Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/295/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E. K. S., s.r.o., so sídlom v

B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou T. K., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti

ţalovanej M. K., bývajúcej v T., o zaplatenie 2 660,84 € s príslušenstvom, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej S., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného

advokátskou kanceláriou H. L., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., vedenej na Okresnom súde

Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2013 sp. zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 20. júna 2013 sp. zn. odmietol

odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 7. septembra

2012 č.k. -92 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 8. októbra 2012 č.k.

-96, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi

sumu 2 109,95 € so 6 % úrokom z omeškania ročne od 9. decembra 2006 do zaplatenia

a náhradu trov konania 126 €; vo zvyšku ţalobu zamietol, a zároveň ktorým bol vedľajší

účastník zaviazaný k povinnosti v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške

307,43 €. Ďalej rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, ţe vedľajší účastník nebol oprávnenou

osobou na podanie odvolania ( ). Uviedol, ţe okrem účastníkov

2

konania môţe odvolanie podať aj vedľajší účastník, opierajúc sa o alebo

o znenie , ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Z obsahu spisu zistil, ţe odvolanie podal vedľajší

účastník na strane ţalovanej, pričom v súdnom spise sa nenachádza ţiadne stanovisko

ţalovanej vyjadrujúce súhlas s týmto odvolaním a rovnako tak ani vedľajší účastník

vo svojom odvolaní nepreukázal, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, na ktorého strane vystupuje. Prihliadol pritom

aj na to, ţe procesné postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je významne

ovplyvnené vôľou účastníka, na strane ktorého vystupuje. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník a ţiadal,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojim postupom odňal moţnosť konať

pred súdom v zmysle tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie ako

podané neoprávnenou osobou. Namietal, ţe odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad

ustanovenie , keď správne mal vychádzať z a „opýtať

sa neinformovaného spotrebiteľa, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka, ktoré bolo

zjavne na jeho podporu a prospech“. Bol toho názoru, ţe „z dikcie však

nemoţno odvodiť, ţe úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude

zo strany súdu automaticky zamietnutý“, „z tejto dikcie moţno vyvodiť, ţe súd bude úkon

vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom

na všetky okolnosti prípadu. Zdôraznil, ţe ním podané odvolanie proti rozsudku na plnenie

z neprijateľnej zmluvnej podmienky bolo nepochybne v záujme ţalovanej ako spotrebiteľky.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu vedľajšieho účastníka navrhol dovolanie zamietnuť,

rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval za vecne správne.

Ţalovaná sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

ods. 1 a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa Podľa je dovolanie

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci

prípustnosť dovolania podľa a neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie

je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie podané

vedľajším účastníkom nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je relevantné tvrdenie

dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho

súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v aţ e/ a vedľajší účastník nenamietal

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vedľajší účastník v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

moţnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ , je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia

jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia moţnosti odvolateľa pred súdom konať

ide tieţ vtedy, keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné

predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania

vedľajšieho účastníka odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho

moţnosť pred súdom konať.

Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len

na návrh ( ).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uváţení všetkých okolností ( ).

Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201

ods. 1 ).

Dovolací súd na úvod poznamenáva, ţe z právnej úpravy vedľajšieho účastníka

obsiahnutej v vyplývajú niektoré rozdielnosti, ktoré

sa v právnom postavení vedľajších účastníkov prejavujú vo viacerým smeroch, okrem iného

tieţ v tom, ţe niektorí vedľajší účastníci majú právo podať odvolanie s obmedzením, ţe tento

ich úkon nemôţe odporovať úkonu (vôli) nimi podporovaného účastníka, iní vedľajší

účastníci majú v zmysle viď veta druhá samostatné, od účastníka nezávislé právo

podať odvolanie. Pokiaľ v ďalšom texte odôvodnenia tohto uznesenia nie je výslovne uvedené

niečo iné, týka sa nasledovný všeobecný výklad procesného postavenia takého vedľajšieho

účastníka, ktorý prejaví vôľu zúčastňovať sa konania (v ktorom nejde o rozvod, neplatnosť

manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je) popri navrhovateľovi alebo

odporcovi vo veci, v ktorej z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom ( veta druhá ).

V zmysle vyššie citovaných ustanovení a tieţ v súlade

s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol.,

– Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi

účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet

vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník

vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu

(ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona – k tomu viď tieţ

ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie

námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho

vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého

má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môţe do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy

účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako

vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby

sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený

subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším

účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí

6

ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyţaduje rozhodnutie súdu.

Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii

vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiţ nemoţno nútiť, aby

sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie

účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva

rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka

do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú

účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, ţe vstupuje do konania, a prípadne

namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré

sa vzťahuje ustanovenie , je právny záujem vedľajšieho účastníka

na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha

v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo

odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv

plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo

výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje,

sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie , zákon nestanovuje ako

podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, ţe táto osoba má záujem na výsledku

konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná

z jeho právneho záujmu na výsledku sporu ( ), tu vyplýva priamo zo zákona

(viď tieţ Števček / Ficová a kol. – Komentár, Nakladatelství

C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie

vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje

na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môţu byť v postavení

vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tieţ

o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012

(ďalej len „“). V zmysle

môţe právnická osoba zaloţená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh

na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov

alebo môţe byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia a ,

je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka,

na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet

predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý

má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu

vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia nemoţno ţiadnym spôsobom vyvodiť, ţe

by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“

účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať.

Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť

ktorého v konaní si neţelá. To, ţe niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného)

účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená,

ţe ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, ţe mu vyhovuje

a ţe s ňou musí za kaţdých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu

k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje Účel procesnej pomoci

v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania,

môţe byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,

s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom

uţ v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania

v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce

vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom

do konania. Treba mať totiţ na pamäti, ţe v dôsledku rovnakých procesných práv

a povinností môţe vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery)

zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím

nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka

konal ten, koho účasť v konaní si neţelá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového

konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka

konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého

oznámi účastníkom konania, ţe určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník

a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môţu vyjadriť svoje

nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Uvedený výklad dovolacieho súdu sa neprieči doterajšej rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu (viď napríklad jeho rozhodnutia vo veciach sp. zn. alebo

), ani konštantnej judikatúre (R 57/2009) spočívajúcej na právnom závere, ţe

vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu – uţ tým, ţe

súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania a ţe o prípustnosti vedľajšieho účastníctva

rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka

do konania. Výklad, ktorý v preskúmavanej veci podáva dovolací súd, iba: 1. pripomína, ţe

súd musí vţdy účastníkov konania právne relevantným spôsobom (viď tieţ ďalej)

upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť

do konania ako vedľajší účastník, 2. zdôrazňuje, ţe súd musí mať za kaţdých okolností jasno

v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej

iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas

s vedľajším účastníctvom, 3. dodáva, ţe súd musí vţdy zákonu zodpovedajúcim spôsobom

reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť namietajúci) procesný úkon účastníka

konania.

Sama skutočnosť, ţe vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba,

činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, ţe jej

procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vţdy ňou sledované právne účinky. Ani

samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z v spojení

s ustanovením ešte neznamená, ţe jej vstup

do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vţdy prípustný.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe v danom prípade vedľajší účastník písomným

podaním z 10. mája 2012 oznámil, ţe z vlastného podnetu ako vedľajší účastník vstupuje do

konania na strane spotrebiteľa ako právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti

je ochrana práv spotrebiteľa ( ,

a tieţ stanovy S. z 18. januára 2012, ktoré boli registrované Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky 26. januára 2012 pod č. VVS/1-900/90-39047). So zreteľom na to nebolo

procesným predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania preukázanie

9

právneho záujmu na jeho výsledku. To však vôbec neznamená, ţe ostatné predpoklady vstupu

tohto subjektu do uvedeného konania (viď vyššie) nemuseli byť splnené.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého

oznámi účastníkom konania, ţe určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník

a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môţu vyjadriť svoje

nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

V danom prípade vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou

činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, oznámil, ţe z vlastného podnetu ako vedľajší účastník

vstupuje do konania na strane spotrebiteľa. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe by súd

účastníkov na oboch procesných stranách vyzval, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu,

ktorým vedľajší účastník prejavil vôľu vstúpiť do konania na strane ţalovanej; postup súdov

tak nezodpovedal zákonu a mal v danej veci za následok, ţe vedľajší účastník bolo súdmi

povaţovaný za vedľajšieho účastníka bez toho, aby bolo (právne účinným spôsobom)

zisťované a zistené stanovisko ţalovanej k vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka ako podané

neoprávnenou osobou z toho dôvodu, ţe nejde o prípad, v ktorom z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201

veta druhá ), moţno s ním súhlasiť iba potiaľ, ţe skutočne nejde o taký prípad. To však

v preskúmavanej veci nebolo moţné povaţovať za zákonný predpoklad pre postup

odvolacieho súdu, ktorý zvolil. S účinnosťou od 1. septembra 2003 ustanovenie

„posilnilo“ postavenie vedľajšieho účastníka v tých prípadoch, v ktorých z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a (ním podporovaným)

vedľajším účastníkom. V týchto prípadoch je právo podať odvolanie vedľajším účastníkom

jeho samostatným procesným právom nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného)

účastníka konania. Zmyslom takej procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší účastník

čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez moţnosti ovplyvniť

výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní taký

vedľajší účastník podporuje.

10

Ustanovenie veta druhá v spojení s nemoţno však v ţiadnom

prípade vykladať tak, ţe vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania.

Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, ţe legitimácia vedľajšieho účastníka

na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva

podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril

nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník,

musí sa súd vţdy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník

podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým,

ţe sa vzdal odvolania, nemôţe ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania

nevzdal, je súd v prípade, ţe odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním

podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník

odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka

neúčinné, čo má za následok, ţe odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou,

ktorá na odvolanie nie je oprávnená (porovnaj tieţ uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla

2009 sp. zn. ).

V preskúmavanej veci odvolací ţalovanú vyzval, aby oznámila, či súhlasí

s odvolaním vedľajšieho účastníka, ktoré podal proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 174

spisu). Zo spisu ďalej vyplýva, ţe ţalovanej bola predmetná výzva doručovaná s tým, ţe

ak sa k nej v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa mať za to, ţe neudelila vedľajšiemu

účastníkovi súhlas na podanie odvolania (zásielka bola uloţená ţalovanej na pošte – viď

č.l. 175 spisu). Odvolací súd chcel zrejme postupovať podľa , v zmysle

ktorého ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu

a vedenia konania, môţe pripojiť doloţku, ţe ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude

sa predpokladať, ţe (ne)má námietky. Odvolací súd si ale pri tom dostatočne neuvedomil, ţe

jeho výzva adresovaná účastníkom konania sa netýka „postupu a vedenia konania“, a ţe

z tohto dôvodu sa nemôţe uplatniť domnienka v zmysle

Pre rozhodnutie dovolacieho súdu v preskúmavanej veci bolo určujúce, ţe odvolací

súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka z dôvodu, ktorý v danom prípade jednoznačne

neprichádzal do úvahy.

11

Skutočnosť, ţe dôvod odmietnutia odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol

ako procesný predpoklad tohto postupu odvolacieho súdu daný, vedie v dovolacom konaní

k záveru, ţe postupom odvolacieho súdu bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá moţnosť pred

súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p).

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšieho účastníka

je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková