Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/271/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu Mesta Prešov,

so sídlom v Prešove, Hlavná 73, zastúpeného JUDr. A. N., advokátom v P., proti ţalovanému

P. J., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. M. F., advokátom v P., o návrhu žalovaného na

obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. marca 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 79,58 Eur

na účet JUDr. A. N. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 23. marca 2012 č.k. -141 zamietol

návrh ţalovaného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. . Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume

313,75 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu od troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1

písm. a/ sú dôvodom obnovy nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Spoločným

predpokladom ich uplatnenia je, ţe ich navrhovateľ nemohol pouţiť bez svojej viny

v pôvodnom konaní a zároveň tieto môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Ţalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, ţe takýmto novým dôkazom podľa

správy Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2011 a 10. júna 2011 je súpis majetku úpadcu

Z. v konkurznom spise lKI7/00, ktorý bol v čase jeho pripojenia ku konaniu vedenému na

Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. zaloţený mimo základného spisu a

uloţený v osobitnom zväzku. Okresný súd uviedol, ţe z obsahu spisu nesporne

vyplýva, ţe ţalovaný opakovane sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu

2

realizoval svoje procesné práva nahliadnutia do súdneho spisu aj v čase po pripojení

konkurzného spisu , kedy mohol zistiť, ţe jeho súčasťou podľa vlastného tvrdenia nie

je súpis majetku. Na strane ţalovaného, resp. jeho právneho zástupcu okresný súd nezistil

ţiadne okolnosti brániace zisteniu, ţe pripojený konkurzný spis nie je úplný v časti

chýbajúceho súpisu majetku úpadcu. Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa dospel

k záveru, ţe nejde o dôkaz, ktorý bez vlastnej viny v pôvodnom konaní pouţiť nemohol. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, ţe okrem iného kumulatívnou

podmienkou v zmysle ustanovenia je skutočnosť, ţe tento nový

dôkaz je právne spôsobilý privodiť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukázal

na to, ţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2008 pod sp. zn. bolo

ustálené, ţe pozemná komunikácia na S. na parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere

2

X. mna LV č. X. k.ú. N. bola ku dňu účinnosti o obecnom zriadení,

t. j. k 24. novembru 1990 miestnou komunikáciou zaradenou do siete miestnych komunikácií

Mesta Prešov. Následne nadobudnutím účinnosti § 3d ods. 2 Cestného zákona od 1. júla 1996

sa táto miestna komunikácia stala vlastníctvom Mesta Prešov, teda v čase ešte pred zaradením

uvedenej komunikácie do súpisu majetku správcom konkurznej podstaty úpadcu. Podľa

názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku z 11. septembra 2009 sp. zn.

domnienka uvedená v ustanovení

o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej len „zákona

o konkurze a vyrovnaní“) je aplikovateľná iba v prípade, ak konkurzný súd vydá uznesenie,

ktorým určí tretej osobe (tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť) lehotu na

vydanie vylučovacej ţaloby a poučí ju o tom, ţe jej vec (majetok) bola zapísaná do súpisu

a o právnych dôsledkoch nepodania ţaloby. Keďţe v predmetnej veci konkurzný súd

ţalobcovi uznesením neuloţil, aby v lehote určenej súdom podal vylučovaciu ţalobu proti

správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz a nepoučil ho o tom, ţe jeho vec bola zapísaná do

súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania ţaloby, nemohla nastať fikcia v ustanovení § 19

ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa

s poukazom na uvedený názor najvyššieho súdu ani predmetný dôkaz nemôţe pre ţalovaného

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených skutočností preto súd

prvého stupňa návrh ţalovaného na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z 25. marca 2013

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi trovy konania v sume 79,58 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu od troch dní

od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení sa stotoţnil s právnym posúdením súdu

prvého stupňa ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Odvolací súd mal za to, ţe ţalovaným

tvrdený dôkaz je zjavne nespôsobilý k tomu, aby súd návrhu na povolenie obnovy konania

vyhovel. Nič totiţ nebránilo ţalovanému navrhnúť v pôvodnom konaní vykonať dokazovanie

obsahom konkurzného spisu úpadcu Z. Krajského súdu v Košiciach. Takýto návrh na

vykonanie dokazovania však v pôvodnom konaní podaný nebol, hoci ţalovaný potrebné

informácie v tom čase mal, a preto v tomto štádiu konania uţ nie je rozhodujúci ani jeho

obsah. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, ţe podmienka pre povolenie

obnovy konania splnená nebola, keďţe ţalovaným predloţený dôkaz nie je spôsobilým

dôvodom obnovy konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade

s ustanovením v spojení s ustanovením

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia Namietal, ţe na základe

vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a ţe napadnutým rozhodnutím

sa ţalovanému odňala moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva, ţe súd

rozhodoval o námietkach ţalovaného a jeho právne odôvodnenie je nedostačujúce.

So zreteľom na vadu konania v zmysle ustanovenia navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie

ţalovaného odmietol, vzhľadom k tomu, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Ak dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania zistí, ţe tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietne ho bez toho,

aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V preskúmavanej veci bolo dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa dovolanie

je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého

z vyššie uvedených uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle

a Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesným vadám uvedeným

v Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či

v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených

procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k niektorej

z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k procesnej vade tejto

povahy.

Dovolateľ netvrdí, ţe v konaní o návrhu na obnovu konania došlo k procesným vadám

v zmysle aţ e/ a ; existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. f/ Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade

s ustanovením skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov

súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového

súdu doplnil, ţe ţalovaným v tomto konaní tvrdený dôkaz je zjavne nespôsobilý k tomu, aby

súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Zdôraznil, ţe návrh ţalovaného

na vykonanie dokazovania v pôvodnom konaní nebol podaný, hoci ţalovaný v tom čase mal

potrebné informácie na jeho podanie, a preto v tomto štádiu konania uţ nie je rozhodujúci ani

jeho obsah. Odvolací súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami a tvrdeniami

ţalovaného uvedenými v odvolaní, keď sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe dôkazy,

ktoré v dobe pôvodného rozhodovania existovali, nemohol bez svojej viny pouţiť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako

vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľ namietanú procesnú vadu v zmysle

vyvodzuje aj z toho, ţe prvostupňový a odvolací súd mali jeho návrhu

vyhovieť a obnovu konania povoliť, lebo v pôvodnom konaní ţalovaný nemohol vinou súdu

predloţiť dôkaz, ktorý mu mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Dovolací súd

k uvedenému uvádza, ţe predmetná námietka by sa po obsahovej stránke týkala nesprávnosti

právnych záverov súdov, konkrétne v otázke aplikácie súdmi. Posúdenie,

či dovolateľom uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania,

je v konaní o obnovu konania právnym posúdením veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR uverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod číslom R 54/2012).

Ustanovenie ale odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva

do súvislosti len so znemoţnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací

dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), nie ale procesnou vadou konania v zmysle a nezakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Ţalovaný v dovolaní napokon uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ

súdu vytýka, je (tak ako uţ bolo povedané vyššie) síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

uverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod číslami R 43/2003 a R 54/2012).

Pri skúmaní prípustnosti dovolania ţalovaného bolo zistené, ţe tento opravný

prostriedok ţalovaného nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je

podaný proti ţiadnemu z rozhodnutí uvedených v , , v dovolacom konaní

nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle aţ e/ a a nepreukázala

sa ţalovaným tvrdená existencia procesnej vady v zmysle ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné.

V dovolacom konaní bol procesne úspešný ţalobca a vzniklo mu právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (

v spojení s a ). Ţalobcovi preto dovolací súd priznal

náhradu trov dovolacieho konania za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol

vypracovaním vyjadrenia ţalobcu k dovolaniu ţalovaného z 10. júla 2013 [§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej sluţby predstavuje

spolu sumu 81,46 Eur [t. j. 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) + reţijný paušál 7,81 Eur

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) + DPH vo výške 20 %, ktorá činí 13,58 Eur predstavuje spolu 81,46

Eur]. Právny zástupca ţalobcu si však uplatnil za jeden úkon právnej sluţby 79,58 Eur (58,69

Eur + 7,63 Eur RP + 13,26 Eur DPH), preto mu Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal

práve túto sumu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová