Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/172/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Obec Zálesie, Malinovská 123, 900 28 Zálesie, IČO: 00 682 110, zastúpeného Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995 proti žalovanému: GLOBE International LTD, s.r.o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346, zastúpenému FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 203 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. -92 zo dňa 13.9.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -92 zo dňa 13.9.2021 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, druhým výrokom zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tretím výrokom nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a štvrtým výrokom nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , (ďalej len „“), , o vodách a o zmene <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a , .

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 12.8.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu zriadením záložného práva na vodnú stavbu: „U. „Odkanalizovanie obce U.“ objekty: Verejná splašková kanalizácia - 1. etapa na par. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XXX v katastrálnom území: U., obec U., okres: I.“ povolenú rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v I. zo dňa 13.11.2009 o povolení užívania vodnej stavby (č. k.: ŽP.Vod/62-I-17/2009-Se-K 1683/2007), alternatívne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť do troch dní zložiť do súdnej úschovy sumu 105.856,03 eura ako zábezpeku na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi a náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na Okresnom súde Pezinok prebieha od roku 2010 doteraz konanie medzi žalobcom v postavení žalovaného a žalovaným v postavení žalobcu o zaplatenie 67.185,23 eura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu

škody, keď žalovaný vybudoval v roku 2007 verejnú splaškovú kanalizáciu. Medzi rokmi 2007-2009 prebiehalo kolaudačné konanie na povolenie užívania predmetnej kanalizácie, ktorého dĺžka bola ovplyvnená neschopnosťou žalovaného predložiť úplný návrh na začatie kolaudačného konania, ako aj čiastočne dôvodným odvolaním žalobcu podaným z dôvodu neuvedenia ciest dotknutých výstavbou kanalizácie do pôvodného stavu. V priebehu kolaudačného konania nebolo možné neskolaudovanú kanalizáciu riadne využívať a žalovaný z vlastnej iniciatívy, na vlastné náklady a len na základe vlastného dobrovoľného a slobodného rozhodnutia začal zabezpečovať prostredníctvom tretích osôb vývoz splaškov z dotknutých nehnuteľností s tým, že po čiastočnom skolaudovaní kanalizácie si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody, a to náhradu sumy uhradenej žalovaným tretím osobám za vývoz splaškov z nehnuteľností pripojených na dovtedy neskolaudovanú kanalizáciu. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 19.6.2017 č. k. -470 uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 54.036,49 eura s príslušenstvom, vo zvyšku nárok zamietol a priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 60%, pričom odvolací súd vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.3.2020 boli tieto rozsudky zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pred rozhodnutím dovolacieho súdu vymohol žalovaný od žalobcu v exekučnom konaní v tom čase právoplatne priznanú sumu 54.036,49 eura s príslušenstvom (celkovo 105.176,69 eura). Podľa žalobcu možno s ohľadom na právne záväzné názory dovolacieho súdu legitímne očakávať právoplatné zamietnutie žaloby. Sporne vymožená čiastka v predmetnej exekúcii sa skladá z istiny s príslušenstvom 105.176,69 eura, zo súdneho poplatku v exekúcii 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia v exekúcii 662,84 eura. Žalobca má za to, že dovolacím zrušujúcim uznesením vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle a právoplatné zamietnutie žaloby v konaní na Okresnom súde Pezinok tento stav len potvrdí. Žalovaný napriek výzvam odmieta žalobcovi čiastku 105.856,03 eura dobrovoľne vydať. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný je dlhodobo v strate a v tejto súvislosti poukázal na účtovnú závierku žalovaného za rok 2019 a predložil aj výsledky žalovaného v rámci dvoch nezávislých a medzinárodne uznávaných modelov na predpovede krízy podniku, na základe ktorých žalovaný dosiahol vysoko negatívne skóre s vysokou pravdepodobnosťou úpadku, z čoho žalobca odvodil existenciu dôvodnej obavy o uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu, ako aj o úspešnosť prípadnej exekúcie predmetnej pohľadávky. Žalobca aj s ohľadom na súčasnú pandemickú krízu mimoriadne citlivo vníma zásah žalovaného do majetku obce a výpadok prostriedkov vo výške viac ako 100.000,- eur, ktoré mali byť použité na verejnoprospešné ciele. Žalovaný v súčasnosti už nemá na tieto finančné prostriedky právny nárok, ale napriek tomu zjavne pokračuje v opakovanom zneužívaní práva. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu dostatočne preukazujú ohrozenie neskoršej exekúcie žalovaného a dôvodnosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Stavba splaškovej kanalizácie je nehnuteľnou vecou oceniteľnou v peniazoch a v prípade potreby aj reálne prevoditeľnou a speňažiteľnou, v dôsledku čoho ide o spôsobilý predmet záložného práva v zmysle , pričom ide o podzemnú líniovú stavbu, ktorá nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) s tým, že vlastníctvo verejnej kanalizácie je evidované v Evidencii kanalizácií vedenej MŽP SR a taktiež v rámci interných evidencií vedených jednotlivými prevádzkovateľmi verejných kanalizácií. Dňa 24.2.2021 obdržal žalobca od MŽP SR informáciu, že kanalizácia nie je v evidencii kanalizácií evidovaná, nakoľko žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a kanalizáciu MŽP SR nenahlásil. Žalobca preto kontaktoval prevádzkovateľa kanalizácie (Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370), ktorý ho listom zo dňa 3.3.2021 informoval, že so žalovaným má uzatvorenú zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky na kanalizácii, pričom nemá vedomosť o tom, že by malo dôjsť ku zmene vlastníka kanalizácie. V prípade, ak by súd nepovažoval nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia za účelné, žalobca alternatívne navrhol, aby súd na zabezpečenie uspokojenia vyššie definovaných peňažných pohľadávok žalobcu voči žalovanému nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy sumu 105.856,03 eura, z ktorej bude možné uspokojiť prípadný nárok žalobcu voči žalovanému.

3. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení poukázal na subsidiárny vzťah zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie. Žalobca navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti, a to na vodnú stavbu splaškovej gravitačnej kanalizácie, ktorá ako líniová stavba nie je vedená v katastri nehnuteľností a jej existenciu žalobca osvedčuje jednak vydaným kolaudačným rozhodnutím, ďalej desiatimi súhlasmi žalovaného ako vlastníka splaškovej gravitačnej kanalizácie k pripojeniu pre vlastníkov rodinných domov zo dňa 26.3.2021 a listom

Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 3.3.2021 o potvrdení uzavretia zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky na kanalizačnej sieti zo dňa 16.7.2010 so spoločnosťou žalovaného. Nakoľko s poukazom na a v spojení s je možné na navrhovanú vec zriadiť záložné právo, súd prvej inštancie mal za to, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže má prednosť zriadenie sudcovského záložného práva a rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie skúmal, či sú dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ustálil, že žalobca osvedčil, že voči žalovanému má peňažnú pohľadávku 105.856,03 eura, keď na základe právoplatných rozsudkov Okresného súdu Pezinok a Krajského súdu v Bratislave došlo k vymoženiu sumy istiny, príslušenstva a trov, pričom následne dovolací súd zrušil meritórne rozhodnutia a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Osvedčenie existencie pohľadávky podľa súdu prvej inštancie vyplýva z upovedomenia o ukončení exekúcie, pričom ide o jeden z predpokladov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, vo vzťahu ku ktorému mal súd prvej inštancie za to, že tento predpoklad osvedčený nebol, nakoľko žalobca neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný zbavoval akéhokoľvek majetku, prípadne znižoval svoj akýkoľvek majetok. Výsledok hospodárenia za rok 2019, t.j. spred dvoch rokov aj keď s negatívnym výsledkom, či posúdenie stavu spoločnosti žalovaného v kríze s poukazom na z údajov podľa roku 2019 takým konaním nie je, keďže súd rozhoduje o tomto návrhu podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný je existujúcou a fungujúcou obchodnou spoločnosťou, je vlastníkom kanalizácie, ktorej prevádzku zabezpečuje dohodnutý zmluvný partner, súčasne v marci 2021 ako vlastník umožnil pripojenie na jeho kanalizáciu iným vlastníkom rodinných domov. Žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaného, ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery, z čoho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Súčasne nie je splnená proporcionalita zabezpečenia k pohľadávke žalobcu, nakoľko nie je zrejmá hodnota veci, ku ktorej sa zabezpečenie navrhuje. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli a preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal v súlade s , , v nadväznosti na , a .

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zmení druhý výrok napadnutého uznesenia tak, že vyhovie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zmení prvý výrok napadnutého uznesenia tak, že vyhovie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia, s ohľadom na ktoré nesúhlasí so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako ani s výkladom zo strany súdu prvej inštancie. Navrhovateľa (žalobcu) nemožno generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka (žalovaného) smerujúci k ohrozeniu exekúcie, ale v tomto ohľade postačuje aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalobca v návrhu poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa prostredníctvom špekulatívnej a šikanóznej žaloby v súdnom konaní na Okresnom súde Pezinok nedôvodne a v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu obohatil na úkor žalobcu o čiastku presahujúcu 100.000,- eur, a to v situácii, kedy žalovaný nepretržite niekoľko rokov dosahoval vysoko negatívne hospodárske výsledky a žalovaný navyše doposiaľ nezaložil do zbierky listín obchodného registra ani len účtovnú závierku za účtovný rok 2020. Z dostupných údajov o žalovanom vyplýva, že žalovaný minimálne od roku 2013 ani raz nedosiahol v rámci jednotlivých účtovných rokov zisk a situácia dospela do štádia, kedy je pomer vlastného imania a záväzkov žalovaného v tak extrémne negatívnych hodnotách, že žalovanému bezprostredne a objektívne hrozí úpadok a zároveň žalovaný nedisponuje v súčasnosti okrem kanalizácie akýmkoľvek iným majetkom. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že necitlivo a bez zmyslu pre spravodlivosť sa uspokojil so stavom, kedy žalovaný v súdnom konaní na Okresnom súde Pezinok môže viac ako 10 rokov šikanózne žalovať a následne exekvovať žalobcu bez možnosti akýchkoľvek elementárnych „protiopatrení“. Podľa názoru žalobcu mu nesporne bolo v súdnom konaní na Okresnom súde Pezinok prostredníctvom žaloby a nezákonných rozhodnutí zasiahnuté do

práva na spravodlivý proces, pričom následne došlo aj k nedôvodnému a nezákonnému vymoženiu pohľadávky v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu v prospech subjektu na pokraji úpadku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v konečnom dôsledku vyplýva záver, že opakovane poškodený žalobca nemá podľa názoru súdu prvej inštancie napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam ani v súčasnosti nárok na predbežnú ochranu jeho poškodených práv a namiesto toho má čakať ďalšie bližšie neurčené obdobie na nové právoplatné rozhodnutie vo veci samej, a to bez akejkoľvek predbežnej ochrany. Vo všeobecnosti podľa žalobcu platí, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany či jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí len na individuálnej vôli samotnej protistrany. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu v tomto ohľade podoprel tvrdením, že žalovaný v súčasnosti vlastní aspoň kanalizáciu, čo samo osebe prakticky vylučuje možnosť ohrozenia budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu. Predmetná argumentácia súdu prvej inštancie je však podľa žalobcu úplným popretím základného (preventívneho) účelu a zmyslu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, keďže právo žalovaného scudziť kanalizáciu nie je v súčasnosti nijako obmedzené a akékoľvek šance žalobcu na prípadné uspokojenie pohľadávky závisia výhradne od vôle subjektu v kríze a na pokraji úpadku. Za nedôvodnú žalobca považuje tiež výhradu súdu prvej inštancie týkajúcu sa údajného nesplnenia proporcionality zabezpečenia k pohľadávke žalobcu. Kanalizácia je podľa vedomostí žalobcu aktuálne jedinou vecou spôsobilou na zriadenie záložného práva vo vlastníctve žalovaného, ako aj celkovo jediným majetkom žalovaného a podľa názoru žalobcu je za týchto okolností akékoľvek osvedčovanie hodnoty kanalizácie nadbytočné a nedôvodné. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie mal predovšetkým dôsledne posúdiť proporcionalitu intenzity prípadných zásahov do práv žalovaného a žalobcu v zmysle návrhu, čo platí najmä vo vzťahu k intenzite zásahu do práv žalobcu v prípade, ak by zo strany žalovaného aj napriek budúcemu právoplatnému neúspechu v súdnom konaní na Okresnom súde Pezinok nedošlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Prípadné zriadenie záložného práva na kanalizáciu nebude mať samo osebe na žalovaného či na jeho obchodné aktivity akýkoľvek bezprostredný vplyv, avšak prípadné zmarenie vydania bezdôvodného obohatenia vo výške viac ako 100.000,- eur by predstavovalo ďalší hrubý a zbytočný zásah do práv žalobcu, ktorý je obcou s viac ako 2000 obyvateľmi. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že odvolanie proti prvému výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podáva len z opatrnosti v prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Rešpektujúc subsidiaritu inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia v zmysle sa žalobca primárne domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom podľa názoru žalobcu sa nesporne jedná o výrazne proporcionálnejšie riešenie, ktoré bezprostredne nijako neovplyvní majetkové a finančné pomery žalovaného.

6. Ako prílohu podania zo dňa 29.11.2021 žalobca predložil súdu prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -951 zo dňa 22.11.2021 (bez doložky právoplatnosti a vykonateľnosti), ktorým súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému a žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení alternatívne neodkladnom opatrení vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 30.12.2021 (doručeným odvolaciemu súdu dňa 31.12.2021), v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho, alternatívne neodkladného opatrenia i s jeho odvolaním proti napadnutému uzneseniu nesúhlasí, pretože sú nedôvodné a neosvedčujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žalovaný považuje za vecne správne. Medzi stranami (avšak v opačnom procesnom postavení) naďalej prebieha konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. o zaplatenie 67.185,23 eura s príslušenstvom týkajúce sa náhrady škody za protiprávne konanie Obce Zálesie pri kolaudácii verejnej splaškovej kanalizácie, ktoré nie je právoplatne skončené, nakoľko Okresný súd Pezinok síce dňa 22.11.2021 vydal rozsudok, proti ktorému však žalovaný v procesnom postavení žalobcu podal odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Za podstatnú žalovaný považuje skutočnosť, že žalobca (Obec Zálesie) sa obdobným návrhom a s vecne identickým petitom už domáhal nariadenia zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia aj na Okresnom súde Pezinok podaním zo dňa 12.1.2021, ktorému síce najprv Okresný súd Pezinok čiastočne vyhovel uznesením zo dňa 18.1.2021, avšak na odvolania oboch strán odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.

zo dňa 22.4.2021 napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.1.2021 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie hlavne pre jeho nepreskúmateľnosť. Napriek tejto skutočnosti a teda vedomosti žalobca v tunajšom konaní túto podstatnú skutočnosť vo svojom návrhu neuviedol, resp. ju zjavne zámerne súdu zamlčal a „vyskúšal“ podať vecne rovnaký návrh na Okresnom súde Bratislava V, čím sa podľa žalovaného pokúsil obísť zásadu zákonného sudcu, ktorým je konajúci sudca na Okresnom súde Pezinok, ako aj negatívny následok už vydaného voči nemu neúspešného rozhodnutia o jeho predchádzajúcom návrhu. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom konania na Okresnom súde Pezinok, ako ani tohto konania nie je nárok Obce Zálesie na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nárok na toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi ešte vôbec nevznikol, a teda ho nie je možné ani sa domáhať a ani ho akýmkoľvek spôsobom zabezpečovať vo forme nariadenia zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Jediné konanie prebiehajúce na Okresnom súde Pezinok totiž bolo začaté a v súčasnosti prebieha výlučne na základe žaloby žalobcu GLOBE ohľadom jeho nároku na náhradu škody, pričom toto konanie skončí rozhodnutím o náhrade škody (jej priznaním alebo nepriznaním žalobcovi GLOBE), a teda rozsudok Okresného súdu Pezinok nebude obsahovať žiaden výrok o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil a ani mu nespôsobil žiadnu škodu, nakoľko sumy, ktoré sa žalobca snaží zabezpečiť návrhom v tomto konaní, zaplatil žalobca žalovanému na podklade v tom čase právoplatných a vykonateľných rozsudkov a keďže tak neuskutočnil dobrovoľne, sám si privodil nútené zaplatenie v exekučnom konaní. Žalovaným obdržané plnenia od žalobcu vo veci na Okresnom súde v Pezinok na základe pôvodného právoplatného rozsudku zo dňa 19.6.2017 sú tak plne legitímne, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , ako i na rozhodnutie NS SR sp. zn. s tým, že uvedeného stavu si je žalobca vedomý, pretože je mu známy z komunikácie so žalovaným, ktorou sa už mimosúdne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a zjavne aj preto nepodal žalobu vo veci samej v tomto konaní, ale len návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je závislý od právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. , ktoré sa zatiaľ právoplatne neskončilo. Žalovaný má za to, že bez osvedčenia existencie nároku, a teda procesne bez podania žaloby uplatňujúcej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné takýto nárok v tomto štádiu jeho neexistencie zabezpečovať zriadením záložného práva alebo uložením povinnosti zložiť ho do súdnej úschovy. Opačný prístup by neriešil dôsledky prípadného nariadenia zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia bez existencie žaloby vo veci samej, pretože bez právoplatného priznania pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže dôjsť k výkonu záložného práva ani k vydaniu súdnej úschovy žalobcovi a na druhej strane v prípade, ak by bolo žalobe spoločnosti GLOBE na Okresnom súde Pezinok právoplatne vyhovené (a teda by to vylučovalo vznik bezdôvodného obohatenia), tiež by bolo vydané zabezpečovacie/neodkladné opatrenie nevykonateľné. V zmysle vyššie uvedeného nemajú žiadnu relevanciu tvrdenia žalobcu v jeho odvolaní o charaktere sporu na Okresnom súde Pezinok sp. zn. , pretože toto nie je právoplatne skončené a na uvedenom nič nezmenia ani tvrdenia žalobcu o tom, či žalovaný dosahuje negatívne výsledky, či dosiahol zisk a ako sa vyvíja jeho ekonomická situácia, kedy ide podľa žalovaného jednak o nepodložené tvrdenia a na druhej strane samo osebe nespôsobilé pre nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného odvolanie a návrh žalobcu nevychádzajú z faktov a dôkazov, ale len z jeho domnienok, dúfaní a subjektívnych pocitov, že žalovaný uskutoční alebo neuskutoční kroky k zmareniu nejakého jeho nároku alebo skončí v úpadku, čo sa však nedeje, pretože žalovaný sa žiadneho majetku ani aktivít nezbavuje. Žalovaný zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania

- jeho žalobe na Okresnom súde Pezinok bolo pôvodne právoplatne vyhovené, právoplatne priznanú sumu exekučne vymohol a v súčasnosti po zrušení rozsudkov naďalej bráni a uplatňuje svoje práva. Žalobca žiada do súdnej úschovy zložiť sumu 679,34 eura titulom trov, ktoré mu vznikli v exekučnom konaní, ktoré však podľa žalovaného vznikli výlučne konaním žalobcu, pretože dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladal právoplatný rozsudok. Žalovaný vo vyjadrení tiež poukázal na skutočnosť, že spoločnosť žalovaného je stabilný, existujúci a riadne fungujúci podnikateľský subjekt s takmer 20 ročnou históriou s nezmeneným názvom, adresou, predmetom podnikania, ako i zastupujúcimi osobami, o čom vypovedá objektívny výpis z obchodného registra, pričom sám žalobca vie, koľko nielen developerských aktivít (prospešných) v Zálesí žalovaný uskutočnil a o akú stabilnú osobu ide, čím tvrdenia žalobcu o žalovanom uvedené v jeho návrhu možno považovať až za ohováranie. Žalovaný sa po celý tento čas nedostal do omeškania so žiadnou faktúrou ani nemal nedoplatky voči príslušnému daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, čo podľa žalovaného vypovedá o vysokej kredibilite žalovaného a čo potvrdzuje aj hodnotenie kredibility podľa CreditCheck, ktoré priložil k vyjadreniu. Tvrdenia, o ktoré sa opiera žalobca, nemajú podľa názoru žalovaného žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko predstavujú len

teoretické koncepty a nezohľadňujú ani realitu finančných trhov po hospodárskej a finančnej kríze v roku 2019, nehovoriac o aktuálnej situácii pandémie ochorenia Covid-19 trvajúcej už od roku 2020. Ak by aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný a zákonný (čo podľa žalovaného nie je), žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaný v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predmetnou peňažnou sumou 105.856,03 eura disponoval, pričom preukázanie existencie a disponovania s vecou je prvotným predpokladom na domáhanie sa jej zloženia do akejkoľvek úschovy, kedy dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne.

9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.8.2021, sa žalobca primárne domáha vydania uznesenia, ktorým by súd zabezpečovacím opatrením zriadil v prospech žalobcu záložné právo na v petite návrhu špecifikovanú vodnú stavbu, a to bez toho, aby žalobca v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia akýmkoľvek spôsobom označil peňažnú pohľadávku, na zabezpečenie ktorej má ním navrhované sudcovské záložné právo slúžiť. Alternatívne sa žalobca domáha vydania uznesenia, ktorým by súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy sumu 105.856,03 eura ako zábezpeku na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi a náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Z odôvodnenia predmetného návrhu žalobcu je možné vyvodiť, že účelom oboch navrhovaných zabezpečovacích prostriedkov má byť zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 105.856,03 eura a zároveň je z neho zrejmý priamy súvis predmetného návrhu žalobcu s konaním vedeným na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , keď žalobca v návrhu opísal skutkový a právny stav súvisiaci s uvedeným konaním pred Okresným súdom Pezinok. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia a ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že ním tvrdený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 105.856,03 eura bol z jeho strany uplatnený či už samostatnou žalobou alebo vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , resp. že má v úmysle tento nárok uplatniť súdnou cestou. Predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil existenciou dôvodnej obavy o uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj existenciou dôvodnej obavy o úspešnosť prípadnej exekúcie predmetnej pohľadávky.

10. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Zo znenia vyplýva, že neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

18. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

24. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

25. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. Podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

27. Podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.

28. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

29. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, ako aj s obsahom vyjadrenia žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na subsidiaritu vyplývajúcu z ustanovenia , ako aj správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o neosvedčení obavy z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa .

31. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

32. Nariadenie neodkladného opatrenia za súčasného zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu za účelom zabezpečenia totožnej peňažnej pohľadávky vylučuje priamo ustanovenie , ktorého dikcia je jasná a zrozumiteľná, pričom v tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na výklad dotknutého zákonného ustanovenia uvedený na stranách 1088-1089 komentára autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, vydaného v nakladateľstve C.H. Beck v Prahe roku 2016. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o správnosti postupu súdu prvej inštancie, keď prvým výrokom napadnutého uznesenia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne sa zaoberal opodstatnenosťou návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže v danom prípade niet pochýb o tom, že účel sledovaný žalobcom by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením s tým, že v ďalšej časti rozhodovania bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie.

33. S poukazom na ustanovenie v spojení s odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, pre ustálenie existencie ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje samotné tvrdenie o existencii pohľadávky a ani tvrdenie o zlej hospodárskej situácii žalovaného na základe ekonomických ukazovateľov za rok 2019. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie žalovaného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce ku zbaveniu sa existujúceho majetku žalovaného. Dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie nezakladá sama osebe ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že predmetná kanalizácia je jediným majetkom žalovaného a ani subjektívne vnímanie žalobcu o šikanóznom charaktere konania žalovaného v súvislosti so žalobou a konaním pred Okresným súdom Pezinok. Vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie odvolací súd uvádza, že dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Pre účely vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí byť obava z ohrozenia exekúcie nevyhnutne osvedčená spôsobom zodpovedajúcim minimálne vysokej pravdepodobnosti existencie tvrdených skutočností, k čomu však v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia , nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná, t.j. v žiadnom prípade nepostačuje len samotné vyslovenie takejto obavy. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k neosvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie v danom prípade.

34. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení existencie, dôvodnosti a trvania nároku zodpovedajúceho peňažnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému v sume 105.856,03 eura za účelom zriadenia záložného práva vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení v rozhodnom čase v zmysle v spojení s , ktorej existenciu žalobca odôvodňuje bezdôvodným obohatením získaným žalovaným na úkor žalobcu v dôsledku vymoženia istiny, príslušenstva a trov na základe právoplatných rozsudkov Okresného súdu Pezinok a Krajského súdu v Bratislave, ktoré boli následne zrušené dovolacím súdom. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie

uvedenému považuje za potrebné uviesť, že ide o otázku opakovane judikovanú najvyššími súdnymi autoritami a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010 pod sp. zn. , v ktorom najvyšší súd posudzoval okamih začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol a v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „...premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu..., začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby“ a ďalej, že „O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku“ a tiež, že „...k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane povinného subjektu došlo až právoplatnosťou nového rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bolo rozhodované o vydaní transformačného podielu, pričom v rozhodnutí bola riešená aj otázka plnenia v rámci exekučného konania“. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 9.2.2017 pod č. k. -78 konštatoval, že „právne stanovisko krajského súdu v danej veci, podľa ktorého v danom prípade na rozhodnutie o žalobe sťažovateľov domáhajúcich sa vydania bezdôvodného obohatenia nepostačuje zistenie, že právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo titulom exekučného plnenia, bolo následne zrušené, treba akceptovať. Zrušenie právoplatného rozhodnutia v danom prípade nezakladá bez ďalšieho právo sťažovateľov na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Názor sťažovateľov, podľa ktorého zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol akceptovateľný iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho konštitutívne účinky, čo však v tejto veci nie je splnené, keďže išlo o rozsudok deklaratórnej povahy. Znamená to, že zrušeným právoplatným rozsudkom bola len deklarovaná (nie teda konštituovaná) existencia hmotnoprávneho dôvodu plnenia. Samotné právoplatné rozhodnutie preto nepredstavovalo právny dôvod plnenia (v zmysle ), ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Per eliminationem možno dospieť k záveru, že právoplatný rozsudok súdu bude právnym dôvodom plnenia (v zmysle ) len vtedy, ak sa právoplatnosťou rozsudku konštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak bude takýto rozsudok na základe mimoriadneho opravného prostriedku zrušený, potom pôjde o právny dôvod plnenia, ktorý dodatočne odpadol (v zmysle ). Uvedený záver potvrdzuje správnosť rozhodujúcej úvahy krajského súdu, podľa ktorej o žalobe sťažovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia bude možné rozhodnúť len potom, čo sa vyrieši, či pohľadávka žalobcov voči sťažovateľom (ktorá bola už exekučne vymožená) je dôvodná. Ak by sa totiž táto pohľadávka napokon ukázala ako dôvodná, potom by plnenie získané žalobcami od sťažovateľov nebolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie“. Keďže konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. nebolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie právoplatne skončené (a nie je ani doposiaľ), pričom v ňom vydaný pôvodný právoplatný a vykonateľný rozsudok, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k plneniu v prospech žalovaného, bol jednoznačne deklaratórnej povahy, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okrem súdom prvej inštancie ustáleného záveru o neosvedčení obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie, dospel aj k záveru o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana v čase rozhodnom podľa v spojení s a v tomto smere odvolací súd konštatuje dôvodnosť argumentácie žalovaného obsiahnutej v jeho vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení alternatívne neodkladnom opatrení.

35. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Ak sa návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na , ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1154 s.).

36. Odvolací súd pre úplnosť považuje v súvislosti s predmetným návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia za potrebné poukázať aj na nie nepodstatnú skutočnosť týkajúcu sa toho, že v prípade nariadeného zabezpečovacieho opatrenia bez existencie žaloby vo veci samej, ktorou by sa žalobca voči žalovanému domáhal ním tvrdeného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, by v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k výkonu záložného práva, nakoľko tento v zmysle nepochybne môže nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím. V prípade nariadeného neodkladného opatrenia (v danom prípade vo forme uloženia povinnosti žalovanému zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde) bez podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a následného meritórneho rozhodnutia znejúceho v prospech žalobcu by nebolo možné zloženú peňažnú sumu vyplatiť žalobcovi, nakoľko by pre takýto postup súdu neexistoval žiaden zákonný dôvod. Zároveň vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. je potrebné uviesť, že v prípade akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia súdu o v ňom uplatňovanom nároku na náhradu škody, niet pochýb o tom, že výsledkom uvedeného súdneho konania nebude žiaden exekučný titul, na základe ktorého by žalobca ako oprávnený mohol iniciovať exekučné konanie proti žalovanému ako povinnému alebo realizovať výkon záložného práva.

37. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne tak v rozsahu prvého a druhého výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v rozsahu tretieho a štvrtého výroku vo vzťahu k náhrade trov konania podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výrokoch vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ).

Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).