Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/2/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, v dovolacom konaní právne zastúpenej

Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, proti

povinnému P. B., bytom H., v konaní o vymoženie 1.605,69 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove, z 28. februára 2013, sp.zn , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. Rudolfa Dulina, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach,

poţiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského

rozsudku zo dňa 11. novembra 2011 sp.zn. IDB0910004 Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

zriadila ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave,

Trnavská cesta č. 7 (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením zamietol z 13. júna 2012

č.k. ţiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie z dôvodu, ţe sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej

zmluvy a rozhodcovská doloţka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver

o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doloţke zaloţil na hrubej nerovnováhe

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a jednak z dôvodu, ţe doloţka vyţaduje,

aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom v zmysle rozsudku Súdneho dvora

2

Pannon z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského konania,

keďţe miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa.

V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, ţe právna predchodkyňa oprávnenej

(Poštová banka, a.s.) a povinný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej

zmluvy. Jej súčasťou je rozhodcovská doloţka, v zmysle ktorej budú spory účastníkov daného

právneho vzťahu rozhodované pred označeným rozhodcovským súdom. Uvedená doloţka

nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľovi znemoţňuje vyriešiť spor medzi účastníkmi

inak, ako v rozhodcovskom konaní, preto túto doloţku súd pokladá za neplatnú. Súd prvého

stupňa ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku). Vyslovil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky

nachádzajúcej sa v zmluve o úvere pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal pritom na ustanovenie čl. 3 Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 41

ods. 2 písm. d), a Exekučného poriadku, , , ,

o rozhodcovskom konaní, ustanovenia

o spotrebiteľských úveroch a tieţ judikatúru Európskeho súdneho dvora.

V zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená, ktoré odôvodnila tým, ţe súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe

rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ţe

účastníkovi konania – oprávnenej sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Uviedol, ţe v zmysle a o rozhodcovskom konaní (ďalej iba

„zákon o rozhodcovskom konaní“) právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky

ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako

ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti

a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať

vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku

rozhodcovského súdu, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 28. februára 2013 sp.zn.

, napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 ). Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ zisťoval, či

3

úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Túto otázku bol oprávnený riešiť

bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania vyuţil všetky moţnosti

vyplývajúce mu zo Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe rozhodcovská doloţka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

ktorá je v zmysle ustanovenia (v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy) neplatná. Odvolací súd uviedol, ţe ustanovenie § 45 ods. 1 zákona

o rozhodcovskom konaní umoţňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj

materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

rozhodnutia. Odvolací súd poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého:

„Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007

alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá

nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom

na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má moţnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak

by podľa takejto doloţky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by

chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,

ţe zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“. Aj keď § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka je účinný aţ od 1. januára 2008 a spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa

27. novembra 2007, nekalosť rozhodcovskej doloţky súd posudzoval podľa generálnej

klauzuly ( ) zakotvenej do zákona od 1. apríla 2004. Ustanovenie zákona

č. upravovalo, ţe spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

, , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, ţe sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, ţe

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vnútroštátnemu súdu

prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá poţadované na to, aby ju bolo moţné

kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady93/13/EHS ako nekalú {Rozsudok

Súdneho dvora európskej únie €-243/08 Pannon). Je treba zdôrazniť, ţe Európska únia

vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality ţivota ľudí podporuje

v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľným i podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ

4

v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doloţku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdnehoí/vorfl C-240/08 -€-241/98 Oceano Grupo

Editorial, tieţ €-40/08 Asturcom). Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyţaduje, aby

na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia {pórov,

rozsudok Georgiadis Hs protiGrécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č 21522/93, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku

z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1; uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. ). Odvolací súd

so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doloţku nepovaţoval za potrebné zaoberať sa

ostatnými odvolacími námietkami. sťaţnosť č 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí

1997-111.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré odôvodila

ustanoveniami , , , (a.), teda ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom

a (a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci).

Oprávnená vo svojom rozsiahlom dovolaní uviedla :

1/ “V tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom“.

Povaţovala za neprijateľné, aby exekučný súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku a skúmal jeho materiálnu správnosť, rozhodcovské konanie,

zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.

Oprávnená tvrdila, ţe súd rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, lebo bolo v súlade so zákonom

rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Taktieţ je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť

5

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania

o jeho zrušení., hoci podľa zákona bol potrebný. Pri splnení týchto podmienok sú teda

rozhodcovské rozsudky vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných súdov. Teda je tu

prekáţka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2

zákona č. 460/ 1992 Z.z. SR.

2/ „Právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z rozhodcovskej doloţky

z priloţenej úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, ţe pôvodným veriteľom, v čase uzatvárania

úverovej zmluvy, bola Poštová banka, a.s., v zmysle

o bankách, bola povinná ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa a o tom, ţe ich

prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.88k].

V zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany

v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, ţe to vylúčené nebolo, oprávnený nemal

inú moţnosť ako podať ţalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej

doloţky Poštovou bankou, a.s. v zmysle o bankách.

V zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ak teda rozhodcovská doloţka dohodnutá

vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach pre úver, bola

dohodnutá riadne v súlade so zákonom.

Napadla aj právne závery súdov niţších stupňov o neprijateľnosti podmienky, za ktorú

povaţovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej doloţke uvedenej v zmluve

o úvere. Vyslovila názor, ţe rozhodcovská doloţka, ktorou sa všetky spory v súvislosti

so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu, nie je v z zmysle smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1995 nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Odňatie práva

oprávnenej konať pred súdom sa odrazilo v tom, ţe uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj

6

odvolacieho súdu, neboli dostatočne odôvodnené. Namietala, ţe vo vzťahu k jej námietkam

v odvolaní sa odvolací súd obmedzil len na ich citáciu, nepotvrdil a ani nepoprel

opodstatnenosť jej tvrdení v odvolaní, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne

konanie a k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle

3/ Vzhľadom na to, ţe zmluva o úvere bola uzatvorená pred 1. januárom 2008, teda

pred novelizáciou týkajúcou sa spotrebiteľských vzťahov, úprava

sa na predmetnú zmluvu o úvere nevzťahuje, nakoľko zákonník

taxatívne vymedzoval, ktoré zmluvy moţno povaţovať za spotrebiteľské, a teda sa táto

úprava na tento typ zmluvy nevzťahuje.

Podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad PL.ÚS

36/95) k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka (princíp)

právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz

spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.

Dôvodila ďalej “ochranou dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je

i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.

„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je

významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a ich právnej istoty“ (PLUS

10/04). Zákaz retroaktivity je súčasťou ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Uviedol, ţe ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či uţ ako súd

vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv.

exekučný súd. Poukázala na to, ţe exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných

prostriedkoch voči exekučnému titulu a v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť

rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.

4/ Oprávnená dala do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. septembra 2011 sp.zn. , ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky

odôvodnil tým, ţe „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, ţe preskúmanie

správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je moţné, len pokiaľ ide o dôvod

vedený v (rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemoţné, právom nedovolené alebo

7

odporuje dobrým mravom}. Uviedol, ţe v obdobnej exekučnej veci Krajský súd v Bratislave

uznesením č.k. -25 zo dňa 26. júna 2012 zrušil uznesenie okresného súdu č.k.

-13, ktorým bola zamietnutá ţiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa. Ďalej uznesením č.k.

-59 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesenie Okresného súdu Lučenec

č.k. -43, ktorým bola zamietnutá ţiadosť o udelenie poverenia z dôvodu,

„...exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodcovskú doloţku povaţoval

za spotrebiteľom vnútenú. Poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. novembra 2006, ktorý uvádza, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo

analogickú}, ktorá uţ bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho,

aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade

s princípom právnej istoty v zmysle či. 1 ods. 1 a môţe tým

porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 30. októbra 2007. Aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 29. septembra2009 uvádza, ţe výklad právnej normy vôbec nemôţe siahať tak ďaleko, aby

sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu.

V takomto prípade by totiţ uţ nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy.

„Iný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2008

uvádza, ţe interpretácia zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-

právnych vzťahov je zásadne úlohou všeobecných súdov, to však len potiaľ, pokiaľ všeobecné

súdy nerozhodujú v extrémnom rozpore s obsahom súdneho spisu alebo v rozpore

s princípom spravodlivosti, či arbitrárne.“

5/ „Pokiaľ súd, konajúci v konaní, je exekučný súd zásadne obsadený vyšším súdnym

úradníkom, konajúcim na základe poverenia sudcu (§ 5 písmeno g) nie je preto moţné, aby

ústavnú funkciu – rozhodovať spory ako súdny orgán – vykonávala osoba, ktorá sudcom nie

je. Vzhľadom na skutočnosť, ţe exekučné konanie nie je klasickým súdnym konaním

a nerozhoduje sa v takomto konaní uţ o veci samej, nie je a priori činnosť sudcu

nevyhnutná.“. Exekučný súd teda posudzuje predloţené dokumenty, ale nepreskúmava ich

po stránke hmotnoprávnej, ani procedurálnej, keďţe na takýto postup nemá právomoc, a nie

je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Inak povedané, ak exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný

vo veci konať, či uţ ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd.“

6/ Podľa názoru oprávnenej uvedeným konaním súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu jej bolo odňaté právo domáhať sa jej práva na uspokojenie jej pohľadávky v exekučnom

konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné. Za významnú povaţovala aj okolnosť, ţe

Súdny dvor Európskej únie v ţiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúcich sa výkladu smernice

93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vo vzťahu

k rozhodcovským doloţkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil nekalosť takého dojednania

per se, ale trvá na tom, ţe nekalosť môţe byť daná len pri splnení niektorých podmienok.

Ďalej namietala, ţe zákonodarca mal úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde

uplatnia svoje práva, a preto nie je na mieste, aby súd nahrádzal vôľu spotrebiteľa, a to

nezákonným zásahom do práv oprávnenej. Ak povinný nemá záujem na uplatňovaní si

svojich práv, ak ţiadnym spôsobom nenapravil vôľu napadnúť rozhodcovský rozsudok,

povaţovala za absurdné, aby túto jeho vôľu nahrádzal súd. Bola toho názoru, ţe ak povinný

svoju vôľu prejavil podpisom zmluvy, ktorá doloţku obsahovala, súd svojim konaním

zasiahol do práv oprávnenej, ako aj povinného slobodne prejaviť svoju vôľu.

Navrhla, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého

a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

9

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v aţ c/

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej preskúmaval súd podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj

uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

10

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená nenamietala procesné vady konania v zmysle , ,

a súd tieto ani nezistil.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z , e/ , keď

poukázala na prekáţku nedostatku právomoci súdov, prekáţku rei iudicatae.a nedostatku

návrhu na začatie konania.

Podľa ods. 1, 2, 3, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných

zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov

územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej

správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom

súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môţu súdy

konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa , , o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloţí tento návrh spolu s exekučným

11

titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a poţiada

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa ţiadosť zamietla,

právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je

prípustné odvolanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Súd preto konštatuje, ţe rozhodcovský rozsudok je preskúmavaný z hľadísk

vyjadrených v § 44 zákona o rozhodcovskom konaní, a to aj čo do jeho materiálnej

správnosti. Exekučný súd je pri postupe podľa § 44 zákona o rozhodcovskom konani

oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je

ním teda viazaný v zmysle Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konani je

potrebné povaţovať za zákonné zmocnenie, ktoré umoţňuje exekučnému súdu jeho

preskúmanie. Konanie vo veci ochrany spotrebiteľa tvorí samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Jeho účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou:mluvou ku škode spotrebiteľa.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danej veci exekúcie oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, proti povinnému P. B., o vymoţenie 1 605,69 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn.

, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

zriadila ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave,

Trnavská cesta č. 7 (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“) Okresný súd Vranov

nad Topľou uznesením zo dňa 5. júna 2012, sp.zn. -14 zamietol

nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom

na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada ( ods. a/, d/ a e/ )

konanie nezaťaţila.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych

záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje

rozhodnutia.

13

Oprávnená nenamietala neopodstatnene, ţe konanie súdov bolo postihnuté vadou

podľa d/ a , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť

zrejme tým, ţe skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná

nevyvinula ţiadnu aktivitu na takýto prieskum.

Oprávnená v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy jej v konaní odňali moţnosť pred súdom

konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

().

14

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa zamietol ţiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)

odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j.

vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či uţ uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doloţky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyţaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

15

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon

o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto

ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môţu byť aj

iné subjekty neţ spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada

(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si kaţdý stráţi

svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyuţitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania, znamená stratu moţnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretoţe inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by

nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta

sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôleţitejšiemu

princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, ţe aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa.

Dovolateľka tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa ,

ktorej sa súd dopustil tým, ţe jej neumoţnil riadne a zákonným spôsobom uplatniť svoje

práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Oprávnená nemala moţnosť podať

kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného

odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal ani týmito odvolacími

dôvodmi oprávnenej, ktoré v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla, ţe pred

vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá preskúmavaciu právomoc (zrejme

vo vzťahu k exekučnému titulu).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je dôvodná.

16

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu

vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ

vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym exekútorom. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

17

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Dovolateľka v dovolaní namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Dovolateľka napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli mať

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

18

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová