Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/66/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 9012010001 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9012010001.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., narodeného XX.XX.XXXX, bez domova, G., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkm, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 28. septembra 2011 č. 20264/011-1537/21, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2013, č. k.

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -34 z 21. mája 2013 z r u š u j e a vec p o s t u p u j e Okresnému súdu Bratislava V.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zrušil podľa (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie žalovaného z 28. septembra 2011 č. 20264/011-1537/21, ktorým žalovaný priznal žalobcovi odškodnenie podľa o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení (ďalej len „“) v sume 7.505,58 eura z titulu, že sa stal obeťou násilného trestného činu páchateľa K.. Krajský súd tak rozhodol po tom, čo mu vec bola postúpená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. januára 2012 sp. zn. , keď dospel k záveru, že sa žalovaný riadne nevysporiadal so žiadosťou žalobcu a svoje rozhodnutie nie dostatočne odôvodnil. Keďže žaloba bola podaná po lehote uvedenej v , vytýkal žalovanému i nesprávne poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. Žalobcovi priznal podľa náhradu trov konania vo výške 314,18 eura k rukám jeho právneho zástupcu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac ustanovením , nakoľko právne posúdenie veci krajským súdom je podľa žalovaného nesprávne. S poukazom na ustanovenie , podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní [teda o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], namietal, že v

takom prípade mu nemožno vytýkať porušenie ustanovenia správneho poriadku. Taktiež namietal nedostatok správneho poučenia o opravnom prostriedku, lebo vo svojom poučení výslovne citoval ustanovene v znení platnom ku dňu 28. septembra 2011. Žalovaný namietol aj nedostatok právomoci krajského súdu preskúmať žalovaného, pretože nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a návrh zamietol, alternatívne zrušil a konanie zastavil.

Žalobca odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech, i keď aj iných dôvodov než uvedených v odvolaní.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté ( veta prvá ).

Konanie v správnom súdnictve sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou ( ) alebo opravným prostriedkom proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu ( ), ktorými sa žalobca (navrhovateľ) domáha zrušenia napnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V kompetencii správneho súdu je prieskum (revízia) zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a v jeho rámci aj postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a výsledkom prieskumu správnym súdom je rozsudok o zrušení preskúmavaného administratívneho rozhodnutia, alebo zamietnutie žaloby; v prípadoch s plnou jurisdikciou (, ) je správny súd oprávnený rozhodnutie správneho orgánu zmeniť a nahradiť ho vlastným rozhodnutím. V správnom súdnictve sa možno domáhať aj vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť ( ) alebo ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy ( ). Predmetom konania v danej veci je odškodnenie podľa na základe žaloby, ktorou sa žalobca voči Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha podľa žalobného petitu „zrušenia rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 20264/011-1537/21 z 28. septembra 2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie“.

Podľa tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len „“) osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „trestný čin“) spôsobená ujma na zdraví.

Podľa o poskytnutí rozhoduje a vypláca na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“).

Podľa od. 5 ak nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Znenie , k ustanoveniu v znení účinnom do 30. júna 2013 obsahovalo poznámku pod čiarou (odkaz 3), ktorá odkazovala na funkčnú príslušnosť správneho súdu ( až ) na prejednanie nároku na . Táto poznámka, ktorá zrejme vychádzala z nepochopenia právomocí správneho súdu, bola , ktorým sa mení a dopĺňa o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 01. júla 2013 zo , vypustená.

Tým boli odstránené pochybnosti o tom, či prejednanie a rozhodovanie danej veci patrí do správneho súdnictva alebo do súdnictva všeobecného a treba jednoznačne vychádzať z účelu zákona a okrem obsahu žaloby a jej petitu i zo zákonom označeného žalovaného, ktorým je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ( ). Bez ohľadu na nesprávne formulovaný žalobný petit, z ktorého zrejme vychádzal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní o postúpení veci uznesením zo 17. januára 2012 sp. zn. . spravodlivosti Slovenskej republiky o žiadosti osôb poškodených násilnými trestnými činmi podľa nerozhoduje v správnom konaní podľa správneho poriadku ako orgán verejnej správy (hoci vo všeobecnosti orgánom štátnej správy nepochybne je) a nevydáva pritom rozhodnutie v zmysle veta prvá , zákonnosť ktorého by bola predmetom súdneho prieskumu, pričom poškodený sa môže domáhať na súde (nie preskúmania zákonnosti rozhodnutia a jeho zrušenia) proti Slovenskej republike, t. j. proti štátu, a to v lehote na do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti ( ).

Ak teda bola vec prejednaná v správnom súdnictve podľa piatej časti a nie vo všeobecnom súdnictve podľa prvej a tretej časti , konanie krajského súdu je zaťažené vadou uvedenou v ustanovení a síce, že účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (k tomu pozri bližšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany, je základom k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , či sp. zn. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave musel podľa veta druhá a s poukazom na zrušiť a vec postúpil Okresnému súdu Bratislava V ako súdu vecne a miestne príslušnému ( a ), ktorý vec prejedná a rozhodne v občianskom súdnom konaní ( ); miestna príslušnosť je daná miestom, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo, keďže k trestnému činu, pri ktorom žalobca utrpel ujmu na zdraví došlo v Bratislave - Petržalke na Antolskej ulici ( ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.