Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/369/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o.,

so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7 C

258/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2.mája 2013 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa

voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobe medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho

sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd

v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Martin majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti je námietka

zaujatosti sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne

na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline ( ).

2

Krajský súd v Žiline uznesením z 31. júla 2013 sp.zn. rozhodol, že

sudkyňa Okresného súdu Martin Mgr. Katarína Janotová je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania tejto veci a ostatní sudcovia tohto okresného súdu nie sú vylúčení.

Okresný súd Martin uznesením zo 6. februára 2013 č.k. -24 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „“).

Označené uznesenie Okresného súdu Martin napadla žalobkyňa odvolaním

argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie

veci inému súdu toto istého stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo

o námietku zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je

v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Žiline uznesením z 2. mája 2013 sp.zn. odvolaním

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že

z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom

Okresného súdu Martin; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa

pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom

žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania

považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie

možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom

prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej

mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru,

3

podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v , t.j. že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej existenciu vady

uvedenej v , že jej súd svojim postupom odňal možnosť konať pred

súdom a napokon existenciu vady uvedenej v , t.j. že rozhodoval

vylúčený sudca.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady je

zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41

ods. 2 oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej žaloby tvrdiac, že

jej obsahom nebola námietka zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci

v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo

prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní) sa

návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch, v ktorých

to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania, konanie zastaví.

Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol potrebný,

zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa § 237 písm. e/

Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky

zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale

procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo, ani

nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle

účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti, sa nijako

nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť

v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach a povinnostiach

účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp.zn.

, , ). Odňatie možnosti konať pred súdom,

ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry

najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil

na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo

namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto

prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd

prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom

konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru

odvolacieho súdu od prvostupňového súdu nejde, a preto je námietka žalobkyne v tomto

smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2

v spojení s ustanovením a ustanovením

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne

uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Košice I; za správny označil tiež následný postup

súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo má

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď

žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte

bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa

mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa

nebola v dovolacom konaní úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho

konania ( v spojení s a ); vzal tiež

na zreteľ, že v dovolacom konaní procesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. novembra 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová