Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/209/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej

na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Pezinok ţalobu, ktorou sa

voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Pezinok, preto

jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský

súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12

ods. 1 ).

2

Okresný súd Pezinok povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho

sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave ( ).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. októbra 2012 sp. zn.

rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Pezinok JUDr. Mária Špániková nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Okresný súd Pezinok uznesením z 5. októbra 2012 č.k. -8 vyzval

ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„“).

Uznesenie Okresného súdu Pezinok z 5. októbra 2012 č.k. -8 napadla

ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti,

ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa ( ). Navyše,

i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju

povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od

súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2013 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Pezinok; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Mal za to, ţe súd prvého stupňa

rozhodol správne, keď uloţil ţalobkyni zaplatiť za vznesenú námietku zaujatosti súdny

poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

ods. 1 potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ). Túto procesnú vadu

vyvodzovala ţalobkyňa z toho, ţe nepodala námietku zaujatosti (ţiadna obsahová súčasť

ţaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náleţitosti námietky zaujatosti

stanovené v ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo

moţné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôţe existovať ani jej poplatková

povinnosť. Ďalej namietla, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ).

K názoru, ţe došlo k tejto procesnej vade, dospela ţalobkyňa na základe toho, ţe súdny

poplatok jej vyrubila vylúčená sudkyňa Okresného súdu Pezinok, nezákonným postupom

ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha

v zmysle Ţalobkyňa ďalej tvrdila, ţe vecné oslobodenie tohto

konania ( ) sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti (v súvislosti

s tým ţalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra

2011 sp. zn. ). Skutočnosť, ţe v danej veci nebola podaná námietka

zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra

2012 sp. zn. , ktoré bolo vydané v inej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale

treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade súdy konali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

V zmysle veta prvá konanie začína na návrh. Toto ustanovenie

určuje moment, ktorým vznikajú upravené procesné práva

a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré

podľa zákona môţe začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania; ak súd zistí, ţe sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví.

Skutočnosť, ţe občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný

návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v § 237

písm. e/

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tieţ rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn.

).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh

na začatie konania označuje ako ţaloba. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala ţalobu

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle

na Okresnom súde Pezinok 27. septembra 2012. Neopodstatnená je preto jej námietka, ţe

v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh na začatie konania (ţaloba).

Ţalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, ţe: a/ bolo rozhodované

o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením

vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd

prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.

Dovolateľka uviedla, ţe sa nestotoţňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka

zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje

záver, ţe by odvolací súd zastával tento názor (t.j. ţe konanie o námietke zaujatosti

je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len

stotoţnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona

č. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa poloţky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ().

Ţalobkyňa napriek tomu, ţe na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou

konania o námietke zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje

z ustanovenia , čo ale svedčí o tom, ţe túto „alternatívu“ (t.j. ţe námietka

zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.

Dovolací súd pripomína, ţe v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce ţalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To povaţuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný

význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (ţalobou), výlučne ktorý má na mysli

ustanovenie , spojený vznik dvojstranného procesno-právneho vzťahu

medzi ţalobcom a ţalovaným, podaním námietky zaujatosti takýto procesno-právny vzťah

(medzi ţalobcom a ţalovaným) nevzniká. O to viac nemoţno o zaloţení vzťahu takejto

povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi

poplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec ţalobcu

a ţalovaného, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik

povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto

finančno-právnom (poplatkovom) vzťahu je pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním ţaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie

(o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu,

uloţení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale

nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbeţne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo

osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť

jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie

konania – ţaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom

(pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,

rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (ţaloby). Len ak

takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho

začatie (ţaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237

písm. e/

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1

písm. e/ , lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný

ţiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, ţe v ţalobou riadne

začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa ţalobkyňou zastávaného názoru)

nemal byť vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe pokiaľ aj súd prvého stupňa

prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci ţalobkyňa túto

námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd

prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú

v ustanovení

Ţalobkyňa ďalej namieta, ţe pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa poloţky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

( ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec

na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2

). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom

na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor

účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania

určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)

a napokon k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade ţalobkyňa – z hľadiska

obsahového (viď ) – namieta, ţe JUDr. Mária Špániková, sudkyňa

Okresného súdu Pezinok, ktorá rozhodla o povinnosti ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok

vo výške 66 €, bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou

Okresného súdu Pezinok, nesprávny úradný postup ktorého v inej veci zakladá podľa názoru

ţalobkyne zodpovednosť ţalovanej v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu ( ) nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo

(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn.

). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci

konštatuje, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka ţalobkyne

o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je opodstatnená.

Vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád

konania v zmysle a , čo pri uţ vyššie uvedenom konštatovaní

o neprípustnosti jej dovolania v zmysle a a aţ d/

a f/ znamená, ţe tento jej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho

súdneho poriadku procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci ( ), na ktorom spočíva napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá totiţ

prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani

správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými ţalobkyňa

poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn.

a z 21. novembra 2012 sp. zn. , resp. Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. .

Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

odmietol podľa v spojení s ako procesne

neprípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5

v spojení s ustanoveniami a , keď ţalovanej, ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania, v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

10