Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c35/399287.66400c.pdf
PDF · 117.17 KB
No categories available
2Oboer/90/2013
Najvyšší súd 2 Oboer 90/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:
X., právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti
povinnému: R. W., nar. X., bytom T., vedenej na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn.
18Er/669/2005, o vymoženie pohľadávky 742,31 € s príslušenstvom, o dovolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2012, sp. zn.
9CoE/80/2012-40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. novembra
2012, sp. zn. 9CoE/80/2012-40 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal na Exekútorskom úrade JUDr. J. R. so sídlom Exekútorského úradu
Ž., dňa 26. mája 2005 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
pohľadávky 742,31 € (22 363,-- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu –
notárskej zápisnici uloženej v Zbierke listín pod číslom N 1008/2005, NZ 8628/2005, ktorú
vyhotovil notár JUDr. O. Ď. so sídlom v P. dňa 26. februára 2005. Následne súdny exekútor
požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Žilina poverením č.
5511 *008197 zo dňa 30. júna 2005.
Okresný súd Žilina uznesením z 6. augusta 2012, č. k. 18Er/669/2005-16 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov
nepriznal a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
uviedol, že v tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.
j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnil v zmluve o úvere Mgr. T. K.,
advokáta so sídlom v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta, ako
vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným
advokátom - Mgr. T. K., pričom išlo o zmluvné zastúpenie. Podľa súdu prvého stupňa
nemožno konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť zmluvu
o plnomocenstve s určeným advokátom Mgr. T. K., a to z dôvodu, že z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta,
ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr. K. ako
zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere, a teda menovaný
advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, podľa súdu prvého stupňa
nenasvedčuje záveru, že Mgr. K. bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje
zastupovanie udelila, ale naopak, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho
vybral a do predtlače zmluvy o úvere v časti splnomocnenie i uviedol. Súd prvého stupňa
ďalej zdôraznil, že splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere je podľa názoru súdu
koncipované veľmi všeobecne a široko, čo dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca
Mgr. K. na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti
o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. K. konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie je
možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia
splnomocnenia udeleného Mgr. K. potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť.
Súd prvého stupňa preto splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere Mgr. K.
vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,
ktorá absolútna neplatnosť spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne
účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu vykonaných
v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Súd prvého stupňa
vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľným
exekučným titulom.
Súd prvého stupňa s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2010
zo dňa 13. apríla 2011, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol s tým, že
podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku si exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil, preto
mu táto náhrada nebola priznaná.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením z 29. novembra 2012, sp. zn. 9CoE/80/2012-40, uznesenie okresného súdu
potvrdil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého má aj
odvolací súd za to, že právne úkony, osvedčené v notárskej zápisnici, nahrádzajúce vyhlásenia
účastníka o uznaní právneho záväzku v súlade s vykonateľnosťou a o súhlase s exekúciou,
nemožno považovať za platné. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a rovnaký deň
podal aj podľa obsahu doplnenie dovolania (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že:
- súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
v spojení s ust. § 237 písm. a/ O. s. p.),
- v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s ust. § 237 písm. d/ O. s. p.),
- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.),
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite
dokazovanie (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Oprávnený vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania poukázal na argumentáciu
uvedenú v dôvodoch odvolania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca
2012, sp. zn.: I. ÚS 120/2012-12 v súvislosti s argumentáciou oprávneného, týkajúcou sa
porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného
práva. Podľa dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho
zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú
podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ až r/ Občianskeho zákonníka. Dovolateľ
vytýkal odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení právnych predpisov EÚ
a z hľadiska rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa s výkladovými pravidlami
uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú
podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým dlžník dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Predmetné
splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3
Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza.
Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu
„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Oprávnený
preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil
a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby
dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade úspechu žiada, aby mu bola priznaní
náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/
v spojení s § 243c O. s. p. a čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ prerušil konanie
a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol,
aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti
napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2012, sp. zn.
9CoE/80/2012-40.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), dospel k záveru,
že dovolanie oprávneného je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.
V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O. s. p. procesne prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj
uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne
zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že súdy oboch stupňov nevyzvali
a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky
proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia pojednávania, dokazovania). Oprávnený ďalej
namieta, že odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a nedostatočné odôvodnenie právnych záverov oboch
súdov.
Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je
taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať
pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť
(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje
návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p. ide tak aj vtedy, ak súd o procesnom návrhu účastníka nerozhodol.
V tejto súvislosti sa dovolací súd bližšie zaoberal práve námietkou oprávneného,
podľa ktorej odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní (č. l. 25 spisu) voči
rozhodnutiu súdu prvého stupňa (č. l. 16) navrhol prerušenie konania postupom podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolací súd napadnutým
uznesením o tomto procesnom návrhu oprávneného nerozhodol, bez uvedenia dôvodu, prečo
sa návrhom oprávneného na prerušenie konania vôbec nezaoberal. Uvedeným postupom tak
odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O. s. p.
Zistená vada konania, súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné
považovať za správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 2 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,
nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného
uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová