Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/62/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa 1/ S. a. s., U., L. M.,

IČO: X., 2/ S., a. s., T., B., IČO: X., obidvaja zastúpení A., k. s., C., B., IČO: X., proti

odporcovi O., s.r.o., B., T., IČO: X., zastúpenému JUDr. O., advokátkou, C., D.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.

zn. , na dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 2. júla 2013 č. k. 41/Cob/164/2013-531, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec vracia

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -492 zo dňa 15. apríla 2013, ktorým zamietol návrh navrhovateľov

o vydanie predbežného opatrenia potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

navrhovatelia sa žalobou vo veci samej domáhajú ochrany práv z ochrannej známky. Dňa

10. 04. 2013 podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil

2

odporcovi povinnosť zdržať sa výroby, plnenia, balenia, skladovania, uvádzania na trh

reklamy v akejkoľvek forme, prezentácie a predaja výrobku „A. B.‘“ vo fľaši označenej

hlavnou prednou etiketou, ktorej dominantnými prvkami sú ilustrácie rastlín, lemujúce okraje

etikety, biela grafická plocha uprostred etikety v tvare vertikálneho obdĺžnika zhora

zakončená oblúkom, v ktorej je umiestnený nápis „B.“ a vyobrazenie troch žien a vodorovný

široký pás umiestnený v hornej polovici etikety, ktorý sa vo vrchnej centrálnej časti zvažuje

do cípu a v ktorom je umiestnený biely tlačený nápis „A.“ a malou spodnou etiketou

obdĺžnikového tvaru so zrezanými rohmi umiestnenou pod hlavnou prednou etiketou, na

ktorej hornom okraji sa nachádza kruhový grafický prvok s písmenami „OH“ a ktorého

vyobrazenie je prílohou tohto uznesenia. Zároveň žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť

stiahnuť všetky kusy tohto výrobku, s ktorými je výrobca oprávnený nakladať z obchodnej

siete do 10 dní.

Po odcitovaní ustanovení § 102 ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f),

písm. h) , súd konštatoval, že v danej veci

navrhovatelia osvedčovali potrebu nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi tou

skutočnosťou, že sa správa nekalosúťažne a umiestňovaním výrobku „A. B.“ na trh, odporca

porušuje práva navrhovateľa 1/ ako majiteľa ochranných známok spoločenstva chrániacich

etikety výrobku D., nakoľko bez súhlasu navrhovateľa 1/ neoprávnene používa na výrobku

„A. B.“ etikety zameniteľné s týmito ochrannými známkami. Umiestňovaním výrobku „A.

B.“ na trh odporca zároveň vyvoláva podľa navrhovateľov nebezpečenstvo zámeny, keď

napodobňuje výrobok navrhovateľa 1/, parazituje na dobrej povinnosti výrobku D. s cieľom

získať pre seba úspech, ktorý by inak nedosiahol a ako priamy konkurent navrhovateľov na

trhu liehovín neoprávnene využíva výsledky dlhoročného úsilia propagácie a investícií

navrhovateľov vo svoj prospech k súťažným cieľom. V návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia ďalej navrhovatelia uviedli, že v dôsledku tohto protiprávneho konania odporcu sa

spotrebitelia môžu rozhodnúť pre kúpu výrobku „A. B.“ v mylnom presvedčení, že ide o nový

výrobok navrhovateľa 1/ z produktového radu D.. Spotrebitelia si môžu rovnako výrobok „A.

B.“ kúpiť v omyle, že navrhovateľ 1/ udelil odporcovi súhlas na výrobu a predaj tohto

výrobku v tomto spotrebiteľskom balení (resp., že spolu na jeho výrobe spolupracujú), a že

bude porovnateľne kvalitný ako výrobok D.. Vzhľadom na povahu a charakter konania

odporcu a kroky, ktoré v súčasnosti podniká, môže navrhovateľom bez nariadenia

predbežného opatrenia vzniknúť závažná, ťažko napraviteľná, majetková a nemajetková ujma,

resp. ujma, ktorú už nebude možné dodatočne napraviť.

3 2

Po preskúmaní veci odvolací súd uzavrel, že v danom prípade navrhovatelia

neosvedčili potrebu dočasného upravenia pomerov účastníkov konania. Skutočnosti, ktoré

uvádzali v návrhu nie sú takej intenzity, aby bolo na základe týchto skutočností potrebné

nariadiť predbežné opatrenie podľa návrhu navrhovateľov. Po zhodnotení zistených

skutočností odvolací súd konštatoval, že z dôkazov predložených navrhovateľmi nevyplýva,

že výrobky odporcu neoprávnene zasahujú do navrhovateľových skorších práv a sú spôsobilé

poškodiť ich dobré meno. Správne okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že podľa jeho

názoru neexistuje pravdepodobnosť zámeny výrobkov D. s výrobkom odporcu „A. B.“,

nakoľko už pri prvom pohľade je spotrebiteľ schopný postrehnúť rozdiel medzi uvedenými

výrobkami navrhovateľov a odporcu.

Navrhovatelia ničím neosvedčili, že úprava pomerov účastníkov je naliehavá a bez nej

by bolo ich právo ohrozené.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ dovolanie. Navrhli

napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť.

V odôvodnení dovolania vyslovili názor, že im bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom ( v spojení s ust. ) a napadnuté

uznesenie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

S poukazom na judikatúru tvrdili, že odňatie možnosti konať pred súdom spočíva

v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí súdu prvého a druhého

stupňa.

Vytýkali odvolaciemu súdu, že sa vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou

navrhovateľov o tom, že súd prvého stupňa neskúmal, či došlo k zásahu do práv navrhovateľa

1/ k ochranným známkam s dobrým menom podľa ustanovenia čl. 9 ods. 1 písm. c)

Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke spoločenstva formou parazitovania

na dobrom mene a oslabovania ich rozlišovacej spôsobilosti. Napriek tomu, že ide o jedno

z dvoch relevantných hmotnoprávnych ustanovení, na základe ktorého navrhovatelia

zo známkovo právneho hľadiska odvodzujú svoj nárok týkajúci sa výrobku „A. B.“,

v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú akékoľvek úvahy, ktoré by nasvedčovali

tomu, že sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd zaoberal týmto hmotnoprávnym dôvodom.

Za vysporiadanie sa s týmto dôvodom nemožno považovať stotožnenie sa odvolacieho súdu

s názorom súdu prvého stupňa o neexistencii pravdepodobnosti zámeny medzi výrobkami D.

a výrobkom „A. B.“.

4 2

Poukázali, že na naplnenie ust. čl. 9 ods. 1 písm. c) citovaného nariadenia sa

nevyžaduje taký stupeň podobnosti medzi ochrannou známkou s dobrým menom

a kolidujúcim označením, že existuje pravdepodobnosť ich zámeny zo strany verejnosti.

Stačí, ak verejnosť pokladá dané označenie za podobné s ochrannou známkou s dobrým

menom a vnímanie tohto označenia vyvoláva v mysli spomienku na túto známku, hoci

nedôjde k zámene označenia a známky. Existencia takejto súvislosti (spojenia) sa má pritom

posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností. Súdy sa nezaoberali

a neposudzovali, či si spotrebiteľská verejnosť vzhľadom na podobnosti etikiet

posudzovaných výrobkov a všetky okolnosti tohto prípadu, nemôže vytvoriť medzi nimi

spojenie a či došlo k oslabovaniu rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok navrhovateľa

1/ a k neoprávnenému ťaženiu, parazitovaniu odporcu v zmysle ust. čl. 9 ods. 1 písm. c)

nariadenia, v dôsledku čoho konanie zaťažili vadou, ktorá spočíva v odňatí možnosti

navrhovateľov konať pred súdom.

Hodnotenie pravdepodobnosti zámeny odvolacím súdom nezodpovedá nárokom

na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak odvolací súd iba skonštatoval,

že sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťami,

na ktoré poukazovali navrhovatelia vo svojom odvolaní, t. j. riziko nepriamej zámeny,

na ktoré je nutné pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny v zmysle judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie prihliadnuť. Odvolací súd sa relevantne nevysporiadal so skutočnosťou, že

z celej skupiny alkoholických nápojov je to práve pomerne úzky segment bylinných likérov,

kam patria oba posudzované výrobky. Zhoda výrobkov, ktoré sú označené kolidujúcimi

označeniami, totiž kladie zvýšené nároky na rozlišovaciu spôsobilosť týchto označení.

Na konštatovanie pravdepodobnosti zámeny pri zhodných výrobkoch tak postačuje aj menší

stupeň podobnosti.

Na základe uvedeného navrhovatelia dospeli k záveru, že odvolací súd vec nesprávne

právne posúdil, nakoľko vylúčil pravdepodobnosť zámeny medzi etiketami posudzovaných

výrobkov iba s odôvodnením, že už pri prvom pohľade je spotrebiteľ schopný postrehnúť

rozdiel medzi týmito výrobkami a neposudzoval, či vzhľadom na výrazné podobnosti

v grafických prvkoch etikiet, ktoré sa stali pre výrobok D. príznačnými a ostatnými

okolnosťami tohto prípadu, na ktoré je potrebné v zmysle judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny prihliadať, neexistuje riziko

nepriamej zámeny medzi výrobkom „A. B.“ a výrobkom D.. Odvolací súd zároveň svoj záver

o neexistencii pravdepodobnosti zámeny medzi etiketami posudzovaných výrobkov

5 2

nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami navrhovateľov,

ktoré uviedli vo svojom odvolaní zo dňa 07. 05. 2013, čím zaťažil konanie vadou, ktorá

spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 237

písm. f) ].

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľov zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 83,06 eur. Rozhodnutie súdov považoval za správne, pretože

medzi výrobkami „A. B.“ a D. nie je žiadna zhoda, ide o odlišné výrobky, preto neexistuje

pravdepodobnosť ich zámeny, a to ani nepriamej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je

prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § 237 až 239 O .s. p.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

a ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [ ] na zaujatie stanoviska ( ) alebo proti

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a) ), alebo ak ide o uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Podľa

ods. 3 však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

6

a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie

odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je nepochybné, že prípustnosť dovolania

dovolateľov z ustanovenia nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Navrhovatelia prípustnosť dovolania opreli o ustanovenie

Dovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia

nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté

niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy,

ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou z vád uvedených v ustanovení

skutočne postihnuté.

Aj so zreteľom na námietky dovolateľov sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti ich tvrdenia, že v prejednávanej veci im nepreskúmateľnosťou

a nedostatočným odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých

jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

7

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Podľa ust. v spojení s v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS

241/07).

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

8 2

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovať tzv.

skrátené odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd však musí odpovedať na podstatné a právne

významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je

chránené nielen ale aj Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nezodpovedajú

vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd môže vyhovieť, ak boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné

opatrenie musí mať tiež vecnú súvislosť k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania

vo veci samej.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci navrhovatelia podali

zdržovaciu a odstraňovaciu žalobu, pričom svoj nárok opreli o známkové a súťažné právo

( a , Nariadenia rady (ES)

č. 207/2009 o ochrannej známke spoločenstva) a súčasne podali návrh o vydanie predbežného

opatrenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia po odcitovaní ustanovení § 102

ods. 1 veta prvá, , , , písm. h) ,

ods. 2 konštatoval, že navrhovateľmi opísané správanie odporcu nie je

spôsobilé privodiť škodlivý následok, nakoľko podľa

Z. z. neexistuje pravdepodobnosť zámeny výrobkov D. s výrobkom odporcu „A. B.“. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené výrobky nie sú zameniteľné z hľadiska

dizajnového, grafického, sematického alebo fonetického, a že výrobok „A. B.“ obsahuje

viacero odlišných prvkov.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko z dôkazov predložených

navrhovateľmi nevyplýva, že výrobky odporcu neoprávnene zasahujú do navrhovateľových

9 2

skorších práv a sú spôsobilé poškodiť ich dobré meno. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie

a už citované ustanovenia súdom prvého stupňa.

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, ako sa súd prvého

stupňa vysporiadal pri posudzovaní osvedčenia nároku navrhovateľov, s ich návrhom, ktorým

žiadali vec posúdiť podľa čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej

známke spoločenstva. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd v napadnutom

rozhodnutí, keď sa obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

a k námietke aplikácie čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej

známke spoločenstva, obsiahnutej tiež v odvolaní, vôbec neprihliadol.

Odvolací súd vôbec nezareagoval na uvedenú námietku navrhovateľov. Pre úplnosť

dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

44/2011, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba

formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument

odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, prečo ho považuje za nesprávny, t. j. musí ho

vyvrátiť. Rovnaké stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý konštatoval, že pojem spravodlivého procesu vyžaduje, aby vnútroštátny súd,

ktorý poskytol stručné dôvody pre svoje rozhodnutie, či už tým, že do neho včlenil dôvody

uvedené nižším súdom, alebo inak, sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ktoré mu boli

predložené na posúdenie, a aby bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel

nižší súd (Helle c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 19. decembra 1997, Tatishvili c. Rusko

v rozhodnutí zo dňa 22. februára 2007, Hirvisaari c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 27. septembra

2010). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sťažovateľa nevysporiada

s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa adekvátne a preskúmateľne alebo

nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu

ochranu garantované a právo na spravodlivý proces garantované

ods. 1 dohovoru ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že

v napadnutých rozhodnutiach absentuje právna argumentácia, ktorá by sa týkala aplikácie

ustanovenia čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke

spoločenstva.

V odvolacom konaní, proti uzneseniu o nariadenie predbežného opatrenia, odvolací

súd zruší napadnuté rozhodnutie, len ak zastavuje konanie ( ). Za uvedenej

10 2

procesnej situácie pochybil najmä odvolací súd, keď sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal

so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a preto rozhodnutie nespĺňa

kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. Rozhodnutie

odvolacieho súdu je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, čím došlo

k odňatiu možnosti navrhovateľov konať pred súdom a k porušeniu ich základného práva

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v dovolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, ods. 3 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. januára 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová