Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
973/398191.da72b0.pdf
PDF · 171.2 KB
No categories available
2Obdo/62/2013
Najvyšší súd 2 Obdo/62/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa 1/ S. a. s., U., L. M.,
IČO: X., 2/ S., a. s., T., B., IČO: X., obidvaja zastúpení A., k. s., C., B., IČO: X., proti
odporcovi O., s.r.o., B., T., IČO: X., zastúpenému JUDr. O., advokátkou, C., D.,
o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 16 CbPv/10/2012, na dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 2. júla 2013 č. k. 41/Cob/164/2013-531, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec vracia
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 16 CbPv/10/2012-492 zo dňa 15. apríla 2013, ktorým zamietol návrh navrhovateľov
o vydanie predbežného opatrenia potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
navrhovatelia sa žalobou vo veci samej domáhajú ochrany práv z ochrannej známky. Dňa
10. 04. 2013 podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa výroby, plnenia, balenia, skladovania, uvádzania na trh
reklamy v akejkoľvek forme, prezentácie a predaja výrobku „A. B.‘“ vo fľaši označenej
hlavnou prednou etiketou, ktorej dominantnými prvkami sú ilustrácie rastlín, lemujúce okraje
etikety, biela grafická plocha uprostred etikety v tvare vertikálneho obdĺžnika zhora
zakončená oblúkom, v ktorej je umiestnený nápis „B.“ a vyobrazenie troch žien a vodorovný
široký pás umiestnený v hornej polovici etikety, ktorý sa vo vrchnej centrálnej časti zvažuje
do cípu a v ktorom je umiestnený biely tlačený nápis „A.“ a malou spodnou etiketou
obdĺžnikového tvaru so zrezanými rohmi umiestnenou pod hlavnou prednou etiketou, na
ktorej hornom okraji sa nachádza kruhový grafický prvok s písmenami „OH“ a ktorého
vyobrazenie je prílohou tohto uznesenia. Zároveň žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť
stiahnuť všetky kusy tohto výrobku, s ktorými je výrobca oprávnený nakladať z obchodnej
siete do 10 dní.
Po odcitovaní ustanovení § 102 ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f),
písm. h) O. s. p., § 8 ods. 2 zák. č. 506/2009 Z. z. súd konštatoval, že v danej veci
navrhovatelia osvedčovali potrebu nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi tou
skutočnosťou, že sa správa nekalosúťažne a umiestňovaním výrobku „A. B.“ na trh, odporca
porušuje práva navrhovateľa 1/ ako majiteľa ochranných známok spoločenstva chrániacich
etikety výrobku D., nakoľko bez súhlasu navrhovateľa 1/ neoprávnene používa na výrobku
„A. B.“ etikety zameniteľné s týmito ochrannými známkami. Umiestňovaním výrobku „A.
B.“ na trh odporca zároveň vyvoláva podľa navrhovateľov nebezpečenstvo zámeny, keď
napodobňuje výrobok navrhovateľa 1/, parazituje na dobrej povinnosti výrobku D. s cieľom
získať pre seba úspech, ktorý by inak nedosiahol a ako priamy konkurent navrhovateľov na
trhu liehovín neoprávnene využíva výsledky dlhoročného úsilia propagácie a investícií
navrhovateľov vo svoj prospech k súťažným cieľom. V návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ďalej navrhovatelia uviedli, že v dôsledku tohto protiprávneho konania odporcu sa
spotrebitelia môžu rozhodnúť pre kúpu výrobku „A. B.“ v mylnom presvedčení, že ide o nový
výrobok navrhovateľa 1/ z produktového radu D.. Spotrebitelia si môžu rovnako výrobok „A.
B.“ kúpiť v omyle, že navrhovateľ 1/ udelil odporcovi súhlas na výrobu a predaj tohto
výrobku v tomto spotrebiteľskom balení (resp., že spolu na jeho výrobe spolupracujú), a že
bude porovnateľne kvalitný ako výrobok D.. Vzhľadom na povahu a charakter konania
odporcu a kroky, ktoré v súčasnosti podniká, môže navrhovateľom bez nariadenia
predbežného opatrenia vzniknúť závažná, ťažko napraviteľná, majetková a nemajetková ujma,
resp. ujma, ktorú už nebude možné dodatočne napraviť.
3 2 Obdo/62/2013
Po preskúmaní veci odvolací súd uzavrel, že v danom prípade navrhovatelia
neosvedčili potrebu dočasného upravenia pomerov účastníkov konania. Skutočnosti, ktoré
uvádzali v návrhu nie sú takej intenzity, aby bolo na základe týchto skutočností potrebné
nariadiť predbežné opatrenie podľa návrhu navrhovateľov. Po zhodnotení zistených
skutočností odvolací súd konštatoval, že z dôkazov predložených navrhovateľmi nevyplýva,
že výrobky odporcu neoprávnene zasahujú do navrhovateľových skorších práv a sú spôsobilé
poškodiť ich dobré meno. Správne okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že podľa jeho
názoru neexistuje pravdepodobnosť zámeny výrobkov D. s výrobkom odporcu „A. B.“,
nakoľko už pri prvom pohľade je spotrebiteľ schopný postrehnúť rozdiel medzi uvedenými
výrobkami navrhovateľov a odporcu.
Navrhovatelia ničím neosvedčili, že úprava pomerov účastníkov je naliehavá a bez nej
by bolo ich právo ohrozené.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ dovolanie. Navrhli
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť.
V odôvodnení dovolania vyslovili názor, že im bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 237 písm. f) O. s. p. ) a napadnuté
uznesenie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.
S poukazom na judikatúru tvrdili, že odňatie možnosti konať pred súdom spočíva
v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí súdu prvého a druhého
stupňa.
Vytýkali odvolaciemu súdu, že sa vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou
navrhovateľov o tom, že súd prvého stupňa neskúmal, či došlo k zásahu do práv navrhovateľa
1/ k ochranným známkam s dobrým menom podľa ustanovenia čl. 9 ods. 1 písm. c)
Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke spoločenstva formou parazitovania
na dobrom mene a oslabovania ich rozlišovacej spôsobilosti. Napriek tomu, že ide o jedno
z dvoch relevantných hmotnoprávnych ustanovení, na základe ktorého navrhovatelia
zo známkovo právneho hľadiska odvodzujú svoj nárok týkajúci sa výrobku „A. B.“,
v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú akékoľvek úvahy, ktoré by nasvedčovali
tomu, že sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd zaoberal týmto hmotnoprávnym dôvodom.
Za vysporiadanie sa s týmto dôvodom nemožno považovať stotožnenie sa odvolacieho súdu
s názorom súdu prvého stupňa o neexistencii pravdepodobnosti zámeny medzi výrobkami D.
a výrobkom „A. B.“.
4 2 Obdo/62/2013
Poukázali, že na naplnenie ust. čl. 9 ods. 1 písm. c) citovaného nariadenia sa
nevyžaduje taký stupeň podobnosti medzi ochrannou známkou s dobrým menom
a kolidujúcim označením, že existuje pravdepodobnosť ich zámeny zo strany verejnosti.
Stačí, ak verejnosť pokladá dané označenie za podobné s ochrannou známkou s dobrým
menom a vnímanie tohto označenia vyvoláva v mysli spomienku na túto známku, hoci
nedôjde k zámene označenia a známky. Existencia takejto súvislosti (spojenia) sa má pritom
posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností. Súdy sa nezaoberali
a neposudzovali, či si spotrebiteľská verejnosť vzhľadom na podobnosti etikiet
posudzovaných výrobkov a všetky okolnosti tohto prípadu, nemôže vytvoriť medzi nimi
spojenie a či došlo k oslabovaniu rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok navrhovateľa
1/ a k neoprávnenému ťaženiu, parazitovaniu odporcu v zmysle ust. čl. 9 ods. 1 písm. c)
nariadenia, v dôsledku čoho konanie zaťažili vadou, ktorá spočíva v odňatí možnosti
navrhovateľov konať pred súdom.
Hodnotenie pravdepodobnosti zámeny odvolacím súdom nezodpovedá nárokom
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak odvolací súd iba skonštatoval,
že sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťami,
na ktoré poukazovali navrhovatelia vo svojom odvolaní, t. j. riziko nepriamej zámeny,
na ktoré je nutné pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie prihliadnuť. Odvolací súd sa relevantne nevysporiadal so skutočnosťou, že
z celej skupiny alkoholických nápojov je to práve pomerne úzky segment bylinných likérov,
kam patria oba posudzované výrobky. Zhoda výrobkov, ktoré sú označené kolidujúcimi
označeniami, totiž kladie zvýšené nároky na rozlišovaciu spôsobilosť týchto označení.
Na konštatovanie pravdepodobnosti zámeny pri zhodných výrobkoch tak postačuje aj menší
stupeň podobnosti.
Na základe uvedeného navrhovatelia dospeli k záveru, že odvolací súd vec nesprávne
právne posúdil, nakoľko vylúčil pravdepodobnosť zámeny medzi etiketami posudzovaných
výrobkov iba s odôvodnením, že už pri prvom pohľade je spotrebiteľ schopný postrehnúť
rozdiel medzi týmito výrobkami a neposudzoval, či vzhľadom na výrazné podobnosti
v grafických prvkoch etikiet, ktoré sa stali pre výrobok D. príznačnými a ostatnými
okolnosťami tohto prípadu, na ktoré je potrebné v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny prihliadať, neexistuje riziko
nepriamej zámeny medzi výrobkom „A. B.“ a výrobkom D.. Odvolací súd zároveň svoj záver
o neexistencii pravdepodobnosti zámeny medzi etiketami posudzovaných výrobkov
5 2 Obdo/62/2013
nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami navrhovateľov,
ktoré uviedli vo svojom odvolaní zo dňa 07. 05. 2013, čím zaťažil konanie vadou, ktorá
spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 237
písm. f) O. s. p.].
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľov zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 83,06 eur. Rozhodnutie súdov považoval za správne, pretože
medzi výrobkami „A. B.“ a D. nie je žiadna zhoda, ide o odlišné výrobky, preto neexistuje
pravdepodobnosť ich zámeny, a to ani nepriamej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je
prípustný.
Podľa § 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až 239 O .s. p.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
a ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [ § 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.) alebo proti
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm. a) O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b) O. s. p.), alebo
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c) O. s. p.). Podľa § 239
ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu
na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie
odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je nepochybné, že prípustnosť dovolania
dovolateľov z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p. ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Navrhovatelia prípustnosť dovolania opreli o ustanovenie § 237 písm. f) O. s. p.
Dovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p.
nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté
niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy,
ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou z vád uvedených v ustanovení § 237 O. s. p.
skutočne postihnuté.
Aj so zreteľom na námietky dovolateľov sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti ich tvrdenia, že v prejednávanej veci im nepreskúmateľnosťou
a nedostatočným odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p.
rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f) O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Podľa ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS
241/07).
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
8 2 Obdo/62/2013
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovať tzv.
skrátené odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd však musí odpovedať na podstatné a právne
významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je
chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nezodpovedajú
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd môže vyhovieť, ak boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné
opatrenie musí mať tiež vecnú súvislosť k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania
vo veci samej.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci navrhovatelia podali
zdržovaciu a odstraňovaciu žalobu, pričom svoj nárok opreli o známkové a súťažné právo
(§ 47 písm. c) a § 48 Obchodného zákonníka, čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES)
č. 207/2009 o ochrannej známke spoločenstva) a súčasne podali návrh o vydanie predbežného
opatrenia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia po odcitovaní ustanovení § 102
ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, ods. 3, § 76 ods. 1 písm. f) písm. h) O. s. p. , § 8
ods. 2 zák. č. 506/2009 Z. z. konštatoval, že navrhovateľmi opísané správanie odporcu nie je
spôsobilé privodiť škodlivý následok, nakoľko podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 506/2009
Z. z. neexistuje pravdepodobnosť zámeny výrobkov D. s výrobkom odporcu „A. B.“. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené výrobky nie sú zameniteľné z hľadiska
dizajnového, grafického, sematického alebo fonetického, a že výrobok „A. B.“ obsahuje
viacero odlišných prvkov.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko z dôkazov predložených
navrhovateľmi nevyplýva, že výrobky odporcu neoprávnene zasahujú do navrhovateľových
9 2 Obdo/62/2013
skorších práv a sú spôsobilé poškodiť ich dobré meno. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie
§ 219 O. s. p. a už citované ustanovenia súdom prvého stupňa.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, ako sa súd prvého
stupňa vysporiadal pri posudzovaní osvedčenia nároku navrhovateľov, s ich návrhom, ktorým
žiadali vec posúdiť podľa čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej
známke spoločenstva. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd v napadnutom
rozhodnutí, keď sa obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
a k námietke aplikácie čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej
známke spoločenstva, obsiahnutej tiež v odvolaní, vôbec neprihliadol.
Odvolací súd vôbec nezareagoval na uvedenú námietku navrhovateľov. Pre úplnosť
dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
44/2011, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba
formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument
odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, prečo ho považuje za nesprávny, t. j. musí ho
vyvrátiť. Rovnaké stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý konštatoval, že pojem spravodlivého procesu vyžaduje, aby vnútroštátny súd,
ktorý poskytol stručné dôvody pre svoje rozhodnutie, či už tým, že do neho včlenil dôvody
uvedené nižším súdom, alebo inak, sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ktoré mu boli
predložené na posúdenie, a aby bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel
nižší súd (Helle c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 19. decembra 1997, Tatishvili c. Rusko
v rozhodnutí zo dňa 22. februára 2007, Hirvisaari c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 27. septembra
2010). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sťažovateľa nevysporiada
s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa adekvátne a preskúmateľne alebo
nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu
ochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces garantované čl. 6
ods. 1 dohovoru (III. ÚS 44/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že
v napadnutých rozhodnutiach absentuje právna argumentácia, ktorá by sa týkala aplikácie
ustanovenia čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke
spoločenstva.
V odvolacom konaní, proti uzneseniu o nariadenie predbežného opatrenia, odvolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, len ak zastavuje konanie (§ 221 ods. 3 O. s. p.). Za uvedenej
10 2 Obdo/62/2013
procesnej situácie pochybil najmä odvolací súd, keď sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal
so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a preto rozhodnutie nespĺňa
kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutie
odvolacieho súdu je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, čím došlo
k odňatiu možnosti navrhovateľov konať pred súdom a k porušeniu ich základného práva
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O. s. p. dovolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1, ods. 3 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. januára 2014
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová