Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/197/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava I sa

žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť jej majetkovú škodu

a nemajetkovú ujmu v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “). V žalobe okrem iného uviedla, že predmetnú škodu ujmu jej spôsobil

nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava I, preto jeho sudcovia nemôžu

danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave

rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Bratislava I považoval žalobu v uvedenej časti za námietku

zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ( ), ktorý uznesením

z 18. októbra 2012 sp. zn. rozhodol, že v prvom výroku menovaní

sudcovia Okresného súdu Bratislava I nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

tejto veci a v druhom výroku rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I

JUDr. Jarmila Gulová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 5. októbra 2012 č. k. -10

vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „“).

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 5. októbra 2012 č. k. -10

napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela),

nezaťažovala by ju povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, lebo konanie je v danom

prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. januára 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Bratislava I; za správny označil tiež následný postup súdu

prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa

stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení

z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho

súdneho konania od súdneho poplatku podľa sa

nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba

postupom podľa Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania

od súdneho poplatku podľa sa vzťahuje iba na súdny poplatok

za návrh ( ), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu

konania, výkon rozhodnutia a exekúciu ( ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom

žiadala, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že v predmetnej veci

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, a že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca. Za podanie návrhu na začatie konania nepovažovala podanie

námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku

zaujatosti nebolo možné spoplatniť. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred

súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným

postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj

nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych

poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dospel pritom k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod

žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení

prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ ). Dovolanie žalobkyne preto podľa

ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,

f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1995

a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle , , , a

netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto

ustanovení nie je prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta

je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v konečnom dôsledku

vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento nedostatok zakladá vadu

konania v zmysle ustanovenia

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na začatie

konania (žalobu) 27. septembra 2012 a vychádzajúc z jej obsahu ( )

možno ustáliť, že žalobkyňa ním uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy v zmysle a navrhla tiež prikázať vec inému súdu z dôvodu,

že sudcovia Okresného súdu Bratislava I sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci

vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Ide teda o návrh

(žalobu), ako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorou žalobkyňa uplatnila tak

nárok vyplývajúci z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom

a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila námietku zaujatosti. V takom prípade,

z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania,

ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom,

v ktorom návrh na začatie konania podľa nie je potrebný. Pre vznik

tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka

konania, pričom takáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným podaním

(v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak ako

v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie konania – v žalobe). Prikázanie

veci v zmysle ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak súd

nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť

vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

je teda „viazaná“ na ustanovenie , z ktorého vyplývajú skutočnosti

zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôže byť predmetom samostatného

súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci už začalo na návrh (ako sa to stalo

aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah

k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci, nemôžu

byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Možno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách

konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom

(súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie

o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho

konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – žaloba. Aj vtedy, keď súd

rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo

o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní,

ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne

konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba),

hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď

žalobkyňa nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu

ustanovenia ; dovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol

podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým

procesný stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté a v jeho rámci

bol vyrubený súdny poplatok.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého

stupňa rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca.

I keď ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne

a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka

konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 234b ods. 5

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez

toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5,

v spojení s ustanoveniami a , keď žalovanej (ktorej

vzniklo právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová