá predstavuje výšku čerpania úveru z úverovej karty zo strany odporkyne vo výške 663,88 eura, z ktorej odporkyňa uhradila 662,20 eura, s tým, že vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Ďalej súd priznal navrhovateľovi v zmysle ust. v spojení s ust. nariadenia vlády č. i úrok z omeškania vo výške 8,76 % ročne od 08. 08. 2009 až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že odporkyni, ktorá mala v konaní podstatnejší úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli , pričom náhradu trov konania ani nežiadala.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že odvolanie odôvodní v lehote 20 dní. Odvolanie navrhovateľ podal prostredníctvom jeho právneho oddelenia. Následne dňa 16. 07. 2012 (po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie riadneho odvolania) podal na pošte písomné doplnenie odvolania, v ktorom žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú vec, nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov, pričom podstatným je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknuté zmluvy spĺňali. Poukázal na to, že uzatvorením revolvingovej zmluvy odporkyni nevznikli priamo práva a povinnosti, keďže k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporkyne

- k aktivovaniu karty, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora, či automatického telefónneho centra IVR, pričom sa vyžaduje uvedenie identifikačných údajov za účelom predchádzania zneužitiu. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala evidentný záujem na to, aby sa platná revolvingová zmluva stala aj účinnou, pretože vykonala prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Bol toho názoru, že pri podpise zmluvy nebolo voči odporkyni vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak na psychiku odporkyne, a preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola v tomto prípade naplnená. Ohľadom dodržania písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere, dodal, že táto bola dodržaná, keďže má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ust. a a tak isto bola dodržaná predpísaná písomná forma ako to vyžaduje ust. , v dôsledku čoho je zmluva o revolvingovom úvere platná. V tomto smere za relevantnú považoval skutočnosť, že žiadny právny predpis neustanovuje, kde ma byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Svoje závery oprel aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a sp. zn. , ako aj o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-453/10. Záverom dodal, že ochrana spotrebiteľa by mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvy slobody, pričom ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. - 52 zo dňa 31. augusta 2012 odvolanie navrhovateľa odmietol podľa z dôvodu, že nebolo odôvodnené, pričom doplnenie jeho dôvodov navrhovateľ do uplynutia 15 dňovej lehoty na podanie odvolania neoznámil.

Predmetné uznesenie Krajského súdu v Nitre napadol dovolaním navrhovateľ, ktorý žiadal aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá jeho možnosť konať pred súdom, keďže blanketové odvolanie boli doplnené pred tým, ako o predmetom odvolaní rozhodol odvolací súd, preto naň malo byť prihliadnuté.

Najvyšší súd ako dovolací súd uznesením č. k. - 75 zo dňa 24. októbra 2013 uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. - 75 zo dňa 24. októbra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že v danom prípade odvolateľ vady odvolania odstránil ešte pred predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pričom bolo irelevantné, že k odstránenie došlo po uplynutí odvolacej lehoty.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, a preto podľa tento rozsudok potvrdil.

V súdenej veci sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 11. 2011, domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny vo výške 1,68 eura, zmluvného úroku vo výške 178,95 eura, poplatku za výber z bankomatu vo výške 2,29 eura, zmluvnej pokuty vo výške 23,35 eura, sankčného úroku vo výške 11,75 eura, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 20,89 eura, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 1,68 eura odo dňa 08. 08. 2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 10. 03. 2007 uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu č. 3703070906 a táto zmluva bola zároveň zmluvou o poskytnutí úveru č. 5803001974 s úverovým rámcom vo výške 663,88 eura. Pretože odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ jej zaslal dňa 23. 07. 2009 výzvu k zaplateniu celého splatného dlhu vo výške 643,91 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1,68 eura s 8,76% úrokom z omeškania ročne od 08. 08. 2009 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a v nadväznosti na to aj výrok o trovách konania.

Odvolací súd preskúmal v dôsledku podaného odvolania navrhovateľom zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa i výrok o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto s poukazom na ust. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v prípade úverovej zmluvy č. 3703070906, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 10. 03. 2007, ide o typickú úverovú zmluvu a zároveň v spodnej časti úverovej zmluvy drobnými písmenami vo vopred formulovanej predtlači je uvedené, že navrhovateľ a klient podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne okrem iného uzatvárajú zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru I. a to v s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8.9. Úverových podmienok, evidovanú navrhovateľom pod

č. 5803001974 s úverovým rámcom vo výške 663,88 eura. Odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že primárnym záujmom odporkyne bolo získanie úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 10. 03. 2007 vo výške 10.990,- Sk. Vzhľadom na to, že podpisom úverovej zmluvy sa odporkyňa jedným a tým istým podpisom podpísala na spodnú časť predtlače listiny, ktorá sa týka aj iného právneho vzťahu a to revolvingového úveru I , ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, sa súd prvého stupňa správne vo veci zaoberal tým, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere I, z titulu ktorej sa domáha navrhovateľ plnenia od odporkyne v tomto konaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver, že pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných ust. , o spotrebiteľských, a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné považovať za neplatnú aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy ( ). Navyše podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu, dôvodné predpokladať, že odporkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohla vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere I.

S ohľadom na námietky navrhovateľa v odvolaní odvolací súd dodáva, že zmluva o revolvingovom úvere ako zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle ust. , o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, ako i práva spotrebiteľa podľa citovaného zákona. Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí právneho úkonu ustanovených v , týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred jej uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie ( zákona o spotrebiteľských úveroch).

V prejednávanej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že spôsob, ktorým sa navrhovateľ ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere je zavádzaním spotrebiteľa. Drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom podsunul v samom závere úverovej zmluvy odporkyni ďalší zmluvný vzťah - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II. Aj napriek tomu, že odporkyňa úverovú zmluvu podpísala je možné prijať záver v tom, že odporkyňa nemala v úmysle okrem úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej sumy vo výške 10.990, -Sk uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, preto ju treba v tejto časti zmluvu uzatvorenú účastníkmi konania dňa 10. 03. 2007 považovať za absolútne neplatný právny úkon, pre nedostatok vôle. Vzhľadom k dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa aj k dôvodom vyššie uvedeným odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi uvádzanými navrhovateľom v písomne podanom odvolaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa , ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania v zmysle a . V tomto štádiu konania odporkyni žiadne trovy nevznikli a ani o náhradu trov konania podľa prvej vety nepožiadala. Preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.