Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/37/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej vo veci vyžiadanej osoby A. Š. C.

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. decembra 2013 v Bratislave sťažnosť

podanú touto vyžiadanou osobou proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa

29. októbra 2013, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby A. Š. C.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2009, sp. zn.

rozhodol, že je prípustné vydanie na trestné stíhanie vyžiadanej osoby občana Ruskej

federácie A. Š. C. do Ruskej federácie pre skutky uvedené v tomto rozhodnutí právne

kvalifikované ako trestný čin banditizmu podľa č. 2, článku 209, siahnutia na život

pracovníka orgánu právnej ochrany podľa článku 317, lúpeže podľa článku 162 č. 3 a krádeže

zbrane skupinou osôb podľa písm. b/, č. 4 článku 226 Trestného zákonníka Ruskej federácie.

Vyžiadaná osoba sa od 28. apríla 2006 nachádzala v predbežnej väzbe, na ktorú

nadväzovala vydávacia väzba, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením

z 30. mája 2006, sp. zn. a táto trvá doposiaľ.

Uznesením z 29. októbra 2013, sp. zn. , Krajský súd v Trnave podľa § 506

ods. 3 per analogiam zamietol žiadosť vyžiadanej osoby A. Š. C., o prepustenie

z vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal A. Š. C. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

prostredníctvom obhajcu a tiež vlastným písomným podaním.

2

V sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že vydávacia väzba trvá

už ôsmy rok, pričom viac ako tri roky sa nerealizuje jeho vydanie. To, že sa formou sťažnosti

obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, mu nemôže byť pričítané na jeho ťarchu. Dĺžka

trvania väzby je podľa názoru vyžiadanej osoby neprimeraná, pretože slovenské orgány

nepostupovali vo veci vydania primerane rýchlo. Vyplýva to aj z vyjadrenia Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky z 20. septembra 2013.

Preto navrhol, aby najvyšší súd preskúmal správnosť napadnutého uznesenia,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, následne zrušil predmetné uznesenie a podľa § 194

ods. 1 písm. a/ sám rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu.

Vo vlastnoručne napísanej sťažnosti A. Š. C. namietal, že rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave je nepreskúmateľné a nezákonné. Nie je z neho zrejmé, na základe akých

skutočností bola obmedzená jeho osobná sloboda. Namieta tiež, že krajský súd nerešpektoval

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dôvodnosť vydávacej väzby neustále

argumentuje tým, že zákon, ani článok 5 Dohovoru neobsahuje časové limity celkového

trvania vydávacej väzby. Tento výklad, s ktorým sa vyžiadaná osoba nestotožňuje, vytvára

priestor pre teoreticky neobmedzenú dobu trvania vydávacej väzby. Už doterajšie trvanie

vydávacej väzby považuje za nezákonné, porušujúce právo na osobnú slobodu zaručenú čl. 17

ods. 2, ods. 5 a , ods. 4 Dohovoru.

Zdôraznil, že na území Slovenskej republiky má postavenie žiadateľa o azyl

a vzhľadom na predbežné opatrenie Európskeho súdu pre ľudské práva sa domnieva,

že by na rozhodnutie slovenských orgánov mohol čakať v niektorom zariadení Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky a nie vo väzbe.

V závere A. Š. C. zopakoval návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho

prepustenie na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

vyžiadanej osoby nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že vyžiadaná osoba A. Š. C.

bol vzatý do predbežnej väzby uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. apríla 2006,

3

sp. zn. , podľa , na základe návrhu Krajského prokurátora

v Trnave (po vykonaní predbežného vyšetrovania o žiadosti Generálnej prokuratúry Ruskej

federácie zo dňa 20. apríla 2006, sp. zn. -162-06).

V nadväznosti na to, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. mája 2006,

sp. zn. , bol menovaný podľa vzatý do vydávacej väzby.

Krajský súd v Trnave zo dňa 1. júla 2008, sp. zn. , rozhodol, že vydanie

A. Š. C. na trestné stíhanie do Ruskej federácie nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 4. septembra 2008, sp. zn.

, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009,

sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 13. mája 2009, sp. zn. , podľa zrušil predchádzajúce

uznesenie Krajského súdu v Trnave a vyslovil, že vydanie A. Š. C. do Ruskej federácie

na trestné stíhanie pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin banditizmu podľa č. 2,

čl. 209, siahnutia na život pracovníka orgánu právnej ochrany článku 317, lúpeže

podľa čl. 162 č. 3 a krádeže zbrane skupinou osôb podľa písm. b/ č. 4 čl. 226 Trestného

zákonníka Ruskej federácie je prípustné.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2009, sp. zn.

, o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby A. Š. C., bola vec predložená

28. mája 2009 ministrovi spravodlivosti na rozhodnutie podľa .

Minister spravodlivosti však nemohol rozhodnúť o povolení vydania vyžiadanej osoby

do Ruskej federácie, nakoľko Európsky súd pre ľudské práva na podklade žiadosti vyžiadanej

osoby podanej tomuto súdu 8. septembra 2008 rozhodol o vydaní predbežného opatrenia

o zákaze vydať vyžiadanú osobu zo Slovenskej republiky.

Krajský súd v Trnave už viackrát rozhodoval o žiadosti vyžiadanej osoby

o prepustenie z vydávacej väzby, naposledy dňa 25. júna 2013, kedy uznesením, sp. zn.

, žiadosť o prepustenie zamietol. Na podklade sťažnosti vyžiadanej osoby

rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 8. augusta 2013, sp. zn.

, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a prikázal mu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

4

Krajský súd v Trnave na podklade rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie

ohľadom žiadosti vyžiadanej osoby o prepustenie z vydávacej väzby. Doplneným

dokazovaním v intenciách zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu zistil, že naďalej zostáva

v platnosti predbežné opatrenie o zákaze vydania vyžiadanej osoby do Ruskej federácie, ktoré

Európsky súd pre ľudské práva podľa pravidla 39 Rokovacieho poriadku dňa

15. novembra 2010 predĺžil na neurčito (až do oznámenia Európskeho súdu pre ľudské práva

o jeho zrušení).

Je teda zrejmé, že v uvedenej veci stále koná Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

25. júna 2013 prerušil konanie vo veci sťažovateľa C. až do výsledku vnútroštátnych konaní,

t.j. o azyle. Preto minister spravodlivosti v súčasnej dobe nemôže rozhodnúť o povolení

vydania vyžiadanej osoby.

Podľa ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej

osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo

k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej

väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Z tohoto ustanovenia je zrejmé, že účelom vydávacej väzby je zabezpečiť prítomnosť

vyžiadanej osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky, aby nedošlo

k zmareniu účelu tohto konania, ktoré v predmetnej veci stále prebieha.

Vydávacia väzba nie je väzbou podľa štvrtej hlavy , a preto súd

pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby nie je viazaný dôvodmi väzby podľa

Rovnako lehoty trvania väzby v zmysle (kedy obmedzenie osobnej

slobody obvineného môže trvať len zákonom vymedzenú dobu) nie je možné aplikovať

pri vydávacej väzbe.

Krajský súd správne postupoval, keď žiadosť vyžiadanej osoby A. Š. C. o prepustenie

z vydávacej väzby zamietol, keďže v súčasnej dobe nie je možné rozhodnúť o povolení

vydania vyžiadanej osoby a aj podľa názoru najvyššieho súdu trvanie vydávacej väzby

v zmysle je naďalej dôvodné. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje

nedôvodnosť v sťažnosti uvedenej námietky vyžiadanej osoby o nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Naopak, krajský súd jasne vysvetlil, čo doplneným

dokazovaním zistil a ako tieto zistenia vyhodnotil.

5

Najvyšší súd v súlade s argumentáciou prvostupňového súdu pripomína, že celková

dĺžka vydávacej väzby nie je obmedzená žiadnym relevantným právnym predpisom.

Ani článok 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený

v Zbierke zákonov pod číslom neurčuje časový limit trvania vydávacej väzby.

V súvislosti s argumentmi vyžiadanej osoby, že v prípade prepustenia z vydávacej

väzby by sa mohol zdržiavať v inom zariadení ministerstva vnútra, nakoľko má postavenie

žiadateľa o azyl, najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý

po doplnení dokazovania zistil, že azylové konanie vo veci vyžiadanej osoby A. Š. C. bolo

právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené by sa A. Š. C. nemohol zdržiavať v zariadení

ministerstva vnútra pre azylantov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby A. Š. C. podľa

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. decembra 2013

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová