Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/54/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom G., proti odporcovi

Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom Ţupné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením zo dňa

30. apríla 2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 5.10.2012 č.k.

-8, ktorým súd prvého stupňa uloţil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 eur, podľa poloţky 17a/ sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ podal návrh, ktorý bol doručený Okresnému súdu Pezinok dňa 27.9.2012

a ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Predmetnú ujmu mal

navrhovateľovi spôsobiť nesprávnym úradným postupom Okresný súd Pezinok, preto

sudcovia tohto súdu nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť a z toho dôvodu navrhovateľ

2

ţiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní predmetnej veci inému súdu toho

istého stupňa podľa

Okresný súd Pezinok zistil, ţe obsahom návrhu v predmetnej veci je aj námietka

zaujatosti sudcov Okresného súdu Pezinok, a preto predloţil vec Krajskému súdu v Bratislave

( ), ako súdu nadriadenému s vyjadrením sudcov tohto súdu, na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. októbra 2012 sp. zn. ,

rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Pezinok JUDr. P. R., JUDr. M. Š., JUDr. M. Š., JUDr.

I. D., Mgr. L. V., JUDr. M. K., JUDr. Z. G., JUDr. Ľ. K., JUDr. P. Š., JUDr. D. L., JUDr. R.

M.., JUDr. J. S. a Mgr. J. S. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn.

a sudkyňa Okresného súdu Pezinok JUDr. V. M. je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci sp. zn. . Návrhu navrhovateľa na postup v zmysle § 12

ods. 1 Krajský súd v Bratislave nevyhovel.

Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 5. októbra 2012 č.k. -8 uloţil

navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku

zaujatosti podľa poloţky č. 17a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov.

Proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. októbra 2012 podal navrhovateľ

odvolanie, v ktorom namietal, ţe nepodal námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci

inému súdu toho istého stupňa ( ) a ak by aj podal námietku zaujatosti, nebol

by povinný zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdnych poplatkov podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je súdne

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako

sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy

na vylúčenie sudcov. Navrhovateľ tvrdil, ţe v zmysle uvedeného ustanovenia sa súdny

poplatok v tomto konaní neplatí.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením zo dňa

30. apríla 2013 sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa potvrdil s odôvodnením, ţe sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového v predmetnej veci navrhovateľ podal aj námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Pezinok a preto správne postupoval súd prvého

stupňa, keď navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti. Nestotoţnil

sa s tvrdením odvolateľa, ţe na danú vec sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov

podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a poukázal na názor, ktorý vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení

zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. , podľa ktorého vecné oslobodenie

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa

poloţky č. 17a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych

poplatkoch. Od povinnosti zaplatiť súdny poplatok moţno oslobodiť účastníka iba postupom

podľa Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh

( ), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania,

výkon rozhodnutia a exekúciu ( ).

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2013 podal navrhovateľ

dovolanie, v ktorom ţiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a aj rozhodnutie súdu prvého

stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval

v spojení s tým, ţe sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, keďţe navrhovateľ nepodal námietku

zaujatosti a v podanom odvolaní výslovne uviedol, ţe jeho podanie nepredstavuje námietku

zaujatosti podľa , ďalej, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom a ţe rozhodoval vylúčený sudca a súd bol

nesprávne obsadený, podľa ustanovenia Za nepodanie návrhu na začatie

konania povaţoval nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo obsahom jeho vôle.

Tvrdil, ţe bez vykonania poplatkového úkonu nemôţe existovať poplatková povinnosť. Ďalej

dovolateľ namietal, ţe odvolací súd zaloţil právnu podstatu napadnutého uznesenia

na nesprávnom posúdení návrhu ako námietky zaujatosti podľa , pričom za tento

návrh Okresný súd Pezinok vyrubil súdny poplatok podľa poloţky 17a sadzobníka súdnych

poplatkov. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v danej otázke

a z ustálenosti rozhodovacej praxe vyvodzuje prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorá je zároveň zásahom do princípu právnej istoty. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sa ustálila v tom, ţe vydanie prekvapivého rozhodnutia je potrebné kvalifikovať ako

procesný postup, ktorým súd odníma účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom.

Za danej situácie nemohol racionálne predpokladať, ţe odvolací súd bude postupovať

v rozpore s príslušnými ustanoveniami a Zákona o súdnych

poplatkoch, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a ţe o odvolaní v danej veci rozhodne iným spôsobom, ako zrušením napadnutého

rozhodnutia bez náhrady. Navrhovateľ preto tvrdil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

prekvapivé, a z toho dôvodu mu bola odňatá moţnosť ako účastníkovi konať pred súdom,

z ktorého dôvodu namietal vadu konania podľa a tieţ z dôvodu, ţe

uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, absentuje v ňom náleţité

odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo súd rozhodol o merite odvolania odlišne

od ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodovanie

vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, ţe išlo o sudcu

súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená uplatnená ujma. Vyčítal

odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania

od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Zároveň navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ţe mu hrozí

značný zásah do základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne

uţívať, a to nelegálnym zníţením jeho majetku, pri vymáhaní bezpredmetnej

a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.

Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa dovolanie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a .

Dovolací súd zistil, ţe prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci

neprichádza do úvahy. Nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie,

ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce

uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie

odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle aţ d/ netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní navrhovateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/

, t.j. ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej

v ţe sa mu ako účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

a ďalej existenciu vady uvedenej v , t.j. ţe rozhodoval vylúčený sudca

a a súd bol nesprávne obsadený.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáleţitá. Z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, ţe

dovolateľ v skutočnosti namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia v otázke

správneho posúdenia obsahu podaného návrhu a tvrdil, ţe obsahom návrhu nebola

aj námietka zaujatosti. Namietal preto nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým

by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

povaţuje za potrebné uviesť, ţe toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi ţalobcom a ţalovaným (t.j. v spornom konaní)

sa návrh označuje ako „ţaloba“. Bez návrhu môţe súd začať konanie iba v prípadoch,

v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,

konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol

potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa

Od návrhu (ţaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie

námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou

konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon

priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu

vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,

sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je moţnosť

odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach

a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

K rovnakej námietke ţalobkyne sa uţ Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý navrhovateľ proti tomu

istému odporcovi vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , ďalej zo 14. marca 2013 sp. zn.

, ako aj zo 4. apríla 2013 sp. zn. , v ktorých uţ bolo

konštatované, ţe:

a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu

z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ),

keďţe ale navrhovateľ podal návrh (ktorým začalo konanie vo veci),

je neopodstatnená jeho námietka o existencii vady v zmysle ,

b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním ţaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,

nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny

poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie

konania v predmetnej veci.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotoţňuje aj v danom prípade

a konštatuje, ţe v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

K ďalšej namietanej vade konania v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie

rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. septembra 2009 sp. zn. ), resp.

rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ zaloţené

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní (uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo 14. júla 2011 sp. zn. ). V danom prípade rozhodnutie

odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je prekvapivé a ani

nečakané a súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových

a právnych záveroch. Navrhovateľ musel vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového

konania predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní posudzovať a preskúmavať

s prihliadnutím na rozsah a dôvody podaného odvolania. V danej veci preto nedošlo k vade

konania v zmysle

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľa, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa

uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal a pri vyrubení súdneho poplatku podľa poloţky 17a

sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu , rozhodoval

vylúčený sudca ( ). I keď ustanovenie spája vylúčenie

sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale

aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe

rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny

názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce

ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,

ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci zaloţil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

Neopodstatnená je preto aj námietka dovolateľa podľa

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, vzhľadom

k tomu, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených

navrhovateľom v podanom dovolaní proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave ako súdu odvolacieho (, , ) a neboli zistené ani iné vady

uvedené v ustanovení a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia

Dovolací súd dovolanie odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou

právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov na odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s tak, ţe úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,

i keď mal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, pretoţe odporcovi v súvislosti

s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli a tieţ nepodal návrh na ich priznanie v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková