Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/78/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa CITY PRESSBURG,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sartorisova 14, IČO: 35 822 414, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13,

IČO: 36 866 733, proti odporcovi Doc. JUDr. Ľ. H., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr.

Milanom Fulcom, advokátom v Bratislave, Živnostenská 2, o nariadenie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní

odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2011 sp.zn. 5 Co

339/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 66,32 €

na účet Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni

13, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 30. mája 2011 č.k. -57 uložil

odporcovi, aby sa zdržal rušivých zásahov do realizácie práva nájmu navrhovateľa, aby vydal

navrhovateľovi kľúče a umožnil vstup do nehnuteľnosti – nebytových priestorov

nachádzajúcich sa v Bratislave, na M., zapísanej na liste vlastníctva č. X., v katastrálnom

území S.. Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia

podať návrh o uloženie povinnosti odporcovi strpieť nerušený výkon nájomného práva

navrhovateľa a o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s rušivými zásahmi odporcu do

realizácie práva nájmu navrhovateľa k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Konanie

o nariadenie predbežného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi vydať

navrhovateľovi hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu, zastavil. Súd sa

stotožnil s argumentáciou navrhovateľa ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy.

Navrhovateľ v konaní o nariadenie predbežného opatrenia osvedčil danosť práva, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, a ktorým je právo nájomcu nerušene užívať predmet nájmu

v súlade s uzatvorenou zmluvou. Súd prisvedčil tvrdeniam navrhovateľa, že ak o hospodárení

so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci s väčšinovým podielom, platí ich rozhodnutie

a ostatní spoluvlastníci sa mu musia podriadiť, a ktoré možno aplikovať na daný prípad, keď

navrhovateľ uzatvoril zmluvu s podielovým spoluvlastníkom, ktorého výška

spoluvlastníckeho podielu je majoritná, pričom z tohto úkonu sú zaviazaní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Ak dochádza k rušeniu práva nájomcu užívať predmet

nájmu, čo navrhovateľ osvedčil zápisnicou o trestnom oznámení, ako aj kópiami článkov

a prepismi správ z médií, existuje tu naliehavý právny záujem navrhovateľa na nariadení

predbežného opatrenia, pričom konanie odporcu spôsobuje odôvodnené nebezpečenstvo

hroziacej ujmy, spočívajúcej vo vzniku škody v súvislosti s podnikateľskou činnosťou

navrhovateľa a s jeho pôsobením ako zamestnávateľom. Súd na základe zistených skutočností

dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie predbežného

opatrenia. Navrhovateľ osvedčil právny záujem na nariadení predbežného opatrenia,

dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné dočasne

upraviť pomery účastníkov, a preto návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia

vyhovel, pričom navrhovateľovi uložil v súlade s ustanovením povinnosť

podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia návrh

vo veci samej o povinnosti odporcu strpieť nerušený výkon nájomného práva navrhovateľa

a o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s rušivými zásahmi odporcu do práva nájmu

navrhovateľa. Navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti uloženia povinnosti odporcovi

vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, nachádzajúce sa v predmete nájmu, preto súd v súlade

s ustanovením v tejto časti konanie o nariadenie predbežného opatrenia

zastavil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 22. augusta 2011 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu o splnení podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účelom predbežného opatrenia v prejednávanej

veci je dočasná úprava pomerov účastníkov, keď navrhovateľ tvrdí, že sporné nehnuteľnosti

užíval na základe riadnej nájomnej zmluvy uzavretej s majoritným vlastníkom nehnuteľnosti,

3

v zmysle ktorej mu nájom končí k 30. novembru 2016. Odporca s tým, že predmetná nájomná

zmluva je neplatná, sa predmetných nehnuteľností zmocnil a zabránil navrhovateľovi

v realizácii práva nájmu. Keďže navrhovateľ v prenajatých priestoroch podnikal, odporca

týmto činom narušil činnosť navrhovateľa, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jeho povinností

voči tretím osobám a obmedzil ho zároveň v jeho ekonomickej činností. Odvolací súd mal

za to, že pri rozhodovaní o dôvodnosti žaloby vo veci samej bude potrebné riešiť viaceré

zložité skutkové i právne otázky. Za tohto stavu považoval za vhodné pomery účastníkov

dočasne upraviť, keďže sporný majetok je v moci odporcu, čím je sťažené podnikanie

navrhovateľa, ktorý pre svoju činnosť prenajaté priestory bezprostredne potrebuje. Uviedol,

že vydaným predbežným opatrením by sa nemal navodiť nezvratný stav. Jeho vydaním sa

nezakladá situácia, ktorá by v prípade, že navrhovateľ nebude v spore úspešný, znemožňovalo

obnovenie pôvodného stavu. Na druhej strane ak by pomery účastníkov upravené neboli,

navrhovateľovi hrozí vznik závažnej majetkovej ujmy a obmedzenia v jeho ekonomickej

činnosti. K námietke odporcu uvádzanej v odvolaní týkajúcej sa osvedčenia samotného

nároku aspoň v miere nevyhnutnej pre nariadenie predbežného opatrenia, mal odvolací súd

za to, že táto podmienka splnená bola. Navrhovateľ osvedčil svoj nárok nájomnou zmluvou,

ktorej existenciu nepopiera ani odporca. To, že odporcovo vlastnícke právo je chránené

SR ešte neznamená, že ostatní účastníci právnych vzťahov môžu byť vystavení

vlastníkovej svojvôli. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami odporcu ohľadne

neurčitosti a nepresnosti výroku predbežného opatrenia. Mal za to, že výrok rozhodnutia je

formulovaný tak, že je z neho zrejmé, čo má odporca vykonať. Nehnuteľnosť, ktorej sa

predbežné opatrenie týka, je špecifikovaná takým spôsobom, že nemôže dôjsť k jej zámene

a pokiaľ bola uložená povinnosť vydania kľúčov od nehnuteľnosti má za to, že ide o kľúče

od všetkých vchodov vedúcich do nehnuteľnosti.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť. Zároveň navrhol

odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením , tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Za takú vadu označil skutočnosť, že

rozhodnutie odvolacieho súdu mu nebolo riadne a účinne doručené. Mal za to, že súd prvého

stupňa pri doručovaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu závažným spôsobom

pochybil, keď mu napadnuté rozhodnutie doručil dňa 20. októbra 2011 fikciou doručenia

podľa ustanovenia posledná veta , na adresu jeho pôvodného bydliska

na V., napriek tomu, že sa na nej v čase doručovania napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu už dlhšiu dobu nezdržiaval, keďže od 7. mája 2011 sa zdržiava na adrese svojho

terajšieho bydliska na M., čo robí doručenie napadnutého rozhodnutia odporcovi neúčinným.

Za nezákonný a svojvoľný považoval tiež postup prvostupňového súdu, ktorý ho vyzval, aby

preukázal, že sa v čase doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu na adrese pôvodného

bydliska nezdržiaval. Taktiež mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí nedostatkom

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, nakoľko sa odvolací súd nevysporiadal s jeho

námietkami týkajúcimi sa neurčitosti a nepresnosti výroku predbežného opatrenia, t.j. jeho

materiálnej nevykonateľnosti, resp. len konštatoval, že z výroku predbežného opatrenia je

zrejmé, čo má odporca vykonať, pretože nehnuteľnosť, ktorej sa predbežné opatrenie týka, je

špecifikovaná tak, že nemôže dôjsť k jej zámene a pokiaľ bola odporcovi uložená povinnosť

vydania kľúčov odvolací súd mal

bez ďalšieho za to, že ide o kľúče od všetkých vchodov vedúcich do nehnuteľnosti. Podľa

názoru odporcu exekúcia vykonaná na základe predbežného opatrenia, ktorého výrok je

nepresný a neurčitý do takej miery, že z neho nie je možné jednoznačne zistiť, či je odporca

povinný umožniť navrhovateľovi vstup len do nebytových priestorov nehnuteľnosti a vydať

kľúče len od týchto priestorov, alebo umožniť vstup a vydať kľúče od nehnuteľnosti ako

celku, musí bez ďalšieho zasiahnuť do vlastníckeho práva odporcu zaručeného čl. 20 ods. 1

, ale najmä do práva odporcu na nedotknuteľnosť obydlia

zaručeného . V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberal skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ považoval dovolanie odporcu za dovolanie podané po lehote a navrhol ho

odmietnuť. Zároveň si uplatnil trovy dovolacieho konania vo výške 66,32 €. Mal za to, že

zápis trvalého bydliska v občianskom preukaze neznamená, že osoba sa na danej adrese aj

zdržiava. Odporca podľa názoru navrhovateľa účinky doručenia kvalifikovane nespochybnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi

a dovolateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

Podľa (ďalej len ), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať a k porušeniu práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivý súdny proces malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že mu

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne a účinne doručené.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus

o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia

nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa

adresát o tom nedozvedel ( ).

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

odporcovi doručované prostredníctvom pošty (č.l. 124 spisu), zásielka sa však 20. októbra

2011 vrátila prvostupňovému súdu s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.

Vychádzajúc z úpravy náhradného doručovania obsiahnutej v považoval

súd prvého stupňa tento deň za deň doručenia písomnosti odporcovi. Odporca potom, ako sa

dozvedel o vydaní rozhodnutia odvolacím súdom, listom z 11. októbra 2011, doručeným súdu

prvého stupňa 18. októbra 2011 (č.l. 125 spisu) požiadal prvostupňový súd o doručenie

rozhodnutia odvolacieho súdu na adresu jeho terajšieho bydliska v B. (na ktorej sa podľa jeho

tvrdenia zdržiaval aj v čase doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu a na ktorej má od 7.

mája 2011 zároveň hlásený trvalý pobyt). Na uvedenú žiadosť odporcu o doručenie

rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa listom z 20. októbra 2011 vyzval odporcu,

aby preukázal, že sa v čase od 28. septembra 2011 do 18. októbra 2011 (v čase doručovania

rozhodnutia odvolacieho súdu) nezdržiaval na adrese pôvodného bydliska v B., na ktorú mu

súd prvého stupňa toto rozhodnutie doručoval. Odporca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu (č.l. 134 spisu), zaslal dňa 23. decembra 2011 prvostupňovému súdu opakovanú

žiadosť o doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd po tom, ako mu bola vec

predložená na rozhodnutie o dovolaní odporcu, v prípise z 22. novembra 2012, sp.zn. 5 Cdo

307/2012 uložil súdu prvého stupňa povinnosť doručiť rozhodnutie odvolacieho súdu

odporcovi na ním uvedenú adresu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo súdom prvého stupňa

doručené odporcovi (na adresu B.) dňa 21. januára 2013 a jeho právnemu zástupcovi dňa 3.

januára 2013.

Dovolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa

nepostupoval správne, keď napriek oznámeniu odporcu, že sa na adrese jeho pôvodného

bydliska v B., už dlhšiu dobu nezdržiaval a jeho žiadosti o doručenie rozhodnutia odvolacieho

súdu na adresu jeho terajšieho bydliska v B. (kde sa zdržiava od 7. mája 2011), toto

rozhodnutie odporcovi na uvedenú adresu nedoručil. Doručenie uznesenia odporcovi na

adresu jeho pôvodného bydliska nemalo účinky riadneho doručenia. Až jeho doručenie na

adresu B. vyvolalo procesnoprávne účinky tak z hľadiska právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutia, ako aj z hľadiska možnosti odporcu napadnúť ho dovolaním. Odporcom

vytýkaná vada v doručovaní, k náprave ktorej došlo dodatočným riadnym doručením, nemá

v danom prípade znaky (a ani negatívne dopady na realizáciu procesných oprávnení), ktoré

má vada konania v zmysle

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

odporcu o nedostatočnej odôvodnenosti uznesenia odvolacieho súdu a nevysporiadaní sa

s jeho námietkami týkajúcimi sa neurčitosti a nepresnosti výroku predbežného opatrenia, t.j.

jeho materiálnej nevykonateľnosti. V zmysle ustanovenia sa

o náležitostiach odôvodnenia rozsudku použije pre uznesenie primerane. Táto

primeranosť znamená, že pri uznesení o nariadení predbežného opatrenia, aj s prihliadnutím

na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí jeho odôvodnenia postačujúce

stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Tento záver podporuje aj znenie

, podľa ktorého, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody

nemusí uvádzať.

V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu

požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, a akými podstatnými úvahami sa pri svojom

rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa tiež v dostatočnom rozsahu zaoberal námietkami odporcu

uvedenými v odvolaní, vrátane námietok týkajúcich sa neurčitosti a nepresnosti výroku

predbežného opatrenia. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia nie je len splnenie

náležitostí odôvodnenia rozhodnutia ustanovených zákonom ( ,

), ale aj jeho výroku, ktorý sám osebe ale aj v nadväznosti na dôvody rozhodnutia má

spĺňať zákonnú požiadavku každého právneho úkonu – a to jeho určitosť – táto napokon

dopadá tiež na jeho vykonateľnosť.

Dovolateľ namieta určitosť výroku nariadeného predbežného opatrenia z dôvodu, že

z neho nie je možné jednoznačne zistiť, či je odporca povinný umožniť navrhovateľovi vstup

len do nebytových priestorov nehnuteľnosti a vydať kľúče len od týchto priestorov, alebo

umožniť vstup a vydať kľúče od nehnuteľnosti ako celku, čím spochybňuje jeho materiálnu

vykonateľnosť. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je jeho

obsahová určitosť (porovnaj napr. R 21/1981, str. 161; R 27/1984, str. 130). Výrok uznesenia

o nariadení predbežného opatrenia uložil odporcovi, aby sa zdržal rušivých zásahov

do realizácie práva nájmu navrhovateľa, aby vydal navrhovateľovi kľúče a umožnil vstup

do nehnuteľnosti – nebytových priestorov nachádzajúcich sa v B., zapísanej na liste

vlastníctva č. X., v katastrálnom území S.. Vymedzenie miesta, na ktoré sa povinnosť uložená

predbežným opatrením vzťahuje - nebytové priestory nachádzajúce sa v B., zapísané na liste

vlastníctva č. X., v katastrálnom území S. je dostatočne určité a toto miesto je objektívne

rozpoznateľné, teda nezameniteľne konkretizované od iných miest.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho

konania za úkon právnej služby vo výške 66,32 € (za jeden úkon právne pomoci- vyjadrenie

k dovolaniu z 22.októbra 2012, vrátane režijného paušálu), ktoré zaviazal zaplatiť odporcu

na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová