Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/132/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105,

zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18,

proti povinnej I. D., bývajúcej vo V., o vymoženie 161,71 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdna exekútorka poţiadala exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 13. apríla 2012 sp. zn.

WH-A/0411/0038 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Prievidza uznesením z 8. októbra 2012 č.k. -12

uvedenú ţiadosť súdnej exekútorky zamietol. V odôvodnení poukázal na to, ţe právna

predchodkyňa oprávnenej a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba povaţovať

za spotrebiteľskú zmluvu. Dospel k záveru, ţe na daný prípad treba preto aplikovať

Exekučný poriadok a ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských

zmluvách. Súčasťou úverovej zmluvy bola rozhodcovská doloţka, ktorá je ale neplatná,

lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve

s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú zmluvu

ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred

naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal moţnosť náleţitým spôsobom posúdiť

obsah rozhodcovskej doloţky a jej právne dôsledky. Táto doloţka vytvorila v neprospech

spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy aj z toho

dôvodu, ţe spotrebiteľovi sa v jej dôsledku odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami

o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doloţka s takýmito

dôsledkami je povaţovaná za neprípustnú (nekalú) aj v zmysle Smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) a za neplatnú ju povaţujú aj ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla

zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý

z tohto dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul. Súd prvého stupňa vzhľadom na to

ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku).

Uvedené uznesenie napadla odvolaním oprávnená. Krajský súd v Trenčíne

uznesením z 18. februára 2013 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako

vecne správne ( ). Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne

postupoval, pokiaľ zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Túto

otázku bol oprávnený riešiť bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského

konania vyuţil všetky moţnosti vyplývajúce mu zo zákona. Skúmaním platnosti

rozhodcovskej doloţky súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu má v danom prípade rozhodcovská doloţka

charakter neprijateľnej podmienky, ktorá v právach a povinnostiach zmluvných strán

spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) a súd prvého stupňa ju opodstatnene povaţoval za neplatnú. Z týchto

dôvodov je správny tak záver súdu prvého stupňa, ţe označený rozhodcovský rozsudok

nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), ako aj

záver, ţe ţiadosť súdnej exekútorky o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné

zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého

a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodila z , , , a jeho dôvodnosť z

písm. a/ aţ c/ Dovolateľka v dovolaní ďalej uviedla, ţe podľa jej názoru je tento jej

opravný prostriedok prípustný v zmysle Tvrdila, ţe právna

predchodkyňa oprávnenej (Poštová banka, a.s.) postupovala v súlade s § 93 b/ zákona

o bankách, ktorý jej uloţil povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doloţky,

s tým, ţe v predmetnom bode je klientovi daná moţnosť neprijať túto zákonom

stanovenú ponuku. Namietala, ţe slovenské znenie ustanovenia čl. 3 ods. 3 bod 1.

písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS je nesprávne. Poukázala na to, ţe je neprijateľné, aby

súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný

návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli

splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Exekučný súd

podľa názoru dovolateľky nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol

vydaný. Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Ďalej

poukázala na to, ţe ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného

konania vstupovať do uţ ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel

úprava moţnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je

vecne príslušný vo veci konať či uţ ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd

konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Právo na výkon

rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným titulom, je integrálnou

súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Konaním súdu jej bolo odňaté právo

domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní,

pretoţe súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné. Tým súd oprávnenej spôsobil ujmu.

Odňatie práva konať pred súdom sa odrazilo v postavení oprávnenej tak, ţe uznesenie

súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu neboli dostatočne odôvodnené. Uvedeným

postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Záverom

poznamenala, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať

povahu rozhodcovskej doloţky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku.

Súdna exekútorka sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

). Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle , ,

nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Oprávnená namietala procesnú vadu v zmysle

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci

súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, ţe v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej

stránke, na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, ţe rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku,

ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov

súdov oboch stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch zaloţili svoje

rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012

sp. zn. ).

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala z ,

keď poukázala na prekáţku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu

konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,

o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je

významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom

pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ

určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,

nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké

osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol

v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie

ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá

v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj

v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov

konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávnenej BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, proti povinnej I. D.,

bývajúcej vo V., o vymoţenie 161,71 € s príslušenstvom, na základe rozhodcovského

rozsudku z 13. apríla 2012 sp. zn. WH-A/0411/0038, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd

zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené

dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťaţila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/ , ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, ţe

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula ţiadnu

aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak

konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj

bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdnej exekútorky

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového

– hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktieţ vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade

zaloţili svoje rozhodnutia.

Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. f/ , ktorej sa súd dopustil tým, ţe jej neumoţnil podať kvalifikované

odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia

jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávnenej, ktoré

v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla, ţe pred vydaním poverenia na výkon

rozhodnutia súd nemá skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného

titulu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov nie je dôvodná.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia

s poukazom na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil (aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia

príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom všeobecného

súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu (napr. ).

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, ţe súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, ţe súdy

nemôţu preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh

na vykonanie exekúcie má všetky náleţitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul

opatrený potvrdením (doloţkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú

splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

Vzhľadom na to, ţe právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak

oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným

súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu

vydaného v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide

o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn.

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, ţe „súdna

exekúcia môţe byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto poţiadavky nespĺňa,

aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v kaţdom štádiu konania i bez návrhu

zastavená“.

Pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade

platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 9. februára 2012 sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia ţiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady.

K námietke dovolateľky, ţe právna predchodkyňa oprávnenej v danom prípade

len plnila zákonnú povinnosť, dovolací súd uvádza, ţe o bankách

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“)

v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnená

zastáva názor, ţe predmetnou rozhodcovskou doloţkou jej právna predchodkyňa (banka)

len plnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia, a preto

nemôţe ísť o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Dovolací súd preto

poukazuje na doslovné znenie ustanovenia ,

v zmysle ktorého „Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona“ (osobitným zákonom

sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie (ako celok)

a tieţ o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov – ďalej len „“). Poznámka pod čiarou nemá

síce normatívny charakter, slúţi ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011).

Dovolací súd preto pri výklade ustanovenia vzal

na zreteľ právne predpisy, na ktoré sa pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje.

Zohľadnil, ţe je právny predpis, ktorý obsahuje ustanovenia

všeobecnej povahy charakterizujúce kaţdé rozhodcovské konanie, zloţenie a činnosť

všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh rozhodcovského konania, náleţitosti

rozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné predpoklady jeho zrušenia, uznania

a výkonu. Prihliadol tieţ na to, ţe ustanovenie má

podstatne konkrétnejšiu povahu, zohľadňujúcu individuálne postavenie banky a okolnosti

prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom spore s klientom ide

o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového

zdruţenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom

v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môţu zriadiť aj jeho

pobočky. Podľa stály rozhodcovský súd podľa

odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli

medzi a/ vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov,

b/ vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými drţiteľmi

elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a pouţívaní elektronických

platobných prostriedkov. Citované zákonné ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu

oprávnenej (Poštovú banku, a.s.) k tomu, aby klientovi (povinnej) ponúkla neodvolateľný

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné spory zo zmluvy

o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred stálym rozhodcovským

súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového

zdruţenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, ţe právna predchodkyňa

oprávnenej takto postupovala. Zo spisu nevyplýva, ţe by sa rozhodcovská doloţka, ktorá

bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým

rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ aţ c/). Predmetné

zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

bankami alebo ich záujmovým zdruţením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

bol ustanovený odlišným subjektom. Námietku oprávnenej, ţe jej právna predchodkyňa

len plnila svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť k neprijateľnej

podmienke v spotrebiteľskej zmluve, preto dovolací súd povaţoval v danom prípade

za nenáleţitú.

K námietke oprávnenej, ţe slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/

Smernice nie je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe aţ

do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013

o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho

písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky ( o úradnom vestníku

Európskej únie).

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto

tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová