Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/274/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO:

X., proti povinnej: D. P., nar. X., bytom R., o vymoženie 653,26 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. 05. 2012, č. k.

30, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle

ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok)

na návrh oprávneného. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 4956/2004,

NZ 89307/2004 z 11. 12. 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B. (ďalej len notárska

zápisnica). Okresný súd Považská Bystrica poverením z 11. 04. 2005 poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie.

Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 21. 02. 2012, č. k. -12

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil

ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Exekučným titulom je notárska

zápisnica spísaná na základe splnomocnenia uvedeného v spotrebiteľskej zmluve

obsiahnutého na vopred predtlačenom formulári. V texte zmluvy o úvere sa nachádza časť

2

označená ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta

Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal

záväzok z úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny

výkon rozhodnutia. Z tohto dôvodu považoval súd prvého stupňa notársku zápisnicu za

absolútne neplatný právny úkon v zmysle , a teda ju nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. 05. 2012

č. k. -30 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s odôvodním súdu

prvého stupňa, ktorý správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Aj podľa

odvolacieho súdu plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi Mgr. T. K. priamo v úverovej

zmluve nemožno považovať za platný právny úkon povinnej. Mgr. T. K. nemohol pred

notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice v mene povinnej pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle §

22 ods. 2 . Uvedený rozpor záujmov spočíva v tom, že právny

zástupca povinnej, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že si ho

povinná nevybrala na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39

odvolací súd považoval za neplatné aj vyhlásenie Mgr. T. K.

v notárskej zápisnici, ktorá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného

titulu. Odvolací súd ďalej dodal, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť

exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen

v súvislosti s vydaním poverenia. Ostatné námietky oprávneného, ktorými sa zaoberal,

vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodné.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 17. 07. 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd uznesenie súdu prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odvodil z ustanovení

v spojení s , že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

v spojení s , že v tej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej veci

sa už prv začalo konanie, v spojení s , že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, , že účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

3

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením ,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Skutočnosť, že dovolanie podal bez bližšej špecifikácie dovolacích dôvodov,

oprávnený zdôvodnil krátkosťou času a poukázal na to, že jednotlivé dôvody podrobne

rozvinul už v odvolaní, a preto nepovažoval za potrebné ich duplikovať. Napriek uvedenému

oprávnený následne doplnil dovolanie podaním, v ktorom poukázal na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 14. 03. 2012, sp. zn. v súvislosti s argumentáciou

oprávneného, týkajúcej sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku

zápisnicu z pohľadu hmotného práva. Podľa dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom

rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/

až r/ . Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne

posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska

ustanovení právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

Nevysporiadal sa s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS

a nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný

právny úkon). Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených

v prílohe čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru

dovolateľa je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“. Z toho dôvodu navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého

uznesenia a konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej

únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.

Povinná vo vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedla, že podané dovolanie nie je

dôvodné a s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie

len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke,

pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

4

v danej veci. Vnútroštátny súd však nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka

konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď v určitej veci aplikuje

ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade procesnú vadu

konania v zmysle .

V prejednávanej veci oprávnený namietal, či exekučný súd je oprávnený skúmať

platnosť notárskej zápisnice, súčasne namietol posúdenie splnomocnenia, na základe ktorého

bola zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie predmetných námietok a ich

vyriešenie patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho

výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z obsahu spisu vyplýva, že súdy priamo

neaplikovali normy komunitárneho práva, keďže na danú vec sa vzťahujú právne normy

platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený obsah právnych noriem

Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva nebola pre riešenie daného prípadu

rozhodujúca, a to vzhľadom na dostatočnú právnu úpravu predmetnej veci v Slovenskej

republike. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod na prerušenie

dovolacieho konania podľa , na základe čoho návrh oprávneného

na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

Ďalej dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a ,

dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242

ods. 1 veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho

proti uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo

k procesnej vade konania v zmysle . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a

nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa

dovolací súd na vady konania podľa , , a ,

namietané dovolateľom.

Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sa v danom prípade nerozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v zmysle .

Právomoc súdu je upravená v § a 8 . Z vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

6

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral, len namietal, že súdy v rozpore so zákonom po vecnej

stránke preskúmavali notársku zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným titulom.

Bol toho názoru, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej

zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Zo znenia tejto námietky sa dovolaciemu súdu javí, že

dovolateľ ňou napáda vlastne vecnú správnosť právnych záverov súdov, na ktorých založili

svoje rozhodnutia (právne posúdenie veci).

Dovolací súd má za to, že v predmetnom prípade súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44

ods. 1 a § 57 Exekučného poriadku).

S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že námietka dovolateľa týkajúca sa

existencie vady konania v zmysle , nie je dôvodná.

Oprávnený ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil tvrdením, že vo veci sa

už prv právoplatne rozhodlo.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vyplýva z , je jednou

z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne

rozhodnuté, bola opäť prejednaná.

Prekážka rei iudicatae svojou povahou patrí k procesným podmienkam a jej zistenie

v každom štádiu konania vedie k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy,

ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. Za tú istú vec treba v novom konaní

považovať ten istý nárok alebo stav, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa týka

rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania (totožnosť veci). Totožnosť

predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. keď je nárok

založený na rovnakom právnom dôvode a vyplýva z rovnakých skutkových okolností).

Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol

7

skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci

právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak skutok (určitý skutkový dej) bol súdom

po právnej stránke posúdený v pôvodnom konaní inak, nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych

konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní

a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom

(novom) konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu

singulárnej alebo univerzálnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného – spoločnosti P., s.

r. o., so sídlom P., IČO: X., proti povinnej D. P., nar. X., bytom R., o vymoženie 653,26 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , na

základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4956/2004, NZ 89307/2004

z 11. 12. 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B., nepredchádzalo žiadne iné konanie

na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Za rozhodnutie, ktoré by zakladalo

prekážku veci rozsúdenej, nemožno považovať vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože toto nie je rozhodnutím, ktorým sa exekučné konanie končí. Súd je povinný skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené

podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj

bez návrhu zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že predmetné konanie vadou uvedenou v § 237

písm. d/ zaťažené nie je.

Za nedôvodnú vyhodnotil dovolací súd aj námietku dovolateľa týkajúcu sa existencie vady

konania uvedenej v , tvrdiac, že vo veci sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v a

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a pokiaľ takéto konanie napriek tomu

prebieha, treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť. Exekučný súd v danej veci začal

konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku),

8

a z ktorej skutočnosti vyplýva, že v prejednávanej veci návrh na začatie exekučného konania

podaný bol.

Za nedôvodnú vyhodnotil dovolací súd aj námietku dovolateľa týkajúcu sa existencie

vady konania uvedenej v ustanovenia , tvrdiac, že odvolací súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým

účastníkovi konania znemožní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré sú mu priznané

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, z ktorých však bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený. O procesnú vadu konania uvedenú v citovanom

ustanovení ide tiež v prípade zastavenia exekúcie, ak pre jeho výkon neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Takým rozhodnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia.

V danom prípade exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na podklade notárskej zápisnice poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie

o vymoženie povinnosti uloženej v predmetnej notárskej zápisnici. Následne exekučný súd

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru dovolacieho

súdu, prvostupňový exekučný súd a následne aj odvolací súd podmienky na zastavenie

exekúcie posúdili správne.

Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či exekučný titul (notárska zápisnica) bol vydaný

v súlade so zákonom, čím len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (z § 44

ods. 2 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie totiž posudzovacia povinnosť

pre exekučný súd nezaniká, naopak, počas celého exekučného konania (t. j. aj po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie) je súd povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný

v súlade so zákonom. Dovolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie

tak, ako je to v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu

so zákonom, nie je povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu

exekučného konania.

9

Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že k vade

podľa v prejednávanej veci nedošlo, a teda oprávnenému postupom

súdu prvého stupňa a ani súdu odvolacieho, možnosť konať pred súdom odňatá nebola.

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá však musí spĺňať

náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá,

nejde o vykonateľný exekučný titul. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen

v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť

().

Rovnako dovolací súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutia trpeli nedostatočným

odôvodnením ich písomných vyhotovení.

Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia dovolací súd zistil, že exekučný súd

preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným

a povinným, pod zistený skutkový stav podriadil príslušnú právnu úpravu a vo veci rozhodol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil záver o tom,

prečo bolo nutné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a súčasne exekučné konanie zastaviť

(keďže notárska zápisnica je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej

vykonateľnosti a na jej základe nemôže byť exekúcia vedená). Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom reagoval na podstatné otázky odvolacieho

konania. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd a , naopak, jeho

odôvodnenie ako celok spĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Rozhodnutia súdov nižších stupňov tak zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia v zmysle , ako aj ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

10

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení ( ).

Dovolací súd dodáva, že podobnými námietkami oprávneného sa už zaoberal

vo viacerých svojich iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza rozhodnutia

z 31. 05. 2013 sp. zn. , z 31. 07. 2013 sp. zn. a sp. zn.

, z 22. 08. 2013 sp. zn. , z 30. 09. 2013 sp. zn.

a sp. zn. a z 31. 10. 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné

vady v zmysle citovaného ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací, dovolanie oprávneného podľa veta prvá v spojení

s , ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal

napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j. podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bola povinná, preto by mala

právo na náhradu trov konania. Keďže jej však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. novembra 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová